Zelenskyj vyzval Západ, aby urýchlil dodávky sľúbenej protivzdušnej obrany a stíhačiek (SME Minúta)

Česko dodalo v polovici februára Ukrajine dva vrtuľníky Mil Mi-24. Nahradia ich americkými vrtuľníkmi H-1 Viper a Venom.

"Snáď sa na mňa nebude nikto hnevať, keď prezradím, že minulý piatok o tomto čase pristáli na Ukrajine dva bojové vrtuľníky typu Mi-24," uviedla v rozhovore pre ČT24 uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová s tým, že ich v Česku nahradia vrtuľníky americkej platformy H-1 Viper (AH-1) a Venom (UH-1).

Ministerka dodala, že Česko podporuje a bude podporovať Ukrajinu výcvikom vojakov a dodávkami vojenského materiálu, nie však finančne.

Denník Financial Times s odvolaním sa na nemenované zdroje zároveň prišiel s informáciou, že Česko vedie celoeurópsku kampaň, v rámci ktorej sa snaží získať 1,5 miliardy amerických dolárov na nákup munície pre Ukrajinu od krajín, ktoré nie sú v Európskej únii.

O pláne Česka získať muníciu pre Ukrajinu zo zahraničia informoval český prezident Petr Pavel minulý týždeň na bezpečnostnej konferencii v Mníchove.

Černochová v tejto súvislosti dodala, že úloha ČR je v tomto prípade čisto organizačná. Uistila však, že dodávky starších kusov munície, pre ktorú má česká armáda náhradu, stále pokračujú. (TASR)

Stretnutie s Ukrajincami na hranici nemá zmysel, od dohody sme ďaleko, uviedol vedúci kancelárie poľského premiéra Grabiec.

Poľnohospodári už niekoľko týždňov blokujú hraničné priechody a protestujú proti nekalej konkurencii zo strany ukrajinskej agroprodukcie, zvýšeným daniam a nariadeniam Európskej únie.

Súčasný stav rokovaní "nám neumožňuje povedať, že máme uspokojivé riešenie pre poľskú stranu alebo poľských poľnohospodárov," povedal Grabiec a dodal, že od takejto dohody sú ďaleko. "Žiaľ, zatiaľ neexistuje ukrajinský návrh, ktorý by umožnil dúfať v ukončenie patovej situácie v obchodných vzťahoch," uviedol.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyslal na hranicu premiéra Denysa Šmyhaľa, aby sa pokúsil ukončiť blokádu, ktorá podľa jeho slov zdržiava prísun pomoci a zbraní na Ukrajinu. Šmyhaľ na Telegrame informoval, že sa s ním neprišiel stretnúť nikto z poľskej strany.

Podľa Grabieca stretnutie na hraniciach "v súčasnosti nemá zmysel".

"Neexistujú žiadne vzájomne prijateľné riešenia a nie je prospešné organizovať stretnutie, ktoré by potvrdilo, že kompromis neexistuje," povedal Grabiec. (TASR)

Cieľom Ruska je zničiť Ukrajinu, tvrdí ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

VZ OSN v piatok zasadlo pri príležitosti druhého výročia začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu. Na zasadnutí vystúpilo viacero šéfov diplomacií, no na rozdiel od vlaňajška sa na ňom nebude hlasovať o rezolúcii venovanej vojne na Ukrajine, pretože OSN sa momentálne sústreďuje na konflikt v Pásme Gazy.

Presne pred rokom Valné zhromaždenie drvivou väčšinou členských štátov OSN schválilo rezolúciu, ktorá vyzývala na okamžité stiahnutie ruského vojska z ukrajinského územia. Rezolúciu podporilo 147 krajín, zatiaľ čo proti bolo sedem.

Nemenovaný diplomatický zdroj pre agentúru AFP uviedol, že v priebehu uplynulého roka sa zmenila nálada a "arabské krajiny si budú pamätať, ako Ukrajina hlasovala" v súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. Kyjev sa totiž zdržal hlasovania vo VZ OSN, ktoré vyzývalo na okamžité prímerie v Gaze.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kanada v koordinácii s Britániou a USA oznámila ďalšie sankcie voči Rusku Čítajte 

"Cieľom Ruska je zničiť Ukrajinu a hovorí o tom dosť otvorene. Jediným dôvodom tejto vojny bolo a zostáva popieranie práva Ukrajiny na existenciu zo strany Ruska a jeho pokračujúce koloniálne výboje," uviedol Kuleba.

"Rusko ignoruje vôľu globálnej väčšiny. Pokračuje vo svojej agresii a vrhá do plameňov vojny čoraz viac ľudí," vyhlásil ukrajinský minister s tým, že za posledné dva roky bolo možné vidieť, ako sa narušila globálna bezpečnosť.

Podotkol, že na celom svete sa rozpútava čoraz viac vojen a konfliktov. "Jedným z dôvodov je krvácajúca rana v srdci Európy," dodal šéf Kuleba s odkazom na ruskú inváziu. Ukrajina podľa neho aktívne pracuje na prípravách pre svetový mierový summit, ktorý sa uskutoční vo Švajčiarsku.

Švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis pozval všetky členské štáty OSN na tento summit, ktorý by sa mal podľa neho uskutočniť ešte pred začiatkom leta.

Rusko však význam tejto iniciatívy spochybnilo ako zbytočný. "Nemali by sme strácať čas márnymi plánmi Kyjeva rokovať na základe takzvaného "mierového plánu" (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského," povedal ruský vyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia.

Tvrdil, že "nejde o nič iné, len o ultimátum a pokus za každú cenu nalákať čo najviac krajín na nekonečné stretnutia o tomto utopickom projekte" Ukrajiny.

Kuleba sa v New Yorku tiež poďakoval všetkým členských štátov OSN, ktoré konzistentne podporili dôležité výzvy Valného zhromaždenia odsudzujúce ruskú agresiu a apelovali na Moskvu, aby zastavila svoje nepriateľské akcie. (TASR)

Ukrajina vydala pred druhým výročím začiatku ruskej invázie pamätnú bankovku s mottom "Jednota zachraňuje svet".

Bankovka má nominálnu hodnotu 50 hrivien a do obehu ju uviedli už v piatok. Ide o druhú takúto pamätnú bankovku vydanú ukrajinskou centrálnou bankou, tú predchádzajúcu vydala vlani pri príležitosti prvého výročia vypuknutia vojny.

Témou tej tohtoročnej je podľa banky "nezlomnosť ukrajinského ľudu v boji za slobodu a európske hodnoty, konsolidácia ukrajinskej spoločnosti na ochranu územnej celistvosti a zjednotenie demokratického sveta zoči-voči ruskej agresii".

Šéf centrálnej banky Andrij Pyšnyj uviedol, že pamätnú bankovku treba vnímať aj ako symbol vďaky ostatným štátom za solidaritu s Ukrajinou.

Na lícnej strane bankovky sa nachádza štylizovaný obrys územia Ukrajiny. Tá predstavuje srdce mladej ženy vo vojenskej prilbe otočenej smerom na západ. Z tohto srdca vychádzajú cievy smerom k spojeneckým štátom.

Pri takmer každej z ciev je srdiečko ako symbol solidarity a pomoci spojencov Ukrajine. Na rube je zas kompozícia zopnutých rúk. Podľa centrálnej banky toto gesto symbolizuje spoluprácu, vzájomnú pomoc, dôveru a partnerstvo.

Bankovku možno používať v bežnom platobnom styku. Centrálna banka vydá iba 300-tisíc kusov tejto bankovky, čo jej má dodať na zberateľskej hodnote. Polovicu emisie dajú do predaja v internetovom obchode Národnej banky Ukrajiny od 7. marca, zvyšné bankovky budú predávať na oficiálnych miestach vrátane komerčných bánk. (TASR)

Predseda Snemovne reprezentantov nahráva Iránu a Rusku, myslí si Biely dom. (TASR)

Je poľutovaniahodné, že na hranicu neprišiel nikto z poľskej vlády, myslí si ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Protestujúcich zároveň vyzval na prehodnotenie blokády, keďže podľa neho škodí obom krajinám.

"Poľskí vládni predstavitelia, žiaľ, neprišli, ale verejne sme ich vyzvali, dali sme im naše návrhy a budeme v tejto práci pokračovať," povedal ukrajinský premiér. Uviedol, že ukrajinská vláda je v kontakte s premiérom Poľska Donaldom Tuskom. Zopakoval, že krízu musia čo najskôr vyriešiť.

Šmyhaľ podľa svojho vyjadrenia na sociálnej sieti Telegram protestujúcim poľnohospodárom vysvetlil, že Ukrajina nepredáva Poľsku obilie už päť mesiacov a obilie prekračuje poľské hranice len v rámci tranzitu. "Cez poľské hranice prechádza len päť percent nášho poľnohospodárskeho exportu," napísal premiér.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu navrhol stretnutie s poľskou vládou na spoločnej hranici s cieľom vyriešiť situáciu. Tusk vo štvrtok oznámil, že stretnutie oboch vlád sa uskutoční 28. marca vo Varšave.

Poľskí poľnohospodári blokujú hraničné priechody s Ukrajinou a protestujú tak proti podľa nich nespravodlivej konkurencii a dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. V piatok informovala poľská polícia o tom, že na tamojšej železnici pri hraniciach s Ukrajinou neznáme osoby vysypali z troch vagónov repku. K podobnému incidentu došlo aj v utorok, keď protestujúci poľnohospodári na hraničnom priechode Medyka vysypali obilie z ukrajinských nákladných vagónov. (TASR)

Putin tvrdí, že Rusko spúšťa sériovú výrobu hypersonických striel Zirkon. Rusi údajne vyvíjajú aj iné technológie.

Ukrajina podľa svojich vyjadrení disponuje dôkazmi, že ruské sily prvýkrát od začiatku vojny pred takmer rokmi použili strely Zirkon pri útokoch na Kyjev zo 7. februára 2024.

Organizácia Missile Defense Advocacy Alliance (MDAA) so sídlom v Spojených štátoch tvrdí, že rakety Zirkon pre ich nadzvukovú rýchlosť nedokážu zachytiť ani najlepšie západné protiraketové systémy, akým je napríklad systém protivzdušnej obrany Patriot americkej výroby.

Podľa tvrdení Moskvy tieto hypersonické protilodné rakety majú dolet 1000 kilometrov a pohybujú sa deväťnásobnou rýchlosťou zvuku. Deklarované schopnosti tejto strely však ešte neboli plne preukázané.

Putin v prejave pri príležitosti Dňa obrancov vlasti, ktorý sa oslavuje 23. februára, tiež povedal, že ruské zbrojárske podniky v posledných rokoch "niekoľkonásobne" zvýšili výrobu a dodávky zbraní vrátane vysoko presných úderných zbraní, bezpilotných lietadiel, tankov, delostrelectva či systémov protivzdušnej obrany.

Dodal, že vo vojenskom sektore sa začínajú vyvíjať aj iné technológie vrátane nasadenia umelej inteligencie. (TASR)

Kanada oznámila ďalšie sankcie voči Rusku. Nové sankcie platia na desať desať jednotlivcov a 153 subjektov. (TASR)

Ukrajinskí vojaci zostrelili nad Azovským morom už druhé ruské lietadlo včasnej výstrahy a riadenia A-50, tvrdí Kyjev. (ČTK)

Putinovi bezdomovci, či ruské planetárium. Prečítajte si zozbierané príbehy nezlomných ľudí z Ukrajiny. (SME)

Neexistuje vojenské riešenie konfliktu na Ukrajine, reaguje maďarská vláda na druhému výročiu vojny na Ukrajine.

Kabinet premiéra Viktora Orbána preto žiada okamžité prímerie a mierové rokovania.

V dokumente vydanom Vládnym informačným centrom (KTK) sa uvádza, že 24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu, čo znamená koniec minského procesu (mierové dohody z Minska), ktorého rozhodujúcimi účastníkmi boli aj európski aktéri.

"Po druhej svetovej vojne a balkánskych vojnách na európskom kontinente opäť zúri otvorená vojna, ktorá spôsobuje nepredstaviteľné straty a utrpenie. Maďarsko smúti za obeťami vojny a súcití s vdovami a sirotami. Maďarsko poskytuje Ukrajine pomoc pri starostlivosti o zranených a vojnových invalidov, podporuje milióny ľudí bez domova a utečencov najväčším programom humanitárnej pomoci vo svojej histórii a aktívne prispieva k zabezpečeniu a obnove dodávok energie pre Ukrajinu," uvádza sa vo vyhlásení.

Vojna by sa podľa Budapešti nemala predlžovať a eskalovať, ale ukončiť. Maďarsko žiada okamžité prímerie a mierové rokovania a vyzýva bojujúce strany, aby tak urobili. Zachovanie suverenity Ukrajiny je základným záujmom Maďarska a maďarská vláda bude za to na všetkých fórach rozhodne vystupovať, uvádza sa v dokumente. (TASR)

Biznis na Ukrajine má budúcnosť, pokiaľ nám to nepokazia politici, hovorí šéf firmy Seak Heliodor Macko. (Index)

České pušky sa budú montovať na Ukrajine. Česká zbrojovka sa s ukrajinskou štátnou spoločnosťou Ukroboronprom.

Cenu transakcie firmy nezverejnili. Česká firma dodá ukrajinskej strane všetky diely, z ktorých sa pušky následne zložia.

"Je nám cťou, že môžeme podporiť úsilie Ukrajiny o zavedenie výzbroje podľa štandardov NATO a zvýšenie schopností jej obranného priemyslu," povedal generálny riaditeľ Českej zbrojovky Jan Zajíc.

"Tento prvý krok v rámci projektu plnohodnotného transferu technológií pre pušku CZ BREN 2 priamo súvisí s jej úspešným nasadením na ukrajinskom bojisku v rukách ukrajinských ozbrojených zložiek," dodal.

Generálny riaditeľ Ukroboronpromu Herman Smetanin označil dohodu za zásadný moment nielen pre medzinárodnú spoluprácu, ale aj pre reformy v oblasti ukrajinskej obrany. "Táto iniciatíva je zásadným krokom k vytvoreniu arzenálu slobodného sveta na Ukrajine," povedal. (TASR)

Neexistuje hybrid, v ktorom niekto môže podporovať Putina a tvrdiť o sebe, že je demokrat, píše šéfredaktorka Beata Balogová. (SME)

Za proruského motorkára Hambálka možno loboval Fico. Zrušenie sankcií musia odklepnúť všetky krajiny Únie. (SME)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzval západné krajiny, aby urýchlili dodávky sľúbenej protivzdušnej obrany a stíhačiek.

"Najdôležitejšie je odblokovať vzdušný priestor. Tomu pomôže protivzdušná obrana a stíhačky," povedal ukrajinský prezident novinárom na tlačovej konferencii v Ľvove.

"Je dôležité, aby všetky naše rozhodnutia prišli včas. Myslím, že to je priorita," povedal Zelenskyj a dodal, že počas vlaňajšej neúspešnej protiofenzívy zaznamenala Ukrajina meškanie sľúbených dodávok. V rozhovore pre americkú televíziu Fox News vo štvrtok Zelenskyj avizoval novú protiofenzívu.

Protivzdušná obrana je podľa Zelenského piatkového vyhlásenia rozhodujúca pre záchranu života civilistov a posilnenie armády na fronte. Dánsko prisľúbilo, že ešte tento rok dodá Ukrajine stíhačky F-16. Niektoré krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) už niekoľko mesiacov vykonávajú výcvik ukrajinských pilotov na tieto lietadlá.

Zelenskyj v piatok na sieti X zverejnil video z výcviku ukrajinských pilotov a uviedol, že "všetci Ukrajinci čakajú na deň, keď sa na našej oblohe objavia prvé ukrajinské F-16 a posilnia obranu našich miest a komunít, ako aj spôsobilosti ukrajinských obranných síl".

Ukrajina sa spolieha na vojenskú podporu západných krajín, ktorá jej pomáha v obrane proti ruským útokom. Avšak dôležitý balík vojenskej pomoci vo výške 60 miliárd dolárov z Washingtonu zatiaľ v americkom Kongrese stojí. (TASR)

Líder demokratickej väčšiny v Senáte amerického Kongresu Chuck Schumer pricestoval na Ukrajinu.

Podľa agentúry AFP ide o snahu vyvinúť tlak na republikánov, ktorí v Snemovni reprezentantov USA blokujú novú pomoc pre Ukrajinu.

"Sme tu, aby sme Ukrajincom ukázali, že Spojené štáty stoja pri nich a budú (naďalej) bojovať za získanie finančných prostriedkov, ktoré tak veľmi potrebujú a ktoré si zaslúžia. Neprestaneme bojovať, kým pomoc nezískame," uviedol Schumer vo vyhlásení zo západoukrajinského mesta Ľvov.

Republikánski zákonodarcovia v snemovni zdržujú schválenie novej americkej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov. Ukrajinským silám medzičasom dochádzajú zásoby a Rusko si minulotýždňovým dobytím mesta Avdijivka vo východoukrajinskej Doneckej oblasti zaistilo dôležitý zisk na bojisku.

Schumer spresnil, že návštevou Ukrajiny, na ktorej ho sprevádzajú ďalší štyria demokratickí senátori, sa chce podrobne oboznámiť s výzbrojou, ktorú Ukrajina nevyhnutne potrebuje, a s dôsledkami jej nedodania, respektíve výhodami, ktoré by v takom prípade získalo Rusko.

"Ak nebudeme stáť pri našich spojencoch, bude to mať vážne politické, diplomatické, hospodárske a vojenské dôsledky, ktoré v nasledujúcich desaťročiach výrazne poškodia americký národ," dodal Schumer. (TASR)

Lotyšský parlament schválil legislatívu, ktorá zakazuje dovoz agroproduktov z Ruska a Bieloruska.

Zákaz potrvá do 1. júla 2025 a v prípade potreby ho možno predĺžiť. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Cieľom zákona je zabrániť tomu, aby štátne rozpočty a firmy agresorských krajín mali príjmy z vývozu ich výrobkov do Lotyšska, pretože by to zväčšovalo možnosti pokračovania vojny proti Ukrajine. (SITA)

Na poľskej železnici pri hraniciach s Ukrajinou neznáme osoby vysypali z troch vagónov repku, potvrdila polícia.

Ide o druhý podobný incident tento týždeň.

Ukrajinský vicepremiér a minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov incident odsúdil a vyzval poľskú vládu, aby vinníkov potrestala. "Neznáme osoby poškodili tri vagóny s repkou. Išlo o tranzitný náklad, ktorý cez Poľsko smeroval do Hamburgu v Nemecku," napísal Kubrakov.

Páchatelia by podľa neho mali byť okamžite dolapení a potrestaní, aby "sa ďalší nenechali zlákať k napodobňovaniu tohto činu".

Bilaterálnu bezpečnostnú dohodu podpísali prezident Ukrajiny Zelenskyj a dánska premiérka Fredriksenová.

Na základe zmluvy s platnosťou na desať rokov, ktorú spečatili v piatok vo Ľvove na západe Ukrajiny, Dánsko Kyjevu v tomto roku poskytne pomoc v sume 1,8 miliardy eur.

Dánsko je prvou krajinou mimo skupiny G7, ktorá podpísala s Ukrajinou bezpečnostnú zmluvu. Súčasťou dohody je záväzok Kodane podporovať snahy Ukrajiny o vstup do Európskej únie a NATO a sankcie voči Rusku.

Dohoda, ktorá zabezpečí spravodlivý mier na Ukrajine, bude dobrá dohoda. Povedala to prezidentka Čaputová.

"Keďže Ukrajina sa bráni voči agresii na svojom území, musíme rešpektovať predovšetkým vôľu Ukrajincov," konštatovala v predvečer druhého výročia invázie Ruska na Ukrajinu Čaputová.

"Už niekoľko mesiacov predtým boli medializované informácie o tom, že takéto niečo Ruská federácia voči Ukrajine chystá. Stále to popierali, hovorili len o cvičení v blízkosti hraníc, potom, že ide o denacifikáciu a mierovú operáciu. Pamätáme si všetky tieto teórie, ktoré sa napokon nepotvrdili," priblížila prezidentka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dva roky ruského teroru (časová os) Čítajte 

V tom čase podľa nej nikto nevedel, ako sa to bude vyvíjať a ako ďaleko (Rusi) zájdu. "Aj vďaka medzinárodnej i slovenskej pomoci a statočnosti samotných Ukrajincov sa hlavné boje darí udržiavať len na východe. Pod paľbou je celé územie Ukrajiny aj hlavné mesto, sama som po vypuknutí konfliktu Kyjev i územia ďalej na východ navštívila. Vojnu je tam cítiť všade a najmä je všade cítiť obrovskú ľudskú tragédiu," zdôraznila prezidentka. (TASR)

Lídri EÚ odsúdili dva roky vojny, teroru a násilia na Ukrajine.

 Predseda Európskej rady Charles Michel, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell si v spoločnom vyhlásení pripomenuli druhé výročie rozsiahlej agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine.

Lídri EÚ pripomenuli, že vojna je v zjavnom rozpore s medzinárodným právom a Chartou OSN a že to boli "dva roky násilia, brutality, teroru a ničenia"; o tom svedčia aj hrozné udalosti v Borodianke, Buči či Mariupole, ale aj napriek všetkým zverstvám a utrpeniu, ktoré jej boli spôsobené, Ukrajina sa drží.

"EÚ bude vždy podporovať nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc," uviedli signatári vyhlásenia a zdôraznili, že nezákonná anexia Krymu a Sevastopolu pred 10 rokmi znamenala začiatok trvalej ruskej agresie proti Ukrajine.

Podľa ich slov Rusko a jeho vedenie nesú výhradnú zodpovednosť za túto vojnu a jej globálne dôsledky a za spáchané závažné zločiny a EÚ je odhodlaná brať ich na zodpovednosť. Upozornili, že po doterajších balíkoch sankcií proti Rusku a tým, ktorí sa podieľali na vojne, je Únia pripravená zvýšiť tlak na Moskvu, aby obmedzila svoju schopnosť viesť vojnu a bude pokračovať v cielených akciách na ďalšiu izoláciu Ruska na medzinárodných fórach.

"Ukrajina každý deň čelí brutálnym a nevyberavým útokom agresora. Viac ako kedykoľvek predtým zostávame jednotní a verní svojmu sľubu podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné," vyhlásili lídri EÚ.

Vyhlásili tiež, že Únia bude pokračovať vo svojich snahách ukončiť vojnu a vo svojej silnej politickej, vojenskej, finančnej, hospodárskej, diplomatickej a humanitárnej podpore s cieľom pomôcť Ukrajine brániť sa, chrániť jej obyvateľov, jej mestá a jej kritickú infraštruktúru, obnoviť jej územnú celistvosť a priviesť späť tisíce deportovaných detí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Telefóny sú dnes tým, čím boli v druhej svetovej cigarety. Čo sa Pentagón naučil na Ukrajine Čítajte 

Lídri EÚ v tejto súvislosti ocenili, že Únia sa rozhodla začať prístupové rokovania s Ukrajinou a pomáha jej v integračnom úsilí. To znamená aj naďalej poskytovať pravidelnú a predvídateľnú finančnú podporu Ukrajine.

"Budeme pokračovať v riešení naliehavých vojenských a obranných potrieb Ukrajiny vrátane dodávok munície a rakiet," vyhlásili predstavitelia EÚ a spresnili, že Únia pripravuje bezpečnostné záväzky, ktoré pomôžu Ukrajine brániť sa, odolávať snahám o destabilizáciu a odrádzať od ďalších agresií v budúcnosti.

Von der Leyenová cez víkend, na druhé výročie začiatku ruskej agresie, navštívi Kyjev spolu s belgickým premiérom Alexandrom De Croom, ktorého krajina momentálne predsedá Rade EÚ.

​ (TASR)

Skupina ukrajinských ministrov na čele s premiérom Šmyhalom navštívi hranicu s Poľskom.

Tú blokujú poľskí roľníci, uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj. Pripustil, že nevie, či dorazí poľská strana, informovali ukrajinské médiá.

Poľskí poľnohospodári blokujú hraničné priechody s Ukrajinou na protest proti dovozu lacnejšieho tovaru z Ukrajiny a klimatickej politike Európskej únie. Hranice s Ukrajinou okrem toho už od novembra s prestávkami blokujú poľskí kamionisti, ktorí sú tiež nespokojní s ukrajinskou konkurenciou.

"Náš premiér spolu s príslušnými ministrami, ktorí majú na starosti vývoz, dovoz, obchodnú výmenu, logistiku, infraštruktúru, agropriemyselný komplex, spolu s náčelníkmi pohraničníkov bude dnes na hranici s Poľskom. Či tam budú poľskí kolegovia, to je ich osobné rozhodnutie," povedal Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou.

V sobotu podľa Zelenského podobné stretnutie nemožno usporiadať vzhľadom na výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. Ukrajinská strana je podľa prezidenta pripravená rokovať o blokáde hraničných priechodov a už pripravila návrh riešenia.

Zelenskyj poďakoval ukrajinským roľníkom, že nič neblokujú, aj keď sa ich úroda nemôže vyvážať tranzitom cez Poľsko. "Ukrajinské obilie nie je určené pre poľský trh, na želanie poľskej strany. Ale čo sa týka tranzitu, je to trochu mimo európskych predpisov. Preto sme pripravení a urobíme všetko, aby sme tento problém vyriešili," vyhlásil. (ČTK)

Putin sa pri invázii na Ukrajinu prepočítal. Vyhlásil to americký prezident Biden.

Tenpoukázal na to, že vďaka Putinovmu útoku na Ukrajinu je dnes NATO silnejšie, väčšie a jednotnejšie.

Biden tiež poukázal na to, že bezprecedentná 50-členná globálna koalícia na podporu Ukrajiny, vedená Spojenými štátmi je naďalej odhodlaná poskytovať Ukrajine rozhodujúcu pomoc a brať Rusko na zodpovednosť za jeho agresiu.

„Američania a ľudia na celom svete chápu, že v tomto boji ide o veľa ďaleko za hranicami Ukrajiny. Pred desiatimi rokmi Putin obsadil Krym a vytvoril bábkové režimy v ukrajinskej Luhanskej a Doneckej oblasti. Pred dvoma rokmi sa pokúsil vymazať Ukrajinu z mapy. Ak Putin nezaplatí cenu za túto smrť a ničenie, bude pokračovať. A náklady pre Spojené štáty, spolu s našimi spojencami v NATO a partnermi v Európe a na celom svete, ešte porastú,“ skonštatoval Biden, ktorý v piatok oznámil viac ako 500 nových sankcií voči Rusku.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Sláva Ukrajine sa už nezdraví, ale pomoc do frontových obcí nosí stále. Príbehy Slovákov, ktorí to nevzdali Čítajte 

Biden pripomenul, že Ukrajinci už dva roky bojujú s obrovskou odvahou, no dochádza im munícia. „Ukrajina potrebuje viac dodávok zo Spojených štátov, aby udržala líniu proti neúprosným útokom Ruska, ktoré umožňujú zbrane a munícia z Iránu a Severnej Kórey. To je dôvod, prečo Snemovňa reprezentantov musí schváliť dodatočný návrh zákona o národnej bezpečnosti, kým nebude príliš neskoro.“

Kým v americkom Senáte hlasovanie o pomoci Ukrajine vo výške 60 miliárd dolárov prešlo bez výraznejších problémov, na schválenie v Snemovni reprezentantov sa ešte stále čaká. „Niet pochýb o tom, že ak by predseda Snemovne reprezentantov zvolal hlasovanie, prešlo by to rýchlo. Kongres vie, že podporou tohto zákona môžeme posilniť bezpečnosť v Európe, posilniť našu bezpečnosť doma a postaviť sa Putinovi. Postaviť sa proti tomuto návrhu zákona mu len hrá do kariet,“ poznamenal Biden.

„História sa pozerá. Neschopnosť podporiť Ukrajinu v tejto kritickej chvíli nebude zabudnutá. Teraz je čas, aby sme stáli pevne s Ukrajinou a boli jednotní s našimi spojencami a partnermi. Teraz je čas dokázať, že Spojené štáty stoja za slobodou a nikomu sa neklaňajú.“ (SITA)

Dominanty Prešova sa zahalia do modrej a žltej farby. Mesto týmto spôsobom vyjadrí solidaritu Ukrajine. (SITA)

Ukrajinské deti žijúce blízko frontu strávili kvôli neustálemu ostreľovaniu tritisíc až päťtisíc hodín v krytoch.

 Ďalej sa skrývali v pivničných úkrytoch alebo v metre, teda asi štyri až sedem mesiacov čistého času. Uviedol to dnes Detský fond OSN (UNICEF). Ten vypočítal, že v ukrajinskej Záporožskej a v Charkovskej oblasti bolo za dva roky vyhlásených 3500 leteckých poplachov a v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny dokonca 6200 poplachov. To má zničujúce dopady na psychické zdravie detí alebo na ich schopnosť efektívne sa učiť, stojí v správe fondu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Utiekli pred Putinovou vojnou a žijú na Slovensku. Deti nakreslili, čo chcú ukázať svetu (archívny text) Čítajte 

"Obzvlášť hrozné boli pre deti zimné mesiace, keď sa tisíce z nich schovávali v studených a vlhkých pivniciach, pretože útoky mnoho rodín pripravili o vykurovanie, prístup k vode alebo elektrine," uviedol UNICEF. Mnoho ukrajinských detí bolo navyše za dva roky vojny svedkami násilia, zažilo izoláciu, odlúčenie od rodín aj stratu milovaných osôb.

Dopady vojny na psychiku ukrajinských detí sú obrovské. Podľa informácií detského fondu má až polovica dospievajúcich vo veku 13 až 15 rokov ťažkosti so spánkom a každé piate dieťa sa potýka s neodbytnými myšlienkami alebo flashbackmi (zábleskmi minulosti), čo je typickým príznakom posttraumatickej stresovej poruchy. Rodičia často u detí pozorujú smútok, úzkosti, fóbie, citlivosť na hlasné zvuky alebo pokles záujmu o školu. (ČTK)

Rusko v reakcii na posledné kolo sankcií zo strany EÚ výrazne rozšírilo zoznam úradníkov a politikov EÚ.

Tým je zakázaný vstup do Ruska.

Členské štáty EÚ schválili v stredu 13. balík ukrajinských sankcií proti Rusku, ktoré zakazujú takmer 200 subjektov a jednotlivcov obvinených z napomáhania Moskve pri obstarávaní zbraní alebo z účasti na únosoch ukrajinských detí, čo Moskva popiera. EÚ oznámila, že uvalí sankcie na niekoľko zahraničných spoločností za obvinenia, že vyvážali do Ruska tovar s dvojakým použitím, ktorý by mohol byť použitý vo vojne proti Ukrajine.

Sankcie USA prinútia šéfa Kremľa Putina zaplatiť ešte vyššiu cenu za vojnu na Ukrajine a smrť Navaľného.

Vyhlásil to v piatok americký prezident Joe Biden, ktorý ohlásil uvalenie vyše 500 nových sankcií proti Rusku.

"Zaistia, že Putin zaplatí ešte vyššiu cenu za jeho agresiu v zahraničí a represálie doma (v Rusku)," uviedol Biden.

"Ak Putin túto cenu nezaplatí... bude pokračovať a náklady pre Spojené štáty a našich spojencov z NATO a partnerov v Európe a po celom svete narastú," upozornil americký prezident.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ich sny o demokracii zomreli spolu s Navaľným. Ruskú mládež smrť opozičného lídra zasiahla Čítajte 

Nové americké sankcie sú podľa Bidena zamerané na jednotlivcov spojených s uväznením s Navaľného, ktorý zomrel minulý týždeň v trestaneckej kolónii na ruskej Sibíri. Zameriavajú sa tiež na ruský finančný sektor a obranný priemysel, dodávateľské siete, jednotlivcov a subjekty, ktoré sa snažia sankcie obchádzať.

"Uvaľujeme tiež nové exportné sankcie na takmer 100 subjektov, ktoré podporujú ruskú vojenskú mašinériu. Prijímame kroky na zníženie príjmov Ruska z energií," uviedol Biden.

Zároveň vyzval Snemovňu reprezentantov, aby schválila novú pomoc pre Ukrajinu. "Po dvoch rokoch vojny sa Ukrajinci ďalej bijú s ohromnou statočnosťou, no dochádza im munícia. Ukrajina potrebuje viac zásob od Spojených štátov, aby udržala líniu voči neúnavným útokom Ruska," uviedol americký prezident. (TASR)

Český prezident Pavel sa stretol na Pražskom hrade s utečencami z Ukrajiny.

Stretnutie sa konalo deň pred druhým výročím začiatku invázie na Ukrajinu, pričom ocenil ich odolnosť a poukázal na ich prínos pre českú spoločnosť.

"Postupom času zovšednejú akékoľvek obrázky," uviedol Pavel v súvislosti s fenoménom únavy z vojny. "Problémy nezmiznú tým, že sa budeme tváriť, že neexistujú," uviedol Pavel.

Poukázal na to, že v dôsledku vojny na Ukrajine museli svoje domovy opustiť tisíce ľudí a vydať sa do neistoty. Väčšina ukrajinských utečencov potrebovala zo začiatku v Česku pomoc, no väčšine z nich sa podarilo zaradiť do spoločnosti a teraz sú pre ňu prínosom.

Medzi Ukrajincami, ktorí sa v piatok na Pražskom hrade s Pavlom stretli, boli napríklad takí, ktorým sa podarilo v Česku založiť podnikanie alebo pomáhajú svojím krajanom. Pavel pritom poukázal na to, že mnohí preukázali odolnosť a vynaliezavosť, keď sa nečakane ocitli v cudzej krajine. (TASR)

Niekoľko občanov Indie sa prihlásilo do ruskej armády na "podporné pracovné miesta".

Informovalo o tom indické ministerstvo zahraničných vecí. Zároveň oznámilo, že rokuje s Moskvou o ich uvoľnení.

Indické noviny The Hindu v stredu informovali, že približne 18 Indov uviazlo v rôznych mestách pozdĺž frontovej línie na Ukrajine. Najmenej traja sú podľa indických médií nútení bojovať po boku Rusov.

Indické ministerstvo zahraničných vecí nepotvrdilo, že by sa Indovia chopili v konflikte na Ukrajine bojových úloh. Vo vyhlásení však uviedlo, že si je vedomé, že zopár občanov Indie sa prihlásilo na podporné pracovné miesta v ruskej armáde. "Indické veľvyslanectvo pravidelne rokuje s náležitými ruskými úradmi o ich skorom uvoľnení," uvádza rezort vo vyhlásení.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Sláva Ukrajine sa už nezdraví, ale pomoc do frontových obcí nosí stále. Príbehy Slovákov, ktorí to nevzdali Čítajte 

"Vyzývame všetkých občanov Indie, aby boli opatrní a od tohto konfliktu sa držali ďalej," uviedlo ministerstvo.

Podľa denníka The Hindu Indov do ruskej armády údajne nalákali náboroví pracovníci z Dubaja sľubmi o vysokých platoch a ruských pasoch. Po príchode do Moskvy ich údajne ruská armáda vycvičila na používanie zbraní a munície a v januári boli poslaní na front. Jeden z týchto mužov indickému denníku povedal, že jeho opakované žiadosti o repatriáciu zostali nevypočuté.

Podľa novín The Hindu sa občania Indie v konflikte na Ukrajine údajne dobrovoľne hlásia do ukrajinskej armády, no ide o prvý známy prípad ich údajného zapojenie sa do konfliktu na strane Ruska. (TASR)

USA oznámili viac ako 500 nových sankcií voči Rusku.

Ako informoval Biely dom, vlna viac ako 500 sankcií proti Rusku sú za inváziu na Ukrajine či smrť Alexeja Navaľného. (The Guardian)

Rusko zintenzívnilo útoky na mesto Marinka, uviedli ukrajinské ozbrojené sily.

Hovorca armády Lychovij povedal, že oblasť Marinka sa po páde Avdijivky stala „ďalším hotspotom“.

Konštatoval, že v dvoch dedinách nachádzajúcich sa v juhozápadnej oblasti Marinka sa ruské sily „31-krát pokúsili prelomiť obranu našich jednotiek“. Prezident Zelenskyj tento týždeň označil situáciu na fronte za „mimoriadne zložitú“ v dôsledku oneskorených dodávok vojenskej pomoci zo Západu.

 Ak Moldavsko požiada o pomoc v proruskom Podnestersku, Kyjev ju poskytne.

Podľa moldavského portálu Deschide to povedal ukrajinský veľvyslanec v Moldavsku Marko Ševčenko. Veľvyslanec konštatoval, že Ukrajina berie problém Podnesterska vážne najmä preto, že tam je prítomná ruská armáda a je možné, že tam pôsobia ruské špeciálne služby.

„Ukrajinskí predstavitelia opakovane verejne povedali, že v prípade oficiálnej žiadosti o podporu alebo pomoc od moldavských úradov, by ju Ukrajina určite poskytla," povedal Ševčenko.

Vo štvrtok sa objavila správa, že poslanci takzvaného parlamentu Podnesterska by potenciálne mohli požiadať o pripojenie k Rusku. Ukrajinské obranné spravodajstvo však uviedlo, že podnesterskí poslanci neplánujú ruského prezidenta Putina o anexiu regiónu požiadať. (SITA)

Aj Moskva sa spolieha na vojenskú pomoc zo zahraničia, predovšetkým z Iránu, Severnej Kórey a Číny. (SME)

Ukrajinský prezident Zelenskyj v rozhovore s televíziou Fox News žiadal USA o schválenie ďalšej pomoci.

Zelenskyj dôrazne vyzval americký Kongres na schválenie pomoci pre Ukrajinu vo výške 60 miliárd dolárov. Poznamenal, že Ukrajina by za ňou len s ťažkosťami hľadala náhradu a že od nej závisia životy a zdravie ukrajinských vojakov.

"Bez nej budeme mať viac a viac odvážnych chlapov v nemocniciach. Pretože keď nemáte naozajstný obranný štít a rovnako silné delostrelectvo s muníciou, tak budete samozrejme prichádzať o ľudí, "uviedol Zelenskyj v narážke na ruskú zbrojnú prevahu.

"Je ťažké nájsť niečo analogické," povedal tiež Zelenskyj ohľadom ďalších možných zdrojov financií.

Vyčlenenie 60 miliárd dolárov pre Ukrajinu zatiaľ v Kongrese blokujú republikáni. Priaznivci republikánov tiež tvoria hlavnú časť diváckej základne Fox News, ktorej Zelenskyj poskytol rozhovor len niekoľko kilometrov od frontovej línie na východe Ukrajiny.

V odvysielaných záberoch väčšinu času sedel s americkým moderátorom Bretom Baierom na jednoduchých stoličkách pred hromadou drevín pri stene polozbúranej budovy. Ide o kontrast s prostredím, v ktorom nedávno spovedal Baierov bývalý kolega z Fox News Tucker Carlson ruského prezidenta Vladimira Putina.

Zelenskyj v rozhovore vyzdvihoval úspechy, ktorých ukrajinské sily počas vojny dosiahli, a naopak zľahčoval význam nedávneho ovládnutia Avdijivkami na východe Ukrajiny ruskou armádou. "Počas týchto dvoch rokov sme získali späť časť Charkovskej oblasti, teraz sa v nej nachádzame," konštatoval ukrajinský líder v narážke na miesto konania rozhovoru.

"Odblokovali sme Čierne more. Fungujú obilné koridory a zničili sme mnoho lodí ruskej flotily," dodal Zelenskyj. Pripustil, že posledný rok bol pre ukrajinské sily zložitým. "A čo dokázali urobiť oni (Rusi)? Len toto jedno miesto. Ale na čo? "povedal k dobytiu Avdijivky Ruskom.

Ukrajinský prezident v rozhovore tiež vyhlásil, že ruské straty sú päťkrát vyššie ako tie ukrajinské. Podobné vyhlásenia nemožno priamo nezávisle overiť. (ČTK)

Členské štáty EÚ definitívne schválili trinásty balík sankcií proti Rusku.

Obsahuje zoznam 106 jednotlivcov a 88 inštitúcií či firiem. Sankcie sú zamerané proti režimu prezidenta Putina a proti tým, ktorí ho podporujú v jeho "nelegálnej, nevyprovokovanej a neoprávnenej agresii", uviedla Rada EÚ vo svojom vyhlásení.

Na sankčnom balíku so zástupcami krajín EÚ zhodli už v stredu, odvtedy prebiehalo schvaľovanie členskými štátmi takzvanou písomnou procedúrou. (ČTK)

Česká zbrojovka dodá ukrajinskej firme Ukroboronprom diely k puškám CZ BREN 2.

Česká zbrojovka podpísala s ukrajinskou štátnou spoločnosťou Ukroboronprom dohodu o dodávke všetkých dielov k puškám CZ BREN 2 na Ukrajinu. Skupina Colt CZ, pod ktorú Česká zbrojovka patrí, o tom informovala v tlačovej správe.

Výšku transakcie strany po vzájomnej dohode nezverejnili. Pušky CZ BREN 2 používa napríklad Armáda ČR, podľa Českej zbrojovky spĺňajú štandardy NATO.

Česká zbrojovka Ukrajine dodá všetky diely, z ktorých sa pušky následne zložia. (ČTK)

V doterajšom priebehu vojny stratila ruská armáda 408 240 vojakov. Informoval o tom ukrajinský generálny štáb.

Dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 000 vojakov, 37 bojových obrnených vozidiel či 49 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 6 526 tankov, 12 410 bojových obrnených vozidiel, 12 960 vozidiel a palivových nádrží, 9 916 delostreleckých systémov, 999 odpaľovacích raketových systémov, 682 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 339 lietadiel, 7 628 dronov, 1 903 striel s plochou dráhou letu, 25 lodí, jednu ponorku a 1 575 kusov špeciálnej techniky.

Česká republika v Európe vedie iniciatívu o zhromaždenie 1,5 miliardy dolárov na muníciu pre Ukrajinu.

Informoval o tom denník Financial Times. O možnosti zakúpiť v tretích krajinách muníciu pre Ukrajincov informoval český prezident Petr Pavel minulý týždeň na mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Denník teraz s odvolaním sa na nemenované zdroje spresňuje sumu, o ktorú sa údajne jedná. (ČTK)

Ruskému ministrovi zahraničia Lavrovovi odmietli v Brazílii dotankovať lietadlo. Dôvodom sú sankcie. (SITA)

Máme plné zuby ukrajinskej politiky, ale musíme sledovať ešte aj tú slovenskú, hovoria Ukrajinci v Bratislave. (SME)

Ukrajinský prezident Zelenskyj zverejnil zábery z výcviku pilotov F-16.

"Všetci Ukrajinci čakajú na deň, keď sa na našej oblohe objavia prvé ukrajinské F-16 a posilnia obranu našich miest a komunít, ako aj spôsobilosti ukrajinských obranných síl," napísal Zelenskyj s tým, že piloti a personál pokračujú vo výcviku.

USA zavedú v najbližších dňoch nové sankcie proti Iránu za jeho vojenskú spoluprácu s Ruskom.

Sú "pripravené ísť ďalej", ak Irán Moskve posunie balistické rakety. Uviedol to hovorca Rady národnej bezpečnosti USA Kirby. Agentúra Reuters 21. februára s odvolaním sa na viaceré zdroje informovala, že Irán už vyslal do Ruska 400 balistických rakiet.

Kirby povedal, že USA ešte nevideli žiadne potvrdenie dodávky, ale varoval, že ak Irán bude pokračovať v poskytovaní, príde "rýchla a tvrdá" reakcia.

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzval americký Kongres, aby schválil ďalšiu pomoc pre Ukrajinu.

Ak sa tak nestane, Ukrajinci za to zaplatia svojimi životmi, povedal v rozhovore pre americkú televíziu Fox News odvysielanom vo štvrtok.

Republikáni v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu zdržujú schválenie novej americkej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov. Zelenskyj ich preto v rozhovore s Fox News vyzval do akcie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pomoc Ukrajine viazne v Kongrese, EÚ sa rozbieha pomaly. Cestu ukazuje Dánsko Čítajte 

"Či prežijeme bez pomoci Kongresu? Samozrejme, ale nie všetci," povedal Zelenskyj v rozhovore s redaktorom Bretom Baierom, ktorý natočili neďaleko ukrajinského frontu. AFP upozorňuje, že televíziu Fox News uprednostňujú konzervatívni diváci.

Podľa Zelenského je pritom cena za pomoc pre Kyjev teraz oveľa nižšia než náklady, ktoré v prípade úspechu Ruska na Ukrajine bude potencionálne nutné vynaložiť na konfrontáciu s ním.

Spojené štáty už poskytli Ukrajine pomoc v hodnote desiatok miliárd dolárov a zatiaľ sú jej najväčším sponzorom. Prostriedky doteraz vyhradené na pomoc sa však minuli a spojenci bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa v snemovni schválenie novej pomoci zdržujú.

Trump je favoritom na republikánsku nomináciu v nadchádzajúcich prezidentských voľbách a stavia sa proti pomoci Kyjevu. Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii koncom minulého týždňa povedal, že je pripravený vziať Trumpa na front na Ukrajine. Tvorcovia politiky by podľa neho mali osobne vidieť, čo so sebou prináša skutočná vojna. (TASR)

Pád Bachmutu a Avdijivky, aj ničenie ruskej Čiernomorskej flotily. Zhrnuli sme druhý rok na Ukrajine. (SME)

Blíži sa druhé výročie ruskej invázie na Ukrajinu, ale zdá sa, že ozbrojený konflikt sa tak skoro neskončí.

Ako sme sa do tohto bodu dostali? Čo bráni porážke Ruska a čo nás čaká, ak sa tak nestane?

Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s Matúšom Halásom, výskumným pracovníkom Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.

Najmenej traja ľudia zahynuli pri ruskom útoku na ukrajinský čiernomorský prístav Odesa.

Útok ruskej armády hlási aj Dnipro na juhovýchode Ukrajiny, kde sú podľa predbežných údajov miestnej správy najmenej štyria zranení.

Ruské drony zasiahli obchodnú zónu v Odese vo štvrtok neskoro večer. Ukrajinská obrana zachytila deväť dronov, jeden z nich však zasiahol oblasť blízko prístavu a spôsobil požiar, uviedlo na Telegrame južné veliteľstvo ukrajinských ozbrojených síl. Záchranári pri hasení objavili telá troch ľudí.

V Dnipre ruské bezpilotné lietadlá zasiahli viacpodlažnú budovu, záchranné tímy zatiaľ podľa šéfa vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhija Lysaka našli štyroch zranených.

"Pod troskami sú ľudí, pátracie akcie pokračujú," uviedol Lysak.

Spojené štáty plánujú uvaliť sankcie na viac ako 500 cieľov zapojených do ruskej vojny na Ukrajine.

Opatrenia, ktoré majú byť zverejnené v piatok, zasiahnu "Rusko, jeho podporovateľov, ako aj jeho vojnovú mašinériu", uviedol hovorca amerického ministerstva financií s tým, že sankcie zavedie ministerstvo financií aj ministerstvo zahraničných vecí.

Pôjde o "najväčší jednorazový balík od začiatku Putinovej plnej invázie na Ukrajinu", uviedlo ministerstvo financií s odkazom na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Medzi sankcie patrí aj cenový strop, ktorý zaviedli Spojené štáty a ich spojenci s cieľom znížiť príjmy Moskvy z vývozu ropy a ropných produktov. Koalícia v uplynulých mesiacoch oznámila plány na sprísnenie dodržiavania cenového stropu.

Americká vláda si vo štvrtok pripomenula blížiace sa druhé výročie ruskej invázie a vzniesla obvinenia voči viacerým bohatým Rusom, aby pomohla zastaviť "tok nelegálnych finančných prostriedkov, ktoré podporujú" Putinovu vojnu. (TASR)

Karikatúra dňa od Hej, ty!: Dva roky vojny