"Pracujeme s tým, čo máme. No v skutočnosti toho veľa nemáme," hovorí veliteľ rozviedky, ktorý má v ukrajinskej armáde na starosti bachmutský smer.
Na fronte v okolí miest Lyman, Soledar, Bachmut až po Avdijivku dokážu Rusi za jeden deň vystreliť z delostrelectva a tankov dokopy až desaťtisíckrát. Ukrajinské sily naproti tomu dokážu vystreliť iba dvetisíckrát. "Jasné, že vybrané jednotky sú aj s ohľadom na ich prácu zásobované dostatočne, no väčšina jednotiek trpí nedostatkom," hovorí pre SME veliteľ, ktorý chcel pre vlastnú ochranu zostať v anonymite.
Akútny nedostatok munície je jednou z hlavných tém končiaceho sa druhého roku ukrajinského vzdoru proti ruskej agresii. V uplynulých dvanástich mesiacoch Ukrajinci zažili stratu Bachmutu či Avdijivky, čakanie na západnú techniku, prvý nevydarený pokus o veľkú protiofenzívu, vylodenie sa na ľavom brehu Dnepra, ničenie ruskej Čiernomorskej flotily, efektívne útoky na Krym, koniec hlavného veliteľa Valerija Zalužného a neutíchajúcu vieru vo víťazstvo.
V nasledujúcom roku netreba podľa vojakov na fronte čakať žiadne zázraky. Ukrajinské nebo síce majú začať brázdiť prvé stíhačky F-16 a Rusom majú zamedziť v postupe aj západné rakety dlhého doletu, ak však nebude stabilná základná "prevádzková" situácia okolo delostreleckej munície, na ďalšiu protiofenzívu nemá zmysel pomýšľať.
V článku sa dočítate:
- Ako padol Bachmut.
- Ako sa Rus Bradleyho nezľakol.
- Ako sa Ukrajinci vylodili na ľavom brehu Dnepra.
- Ako sa cítia ukrajinskí vojaci.
Pevnosť Bachmut a jej mŕtvolný zápach
Takto pred rokom, pri prvom výročí celoplošnej invázie Ruska na Ukrajinu 24. 2. 2022 rezonovala k vojne jediná otázka: Padne Bachmut alebo nie? Rusi sa v tom čase nachádzali za riečkou Bachmutka, ktorá predeľuje mesto. Dobývanie z ruskej strany mala na starosti žoldnierska skupina Wagner pod velením Jevgenija Prigožina. Hoci sa medzi wagnerovcami nachádzalo množstvo čerstvo naverbovaných Rusov, prevažne z väzníc, podarilo sa im dosiahnuť to, čo zamýšľali - napredovali.
"Bachmut padne, to je jasné. Jediná otázka je, kedy. Musí to byť naplánované v rámci možností čo najefektívnejšie, aby Rusi stratili čo najviac personálu a techniky. A naopak, aby to nás stálo čo najmenej životov," povedal vtedy veliteľ rozviedky, ktorého jednotky zodpovedali za bachmutský smer. Ich základňa bola už medzitým stiahnutá na kraj mesta v časti Chromové.
Ako pomôcť
- Autor rozhovoru Ivan Koribanič vozí humanitárnu pomoc ľuďom blízko frontu na Ukrajine.
- Ak chcete pomôcť Ukrajine, môžete tak spraviť zaslaním príspevku na jeho transparentný účet.
Prezident Volodymyr Zelenskyj a bývalý hlavný veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj sa rozchádzali v názore, ako k Bachmutu pristupovať. Medzi vojakmi sa povrávalo, že sa nevedia dohodnúť, či mesto "pustiť" hneď, alebo ho ešte brániť. Napokon ho Ukrajinci bránili ďalej. Na ceste do mesta bolo prakticky nepretržite vidieť, ako tam prichádzajú jednotky Kraken či 3. útočná samostatná brigáda, to najlepšie, ktoré Ukrajina má.
V uliciach mesta bolo cítiť smrť a sladkastý mŕtvolný zápach. Naokolo nebola čo i len jediná nepoškodená budova. Nefungoval už ani posledný humanitárny bod neďaleko detskej nemocnice v západnej časti mesta. Po chodníkoch sa občas mihli poslední civilisti, ktorí sa rozhodli zostať. Tí akoby rezignovali na všetko riziko, sústavné výbuchy okolo nich. Zatiaľ čo sa vojaci presúvali na pozície čo najrýchlejšie, starí ľudia si vykračovali, akoby sa nič nedialo. No okrem toho bolo z mesta a jeho vojenského ruchu cítiť túžbu udržať ho.
(zdroj: Dominika Colombová)Počas najväčšej eskalácie konfliktu vynášali Ukrajinci z Bachmutu údajne až sto mŕtvych denne. Násobne viac však krvácali Rusi. Niekedy z 23. na 24. mája prišla správa, že ruská armáda obsadila aj zvyšok Bachmutu a mesto, o ktorom vznikali piesne a ktorého prezývka znela "pevnosť Bachmut", tak definitívne padlo.
Ako sa Rus Bradleyho nezľakol
Medzi ukrajinskými vojakmi porážka pri Bachmute, paradoxne, nevyvolala veľké sklamanie či pocit zlyhania.
"Hlavné je, že Rusi dostatočne vykrvácali," opakovalo sa medzi vojakmi v priľahlom meste Konstantinivka. Podľa dnes už mŕtveho šéfa skupiny Wagner Prigožina padlo v boji o Bachmut 20-tisíc jeho vojakov. So zahrnutím aj vojakov, ktorí už budú po zvyšok života neschopní boja, sa toto číslo pohybuje až na úrovni okolo 50- až 60-tisíc.
