MOSKVA, BRATISLAVA. Kým Ukrajina zápasí s pomalým tempom dodávok zbraní zo Západu, je možné, že aj Rusko má problémy s množstvami munície, hoci to nedáva najavo. Moskva priebežne pracuje na obchádzaní medzinárodných sankcií a získava dodávky od spriaznených režimov, predovšetkým z Iránu, Severnej Kórey a Číny.
„Ruské domáce kapacity na produkciu munície sú momentálne nedostatočné a nedokážu pokrývať konflikt na Ukrajine,“ cituje BBC nemenovaného západného predstaviteľa.
Moskva podľa tohto zdroja nemá dlhodobé riešenie na prísun munície a zbraní, situáciu preto pláta krátkodobými alternatívnymi zdrojmi. Spomenutý predstaviteľ ako hlavnú príčinu nedostatku označil medzinárodné sankcie.
„Alternatívne zdroje“ však nie sú zanedbateľné. Takmer v rovnakom čase, ako vyšiel článok na BBC, vydala agentúra Reuters správu, podľa ktorej Rusko od Iránu získalo už štyristo balistických striel zem-zem. Irán už Rusku dodáva samovražedné drony Šahíd, no balistické rakety sú účinnejšou zbraňou.
Podobne ako BBC, aj Reuters sa v tomto prípade odvoláva na nemenované zdroje, no tvrdí, že správu o dodávke potvrdilo šesť od seba nezávislých zdrojov.
Jedným z nich je človek z iránskych ozbrojených síl, ktorý agentúre povedal, že strely prišli už v štyroch balíkoch a ďalšie dodávky očakáva v najbližších týždňoch.
V článku sa dočítate:
- Čo zatiaľ vieme o iránskych zbraniach pre Rusko.
- Z ktorých krajín získava Rusko zbrane proti Ukrajine.
- Kde sa podarilo preukázať obchádzanie sankcií.
- Či a ako z vojny profituje Čína.
Čo poslal Irán
Teokratický režim v Teheráne podľa Reuters Rusku poskytol zhruba štyristo balistických striel krátkeho doletu Fateh-110. Ide o raketovú strelu, ktorá sa odpaľuje z kolesového vozidla. V aktívnej službe je od roku 2004 a podľa variantu má dolet od 200 do 500 kilometrov, uvádza americké Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie.
Kým dron Šahíd letí rýchlosťou do 200 kilometrov za hodinu, raketové strely lietajú nadzvukovou rýchlosťou, Fateh-110 môže mať maximálnu rýchlosť až Mach 4, teda štvornásobok rýchlosti zvuku v oblasti, v ktorej práve letí.
Hoci ide o iránsky produkt, Fateh-110 zrejme obsahuje veľa čínskych komponentov, píše centrum. Spojené štáty dokonca v roku 2006 obvinili čínsku firmu Great Wall Industry Corporation, že vo vývoji striel zohrala hlavnú úlohu.
Po zverejnení odhalenia ukrajinské letectvo podľa agentúry Reuters uviedlo, že nemá žiadne oficiálne informácie o tom, že by Rusko získalo iránske strely Fateh-110, no ak by ich malo, hrozba Ukrajine by bola vážna.
Čo za to dostane?
Údajné dodávky iránskych balistických striel do Ruska prichádzajú v čase, keď má Ukrajina problém s prísunom vojenskej pomoci zo Západu.
Reuters cituje bývalého ukrajinského ministra obrany Andrija Zagorodňuka, podľa ktorého Rusko dopĺňa svoj raketový arzenál, kým Ukrajina trpí nedostatkom munície a americký kongres nie je ochotný podporiť ďalší balík vojenskej pomoci.
„Nedostatok americkej pomoci znamená nedostatočnú protivzdušnú obranu Ukrajiny. Takže si hromadia množstvo rakiet, aby sa cez ňu pokúsili preraziť,“ komentuje Zagorodňuk.
Kým možnosť, že Irán už popri dronoch dodáva Rusku aj balistické strely vzbudzuje obavy, nervozita je na mieste aj pri otázke, čo by za to od Ruska mohol dostať. Môže totiž ísť o zbrane, ktorými by si posilnil pozíciu v prípadnej konfrontácii s USA alebo s Izraelom, píše Reuters s odvolaním sa na Roba Leeho, experta z amerického Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky (Foreign Policy Research Institute).
Správa poukazuje na novembrové oznámenie Teheránu, v ktorom režim informoval o dohode, podľa ktorej by mu Rusko poskytlo moderné stíhačky Su-35, cvičné lietadlá Jak-130 a útočné vrtuľníky Mi-28.
Čo poskytujú Peking a Pchjongjang
Okolo vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Čínou panuje do značnej miery informačná hmla.
Čína Rusku dodáva komponenty a takzvané materiály dvojakého určenia, teda také, ktoré sa dajú použiť tak v civilných ako aj vo vojenských výrobkoch. Za takýto materiál sa však dajú považovať aj niektoré drony, ktoré sa dajú nakúpiť ako civilné a nad bojiskom sa ich účel zmení, upozorňuje BBC.
Rusko minulý rok nakupovalo čínske drony za desiatky miliónov dolárov, upozornilo ešte v polovici roka Politico.
Spojené štáty podľa BBC informovali, že čínske firmy zatiaľ Rusku neposkytujú smrtiacu silu, hoci Rusko by o ňu malo záujem. „Čínske zbrane sa zlepšujú,“ hovorí pre BBC Siemon Wezeman zo štokholmského Medzinárodného inštitútu výskumu mieru. „Rusko by určite malo veľký záujem o čínske drony,“ komentuje.
Postoj Číny sa však čoskoro môže posunúť k väčšej ochote poskytnúť Moskve aj hotové zbrane, píše britská stanica.
Čína je však pre Rusko dôležitým obchodným partnerom, po zavedení medzinárodných sankcií voči režimu Vladimira Putina začal rýchlo stúpať najmä ruský export do Číny. Stúpa však aj dovoz, Čína a čínske firmy pomáhajú Rusku obchádzať sankcie.
Tretím významným poskytovateľom zbraní Rusku je Severná Kórea, ktorej dôležitými odberateľmi sú neštátni aktéri, medzi nimi aj ozbrojená Wagnerova skupina v Rusku, poukazuje v analýze Brookingsov Inštitút. Ukrajinské zdroje tvrdia, že Rusko od Pchjongjangu odobralo predovšetkým delostrelecké granáty, ktoré sú však chabej kvality.
Severokórejské rakety či protitankové strely okrem Wagnerovej skupiny (ktorá bojuje napríklad aj v Afrike), končia aj v rukách teroristických organizácií na Blízkom východe, uvádza Brookingsov inštitút.
