Izrael Palestína vojna: Po vypršaní dočasného prímeria bude Izrael vo vojne proti Hamasu pokračovať, vyhlásil Netanjahu (minúta po minúte)

Po vypršaní dočasného prímeria bude Izrael pokračovať vo vojne proti Hamasu. Izraelský premiér Netanjahu to v telefonáte povedal americkému prezidentovi Bidenovi. "Chcem, aby bolo jasné: vojna pokračuje," vyhlásil.

"Budeme v nej pokračovať, kým nedosiahneme všetky naše ciele," dodal Netanjahu.

Štvordňové prímerie medzi Izraelom a Hamasom by malo začať platiť vo štvrtok. Hamas môže prímerie predĺžiť prepustením ďalších rukojemníkov, ktorých zadržiava.

Netanjahu však spolu s ostatnými členmi svojho vojnového kabinetu na tlačovej konferencii povedal, že bude pokračovať vo vojne, kým nebude Hamas úplne zničený a kým nebude prepustených všetkých 240 rukojemníkov. (TASR)

Výkonná riaditeľka UNICEF Russellová označila Pásmo Gazy za "najnebezpečnejšie miesto na svete pre deti". Dodala, že ťažko vyrokovaná dohoda o prímerí medzi Izraelom a Hamasom nestačí na záchranu ich životov.

Russellová Bezpečnostnej rade OSN povedala, že od útoku militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra bolo v Pásme Gazy údajne zabitých vyše 5300 detí, čo predstavuje 40 percent všetkých usmrtených ľudí.

"Je to nevídané," vyhlásila šéfka UNICEF-u, ktorá sa práve vrátila z cesty po juhu palestínskeho územia. "To, čo som videla a počula, ma prenasleduje," dodala.

Russellová privítala dohodu dosiahnutú v stredu medzi Izraelom a Hamasom, v rámci ktorej budú prepustení rukojemníci a dočasne prestanú zúrivé boje a bombardovanie v Pásme Gazy.

Militanti z Hamasu uniesli počas útoku na Izrael 7. októbra približne 240 ľudí, od bábätiek až po seniorov, a vzali ich ako rukojemníkov. V Izraeli tiež zabili okolo 1200 ľudí, väčšinou civilistov, uvádzajú izraelské úrady.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pustia zajatcov, no skončia sa boje? Čo znamená dohoda Izraela s Hamasom Čítajte 

Šéfka UNICEF-u však povedala, že prestávka v bojoch nie je dostatočná, a vyzvala na "súrne humanitárne prímerie, aby okamžite prestalo toto krviprelievanie".

"Ak majú deti prežiť..., ak majú humanitárni pracovníci zostať a efektívne sa o ne starať..., tak na to humanitárne prestávky jednoducho nestačia," zdôraznila Russellová. Podľa nej je ďalších 1200 detí stále pod troskami zbombardovaných budov alebo sú nezvestné z iných dôvodov.

"Deti v Pásme Gazy okrem bômb, rakiet a strelieb mimoriadne ohrozujú aj katastrofálne životné podmienky," doplnila Russellová.

"Jeden milión detí - teda všetky deti vo vnútri územia - teraz nemá isté jedlo a čelí situácii, z ktorej sa čoskoro stane potravinová kríza," upozornila. UNICEF odhaduje, že kritická podvýživa detí v Pásme Gazy môže počas niekoľkých mesiacov stúpnuť o takmer 30 percent.

Riaditeľka Populačného fondu OSN Natalia Kanemová tiež vystúpila s príhovorom pred Bezpečnostnou radou. Pozornosť v ňom upriamila na ťažkú situáciu tehotných žien v Pásme Gazy – nasledujúci mesiac má v otrasných podmienkach porodiť dieťa 5500 tehotných.

"Chvíľa, keď sa nový život začína a má byť okamihom radosti, je zatienená smrťou a ničením, hrôzou a strachom," uviedla Kanemová. (TASR)

Švajčiarska vláda do konca februára plánuje predložiť návrh zákona, ktorý na území Švajčiarska zakáže aktivity militantného hnutia Hamas alebo činnosti na jeho podporu.

"Federálne zhromaždenie sa rozhodlo navrhnúť zákon s celoštátnou platnosťou, ktorým zakáže hnutie Hamas. Považuje to za najvhodnejšiu reakciu na situáciu, ktorá od 7. októbra zavládla na Blízkom východe," uviedla vláda vo vyhlásení.

"Zákon poskytne federálnym úradom nástroje potrebné na zastavenie aktivít Hamasu či jeho podporovateľov na území Švajčiarska," dopĺňa vláda.

Švajčiarsku vládu tvorí sedem ministrov zo štyroch najväčších strán. Vzhľadom na politickú príslušnosť poslancov Federálneho zhromaždenia sa očakáva výrazná podpora návrhu, konštatuje AFP. Jeho najväčším propagátorom je pravicová konzervatívna Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá zvíťazila v októbrových parlamentných voľbách.

Švajčiarska vláda v stredu vyzvala na rešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva a najmä na ochranu civilného obyvateľstva. Opätovne odsúdila teroristické útoky Hamasu a uznala právo Izraela zaistiť vlastnú bezpečnosť a obranu. Zdôraznila však potrebu voľného humanitárneho prístupu do oblasti.

Bern zároveň pripomenul potrebu obnovenia vyhliadok na politické riešenie konfliktu v oblasti na úrovni dvoch štátov. "Tento prístup je jediným schodným riešením, ktoré zaistí, že Palestínčania aj Izraelčania budú môcť dôstojne vzájomne nažívať v mieri a bezpečí," dodáva vláda vo vyhlásení. (TASR)

Napriek dohode nie je jasné, čo čaká Gazu ďalej. Netanjahuov cieľ je úplne zneškodniť Hamas a pokračovať v tom chce aj po skončení prímeria. Experti sa obávajú, že prímerie umožní Hamasu preskupiť sa a doplniť si zásoby. (SME)

Izraelská armáda tvrdí, že od začiatku vojny v Pásme Gazy zničila približne 400 tunelových šácht využívaných Hamasom. Ich celková dĺžka v Pásme Gazy, ktoré je asi 45 kilometrov dlhé a asi šesť až 14 kilometrov široké.

Podľa rôznych odhadov je dĺžka tunelov asi 450 až 550 kilometrov, čo presahuje dĺžku liniek moskovského alebo londýnskeho metra, podotkla britská stanica BBC.

Niektoré z tunelov sú vystužené betónom alebo v nich je zavedená elektrina. V priemere sú dva metre vysoké a asi meter široké, ale niektoré sú dostatočne široké na to, aby nimi prešlo auto alebo motocykel.

Aby tunely odolali izraelským leteckým bombám, niektoré z nich sú aj desiatky metrov pod zemou.

Ako v stredu informovala agentúra DPA, podľa izraelskej armády boli vchody do tunelov objavené aj v objektoch civilnej infraštruktúry vrátane obytných budov, škôl, nemocníc a iných zariadení. Mnohé vchody ústia údajne aj do mešít, deklaruje Izrael.

Izrael a západné krajiny aj preto obviňujú Hamas, že využíva palestínske obyvateľstvo Gazy ako "ľudský štít", keď svoju infraštruktúru zámerne umiestňuje do civilného prostredia. Hamas tieto obvinenia odmieta.

Ide o nebezpečný precedens a opakovanie chýb, reagoval na dohodu s Hamasom o výmene zajatcov vodca izraelskej radikálnej pravicovej strany Židovská sila a minister pre vnútornú bezpečnosť Itamar Ben-Gvir.

Politikov výrok súvisí s kauzou izraelského vojaka Gilada Šalita z roku 2011. V záujme jeho prepustenia zo zajatia v Pásme Gazy bolo vtedy Izraelom na slobodu prepustených viac ako tisíc palestínskych väzňov.

Ben-Gvir vo svojom statuse uznáva, že dosiahnutá dohoda má určité pozitívne aspekty, no zároveň sa domnieva, že Izrael má povinnosť vrátiť všetkých rukojemníkov, ktorých Hamas zadržiava.

"Nemáme právo, ani povolenie súhlasiť s myšlienkou rozdeliť ich a vrátiť len niektorých," upozornil politik, pričom dohodu z tohto pohľadu označil za "nemorálnu, nelogickú a veľmi vzdialenú od dostatočnej". Zdôraznil tiež, že dohoda "mohla a mala byť iná".

Ben-Gvir je presvedčený o tom, že najnovšia dohoda "hrá do karát" vodcovi Hamasu Jahjovi Sinwárovi.

Izraelský minister argumentoval, že "Hamas chcel toto prímerie viac ako čokoľvek iné". Na vysvetlenie doplnil, že Hamas sa v prvom rade chcel v prvej fáze "zbaviť" žien a detí, pretože v tejto veci je pod tlakom medzinárodného spoločenstva.

Výmenou za dohodu s Izraelom chcel Hamas získať palivo, prepustenie svojich príslušníkov z izraelských väzníc, zastavenie operácií izraelskej armády a "dokonca zákaz (prieskumných) letov," tvrdí Ben-Gvir s tým, že Hamas "to všetko dostal".

Ben-Gvir vo svojom statuse vyzýva na zintenzívnenie operácií izraelskej armády proti Hamasu s cieľom prinútiť ho, aby súhlasil s komplexnou dohodou o rukojemníkoch.

Dodal, že ministri jeho strany hlasovali proti súčasnej verzii dohody "s určitým váhaním", pričom priznal, že všetky možné varianty dohody "boli zlé".

Obavy, že militanti Hamasu využijú prestávku v bojoch s izraelskou armádou na doplnenie zásob a preskupenie svojich síl, vyjadril aj hovorca izraelskej armády Jonatan Konrikus.

"Samozrejme, radšej by sme pokračovali v tlaku na Hamas," uviedol Konrikus, ale dodal, že armáda bude rešpektovať záväzky prijaté izraelskou vládou.

V rozhovore pre spravodajskú televízu CNN Konrikus doplnil, že izraelská armáda pracuje na podrobnostiach súvisiacich s prestávkou v bojoch, ktoré sú súčasťou dohody o prepustení rukojemníkov. Presné načasovanie pauzy podľa neho ešte nie je stanovené.

"Kým nám to izraelská vláda nenariadi, budeme pokračovať v boji s Hamasom, a keď takáto dohoda nadobudne platnosť, budeme ju dodržiavať. Na mieste dislokácie však budeme veľmi ostražití," vyhlásil podplukovník Konrikus. (TASR)

Predstaviteľ politického vedenia Hamasu Músá ab Marzúk tvrdí, že dočasné prímerie medzi Hamasom a Izraelom nadobudne platnosť vo štvrtok o 10.00 h miestneho času.

Marzúk to vyhlásil v rozhovore pre panarabskú televíziu al-Džazíra, bezprostredné potvrdenie jeho slov o začiatku prímeria z Izraela nateraz nie je k dispozícii.

Abú Marzúk v rozhovore dodal, že väčšina rukojemníkov, ktorí majú byť prepustení, má cudzie občianstvo. Nespresnil však, či sú súčasne aj držiteľmi izraelských pasov.

Izrael uviedol, že všetci rukojemníci budú izraelskí občania alebo osoby žijúce v Izraeli.

Zdroje blízke libanonskej proiránskej militantnej organizácii Hizballáh pre al-Džazíru na margo dohody o prímerí medzi Izraelom a Hamasom uviedli, že neboli súčasťou rokovaní, ale pridajú sa k zastaveniu boja. Túto správu panarabskej televízie na svojom webe zverejnil izraelský denník Haarec.

Po vojenskej eskalácii, ktorú vyvolal vpád ozbrojených kománd na juh Izraela zo 7. októbra, došlo aj k aktivizácii bojovníkov Hizballáh v južnom Libanone, odkiaľ podnikajú cezhraničné útoky na sever Izraela. (TASR)

V súvislosti s vojnou Izraela s Hamasom sa šíri ďalší falošný videozáznam. Údajne zobrazuje príchod americkej námornej pechoty do Izraela v októbri. Ide ale o príchod amerických výsadkárov na cvičenie NATO v Rumunsku v júni 2022. (TASR)

Vojna, ktorá má zničujúce dôsledky pre viac ako dva milióny Palestínčanov, sa naozaj neskončila. Po uplynutí štyroch (alebo viac) dní sa vráti peklo posledných týždňov so zničenými domovmi a s tisíckami obetí. Komentuje Matúš Krčmárik. (SME)

Pri bojoch v Pásme Gazy zahynula aj zamestnankyňa Svetovej zdravotníckej organizácie, spoločne so svojím manželom, dvoma bratmi aj šesťmesačným potomkom, oznámil šéf Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus.

"Nemám slová, ktorými by som opísal náš zármutok," napísal Tedros na platforme X.

Podľa DPA ide pravdepodobne o vôbec prvé úmrtie v radoch WHO od začiatku vojny v Gaze, Tedros to však explicitne nepovedal.

WHO informovala, že zmienená 29-ročná zamestnankyňa utiekla do domu svojich rodičov na juhu Pásma Gazy zo severnej časti tejto palestínskej enklávy, konkrétne z mesta Gaza. Rodičovský dom sa však následne stal terčom bombardovania.

Najviac mŕtvych humanitárnych pracovníkov hlási od začiatku konfliktu v Gaze Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA).

Tvrdí, že pri tamojších bojoch zahynulo už 108 jej zamestnancov. Okrem toho bolo v Gaze zasiahnutých aj najmenej 67 zariadení OSN, z toho 17 v priamych útokoch, informoval nedávno šéf UNRWA Philippe Lazzarini.

"Väčšina z nich sa nachádzala v strednej a južnej časti Pásma Gazy, kde bolo ľuďom sľúbené bezpečie, Ľudí už nedokážeme ochrániť ani pod vlajkou OSN," dodal Lazzarini. (TASR)

Izrael očakáva, že na základe dohody o štvordňovom prímerí získa späť prvých rukojemníkov, ktorých zadržiava Hamas, vo štvrtok. 

Podľa agentúry Reuters to povedal minister zahraničných vecí Eli Kohen, ktorý odmietol potvrdiť skoršie správy, že proces sa začne o piatej hodine ráno miestneho času (04: 00 SEČ). (ČTK)

Konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi už prekročil hranice vojny a stal sa terorizmom, vyhlásil pápež František na generálnej audiencii vo Vatikáne.

Pápež sa pred svojím príhovorom osobitne stretol s Izraelčanmi, ktorých príbuzných drží palestínske militantné hnutie Hamas v Pásme Gazy ako rukojemníkov, a s Palestínčanmi, ktorých príbuzní sú uväznení v Izraeli.

"Veľmi trpia, vidím, ako obe strany trpia. Takto to vo vojnách býva, ale tento konflikt už prekročil hranice: toto nie je vojna, ale terorizmus," povedal František na Svätopeterskom námestí. ANSA uvádza, že svoj príhovor nemal vopred pripravený.

"Silno sa modlite za mier. Modlíme sa za Palestínčanov, modlíme sa za Izraelčanov, aby nadišiel mier," uviedol na záver.

Izraelská armáda pokračuje vo vzdušných, pozemných a námorných bojových operáciách v Pásme Gazy. K bojom dochádza krátko po tom, ako Izrael a Hamas dospeli k dohode o dočasnom prímerí a prepustení rukojemníkov.

Vojaci napr. podnikli operáciu neďaleko mesta Džabalíja, pričom tam zničili niekoľko pozorovacích stanovíšť Hamasu. Razia sa uskutočnila aj v oblasti mesta Bajt Hanún, kde izraelskí vojaci objavili skrýšu zbraní.

V severnej časti Pásma Gazy sa jednej z brigád izraelskej armády podarilo zničiť infraštruktúru tunelov Hamasu, z ktorých bola pred niekoľkými dňami podnikaná paľba na izraelské jednotky.

Izraelské námorníctvo zaútočilo aj na objekty Hamasu na pobreží Stredozemného mora. Medzi nimi bol aj bytový dom, z ktorého ostreľovači Hamasu útočili na vojakov izraelských pozemných jednotiek.

Palestínska tlačová agentúra WAFA zároveň informovala, že pri razii izraelských bezpečnostných zložiek v utečeneckom tábore Nusajrát v centrálnej časti Pásma Gazy prišlo v stredu ráno o život deväť ľudí.

Okrem toho pri ďalšom útoku na tábor Džabálíja v severnej časti pásma bolo zabitých viac ako 60 ľudí, tvrdí agentúra s odvolaním sa na údaje poskytnuté Hamasom.

Britská stanica BBC nemohla tieto informácie potvrdiť. Izraelská armáda sa ku konkrétnym útokom nevyjadrila.

Izraelská armáda okrem toho v stredu informovala, že jej stíhačky opäť podnikli nálety v južnom Libanone, pričom zasiahli vojenský komplex, v ktorom sa zhromažďovali agenti proiránskeho militantného hnutia Hizballáh.

K týmto úderom došlo v čase opakovaných útokov Hizballáhu a spriaznených palestínskych frakcií na sever Izraela, doplnil izraelský spravodajský web Ynetnews.

Prímerie dohodnuté v noci na stredu zatiaľ nenadobudlo platnosť. Jeho začiatok by mal byť oznámený v priebehu 24 hodín od uzavretia dohody, doplnila britská stanica BBC.

BBC súčasne pripomenula aj zverejnenie zoznamu 300 mien palestínskych väzňov zadržiavaných v izraelských väzniciach, ktorí by sa v rámci výmeny mohli dostať na slobodu, pričom tento krok izraelského ministerstva spravodlivosti BBC označila za "kľúčovú udalosť dnešného rána".

Ako BBC objasnila, dôvodom, prečo bolo potrebné tento zoznam zverejniť, je právna formalita, ktorá v Izraeli existuje: pred prepustením akéhokoľvek väzňa majú totiž izraelskí občania 24 hodín na odvolanie sa proti rozhodnutiu na najvyšší súd.

Prieťahy v tejto veci sa síce neočakávajú, ale práve z tohto dôvodu dochádza k takému oneskoreniu nadobudnutia platnosti dohody medzi Izraelom a Hamasom. (TASR)

Izraelské združenie obetí teroristických útokov Almagor podá na izraelskom najvyššom súde námietku proti dohode o návrate 50 rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.

Vedenie združenia Almagor v liste ministrovi spravodlivosti Jarivovi Levinovi upozorňuje, že "také isté míny a prekvapenia" ako v tejto dohode medzi Izraelom a Hamasom boli "v takmer každej inej dohode (o rukojemníkoch uzavretej) v minulosti".

Almagor požaduje, aby mu vládne úrady poskytli zoznam palestínskych väzňov, ktorých Izrael zvažuje prepustiť v rámci dohody s Hamasom. Ministerstvo spravodlivosti takýto zoznam už zverejnilo na svojej webovej stránke.

Okrem toho združenie Almagor žiada, aby sa mohlo oboznámiť so všetkými podrobnosťami záväzkov, ktoré Izrael prijíma voči Hamasu, pokiaľ ide o obmedzenia bojov počas obdobia prímeria vrátane zastavenia zhromažďovania spravodajských informácií, "ako aj dodávok paliva a iných komodít, ktoré môžu Hamasu pomôcť vykonávať teroristické operácie proti obyvateľom Izraela".

Signatári listu tiež vyzývajú ministra Levina, aby zverejnil "všeobecné záväzky Izraela voči Hamasu, ktoré boli (palestínskemu hnutiu) poskytnuté priamo alebo prostredníctvom tretej strany".

The Times of Israel vo svojom spravodajskom materiáli dodal, že najvyšší súd sa bude zaoberať všetkými námietkami podanými v stredu.

Vo všeobecnosti sa očakáva, že ich všetky zamietne - ako to urobil v prípade námietok proti dohode o podmienkach prepustenia vojaka izraelskej armády Gilada Šalita v roku 2011.

Šalit bol 25. júna 2006 zajatý palestínskymi ozbrojencami na izraelskom území a viac ako päť rokov držaný Hamasom v Pásme Gazy. Výmenou za jeho oslobodenie Izrael prepustil 1027 palestínskych väzňov. (TASR)

Predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová nariadila zvýšenie dodávok humanitárnej pomoci do Pásma Gazy počas dočasného prerušenia bojov, na ktorom sa dohodli Izrael a Hamas.

"Európska komisia urobí všetko pre to, aby cez túto prestávku dodala do Pásma Gazy výrazne viac humanitárnej pomoci," uviedla vo vyhlásení von der Leyenová a dodala, že "dohodu z celého srdca víta". (TASR)

Izrael zverejnil zoznam tristo palestínskych väzňov a zadržiavaných osôb, ktoré by mohli byť prepustené v rámci dohody o prepustení izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a inými ozbrojenými skupinami v Pásme Gazy.

Informoval o tom web The Times of Israel (TOI), podľa ktorého toto zverejnenie dáva izraelskej verejnosti možnosť odvolať sa proti prepusteniu konkrétnych väzňov.

Podľa dohody s Hamasom má Izrael v prvých štyroch dňoch prímeria prepustiť do 150 palestínskych väzňov výmenou za približne 50 rukojemníkov.

Ďalší palestínski väzni zo zoznamu 300 mien sa dostanú na slobodu, ak budú prepustení ďalší rukojemníci zadržiavaní v Pásme Gazy.

Prevažná väčšina - 287 z 300 - palestínskych väzňov, ktorých prepustenie je naplánované, sú muži vo veku do 18 rokov. Väčšina z nich je zadržiavaná za výtržnosti a hádzanie kameňov na Západnom brehu alebo vo východnom Jeruzaleme.

Ďalších 13 väzňov sú dospelé ženy, ktoré boli väčšinou odsúdené za pokusy o teroristické útoky s použitím nožov.

Schválenie dohody izraelskou vládou o prímerí v Pásme Gazy privítal aj líder opozície Jair Lapid a jeho strana Budúcnosť existuje (Ješ Atid).

Pripomenul súčasne, že po implementácii dohody zostane v Pásme Gazy naďalej ešte takmer 200 rukojemníkov. Lapid preto v statuse na platforme X píše, že "štát Izrael má najvyššiu povinnosť pokračovať v práci na návrate všetkých rukojemníkov domov, až do posledného".

TOI doplnil, že traja ministri izraelskej vlády za krajne pravicovú stranu Náboženský sionizmus za dohodu hlasovali až po tom, ako sa im dostalo ubezpečenia, že snaha o vykorenenie Hamasu bude pokračovať aj po ukončení štvordňového prímeria.

Šéf strany, minister financií Bezalel Smotrič, vo svojom vyhlásení objasnil, že podľa názoru jeho straníckych kolegov vo vláde "repatriácia rukojemníkov prispeje k dosiahnutiu cieľov vojny a že vláda, kabinet a celý obranný establišment sú bezvýhradne odhodlaní pokračovať vo vojne až do zničenia Hamasu".

Smotrič sa odvolal na bližšie nešpecifikované "jasné mechanizmy" v rámci dohody, ktoré majú zabrániť "budúcim machináciám a podľahnutiu manipuláciám" zo strany vodcu Hamasu Jahju Sinwára. (TASR)

Medzinárodný výbor Červeného kríža je pripravený pomôcť pri akejkoľvek výmene vo vojne medzi Izraelom a Hamasom.

"V súčasnosti sa aktívne zapájame do rozhovorov so stranami, aby sme pomohli uskutočniť akúkoľvek humanitárnu dohodu, ktorú dosiahnu," uviedol Medzinárodný výbor Červeného kríža MVČK podľa spravodajského webu The Times of Israel. (TASR)

Biden privítal dohodu o prepustení rukojemníkov, ktorých zadržiava Hamas. Americký prezident poďakoval lídrom Kataru a Egypta za ich "kritické vodcovstvo" pri dosahovaní predmetnej dohody.

"Som mimoriadne potešený, že niektoré z týchto statočných duší... sa znova stretnú so svojimi rodinami, keď bude táto dohoda plne implementovaná," uviedol Biden vo vyhlásení, ktoré zverejnil Biely dom.

Biden ocenil tiež Izrael za to, že súhlasil s dočasnou prestávkou v bojoch v Pásme Gazy s cieľom umožniť prílev humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy.

Biden pripomenul, že výsledkom intenzívnej diplomacie Hamas v októbri prepustil dve americké rukojemníčky. "Dnešná dohoda by mala priniesť domov ďalších amerických rukojemníkov a ja sa nezastavím, kým nebudú prepustení všetci," dodal.

Medzi 50 prepustenými rukojemníkmi, ktorých drží Hamas, majú byť aj traja Američania vrátane trojročného dieťaťa, uviedol vysokopostavený americký predstaviteľ.

Katar potvrdil dohodu o dočasnom pozastavení bojov v Pásme Gazy. Začiatok štvordňového prímeria bude oznámený v nasledujúcich 24 hodinách, uviedla Dauha.

"Dohoda zahŕňa prepustenie 50 žien a detí v súčasnosti zadržiavaných v Pásme Gazy výmenou za prepustenie niekoľkých palestínskych žien a detí zadržiavaných v izraelských väzniciach," oznámilo katarské ministerstvo zahraničných vecí.

Dodalo, že dočasné prímerie umožní, aby do Pásma Gazy vstúpil "väčší počet humanitárnych konvojov a humanitárnej pomoci vrátane paliva určeného pre humanitárne potreby".

Priblížilo, že štvordňová prestávka v bojoch bola prijatá s možnosťou predĺženia.

Katarská diplomacia pripomenula, že rokovania, ktoré viedli k dohode, sprostredkovali Egypt, USA a Katar. (TASR)

Jordánsko posilnilo vojenskú prítomnosť na hraniciach s Izraelom. Zároveň upozornilo, že akýkoľvek pokus Izraela o násilné vysídlenie Palestínčanov cez rieku Jordán by predstavoval porušenie mierovej dohody.

Jordánsky premiér Bišár Chasawna povedal, že Ammán je pripravený prijať "všetky prostriedky, ktoré sú v jeho silách", aby zabránil Izraelu uskutočniť akúkoľvek politiku zameranú na masové vysídlenie Palestínčanov zo Západného brehu Jordánu.

"Akékoľvek vysídlenie (Palestínčanov) alebo vytvorenie podmienok, ktoré by k tomu viedli, bude Jordánsko považovať za vyhlásenie vojny a predstavovalo by to podstatné porušenie mierovej zmluvy," citovali Chasawnu štátne médiá s odkazom na mierovú zmluvu Jordánska s Izraelom z roku 1994. "Viedlo by to k likvidácii palestínskej záležitosti a k poškodeniu národnej bezpečnosti Jordánska," dodal.

Jordánsko bolo po Egypte druhou arabskou krajinou, ktorá po niekoľkých arabsko-izraelských vojnách podpísala s Izraelom mierovú dohodu a v súčasnosti s ním ma silné bezpečnostné väzby. Vzťahy medzi oboma krajinami však ochladli po tom, ako sa k moci dostala jedna z najpravicovejších vlád v histórii Izraela, píše Reuters.

"Mierová zmluva by bola kusom papiera na poličke pokrytej prachom, ak by Izrael nerešpektoval svoje záväzky a porušoval ich," uviedol jordánsky premiér.

Pri akejkoľvek hrozbe pre národnú bezpečnosť Jordánska by do úvahy prichádzali všetky možnosti, povedal. Dodal, že rozmiestnenie vojakov na hraniciach s Izraelom je súčasťou opatrení na ochranu bezpečnosti krajiny. (TASR)

Izraelská vláda schválila dohodu o dočasnom prímerí v Pásme Gazy, na základe ktorej má palestínske militantné hnutie Hamas prepustiť zhruba 50 rukojemníkov.

Podľa dohody má Hamas prepustiť najmenej 50 z asi 240 rukojemníkov, ktorých zadržiava v Pásme Gazy od útoku zo 7. októbra, počas štvordňovej prestávky v bojoch, oznámila izraelská vláda.

Dodala, že pauzu v bojoch predĺži o ďalší deň za každých desať prepustených rukojemníkov.

"Izraelská vláda sa zaviazala priviesť všetkých rukojemníkov domov. Dnes v noci schválila náčrt prvej etapy dosiahnutia tohto cieľa," napísal vo vyhlásení úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Bezprostredne nebolo známe, kedy dočasné prímerie vstúpi do platnosti. Izrael uviedol, že spomedzi rukojemníkov budú ako prvé prepustené ženy a deti.

Izraelské úrady majú na základe dohody prepustiť 150 palestínskych žien a detí z izraelských väzníc, oznámil podľa CNN Hamas, ktorý potvrdil dohodu. Vo vyhlásení úradu izraelského premiéra nie sú palestínski väzni spomenutí.

Netanjahu pred hlasovaním vlády o dohode povedal, že Izrael bude po skončení dočasného prímeria pokračovať v ofenzíve proti Hamasu.

Dohodu schválil izraelský kabinet výraznou väčšinou, uviedol pre CNN nemenovaný zdroj z prostredia izraelskej vlády.

Hamas má začať prepúšťať rukojemníkov zhruba 24 hodín po schválení dohody všetkými stranami, priblížil pre AP vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu, ktorý si želal ostať v anonymite.

Izraelské médiá napísali, že prví rukojemníci by mohli byť oslobodení najskôr vo štvrtok.

Egypt prijme "všetky opatrenia", aby zabránil prejsť Palestínčanom z Pásma Gazy do Egypta. Uviedol to premiér Mustafa Madbúlí. (TASR)