Po vyše piatich rokoch sa z palestínskeho zajatia vrátil 25-ročný Gilad Šalit. Jeho výmenu za vyše tisíc väzňov oslavoval Hamas ako svoje víťazstvo.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
TEL AVIV. Gilad Šalit strávil 1941 dní v zajatí v pásme Gazy. V utorok sa izraelský vojak vrátil domov. Chudý, bledý, ale podľa lekárov v zásade zdravý.
Na slobodu sa dostala aj prvá skupina 477 palestínskych väzňov, ktorých Hamas požadoval za Šalita. Ďalších 550 opustí izraelské väznice do dvoch mesiacov. Na izraelskej aj palestínskej strane vládli nadšenie a úľava.
Tešili sa ľudia, čo dlhé mesiace viedli kampaň za Šalitovo oslobodenie, aj Palestínčania a hnutie Hamas, ktorého lídri zasa svetu ukazovali „véčka“ na znak svojho víťazstva a skandovali, že chcú „ďalšieho Šalita“.
Šalitov návrat domov k rodičom do galilejskej dediny Micpe Hilla však sprevádzala aj trpkosť, ktorú prežívali rodiny izraelských obetí pre zločincov, ktorí unikli doživotným trestom.
Spokojní nie sú ani najradikálnejší prívrženci Hamasu. Veď najhorších teroristov sa nepodarilo Hamasu dostať domov.
Vojak Šalit je doma.
Pozrite si fotogalériu >>
Zlá, ale nutná dohoda Izrael nespochybňuje, že dohoda s Hamasom nie je dobrá. Bezpečnostní experti však opakujú, že skupina, čo uniesla v júni 2006 Gilada Šalita z jeho tanku pri hraniciach s Gazou, vojaka ukrývala tak dobre, že Izrael nemal šancu ho vyslobodiť bez toho, aby sa operácia neskončila fiaskom. Musel vyjednávať.
V utorok sa vyjednávania zavŕšili. Už týždeň, odkedy sa vie, že Šalit pôjde domov, sa špekuluje, či sa dohoda nedala dosiahnuť skôr, či sa nedalo Hamas ešte viac pritlačiť k múru a či nie sú za celou dohodou aj vnútropolitické a geopolitické záujmy.
Odpoveď na všetky tieto otázky je zrejme áno. Napriek tomu takmer všetci vplyvní izraelskí komentátori tvrdia, že lepšie neskoro ako nikdy.
Oslavujúci Hamas Dohoda o Šalitovi načas posilní Hamas, ktorý v utorok organizoval masové oslavy. To na úkor palestínskej samosprávy. Jej aktivity smerujúce k vyhláseniu štátu teraz naplno prekričal príbeh vojaka Gilada Šalita. To vyhovuje Izraelu aj Hamasu.
Šalitovo prepustenie je však veľkým impulzom pre izraelskú tradíciu solidarity a významu, ktorý sa prikladá každému jednému človeku.
Posledné roky sa zdalo, že Izraelčania, ktorým sa začalo nebývalo ekonomicky dariť a zažívali aj relatívne pokojné obdobie, na ňu zabudli.
Na minútu naplánovanú výmenu Šalita za palestínskych väzňov ešte v noci na utorok ohrozovala žiadosť rodín obetí teroristických útokov zastaviť celú dohodu. Najvyšší súd ju odmietol.
Optimista Šalit Otázky o jej správnosti však zostávajú. Gilad Šalit v rozhovore pre egyptskú televíziu, ktorý vznikol bez izraelského súhlasu, povedal, že dúfa, že prepustení sa nevrátia na cestu boja proti Izraelu.
História naučila Izrael iné. Aj pre to politici a generáli, čo v utorok vítali na letisku spolu s rodičmi Gilada Šalita, vyhlasovali, že urobili jedno z najťažších rozhodnutí svojho života.
Šalit po prepustení. - SITA/AP
Palestínčania hromadne oslavujú prepustených väzňov Prepustených väzňov čaká privítanie ako hrdinov, ktorí viedli boj za štátnosť.
Izraelský vojak Gilad Šalit sa dnes vrátil domov po piatich rokoch v zajatí a radosť prežíva celá jeho vlasť.
Stovky palestínskych väzňov, prepustených výmenou zaňho, privítali v pásme Gazy objatiami a bozkami samotní lídri hnutia Hamas. Informovali o tom svetové tlačové agentúry.
Súbežne s prepustením Šalita bolo z izraelských väzníc dnes prepustených 477 Palestínčanov. Väčšinu z nich - 350 - previezli do pásma Gazy, kde na ich autobusy so symbolom Červeného kríža čakali lídri vládnuceho Hamasu a šťastné rodiny. Zvyšok prepustených Palestínčanov prepravili na západný breh Jordánu.
Druhá fáza dohodnutej výmeny sa uskutoční do dvoch mesiacov.
Niekoľkotisícový dav Palestínčania, čakajúci na bývalých väzňov na kontrolnom stanovišti v Predjordánsku, hádzali kamene do izraelských vojakov, ktorí zareagovali slzotvorným plynom. K potýčke došlo po tom, čo armáda ampliónom oznámila davu, že skupinu prepustených Palestínčanov doviezli na iný priechod.
Pred niekoľkotisícový dav na západnom brehu rieky Jordán, kde sa už nachádzali aj prepustení väzni, vystúpil politický rival Hamasu, palestínsky prezident Mahmúd Abbás z hnutia Fatah. Ocenil mužov ako "bojovníkov za slobodu" a dodal, že Izrael mu sľúbil prepustenie ďalších väzňov.
Pre Palestínčanov je toto čas na oslavu, pretože Hamas pokladá výmenu za víťazstvo, napísala agentúra Reuters. Prepustených väzňov čaká privítanie ako hrdinov, ktorí viedli boj za štátnosť. Rodáci totiž pokladajú týchto svojich bratov, uväznených Izraelom, za zajatcov.
"Je to pre palestínsky ľud najväčšia radosť," povedala žena, ktorá čakala na stanovišti v Predjordánsku na svojho syna. Vo väzení bol podľa jej slov už 24 rokov.
Mnohí si totiž odpykávali doživotné tresty Dohoda o výmene vojaka Šalita za palestínskych väzňov dostala zelenú od izraelského najvyššieho súdu v pondelok. Súd odmietol petície verejnosti, ktoré mali zabrániť hromadnému prepusteniu väzňov. Mnohí si totiž odpykávali doživotné tresty za krvavé vražedné útoky.
Oficiálne oslavy prepustenia Palestínčanov sa dnes konajú v meste Gaza na veľkom poli a prítomné sú desaťtisíce nadšených ľudí, ktorí mávajú zelenými zástavami Hamasu. Na veľkom pódiu postavenom pri tejto príležitosti je obrovská maľba Šalita.
Dobrovoľníci Hamasu rozdávali prichádzajúcim ľuďom sendviče a nealkoholické nápoje. Na strechách domov boli podľa agentúry AP rozmiestnení príslušníci bezpečnostných zložiek s úlohou pozorovať pole.
Možné porušenie medzinárodného práva Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva vyjadril znepokojenie nad okolnosťami výmeny.
Ako vyhlásil jeho hovorca Rupert Colville, Izrael mohol pochybiť v prípadoch, keď prepustených Palestínčanov vydal do Pásma Gazy alebo do iného štátu bez toho, aby s tým vyjadrili "slobodný a informovaný súhlas". Ak by sa tieto obavy potvrdili, postup židovského štátu by bolo možné podľa medzinárodného práva kvalifikovať ako "nútený presun alebo deportáciu", upozornil Colville. J
eho úrad sa taktiež obáva o osudy niekoľkých tisícov Palestínčanov, ktorí zostávajú v izraelských väzniciach, pričom vyzval Izraelčanov, aby s týmito väzňami zaobchádzal v súlade s medzinárodnými normami.
tasr, sita
Buzek: Dlho sme čakali na túto správu Pre Európu bol jeho prípad o to naliehavejší, že Šalit má nielen izraelské, ale aj európske občianstvo.
Predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek dnes s radosťou privítal správu o prepustení izraelského vojaka Gilada Šalita, ktorý bol zadržiavaný palestínskym islamistickým hnutím Hamas od júna 2006.
"Veľmi dlho sme čakali na túto správu. Som rád, že sa dozvedám o Giladovom pokojnom, oboma stranami dohodnutom prepustení na slobodu," vyhlásil predseda EP.
Podľa Buzekových slov Európsky parlament a európski občania nikdy počas piatich rokov Šalitovho zadržiavania nezabudli na jeho prípad a využívali každú príležitosť na výzvy na jeho prepustenie. Pre Európu bol jeho prípad o to naliehavejší, že Šalit má nielen izraelské, ale aj európske občianstvo.
"Osobne som podporoval Giladov prípad. V roku 2010 som sa stretol s jeho otcom v Štrasburgu a počas svojej oficiálnej návštevy Blízkeho východu som využil príležitosť, aby som preukázal svoju podporu a sympatiu pre tento prípad," uviedol Buzek.
Predseda EP o prípade zadržiavaného izraelského vojaka hovoril minulý týždeň v Bruseli i s tajomníkom izraelského parlamentu (Knesetu) Reuvenom Rivlinom, a to počas výstavy, ktorú EP špeciálne pripravil na pripomenutie si prípadu Gilada Šalita.
Súčasťou tejto výstavy boli ilustrácie k príbehu, ktorý Šalit napísal ešte ako malý chlapec. Cieľom výstavy v priestoroch europarlamentu bolo nielen pripomenutie si tohto prípadu a opätovná výzva na jeho prepustenie, ale v duchu chlapcovho príbehu i vyjadrenie nádeje, že dobrá vôľa dokáže zvíťaziť nad tými najhlbšími rozdielmi medzi nami a nad predsudkami, uvádza sa na oficiálnej webovej stránke Jerzyho Buzeka.
"Giladov osobný príbeh je základným predpokladom pre myšlienku, že nesmieme strácať vieru v zmierenie, aj keď to neraz vyžaduje ťažké kompromisy a rokovania," vyhlásil Buzek.
tasr
Autor: Z Tel Avivu od našej dopisovateľky Jany Shemesh