Policajtka pobodaná v Jeruzaleme zraneniam podľahla, útočníka zastrelili (SME Minúta)

Spojené štáty podľa denníka The Wall Street Journal plánujú dodať Izraelu navádzané letecké bomby systému Spice za 320 miliónov dolárov. Denník sa odvoláva na formálne oznámenie Bieleho domu pre Kongres.

Americký prezident Biden dnes izraelského premiéra Netanjahua ubezpečil o ďalšej podpore Spojených štátov pre Izrael.

Upravené letecké bomby typu Spice sú pôvodne produktom izraelskej zbrojárskej firmy Rafael. Do Izraela ich podľa WSJ dodá jej dcérska spoločnosť Rafael USA, ktorá zbrane vyrába v Spojených štátoch.

Správa  prichádza v čase, keď Pentagon bez bližšieho spresnenia potvrdil, že počet doterajších civilných obetí v Pásme Gazy sa pohybuje v rádoch tisícov a Bidenova administratíva čelí čoraz väčšiemu tlaku predovšetkým zo strany moslimskej komunity, aby sa dôraznejšie zasadil za mier na Blízkom východe. (ČTK)

Príbuzní niektorých z 1 400 ľudí, zabitých pri útoku teroristov z Hamasu, sa zhromaždili pri Múre nárekov v Jeruzaleme pri príležitosti mesiac trvajúceho smútenia. 

Približne 40 rodín zapálilo sviečky za každú obeť pri vstupe na najposvätnejšie miesto židov. Prvý mesiac žiaľu si pozostalí pripomenuli modlitbami v súlade so židovskou tradíciou.

"Nemáme iné možnosti, ako na nich spomínať, len modlitby, zapálené sviečky a prechovávanie v našich srdciach," povedal Jossi Rivlin. Jeho dvoch bratov Hamas zmasakroval na hudobnom festivale.

"Cítime nielen jednotu u nás doma, ale aj jednotu izraelského národa v celej krajine. Je veľmi zlé, že sme na túto chvíľu museli čakať," uviedol 26-ročný Rivlin. "Je to hrozná doba. Len dúfam, že nezabudneme a nevrátime sa k rutine," dodal.

Hlavný armádny kantor Šai Abramson stál pred obrovskou izraelskou vlajkou a modlil sa za zosnulých. Do modlitby zahrnul aj príslušníkov bezpečnostných síl, "ktorí položili životy za ochranu izraelskej zeme".

Išlo o prvý náboženský spomienkový obrad, zorganizovaný pri Múre nárekov od 7. októbra. (TASR)

Americký prezident Biden diskutoval s izraelským premiérom Netanjahuom o možnosti taktického prerušenia bojov v Pásme Gazy z humanitárnych dôvodov. Uviedol to hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Obaja lídri hovorili aj o možnom prepustení rukojemníkov, ktorých teroristi z Hamasu zajali pri útokoch na izraelské územie zo 7. októbra, priblížil Kirby.

Dodal, že americká a izraelská vláda budú v súvislosti s možnými "taktickými prestávkami" v bojoch v pásme Gazy naďalej v kontakte.

Biden a Netanjahu podľa Kirbyho súhlasili, že v rozhovoroch budú pokračovať v najbližších dňoch. Obaja lídri hovorili aj o situácii na Západnom Brehu. (TASR)

Situácia v Pásme Gazy je krízou ľudstva, vyhlásil generálny tajomník OSN. Palestínska enkláva sa podľa neho rýchlo „stáva cintorínom pre deti“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

„Každý deň sú údajne zabité alebo zranené stovky dievčat a chlapcov,“ povedal António Guterres počas tlačovej konferencie. Terajší izraelsko-palestínsky konflikt podľa neho „otriasa svetom“ a „ničí mnoho nevinných životov“.

Generálny tajomník zároveň znova odsúdil „ohavné teroristické činy“, ktoré spáchalo militantné hnutie Hamas, keď 7. októbra napadlo Izrael. „Nič nemôže ospravedlniť úmyselné mučenie, zabíjanie, zraňovanie a únosy civilistov. Ochrana civilistov musí byť prvoradá,“ povedal.

Guterres tiež vyjadril obavy z eskalácie napätia v dôsledku vojny medzi Izraelom a Hamasom. Medzinárodná komunita by sa podľa neho mala venovať „rizikám rozšírenia konfliktu do širšieho regiónu“. „Už teraz sme svedkami špirály eskalácie od Libanonu a Sýrie až po Irak a Jemen,“ dodal.

Tiež vyzval na zastavenie nenávistnej rétoriky a povedal, že je hlboko znepokojený „vzostupom antisemitizmu a antimoslimskej zaslepenosti“.

Generálny tajomník OSN zopakoval, že konflikt potrebuje dvojštátne riešenie, a vyzval na okamžité humanitárne prímerie. (SITA)

Za mesiac vojny na Blízkom východ zahynulo v Izraeli, v Libanone a v Pásme Gazy podľa organizácie Reportéri bez hraníc najmenej 41 novinárov či pracovníkov médií. Je to viac úmrtí, ako od začiatku ruskej invázie na Ukrajine. (SME)

Juhoafrická vláda povolá všetkých svojich diplomatov z Izraela na konzultácie. Dôvodom je jej nesúhlas s izraelským ostreľovaním Pásma Gazy, pri ktorom zomierajú civilisti.

Informoval o tom dnes server The Times of Israel s odvolaním sa na oznámenie juhoafrickej vlády. Juhoafrická republika nemá v Izraeli už niekoľko rokov veľvyslanca.

"Sme veľmi znepokojení pokračujúcim zabíjaním detí a nevinných civilistov na palestínskych územiach. Podľa nás je táto izraelská reakcia kolektívnym trestom," povedala novinárom ministerka zahraničia Juhoafrickej republiky Naledi Pandorová.

Povolanie diplomatov na konzultácie označila za bežnú prax a dodala, že po stretnutí vlády s diplomatmi sa rozhodne, či bude "udržateľné" pokračovať vo vzťahoch s Izraelom.

Juhoafrická republika je ďalšou krajinou, ktorá takto reaguje na izraelskú ofenzívu zameranú na Pásmo Gazy. V nedeľu svojho charge d'affaires z Izraela odvolal Čad, už predtým podobné kroky urobili Jordánsko, Bahrajn, Honduras, Čile, Bolívia či Kolumbia. Izraelské údery proti Pásmu Gazy opakovane kritizovala tiež turecká vláda. (ČTK)

Neuveriteľný priebeh propalestínskych demonštrácií, ktoré odzátkovali antisemitské vášne a násilie v západnej Európe, výrazne spevňujú virtuálne puto medzi migráciou a terorom. To sa však brutálne zneužíva. Píše Peter Schutz. (SME)

Izraelské sily zabili štyroch Palestínčanov na okupovanom Západnom brehu Jordánu, uviedlo palestínske ministerstvo zdravotníctva pod vedením Hamasu.

Podľa palestínskych médií sú medzi obeťami veliteľ hnutia Hamas a veliteľ ozbrojeného krídla organizácie Fatah.

Incident sa odohral v meste Túlkarim na severozápade územia, a podľa miestnych médií mal prísť o život veliteľ Hamasu a veliteľ Brigád mučeníkov al-Aksá, ozbrojeného krídla Fatahu.

Palestínsky rezort zdravotníctva predtým informoval, že izraelské sily zabili mladého Palestínčana a ďalších troch vážne zranili v meste Halhúl v južnej časti Západného brehu. (TASR)

Hamas odpálil z Libanonu 16 rakiet na Izrael. Brigády Izaddína Kasáma oznámili, že zaútočili na oblasti južne od izraelského pobrežného mesta Haifa.

Izraelská armáda oznámila, že z Libanonu bolo odpálených približne 30 rakiet na ktoré reagovala odvetnými útokmi.

Hamas je spojencom libanonského militantného hnutia Hizballáh podporovaného Iránom. Na juhu Libanonu má množstvo bojovníkov a už aj predtým sa odtiaľ prihlásil k útokom na Izrael.

 Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell  navrhol plán, podľa ktorého by Izrael pozastavil vojenskú operáciu v Gaze výmenou za prístup k rukojemníkom zadržiavaným Hamasom.

"Myslím, že humanitárna prestávka vyvážená prístupom Medzinárodného výboru Červeného kríža k rukojemníkom ako prvý krok k ich prepusteniu je iniciatívou, na ktorej by sme mali pracovať," povedal Borrell európskym diplomatom v Bruseli.

EÚ, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo žiadajú "humanitárne prestávky" v bojoch medzi Izraelom a Hamasom v pásme Gazy, aby mohla byť zabezpečená pomoc pre civilistov v tejto palestínskej enkláve.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však vylúčil akékoľvek dočasné prímerie, kým nebudú prepustení všetci rukojemníci, ktorých Hamas uniesol počas útoku na Izrael 7. októbra.

"Nazvite to prímerie, okno, čokoľvek, ale potrebujeme, aby násilie ustúpilo a aby sa rešpektovalo medzinárodné humanitárne právo," dodal šéf diplomacie EÚ.

Borrell upozornil, že "prehnaná reakcia Izraelčanov v konečnom dôsledku spôsobí, že stratia podporu medzinárodného spoločenstva". "Konflikt nemá vojenské riešenie... Aj keď bude Hamas v Gaze vykorenený, problém Gazy to nevyrieši," uviedol.

Útok Hamasu bol podľa neho "inflexným bodom v histórii", ktorý určí budúcnosť Blízkeho východu na desaťročia.

"Rozvíjajúca sa tragédia na Blízkom východe je výsledkom kolektívneho politického a morálneho zlyhania, za čo izraelský a palestínsky ľud platí vysokú cenu... Toto morálne a politické zlyhanie je spôsobené našou nedostatočnou ochotou riešiť izraelsko-palestínsky problém," dodal. (TASR)

Belgicko čelí v spojitosti s konfliktom na Blízkom východe nárastu antisemitizmu.Túto skutočnosť potvrdila aj Unia, verejná organizácia, ktorá bojuje proti diskriminácii a presadzuje rovnaké príležitosti v Belgicku.

Za posledný mesiac zaznamenala Unia najmenej 30 sťažností v spojitosti s prejavmi antisemitizmu. To je šesť- až sedemkrát viac ako v období pred obnovením násilia medzi hnutím Hamas a Izraelom.

"Máme aj niekoľko prípadov fyzických útokov na ľudí, ktorí sú Židia alebo sú ako Židia identifikovaní," povedal pre RTBF riaditeľ Unie Patrick Charlier a dodal, že tieto prípady už vyšetruje prokuratúra. Najviac je však podľa neho prípadov priamych vyhrážok alebo urážok a nadávok, keď vyhrážajúci sa pripisujú ľuďom židovského pôvodu zodpovednosť za konflikt a reakciu izraelskej vlády v pásme Gazy.

Popri formách antisemitizmu, ktoré sa priamo zameriavajú na ľudí, existujú aj "všeobecnejšie" prípady, upozornil Charlier. Ide najmä o komentáre na adresu Židov napríklad na sociálnych sieťach. Komentáre toho druhu, že Hitler nedokončil svoju prácu a ak by sa mu to podarilo, neboli by dnes takéto problémy.

"Často sú to ľudia, ktorí majú propalestínske sympatie alebo využívajú situáciu na vyjadrenie latentného antisemitizmu," vysvetlil Charlier. A dodal, že výnimočne možno vidieť aj poznámky ako "smrť Židom".

Unia skonštatovala, že prejavy antisemitizmu sú rozšírené po celej krajine, tak vo flámskej, ako aj vo frankofónnej oblasti a v metropolitnej zóne Bruselu. (TASR)

Priechod Rafah na hraniciach medzi Egyptom a Pásmom Gazy opätovne otvorili pre evakuáciu cudzincov, ľudí s dvojakým občianstvom a zranených Palestínčanov. Oznámila to vláda Hamasu v Pásme Gazy.

Egypt otvoril hraničný priechod Rafah minulú stredu prvýkrát od vypuknutia konfliktu v Pásme Gazy pre cudzincov, ľudí s dvojakým občianstvom a zranených Palestínčanov. Dovtedy cezeň vpúšťal do pásma Gazy len humanitárnu pomoc.

Hnutie Hamas, ktoré je v Gaze pri moci od roku 2007, však v sobotu večer pozastavilo evakuáciu cez Rafah pre spor s Izraelom ohľadom zaručenia bezpečných trás pre sanitky, ktoré vozia zranených z Pásma Gazy k hraniciam s Egyptom.

Zdroje z prostredia vlády Hamasu priblížili, že priechod Rafah pre evakuáciu znovuotvorili po dohode s Izraelom, ktorú pomohol sprostredkovať Egypt a ktorá zaručuje evakuáciu 30 zranených osôb.

Šesť sanitiek dorazilo v pondelok cez Rafah do Egypta so zranenými Palestínčanmi, ktorých prevezú do nemocníc, potvrdil pre AFP nemenovaný pohraničný strážnik. (TASR)

Pri útoku nožom v Jeruzaleme boli ráno zranení dvaja izraelskí policajti, ťažko zranená policajtka popoludní svojim zraneniam podľahla.

Polícia oznámila, že útočníka, ktorého označila za teroristu, zastrelila. Podľa nej išlo o Palestínčana z východného Jeruzalema. Druhý policajt bol podľa médií zranený ľahko.

Incident sa stal pri jednom zo vstupov do jeruzalemského Starého mesta. Zdravotnícke zložky ráno potvrdili, že prijali dvoch zranených pohraničných policajtov.

Ďalší policajti útočníka na mieste zastrelili. Podľa bezpečnostných zložiek išlo o 16-ročného Palestínčana z východnej časti Jeruzalema. 

Nemecko nebude tolerovať antisemitské prejavy na propalestínskych demonštráciách. Nemecká polícia po víkendových demonštráciách vyšetruje viacero podozrení z poburovania.

"V Nemecku môže každý slobodne vyjadriť svoj názor a pokojne demonštrovať," uviedlo ministerstvo v pondelok v Berlíne prostredníctvom hovorkyne. "Existuje však červená línia: uplatňujeme nulovú toleranciu voči antisemitskému a protiizraelskému poburovaniu, nulovú toleranciu voči násiliu," dodal nemecký rezort vnútra.

Podľa neho sa musia zakazovať zhromaždenia, na ktorých hrozí takáto trestný činnosť, a sú potrebné aj "tvrdé" policajné zásahy voči ich účastníkom, uviedla ďalej hovorkyňa.

Od teroristického útoku kománd Hamasu na Izrael zo 7. októbra dochádza v uliciach nemeckých miest opakovane k demonštráciám Palestínčanov a ich stúpencov, počas ktorých sa vyjadruje podpora tomuto palestínskemu militantnému hnutiu.

V niektorých prípadoch došlo aj k násilným potýčkam.

Zákaz, ktorý vydala nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová, vzťahujúci sa na aktivity Hamasu a propalestínskej organizácie Samidoun, ovplyvnil aj priebeh demonštrácií počas uplynulého víkendu, upozornil v pondelok šéf policajných odborov Jochen Kopelke. (TASR)

Spojené štáty sa "veľmi razantne" snažia o podstatné zvýšenie humanitárnej pomoci pre civilistov v Pásme Gazy, povedal v Turecku americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. 

"Ako som už povedal, veľmi razantne pracujeme na tom, aby sa do Gazy dostalo viac humanitárnej pomoci, a máme na to veľmi konkrétne spôsoby," povedal Blinken v Ankare po stretnutí s tureckým rezortným kolegom Hakanom Fidanom.

"Myslím, že v nadchádzajúcich dňoch uvidíme, ako sa môže pomoc značne zväčšiť," dodal bez ďalších podrobností pred odletom do Japonska.

Opätovne uviedol, že v tomto smere by mohla pomôcť "humanitárna prestávka" v bojoch.

USA vnímajú a zdieľajú hlboké znepokojenie, aké v Turecku vyvolávajú civilné obete v Gaze. "Zapájame Izraelčanov do krokov, ktoré môžu podniknúť, aby minimalizovali civilné obete," dodal.

Blinken do Turecka pricestoval po návšteve blízkovýchodných krajín. Od piatka bol v Izraeli, Jordánsku aj na Západnom brehu, kde v nedeľu rokoval s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. Navštívil aj Cyprus a neočakávane aj Irak. Vo všetkých arabských krajinách si vypočul výzvy na dosiahnutie okamžitého prímeria v Gaze, pripomína AFP.

Aj turecký minister Fidan údajne naliehal, aby Blinken podporil "okamžité" prímerie v Gaze, povedal AFP zdroj z prostredia tureckej diplomacie. Dodal, že dvojica sa zhodla "na potrebe zabrániť ubližovaniu civilistom v Gaze". (TASR)

Izraelská armáda tvrdí, že zabila Waila Asfu, veliteľa práporu Deir al-Balah, ktorý sa podieľal na vyslaní elitných jednotiek Hamasu Nukhba, ktoré vykonali útoky zo 7. októbra a plánoval ďalšie.

Vláda Juhoafrickej republiky stiahne všetkých diplomatov z Izraela pre obavy o situáciu v Gaze. Tamojšia vláda kritizuje zabíjanie civilistov.

"Juhoafrická vláda sa rozhodla stiahnuť všetkých svojich diplomatov z Tel Avivu na konzultácie," potvrdila na tlačovom brífingu predstaviteľka vlády Khumbudzo Ntshavheniová.

"Sme extrémne znepokojení pokračujúcim zabíjaním detí a nevinných civilistov na palestínskych územiach a domnievame sa, že povaha reakcie Izraela sa stala kolektívnym trestom," uviedla na tlačovej konferencii juhoafrická ministerka zahraničných vecí Naledi Pandorová.

Počet palestínskych obetí prebiehajúcej vojny medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy presiahol desaťtisíc. Oznámilo to ministerstvo zdravotníctva v Gaze, ktoré ovláda Hamas.

Podľa hovorcu ministerstva Ašrafa Kidru, na ktorého sa odvoláva agentúra AFP, dosiahla bilancia obetí číslo 10 022. Z celkového počtu obetí je viac než 4 100 detí a 2 640 žien.

Tieto čísla nie je možné nezávisle overiť a nerozlišujú medzi civilistami a aktívnymi členmi Hamasu.

Agentúra AP upozorňuje, že s pokračujúcim postupom izraelskej armády v oblasti mesta Gaza sa dá očakávať výraznejšie zvýšenie počtu obetí. (TASR)

Izraelská armáda znovu otvorila evakuačnú cestu pre civilistov z Gazy, aby sa presunuli na juh. Varovala tiež, že civilisti, ktorí zostanú v oblasti, ktorá je vojnovou zónou, sú v ohrození.

Armáda po otvorení humanitárneho koridoru zverejnila aj zábery, ktoré ukazujú, ako sa obyvatelia Gazy presúvajú po ceste Salah a-Din.

Kirjat Šmona vyzvalo všetkých zostávajúcich obyvateľov, aby odišli, keďže toto pohraničné mesto je naďalej terčom rakiet z Libanonu.

„Vzhľadom na eskaláciu bezpečnostnej situácie a zvýšené útoky na Kirjat Šmona vyzývame všetkých, ktorí zostávajú v meste, aby ho okamžite opustili,“ píšu úrady v správe.

Veľká väčšina z približne 20-tisíc obyvateľov mesta na severe Izraela už odišla. (The Times of Israel)

Európska únia navýši humanitárnu pomoc pre Pásmo Gazy o ďalších 25 miliónov eur, oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Tá už v októbri informovala o strojnásobení humanitárnej pomoci na 75 miliónov eur.

S terajšími 25 miliónmi eur tak celková suma pomoci predstavuje 100 miliónov eur.

"Izrael má právo brániť sa v súlade s medzinárodným právom a medzinárodným humanitárnym právom," zopakovala šéfka Európskej komisie v prejave na konferencii únijných veľvyslancov, ktorá sa v pondelok koná v Bruseli.

"Sme povinní urobiť všetko, čo je našich silách, aby sme ochránili civilistov, ktorí môžu byť v ohrození. Dnes môžem oznámiť, že zvyšujeme humanitárnu pomoc pre Gazu o ďalších 25 miliónov eur. Celková humanitárna pomoc tak predstavuje 100 miliónov eur," dodala.

Ako Ursula von der Leyenová prostredníctvom sociálnej siete X tiež informovala, o situácii v regióne hovorila s egyptským prezidentom. "Poďakovala som sa mu za to, čo Egypt robí pri distribúcii humanitárnej pomoci Gaze a pri pomoci dostať európskych občanov z Gazy," uviedla s tým, že sa s Abdalom Fattahom Sísím zhodli na "dôležitosti ochrany civilného života, rešpektovaní medzinárodného a humanitárneho práva a zabezpečení toho, aby Palestínčania neboli vysídlení z Gazy".

"Dospeli sme k záveru, že na Blízkom východe treba trvalý mier založený na dvojštátnom riešení," dodala šéfka Európskej komisie.

Ako už zdôraznila von der Leyenová v súvislosti s pomocou pre Pásmo Gazy, Európska komisia si musí byť istá, že sa pomoc dostane k tým, ktorí ju skutočne potrebujú. Krajiny Európskej únie totiž vedú spory, či pokračovať v pomoci pre palestínske územia. Niektoré majú obavy, že sa pomoc dostane do rúk Hamasu, ktorý Európska únia považuje za teroristickú organizáciu. (ČTK)

Nemeckému televíznemu štábu sa vyhrážali izraelskí vojaci v Predjordánsku. Bavorský rozhlas, ktorý je členskou stanicou ARD a prevádzkuje štúdio v Tel Avive, označil incident za útok na slobodu tlače.

Redaktor verejnoprávnej televízie ARD Jan-Christoph Kitzler sa podľa stanice vracal z nakrúcania rozhovoru o násilí radikálnych židovských osadníkov v spoločnosti jedného Palestínčana a ďalšieho zamestnanca nemeckej stanice, keď ich južne od Hebronu zastavili izraelskí vojaci. Tí sa vraj správali mimoriadne agresívne a na vozidlo štábu niekoľkokrát namierili zbraňami, uvádza ARD.

"Vojaci nám hrozili zbraňami a pýtali sa nás, či sme Židia. Nášho kolegu označili za zradcu," povedal Kitzler. Ako dodal, k upokojeniu situácie došlo až viac než hodinu po tom, čo boli k prípadu povolaní ďalší vojaci a policajti.

"Izraelské obranné sily sa ospravedlňujú za akékoľvek spôsobené nepríjemnosti," uviedla armáda pre DPA v reakcii na incident s tým, že "konanie vojakov bolo preverené". Z vyhlásenia však nevyplýva, či pri incidente došlo k porušeniu platných protokolov zo strany vojakov, ani či boli v súvislosti s incidentom podniknuté nejaké opatrenia.

Asociácia zahraničnej tlače v Izraeli koncom októbra vyzvala izraelskú armádu, aby zaistila bezpečnosť novinárov. Podala tiež sťažnosť v súvislosti s dvoma incidentmi na Predjordánsku, keď vojaci obťažovali novinárov. V inom prípade bol novinár ARD na dve hodiny zadržaný vojakmi počas reportáže o násilnostiach zo strany osadníkov.

"Pre nás je to už druhý incident za týždeň. Členovia nášho tímu sa jasne preukázali ako akreditovaní zástupcovia tlače a nachádzali sa ďaleko od vojenských bezpečnostných zón," upozornil riaditeľ štúdia ARD v Tel Avive Christian Limpert, ktorý označil kroky izraelskej armády za neprijateľné. (TASR)

Francúzsko rokuje s Egyptom o zriadení poľnej nemocnice pre pacientov, ktorí utrpeli vážne zranenia v Pásme Gazy. Paríž ponúka francúzske vojenské zdravotnícke kapacity, najmä poskytovanie chirurgických zákrokov ľuďom s vojnovými zraneniami.

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie francúzskeho ministra obrany Sébastiena Lecornua.

Francúzsko už ku Gaze vyslalo loď Tonerre vybavenú ako poľnú nemocnicu, ktorá má podľa prezidenta Emmanuela Macrona podporiť zdravotnícke zariadenia v palestínskom území. Podľa vojenských zdrojov Reuters ale nie je plavidlo vybavené tak, aby mohlo poskytovať lekársku pomoc ľuďom zasiahnutým izraelským bombardovaním. Lecornu však oznámil, že armáda už vybavuje loď Dixmude moderným zdravotníckym vybavením. Do oblasti má vyplávať v najbližších desiatich dňoch.

Paríž bude zároveň koncom tohto týždňa hostiť medzinárodnú humanitárnu konferenciu s cieľom koordinovať pomoc pre civilistov v Izraelom obliehanom Pásme Gazy. Diplomati uviedli, že konferencia, ktorá sa uskutoční 9. novembra, sa bude zaoberať aj zriadením námorného koridoru, ktorý by umožnil využívať námorné cesty na prepravu humanitárnej pomoci do Gazy, ale aj tým, ako by bolo možné lode využiť na pomoc zraneným evakuovaným z Gazy. (ČTK)

Militanti z Gazy opäť vypálili rakety na pohraničné oblasti Izraela. V mnohých mestách v izraelskom pohraničí sa v ranných hodinách rozozneli varovné sirény ohlasujúce bombový poplach, potvrdila izraelská armáda.

Informácie o prípadných zraneniach alebo materiálnych škodách neboli bezprostredne známe.

Z údajov Izraelských obranných síl (IDF) vyplýva, že len od 7. októbra, kedy na Izrael zaútočili komandá palestínskeho militiantného hnutia Hamas, bolo z pásma Gazy na územie židovského štátu vystrelených viac než 8100 rakiet, cituje DPA. K zodpovednosti za väčšinu z nich sa prihlásilo práve Hamas, ktorý túto pobrežnú palestínsku enklávu ovláda.

Americký minister zahraničných vecí Blinken rokoval v Turecku s tamojším rezortným kolegom Hakanom Fidanom. Ide o prvú Blinkenovu návštevu Turecka od vypuknutia vojny medzi Izraelom a Hamasom.

Návšteva šéfa americkej diplomacie v Ankare je zameraná na upokojenie rozhorčenia Ankary v súvislosti s krviprelievaním v Gaze, píše agentúra AFP s tým, že Turecko patrí medzi najstrategickejších, ale zároveň najkomplikovanejších spojencov USA.

Blinkenovu návštevu v Ankare sprevádza hnev na Izrael i Západ, ktorý sa prejavuje v uliciach tureckých miest, ale deklarujú ho aj oficiálni tureckí predstavitelia.

Turecká polícia v nedeľu pred príchodom Blinkena nasadila slzotvorný plyn a vodné delo proti stovkám demonštrantov na leteckej základni na severovýchode krajiny, kde operujú americké jednotky.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan absolvuje v priebehu pondelka cestu po odľahlých regiónoch na severovýchode Turecka, čo podľa AFP môže byť prejavom snahy o ignorovanie najvyššie postaveného amerického diplomata.

Blinkenove rokovania s Fidanom, ktoré prebiehali za zatvorenými dverami, by však boli komplikované aj bez vypuknutia konfliktu medzi Izraelom a Hamasom.

Palestínsky útočník vo východnom Jeruzaleme bodol izraelskú vojačku, utrpela pri tom vážne zranenia. Polícia následne útočníka zastrelila.

"Terorista ozbrojený nožom prišiel na policajnú stanicu Šalem a bodol vojačku... pohraničná polícia teroristu zneškodnila streľbou," uviedla polícia vo vyhlásení.

Polícia útočníka identifikovala ako mladého Palestínčana zo štvrte Ísáwija vo východnom Jeruzaleme. V blízkosti miesta útoku zadržala aj ďalšieho podozrivého. Dodala, že pri útoku utrpela ľahké zranenia aj ďalšia vojačka. Izraelská záchranná služba zároveň uviedla, že ošetrila dvoch zranených vo veku 20 rokov.

Ide o zatiaľ posledný útok v tejto oblasti počas prebiehajúcej izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy. Koncom októbra polícia informovala o podobnom prípade, keď Palestínčan vo východnom Jeruzaleme nožom vážne zranil izraelského policajta. Polícia útočníka taktiež zastrelila. (TASR)

Izraelská televízia informovala, že štyri až šesť týždňov pred útokom Hamasu na Izrael uskutočnili jeho militanti sériu skúšobných útokov na hraničný plot v snahe odhadnúť reakciu izraelskej armády.

Pri vpáde na juh Izraela z rána 7. októbra následne využili všetky získané poznatky.

V materiáli odvysielanom televíziou počas uplynulého víkendu sa uvádza, že militanti sa naučili zostreľovať pozorovacie a komunikačné drony, ktoré používa izraelská armáda. Ráno v deň útoku sa im tak podarilo čiastočne narušiť komunikáciu medzi stanovišťami a základňami izraelskej armády pozdĺž hraničného plota.

Počas takéhoto "nácviku" tiež urobili v hraničnom plote dieru dostatočne veľkú na to, aby ňou mohol prejsť človek. Izraelská armáda túto dieru rýchlo zacelila. Predtým sa uvádzalo, že Hamas niekoľko týždňov pred útokom, počas protiizraelských zhromaždení, odpálil v blízkosti plota nálož, pripomenula televízia.

Dodala, že mesiac pred útokom sa militanti aj neustále pokúšali znefunkčniť kamery na plote, ktoré izraelskí vojaci používali na sledovanie. "Nakoniec sa im podarilo jednu z nich vyradiť... a potom sa o to prestali pokúšať." Túto skúsenosť v plnej miere využili ráno 7. októbra.

V týždňoch, ktoré predchádzali útoku, bojovníci Hamasu opakovane pribiehali k oploteniu, ale zastavovali sa tesne pred ním, alebo do jeho blízkosti prichádzali na traktoroch a predstierali, že vykonávajú poľnohospodárske práce.

Reportážny materiál TV kanála Kešet 12 nadväzuje na svedectvá, ktoré sa objavili v týždňoch po masakre zo 7. októbra, že izraelskí vojaci vykonávajúci dozor na hraniciach v mesiacoch pred útokom opakovane upozorňovali svojich nadriadených na aktivity Hamasu pri hraničnom plote.

Informácie nie je možné nezávisle overiť. (TASR)

Izraelská armáda uviedla, že počas razie na okupovanom Západnom brehu Jordánu zatkla prominentnú 22-ročnú palestínsku aktivistku Ahíd Tamímíovú v dôsledku podozrení z podnecovania násilia a teroristických aktivít v blízkosti Ramalláhu.

Tamímíovú si následne prevzali izraelské bezpečnostné zložky s cieľom ďalšieho vypočúvania.

Aktivistka sa preslávila ešte ako 14-ročná po tom, čo ju nafilmovali, ako napadla izraelského vojaka, aby mu zabránila zatknúť jej brata, ktorý mal ruku v sadre, píše AFP.

Stala sa ikonou tzv. palestínskej otázky a jej obrovská podobizeň bola namaľovaná aj na izraelskom deliacom múre so Západným brehom Jordánu v Betleheme blízko Jeruzalema.

Od začiatku vojny v Gaze podnikli izraelské bezpečnostné jednotky rozsiahle zatýkanie Palestínčanov podozrivých z väzieb na Hamas, alebo podozrivých z podnecovania násilia.

Eskalácia napätia a násilia si odvtedy na Západnom brehu vyžiadala životy viac než 150 Palestínčanov. Palestínske ministerstvo zdravotníctva pod správou Hamasu uvádza, že väčšina z nich prišla o život rukou izraelských vojakov alebo osadníkov. (TASR)

Izraelská armáda tvrdí, že jej jednotky v noci dobyli pevnosť Hamasu. V areáli sa mali nachádzať pozorovacie stanovištia, výcvikové strediská a podzemné tunely. Izraelské lietadlá podľa armády zasiahli spolu viac ako 450 cieľov Hamasu v Pásme Gazy.

Medzi zasiahnutými cieľmi sú tunely, vojenské areály, pozorovacie stanovištia a pozície, z ktorých militanti odpaľovali protitankové riadené strely, hlási izraelská armáda.

O život tiež podľa nej prišlo niekoľko veliteľov Hamasu, medzi nimi aj Džamál Músa, veliteľ špeciálnych operácií Hamasu. (The Times of Israel)

Je to vojna a vo vojne je situácia neprehľadná. A keď je situácia neprehľadná, je ťažké dopátrať sa, čo je fakt, čo je interpretácia faktu a čo je obyčajná propaganda. V prípade Pásma Gazy je to o to ťažšie.

Ukázal to aj prípad výbuchu v nemocnici al-Ahlí. Najskôr sa objavili správy o izraelskom bombardovaní, neskôr o neúspešnom odpale rakety teroristov z Palestínskeho islamského džihádu.

Ako sa v takýchto situáciách rozhodujú novinári, v čom je konflikt medzi Izraelom a Hamasom špecifický a ako vyzerá vojna propagandy?

Tomáš Prokopčák sa pýta šéfky zahraničného oddelenia denníka SME Michaely Terenzani.

Šéfovia 18 humanitárnych organizácií v OSN aj medzinárodných inštitúcií vyzvali na okamžité humanitárne prímerie medzi Izraelom a Hamasom. Zároveň požadujú okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov.

Pod zriedkavé spoločné vyhlásenie sa podpísali najvyšší predstavitelia Detského fondu OSN (UNICEF), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), Svetového potravinového programu (WFP) a ďalších humanitárnych organizácií vrátane iniciatívy Save The Children i CARE International.

"Svet už takmer mesiac sleduje vývoj situácie v Izraeli a na okupovanom palestínskom území v šoku a zdesení z rastúceho počtu stratených a zničených životov," píše sa v úvode vyhlásenia.

Lídri v ňom poznamenali, že po bezprecedentnom útoku zo 7. októbra militanti Hamasu zabili v Izraeli približne 1400 ľudí a ďalších vyše 200 osôb vrátane detí uniesli do pásma Gazy.

"Desaťtisíce ľudí boli vysídlené. Je to hrozné. Hrozné zabíjanie ešte väčšieho počtu civilistov v (pásme) Gazy je však poburujúce, rovnako ako odrezanie 2,2 milióna Palestínčanov od potravín, vody, liekov, elektriny a paliva," uviedli.

Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva, ktoré ovláda Hamas, zahynulo v Pásme Gazy takmer 9500 ľudí vrátane 3900 detí a vyše 2400 žien. Ďalších viac ako 23-tisíc zranených osôb potrebuje okamžité ošetrenie v nemocniciach, ktoré sú však preťažené.

"Celé obyvateľstvo je obliehané a napadnuté, je mu odopretý prístup k základným potrebám na prežitie, sú bombardované jeho domovy, úkryty, nemocnice a miesta bohoslužieb. To je neprijateľné," napísali vo vyhlásení.

V palestínskej enkláve zaznamenali viac ako sto útokov na zdravotnú starostlivosť vrátane nemocníc, ako aj desiatky úmrtí humanitárnych pracovníkov vrátane 88 z Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA), čo je najvyšší počet obetí OSN, aký bol kedy zaznamenaný počas jedného konfliktu.

Svetové organizácie opätovne vyzvali zúčastnené strany konfliktu, aby dodržiavali všetky svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva a z oblasti ľudských práv.

"Potrebujeme okamžité humanitárne prímerie. Uplynulo už 30 dní. Už toho bolo dosť. Toto sa musí okamžite zastaviť," vyzvali lídri na záver. (TASR)

Spojené štáty presunuli do oblasti Blízkeho východu ponorku na jadrový pohon triedy Ohio nesúcu jadrové hlavice. Podľa CNN ide o odstrašujúce gesto, ktoré má odradiť Irán a jeho spojencov od eskalácie konfliktu.

Informáciu o presune ponorky na sociálnej sieti X oznámilo Ústredné velenie armády USA (CENTCOM), ktoré riadi americké vojenské operácie na Blízkom východe, vo východnej Afrike a v Strednej Ázii.

K príspevku je pripojená fotografia, zachytávajúca zrejme ponorku triedy Ohio, ktorá smeruje k mostu ponad Suezský prieplav ležiacemu severovýchodne od Káhiry.

CNN konštatuje, že americká armáda len zriedka oznamuje pohyby alebo operácie flotily ponoriek nesúcich balistické rakety. Ponorky s jadrovým pohonom, ktoré sú spolu s medzikontinentálnymi balistickými raketami a strategickými bombardérmi súčasťou tzv. jadrovej triády, operujú v takmer úplnom utajení.

Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom zatiaľ USA do oblasti Blízkeho východu vyslali lietadlové lode USS Gerald Ford a USS Dwight D. Eisenhower, ako aj krížnik a torpédoborce s riadenými strelami. (TASR)

Jordánske vzdušné sily zhodili v noci na padákoch nevyhnutnú lekársku pomoc pre jordánsku poľnú nemocnicu v meste Gaza. Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa bol tento krok koordinovaný s USA a Izraelom.

„Je našou povinnosťou pomáhať našim bratom a sestrám, ktorí boli zranení vo vojne v Gaze. Vždy tu budeme pre našich palestínskych bratov a sestry,“ napísal jordánsky kráľ Abdalláh II. na sociálnej sieti X. Dodal, že k zhodeniu pomoci došlo o polnoci miestneho času.

Jordánska oficiálna tlačová agentúra Petra napísala, že letecká preprava bola zvolená preto, že nemocnici sa v dôsledku meškajúcich dodávok čoskoro minú zásoby. Na svojej stránke zverejnila záber zachytávajúci vojakov nakladajúcich debnu s pomocou označenú jordánskou vlajkou do vojenského lietadla.

Židovský štát trvá na kontrole všetkej humanitárnej pomoci vstupujúcej do Pásma Gazy cez priechod Rafah na hraniciach s Egyptom. Vedú ho k tomu obavy, že v zásielkach by sa mohli pašovať zbrane alebo ďalšie vybavenie pre palestínskych militantov z Hamasu. (TASR)

Riaditeľ CIA William Burns pricestoval do Izraela, kde bude rokovať s lídrami a predstaviteľmi rozviedok o vojne v Pásme Gazy a o snahe vyslobodiť rukojemníkov zo zajatia palestínskeho radikálneho hnutia Hamas.

S odvolaním sa na nemenovaných amerických a izraelských činiteľov o tom informujú médiá v oboch krajinách. Burns podľa nich plánuje navštíviť tiež niekoľko arabských krajín.

Burns sa zrejme stretne s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ministrom obrany Joavom Galantom aj šéfom izraelskej tajnej služby Mossad Davidom Barneom, píše spravodajský web Axios.

Po Izraeli podľa amerických médií Burns plánuje zastávky v Egypte alebo Katare, čo je kľúčový sprostredkovateľ pre akékoľvek vyjednávanie s Hamasom.

Podľa spravodajského webu The Times of Israel budú témou rokovaní najmä snahy o vyslobodenie rukojemníkov Hamasu. Izrael ich prepustením podmieňuje akékoľvek pozastavenie bojov, ktoré trvajú už skoro mesiac. (ČTK)

Viac ako tisíc antisemitských činov zaznamenali vo Francúzsku od útoku militantov z hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra. V uvedenom období za tieto činy zadržali v krajine 486 osôb vrátane 102 cudzincov.

"Počet antisemitských činov prudko vzrástol," povedal minister vnútra Gérald Darmanin pre televíziu France 2. Týchto činov bolo celkovo 1040.

Vo Francúzsku žije podľa odhadov viac ako 500-tisíc Židov, čo je najvyšší počet v Európe a tretí najvyšší počet vo svete po Izraeli a Spojených štátoch, priblížila AFP.

Veliteľ parížskej polície Laurent Nuňez v nedeľu uviedol, že v oblasti francúzskej metropoly došlo k 257 antisemitským činom a 90 zatknutiam.

V prípade zadržaných podľa neho nemožno hovoriť o typickom profile. Sú to ľudia od "mladých detí, ktoré hovoria veľmi vážne veci" po ľudí angažujúcich sa za Palestínčanov, ktorí zašli priďaleko.

Parížska prokuratúra už vyšetruje nakreslenie desiatok Dávidových hviezd na budovy po hlavnom meste a jeho predmestiach z minulého týždňa, ktoré vnímajú ako vyhrážku voči Židom.

V stredofrancúzskom meste Lyon prokuratúra tento víkend oznámila, že vychádza z podozrenia z antisemitizmu v prípade útoku na mladú Židovku, ktorú pobodali v jej dome. Polícia vyšetruje pokus o vraždu, uviedla prokuratúra s tým, že život ženy nie je v ohrození a v prípade nikoho nezadržali.

V meste Besancon na východe Francúzska v nedeľu starostka Anne Vignotová odsúdila podľa jej slov novú vlnu antisemitských grafitov, ktorá sa objavila po prvých nápisoch z 31. októbra.

"Sme svedkami eskalácie násilia v obsahu odkazov," uviedla vo vyhlásení a poukázala na to, že takéto konanie by mohlo byť predmetom stíhania. (TASR)