Izrael Palestína vojna: Izrael zaútočil na utečenecký tábor v Pásme Gazy. Hlásia desiatky mŕtvych, Izrael hovorí o teroristoch (minúta po minúte)

Americký minister zahraničia Antony Blinken v piatok opäť navštívi Izrael, informoval hovorca ministerstva Matthew Miller. Začne tým novú cestu po Blízkom východe. Do Izraela príde už tretí raz od vypuknutia vojny s Hamasom.

"Minister Blinken odcestuje v piatok do Izraela na stretnutia s členmi izraelskej vlády a potom bude mať ďalšie zastávky v tomto regióne," oznámil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí.

O návšteve predtým informovali aj izraelské médiá, ktoré sa odvolali na izraelských predstaviteľov.

Šéf americkej diplomacie s premiérom Benjaminom Netanjahuom rokoval už 12. októbra, keď otváral niekoľkodňovú cestu po Blízkom východe na pozadí novej vojny medzi Izraelom a Hamasom. Cestu potom v Izraeli aj zakončil, pričom s Netanjahuom opäť rokoval niekoľko hodín.

USA sú vo svete popredným spojencom Izraela a okrem Blinkena židovský štát po bezprecedentnom útoku Hamasu navštívili aj americký prezident Joe Biden a minister obrany Lloyd Austin. Americkí činitelia podporujú izraelskú snahu o zničenie Hamasu vojenskými útokmi v Pásme Gazy, zároveň však presadzujú dodávky humanitárnej pomoci do oblasti a vyzývajú Izrael k ohľaduplnosti voči civilnému obyvateľstvu. (ČTK, The Times of Israel)

Bolívijská vláda kvôli bombardovaniu Pásma Gazy prerušila diplomatické vzťahy s Izraelom. Píše to agentúra Reuters s odvolaním sa na bolívijské ministerstvo zahraničia. Podľa neho sa Izrael v pásme dopúšťa zločinov proti ľudskosti.

Bolívia diplomatické vzťahy s Izraelom na protest proti ofenzíve v Pásme Gazy prerušila v roku 2009 a obnovila ich až v roku 2020. (ČTK)

Do Pásma Gazy prišlo v priebehu utorka 59 kamiónov s humanitárnou pomocou, oznámil Palestínsky Červený polmesiac. Pomoc prúdila z Egypta cez hraničný priechod Rafah.

Štyri kamióny so zásobami v tomto konvoji zaobstaral Medzinárodný výbor Červeného kríža, zvyšok priviezol Egyptský Červený polmesiac, ktorý je aj zodpovedný za doručenie celej pomoci.

Červený polmesiac získal naliehavé potreby pre Gazanov od rôznych egyptských organizácií, ako aj od zahraničných krajín. Posledný konvoj doviezol potraviny, vodu a zdravotnícke potreby.

Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom vstúpilo do Pásma Gazy celkovo 217 kamiónov. Pred začiatkom vojny ich však prichádzalo denne priemerne 500. (TASR)

Americkej vláde sa zatiaľ nepodarilo zabezpečiť pre Američanov cestu von z Pásma Gazy, uviedol hovorca Bieleho domu John Kirby. Podľa ministra zahraničia je v oblasti asi 400 amerických občanov a ďalších zhruba 400 ich rodinných príslušníkov.

Americká diplomacia so svojimi občanmi komunikuje po telefóne, prostredníctvom e-mailov aj chatovacej aplikácie WhatsApp a snaží sa s rôznymi partnermi vyjednať ich odchod, uviedol minister zahraničia Antony Blinken pri vypočutí v Senáte. Podľa denníka The New York Times dodal, že Američanom bráni vycestovať Hamas.

"Intenzívne sa zameriavame na to, aby sa brána (priechod Rafah na hranici s Egyptom) otvorila. V posledných hodinách sme v tom pokročili a dúfame, že sa nám to bude dariť naďalej, aby sme amerických občanov dostali von," povedal hovorca americkej diplomacie Matthew Miller. Okrem stoviek Američanov sa podľa Blinkena z Gazy snaží dostať tiež asi 5000 ďalších cudzincov, píše denník The Washington Post. (ČTK)

Egypt sa pripravuje na prijatie zranených Palestínčanov z Pásma Gazy, ktorých privezú cez hraničný priechod Rafah, uviedli viaceré zdravotnícke a bezpečnostné zdroje.

"Lekárske tímy budú zajtra (v stredu) prítomné na hraničnom priechode, aby vyšetrili prípady ľudí prichádzajúcich (z Pásma Gazy) a určili nemocnice, do ktorých ich prevezú," povedal pre agentúru AFP nemenovaný zdravotnícky predstaviteľ v egyptskom meste Aríš.

Plánovaný prevoz zranených Palestínčanov do Egypta potvrdil aj bezpečnostný zdroj na hraničnom priechode Rafah a egyptská spravodajská televízia al-Káhira. Fotograf agentúry AFP uviedol, že v utorok videl na egyptskej strane priechodu zhromaždené veľké množstvo sanitiek.

Egyptský predstaviteľ dodal, že približne 15 kilometrov od Rafahu postavia pre zranených Palestínčanov poľnú nemocnicu s rozlohou 1300 metrov štvorcových.

Rozhodnutie otvoriť priechod prišlo niekoľko hodín po izraelskom útoku na najväčší utečenecký tábor Džabálijá v Pásme Gazy, kde podľa palestínskych úradov zahynulo najmenej 50 ľudí. Egypt tento útok odsúdil. (TASR)

Šéf diplomacie EÚ Borrell opätovne vyzval na humanitárnu prestávku v konflikte Izraela s Hamasom. Zároveň odsúdil útoky izraelských osadníkov na Palestínčanov na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Borrell vyjadril po telefonátoch s vysokými predstaviteľmi arabských krajín "veľké znepokojenie nad útokmi izraelských osadníkov na Palestínčanov, ktoré dôrazne odsúdil", oznámila jeho kancelária.

AFP pripomína, že Brusel už predtým vyzval na ochranu civilistov na oboch stranách konfliktu, bezpodmienečné prepustenie rukojemníkov zadržiavaných Hamasom, ako aj na "humanitárne prestávky" v bojoch, ktoré by umožnili prísun pomoci do Gazy.

Po telefonátoch s ministrami zahraničných vecí Saudskej Arábie, Jordánska a Egypta, ako aj so šéfom Organizácie islamskej spolupráce (OIC) však najnovšie Borrell vyslovil obavy aj v súvislosti s udalosťami na Západnom brehu Jordánu. (TASR)

Generálny tajomník OSN Guterres vyjadril "hlboké znepokojenie nad eskaláciou konfliktu medzi Izraelom a Hamasom". Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov zároveň vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby sa zjednotila a začala konať.

Eskalácia podľa Guterresa zahŕňa "pozemné operácie izraelských obranných síl sprevádzané intenzívnymi leteckými útokmi a pokračujúce raketové útoky na Izrael z pásma Gazy". Najviac podľa neho od samého začiatku konfliktu trpia civilisti.

Odsúdil tiež teroristické činy, ktoré 7. októbra spáchalo palestínske militantné hnutie Hamas. "Zabíjanie, ubližovanie a unášanie civilistov sa nedá nikdy ospravedlniť," uviedol a vyzval na "okamžité a bezpodmienečné prepustenie civilistov, ktorých Hamas drží ako rukojemníkov". Zdôraznil aj obavy z rizika eskalácie konfliktu mimo pásma Gazy.

Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi zároveň vyzval BR OSN, aby sa zjednotila a podporila prímerie. Rade sa stále nepodarilo schváliť rezolúciu o prímerí v pásme Gazy.

Niekoľko návrhov rezolúcie vetovali Spojené štáty, pretože sa v nich nespomínalo právo Izraela na obranu. Ďalší návrh odmietli Rusko a Čína, pretože sa v ňom podľa nich neuvádzala jasná výzva na prímerie. (TASR)

Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari potvrdil, že izraelské stíhačky vykonali útok na utečenecký tábor Džabálija v Pásme Gazy. Nálet, po ktorom hlásia desiatky mŕtvych, podľa Hagariho zabil vysokého veliteľa a spôsobil kolaps podzemnej infraštruktúry Hamasu.

Podľa hovorcu pri útoku zahynulo aj niekoľko ďalších členov Hamasu, ktorí boli s veliteľom „v budove aj v podzemí“. Útok na budovu zároveň viedol k zrúteniu ďalších budov, ktoré mali „veľmi rozsiahlu infraštruktúru", dodal Hagari. Cieľom tejto infraštruktúry bolo „vykonávať teroristické aktivity proti našim silám".

Celá infraštruktúra bola podľa hovorcu izraelskej armády zničená.

O možných civilných obetiach Hagari nehovoril, povedal len, že Hamas naďalej úmyselne využíva civilné obyvateľstvo ako štíty, a to „veľmi krutým a brutálnym spôsobom“. Súčasný vodca Hamasu v Gaze sa podľa jeho slov o obyvateľstvo nestará a "zámerne vybudoval infraštruktúru Hamasu pod domovmi ľudí".

Hovorca zároveň opätovne vyzval, aby sa ľudia zo severu Pásma Gazy vydali na juh. Izrael vyhlásil sever Gazy za evakuačnú zónu. (BBC)

Najmanej 31 novinárov už bolo zabitých vo vojne, ktorú vedie Izrael s Hamasom v Pásme Gazy, uviedla mimovládna organizácia Výbor na ochranu novinárov. Medzi zabitými novinármi je 26 Palestínčanov, štyria Izraelčania a jeden Libanončan.

Ďalších osem novinárov utrpelo zranenia a deväť je dosiaľ nezvestných, uvádza CPJ.

Objavili sa aj dosiaľ nepotvrdené správy o ďalších úmrtiach či zmiznutiach žurnalistov, prípadne vyhrážkach voči nim, ako aj škodách na novinárskych stanovištiach či príbytkoch.

Novinári v pásme Gaze čelia obzvlášť nebezpečným podmienkam, a to vzhľadom na prebiehajúcu pozemnú ofenzívu Izraela, ako aj nálety izraelských síl či rozsiahle výpadky elektriny a telekomunikácií.

"Novinári prinášajú v celom regióne veľké obete pri pokrývaní tohto bolestného konfliktu," uvádza CPJ.

"Obzvlášť tí v Gaze zaplatili aj naďalej platia bezprecedentnú daň a čelia obrovským hrozbám. Mnohí z nich stratili kolegov, rodiny, zabezpečenie a utiekli v snahe nájsť bezpečie, avšak neexistuje tam nijaké bezpečné útočisko," dodala táto organizácia so sídlom v USA.

CPJ zverejnil zoznam potvrdených novinárskych obetí a zranených. Sú na ňom aj zamestnanci spravodajských webov či agentúr, ako aj rozhlasových a televíznych staníc.

Agentúry AFP a Reuters pred časom žiadali Izrael o záruky, že sa ich novinári nestanú v Pásme Gazy terčom izraelských útokov. Izraelská armáda im odkázala, že bezpečnosť ich zamestnancov v tejto palestínskej enkláve nevie zaistiť.

"Nemôžeme zaručiť bezpečnosť vašich zamestnancov a dôrazne vás žiadame, aby ste na zaistenie ich bezpečnosti vy sami prijali všetky potrebné opatrenia," píše sa v liste, ktorý agentúre Reuters zaslala izraelská armáda.

Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) už predtým definovala Pásmo Gazy ako mimoriadne nepriateľský región z hľadiska slobody tlače. Vládnuci Hamas a palestínska militantná organizácia Islamský džihád tam prenasledujú a bránia vo výkone práce novinárom, ktorých podozrievajú zo spolupráce s Izraelom.

RSF na druhej strane zároveň uvádza aj to, že Izrael od vypuknutia konfliktu potláča spravodajstvo z Pásma Gazy.

"Izraelské ozbrojené sily robia už takmer dva týždne všetko pre to, aby zabránili šíreniu záberov (z Gazy)," tvrdí generálny tajomník RSF Christophe Deloire.

"Odsudzujeme mediálny blackout, ktorý sa Izrael snaží zaviesť. Žurnalistika je protilátkou na dezinformácie, ktoré sa, pokiaľ ide o tento región, šíria s mimoriadnou silou," dodal. (TASR)

Šéf politického krídla Hamasu Ismaíl Haníja sa v katarskej Dauhe stretol s iránskym ministrom zahraničia Hosejnom Amírabdolláhjánom. Hovorili spolu o poslednom vývoji vo vojne Izraela proti Hamásu. Od začiatku terajšieho konfliktu sa stretli druhý raz.

Šéf iránskej diplomacie uviedol, že región sa priblížil k dôležitému rozhodnutiu. Jednoznačným víťazom je podľa neho palestínsky odpor a "sionistický režim skolaboval".

Od islamskej revolúcie z roku 1970 Irán označuje Izrael za svojho úhlavného nepriateľa. Od 90. rokov minulého storočia vytvoril v regióne sieť politických a vojenských vzťahov, aby vybudoval "os odporu" proti Izraelu. Za os odporu Teherán označuje libanonské hnutie Hizballáh, palestínske militantné skupiny a ďalšie spriaznené milície v Iraku a Sýrii, ktoré podporuje. Irán udržiava dobré vzťahy aj s Hamasom.

Katar v posledných 15 rokoch patrí k najväčším podporovateľom Hamasu. Poskytuje mu politickú aj finančnú podporu, napríklad pri obnove infraštruktúry zničenej pri izraelských útokoch. Sám Haníja žije v Katare.

Iránsky minister zahraničia sa v Katare zišiel aj s tamojším emírom Tamimom bin Hamadom Sáním. (ČTK)

Masívny výbuch v utečeneckom tábore Džabálijá na severe Pásma Gazy si vyžiadal zrejme omnoho viac ako 47 predtým hlásených obetí. Do Indonézskej nemocnice v Pásme Gazy podľa jej riaditeľa priviezli stovky mŕtvych a zranených.

„Mnohí sú stále pod troskami,“ dodal riaditeľ nemocnice Atif al-Kahlút pre CNN.

„To, čo vidíte, je scéna, ktorú si nikto nevie predstaviť: zranení mučeníci, obhorené telá v stovkách. Pacienti a zranení sú na podlahách, lôžkach, chodbách a recepcii. Všetko, čo môžeme urobiť, je pokračovať v ich prijímaní. Väčšina zranení je spôsobená výbušninami, poraneniami hlavy a amputáciami," povedal ďalší lekár z nemocnice Mohammad alRann.

Egypt rozmiestnil tanky a obrnené vozidlá blízko hraničného priechodu Rafah pri Pásme Gazy. Káhira sa podľa denníka The Times of Israel obáva prílevu desaťtisícov palestínskych utečencov.

Egypt hranicu s Pásmom Gazy necháva väčšinu času zatvorenú a vpúšťa na palestínske územie len dodávky humanitárnej pomoci. Snímky z miesta vyhotovené v utorok zachytávajú niekoľko egyptských tankov v blízkosti prechodu.

Mierová dohoda s Izraelom z roku 1979 obmedzuje počet egyptských vojakov, ktorí môžu byť nasadení na Sinajskom polostrove, píše Times of Israel. Izrael ale podľa denníka opakovane schválil prekročenie tohto limitu, aby mohla egyptská armáda v oblasti efektívne bojovať proti islamským radikálom. (ČTK)

Izrael podľa nemenovaného zdroja z Libanonu ostreľoval okrajové časti dedín Rámja a Labúna. Izraelská armáda uviedla, že jej rakety zasiahli na území Libanonu infraštruktúru Hizballáhu vrátane zbraní a vojenských pozícií.

Armáda tiež zasiahla bunku militantov, ktorí plánovali vystreliť protitankové rakety na izraelské územie.

Hizballáh je spojencom palestínskeho militantného hnutia Hamas, ktoré 7. októbra zaútočilo na Izrael, čo viedlo k vzniku ozbrojeného konfliktu v pásme Gazy. Na severných hraniciach Izraela s Libanonom dochádza odvtedy takmer každodenne k prestrelkám a rastú obavy, že Hizballáh sa snaží otvoriť na severe Izraela ďalší front, aby tak pomohol Hamasu na juhu. Na juhu Libanonu opustilo svoje domovy už približne 30.000 ľudí.

Šéf Hamasu Ismáíl Haníja sa zároveň v utorok stretol s ministrom zahraničných vecí Iránu Hosejnom Amírom Abdollahjánom. Irán podporuje Hizballáh aj Hamas, ktorého útok na Izrael označil za úspech. Stretnutie sa konalo v katarskom hlavnom meste Dauha. Išlo o ich druhé stretnutie od začiatku vojny a rozprávali sa o vývoji konfliktu v pásme Gazy.

Katar je jedným z najvýznamnejších podporovateľov Hamasu už takmer 15 rokov. Podporuje ho predovšetkým politicky a finančne. Samotný Haníja sa tam v súčasnosti zdržiava. (TASR)

Ruský prezident Putin sa snaží využiť vojnu Izraela s Hamasom na oslabenie podpory, ktorú Ukrajine poskytuje Západ, vyhlásil americký minister zahraničných vecí Blinken.

"Putin sa snaží využiť útok Hamasu na Izrael v nádeji, že to odvedie našu pozornosť," uviedol Blinken v americkom Senáte. Podľa neho Putin dúfa, že Spojené štáty nakoniec stiahnu svoje zdroje z Ukrajiny.

V Senáte v utorok vystúpil aj americký minister obrany Lloyd Austin. Ten upozornil na to, že Putin uspeje vo svojej snahe získať časť Ukrajiny, ak Washington pozastaví pomoc Kyjevu. "Môžem vám garantovať, že bez našej pomoci bude Putin úspešný," povedal šéf amerického rezortu obrany.

Spojené štáty sú najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine a od začiatku invázie vyčlenili na jej podporu už takmer 44 miliárd dolárov. Avšak nesúhlas niektorých republikánov stavia budúcu pomoc pre Ukrajiny do nejasnej pozície.

Blinken pritom upozornil na to, že zastavenie americkej pomoci pre Ukrajinu by mohlo spôsobiť, že Kyjev prestanú podporovať aj iné krajiny. "Vyslalo by to správu... každej z týchto krajín, že USA opúšťajú loď," poukázal šéf americkej diplomacie. (TASR)

Cyprus a jeho partneri v Európskej únii a na Blízkom východe pracujú na logistike s cieľom vytvoriť námorný koridor pre dodávanie humanitárnej pomoci do Pásma Gazy z prístavu Limassol, keď to situácia dovolí.

Popredný predstaviteľ cyperskej vlády, ktorý komunikoval s médiami pod podmienkou anonymity, povedal, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu nenamietal proti nápadu, ktorý minulý týždeň navrhol cyperský prezident Níkos Christodúlídés.

Základným predpokladom cyperského návrhu je neustály tok veľkého množstva pomoci dodávanej po mori počas toho, čo daný predstaviteľ nazval „humanitárnymi prestávkami“ v bojoch, aby sa pomoc mohla dostať k tým, ktorí ju potrebujú. „Chceme byť pripravení začať posielať pomoc, keď sa otvorí okno príležitosti,“ povedal.

Návrh má podľa neho podporu u mnohých členských štátov EÚ vrátane Írska, Španielska, Francúzska a Holandska, ale aj arabských krajín ako Egypt, Bahrajn, Kuvajt, Omán a Jordánsko. S návrhom bola oboznámená aj vláda USA a Palestínska samospráva na Západnom brehu Jordánu.

„Každý uznáva potrebu tohto koridoru a že je uskutočniteľný," povedal predstaviteľ a dodal, že potreba ešte väčšieho množstva pomoci, ako sú zdravotnícke potreby, potraviny a oblečenie, bude naliehavejšia, keďže Izrael zintenzívnil ofenzívu proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas.

Podľa spomenutého predstaviteľa je prvoradým záujmom Izraela zabezpečiť, aby pomoc neobsahovala nič, čo by Hamas mohol použiť ako zbraň. Izrael sa tiež chce uistiť, že obsah kontajnerov je pred odchodom z Limassolu preverený. Cyprus je tiež v kontakte s palestínskymi orgánmi, aby určili, ktorá pomoc je najviac potrebná.

Tiež uviedol, že dolaďujú logistické detaily vrátane kľúčovej otázky, kde lode zakotvia, aby vyložili pomoc, a ktoré medzinárodné agentúry v Pásme Gazy budú poverené jej distribúciou.

Ďalšou otázkou je, či budú zásoby prepravované komerčnými alebo vojenskými plavidlami. Cyprus je otvorený všetkým návrhom, ako efektívne zvládnuť dodávky pomoci, či už vyložiť zásoby priamo v Gaze, alebo ich poslať buď do Izraela alebo Egypta a potom do enklávy.

Humanitárne potreby v Pásme Gazy sa zintenzívnili po tom, čo Hamas zaútočil 7. októbra na Izrael a zabil takmer 1 400 ľudí, a Izrael mu vyhlásil vojnu. Izraelská vojenská operácia si dosiaľ vyžiadala viac ako osemtisíc mŕtvych. (SITA)

Nórsko sa domnieva, že Izrael mohol počas bombardovania Pásma Gazy porušiť medzinárodné právo, uviedol nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide. V dôsledku izraelských útokov prišli o život tisícky Palestínčanov.

Izrael má podľa Eideho právo na sebaobranu, no musí zároveň dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Krajina podľa neho musí rozlišovať medzi vojakmi a civilistami. Vojenské útoky musia byť taktiež primerané, aby sa zabránilo civilným obetiam a poškodeniu civilnej infraštruktúry.

"Domnievame sa, že došlo k prípadom, keď sa táto primeranosť a rozlišovanie plne nerešpektovali," povedal Eide na návšteve v Spojených arabských emirátoch. Izraelské veľvyslanectvo v Abú Zabí na jeho slová bezprostredne nereagovalo.

Izraelská armáda v tejto súvislosti upozorňuje, že palestínske militantné hnutie Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru do civilných objektov a využíva palestínskych civilistov ako ľudské štíty.

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe zároveň v Osle volal po urýchlenej pomoci civilistom v Pásme Gazy a humanitárnej prestávke.

Izrael podniká útoky na Pásmo Gazy v reakcii na útok Hamasu zo 7. októbra, pri ktorom na území Izraela zahynulo vyše 1400 ľudí. Nórsko útok Hamasu taktiež odsúdilo.

Odvetné útoky Izraela si v Pásme Gazy podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva vyžiadali už vyše 8500 obetí na životoch, z čoho polovica sú podľa miestnych orgánov deti.

Izrael zároveň vyhlásil totálnu blokádu Pásma Gazy, v rámci ktorej prerušil pre vyše dva milióny obyvateľov tohto palestínskeho územia dodávky potravín, vody, paliva a elektriny. V tejto palestínskej enkláve uviazlo aj približne 200 nórskych občanov.

Nórsko pôsobilo ako mediátor pri rokovaniach medzi Izraelom a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP) v rokoch 1992 až 1993, ktoré viedli k mierovým dohodám z Osla. Odvtedy krajina pomáha koordinovať medzinárodnú pomoc pre palestínske územia. (TASR)

Osadníci na Západnom brehu Jordánu sa obávajú, že by aj odtiaľ mohli prísť teroristické útoky. Ozbrojujú sa a útočia na miestnych Palestínčanov. Najradšej by ich vyhnali do Jordánska. (Washington Post)

V Paríži sa v noci opäť objavili na budovách grafity s Dávidovými hviezdami, uviedli miestni obyvatelia. Prípad začala vyšetrovať prokuratúra. V súvislosti s vojnou medzi Izraelom a Hamasom narastajú obavy z útokov na Židov. 

Židovský symbol bol namaľovaný na viacerých miestach na priečeliach budov v južnej štvrti Paríža. 

V inom neďalekom meste Saint-Ouen ich sprevádzali nápisy ako "Palestína zvíťazí". Únia židovských študentov vo Francúzsku uviedla, že boli navrhnuté tak, aby odrážali spôsob, akým nacistický režim nútil Židov nosiť tieto hviezdy.

Po masívnom výbuchu v utečeneckom tábore na severe Pásma Gazy našli zatiaľ 47 tiel obetí. Ministerstvo zdravotníctva riadené Hamasom informovalo o 50 obetiach. Konečný počet obetí môže byť podľa úradu podstatne vyšší.

AFP uviedla, že na okrajoch dvoch rozsiahlych kráterov bolo možné vidieť stáť desiatky divákov, ktorí pátrali po preživších, a jej videozáznam z miesta činu ukázal, že sa podarilo nájsť najmenej 47 tiel.

Tamojšie úrady pod kontrolou Hamasu vinia z výbuchu nálet izraelskej armády, tá na otázky AFP bezprostredne nereagovala. Pri výbuchu bolo zničených najmenej 20 budov.

Riaditeľ Indonézskej nemocnice v Gaze povedal televízii Al-Džazíra, že pri izraelských náletoch na utečenecký tábor Džabálija bolo zranených najmenej 150 ďalších Palestínčanov.

Tábor Džabálija a nachádza severne od mesta Gaza a je najväčším z ôsmich utečeneckých táborov v pásme. K júlu 2023 tam OSN registrovalo vyše 116-tisíc palestínskych utečencov.

Utečenci sa v tábore začali usadzovať po vojne v roku 1948. Je to malá, ale husto obývaná oblasť, pokrývajúca iba 1,4 km štvorcových a je z veľkej časti tvorená obytnými budovami.

Džabálija má 26 škôl v 16 školských budovách, distribučné centrum potravín, dve zdravotné strediská, knižnicu a sedem studní.

Spolu s táborom Shati leží Džabálija v oblasti, ktorú Izrael vyhlásil za evakuačnú zónu. (The Guardian, ČTK, BBC)

Jemenskí húsijskí povstalci, podporovaní Iránom, sa zaviazali, že budú podnikať viac útokov na Izrael, ak bude židovský štát pokračovať v Pásme Gazy vo svojej vojne proti hnutiu Hamas. 

Húsíovia zároveň potvrdili, že na Izrael vypálili pri troch samostatných operáciách rakety aj drony, naposledy v utorok.

Izrael v utorok vyhlásil, že zostrelil raketu, ktorá sa blížila k jeho územiu z oblasti Červeného mora. V izraelskom prímorskom meste Ejlat sa rozzvučali sirény aj v utorok ráno. Krátko nato húsíovia potvrdili, že na Izrael útočili dronmi.

Premiér húsíjskej vlády Abdalazíz bin Habtúr označil húsíov za súčasť osi odporu voči Izraelu. (TASR)

Šéf izraelskej národnej bezpečnostnej rady povedal, že nevidí blízku dohodu o prepustení rukojemníkov. Tzachi Hanegbi dodal, že masaker zo 7. októbra rozptýlil ilúzie a Hamas musí prestať existovať.

"Obludným teroristickým organizáciám nesmieme dovoliť vládnuť v Pásme Gazy, domnievam sa, že toto je aj pozícia väčšiny občanov štátu Izrael," povedal Hanegbi. (The Guardian)

Generálny tajomník OSN Guterres žiadal mier medzi Izraelom a hnutím Hamas i v ďalších konfliktoch vo svete. Urobil tak počas návštevy pútnického miesta v Nepále, kde sa podľa tradície narodil Budha. (TASR)

Izraelská armáda uviedla, že v posledných niekoľkých hodinách zvádzala kruté boje s bojovníkmi Hamasu hlboko v Pásme Gazy, informoval server The Times of Israel.

Pri bojoch podľa Izraela zahynuli desiatky ozbrojencov Hamasu a armáda zabavila "mnoho náloží a zbraní".

Informácie o prípadných obetiach bojov vo svojich radoch izraelská armáda nezverejnila. Pravdivosť vyhlásenia ani jednej zo strán vojnového konfliktu nemožno bezprostredne overiť.

Armádny spravodajca ToI Emanuel Fabian zdieľal video izraelskej armády, na ktorom sa vojaci v Pásme Gazy pohybujú zastavanou oblasťou, ďalšie fotografie zdieľal hovorca izraelskej armády Daniel Hagari. Zo záberov vyplýva, že izraelská technika s najväčšou pravdepodobnosťou v pondelok prenikla minimálne tri kilometre za izraelskú hranicu na okraj mesta Gazy.

Súčasťou dnešných izraelských operácií v posledných hodinách podľa Hagariho bolo zneškodnenie jednotky Hamasu, ktorá sa chystala odpáliť protitankovú strelu na izraelské územie, a vyradenie pozorovacích stanovíšť a stanovíšť na odpaľovanie rakiet z prevádzky.

Ozbrojené krídlo Hamasu naopak tvrdí, že zneškodnilo izraelské obrnené vozidlo, ktoré sa presúvalo na severozápad Pásma Gazy, zasiahlo izraelský tank, ktorý neskôr začal horieť, a zviedlo niekoľko bojov s izraelskými vojakmi v meste Bajt Hanún, kde sa v jednom z domov ukrývali ozbrojenci Hamasu. Vyjadrenie Hamasu citovala na základe jeho telegramových profilov stanica BBC.

Podľa palestínskych úradov ovládaných Hamasom doteraz prišlo o život vyše osemtisíc ľudí. 

Izraelské sily útočia na teroristickú bunku v Libanone, informovali na Telegrame. Bunka údajne plánovala odpáliť protitankové strely smerom k izraelskému územiu.

Protitankové strely odpálili aj na dve vojenské stanovištia pri hraniciach s Libanonom. (The Guardian)

Námestník generálneho tajomníka OSN Martin Griffiths uviedol, že sa cítil bezmocne, keď telefonoval s palestínskymi rodinami uväznenými v Pásme Gazy v čase konfliktu medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. 

"Nechceme zomrieť," citoval Griffiths, čo mu odkázali rodiny, s ktorými telefonoval. "To, čo si pretrpeli od 7. októbra, je viac než zničujúce," napísal v príspevku na sociálnej sieti.

"A keď vám osemročné dieťa povie, že nechce zomrieť, je ťažké necítiť sa bezmocne," dodal.

Generálny komisár Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe Philippe Lazzarini na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN povedal, že "okamžité humanitárne prímerie je otázkou života a smrti pre milióny" ľudí v Gaze, pripomína AP.

Izrael tvrdí, že zachytil nepriateľské ciele približujúce sa od Červeného mora. Raketu zem-zem podľa hovorcu armády zachytil obranný systém.

Detekčné systémy vzdušných síl sledovali trajektóriu strely a zachytili ju v najvhodnejšom čase a mieste. V reakcii na hrozbu vzlietli aj lietadlá.

Všetky hrozby boli zachytené mimo územia Izraela. Nebol zistený žiadny prienik na izraelské územie. (The Guardian)

Zástupca WHO varoval, že Pásmo Gazy je na pokraji zdravotníckej katastrofy. Hovorca Detského fondu OSN uviedol, že v Pásme Gazy hrozí úmrtie detí pre nedostatok vody.

Zástupca WHO svoje varovanie zdôvodnil okrem iného tým, že kvôli bombardovaniu je teraz veľké množstvo ľudí na malom území, kde je nevyhovujúca sanitárna infraštruktúra.

Hovorca UNICEF dodal, že v Pásme Gazy majú ľudia obmedzený prístup k pitnej vode. Podľa neho predstavuje dodávky vody len päť percent z obvyklých dodávok. "Gaza sa stala pohrebiskom detí," povedal hovorca James Elder v Ženeve.

Vyzval na okamžité prímerie a na humanitárny koridor do Pásma Gazy. Deti v tejto oblasti nezomierajú len pre bombardovanie, ale aj pre nedostatok lekárskej starostlivosti. (ČTK)

Izraelskí vojaci prenikli hlbšie do Pásma Gazy, tankami a obrnenými buldozérmi prenikli cez trosky budov. Premiér Benjamin Netanjahu naďalej odmieta stupňujúce sa požiadavky medzinárodného spoločenstva na prímerie.

Zastavením vojenských operácií by sa Izrael podľa jeho slov vzdal palestínskej militantnej skupine Hamas, ktorá je zodpovedná za útoky na izraelské domovy, farmy a dediny. Izraelské úrady uvádzajú, že počas útokov Hamasu prišlo o život približne 1 400 ľudí a ďalších 240 zajatcov odvliekli do Gazy.

Videá zhotovené armádou zachytávajú vojakov, ako postupujú cez krajinu zničenú v dôsledku izraelského bombardovania. Armáda sa tiež usiluje oslobodiť rukojemníkov, ktorých Hamas uniesol do pásma Gazy.

Ministerstvo zdravotníctva v pásme Gazy v utorok hlásilo najmenej 8525 obetí od začiatku konfliktu vrátane najmenej 3542 detí a 2187 žien. (TASR)

Európske štáty podľa informácií portálu Financial Times zavrhli výzvy izraelského premiéra Netanjahua, aby tlačili na Egypt k prijímaniu palestínskych utečencov z Pásma Gazy.

Francúzsko, Nemecko aj Británia podľa FT poukázali na konzistentný postoj Káhiry, ktorá súhlasila s otvorením prechodu Rafah do Pásma Gazy pre humanitárnu pomoc, ale odmieta odtiaľ prijímať utečencov, a to ani krátkodobo.

Nemenované diplomatické zdroje však uvádzajú, že na stole je možnosť prevozu zranených z Pásma Gazy na liečenie do Egypta.

Lídri EÚ sa zhodli, že Egypt by mal zohrávať úlohu sprostredkovateľa humanitárnej pomoci, ale nemal by byť nútený k prijímaniu utečencov. (ČTK)

Jemenskí povstalci húsíovia, ktorých podporuje Irán, zaútočili dronmi na Izrael. Podľa ich vyhlásení išlo o odvetu za vojnu Izraela proti Hamasu.

"Tieto drony patria Jemenu," uviedol premiér húsíjskej vlády Abdalazíz bin Habtúr v spojitosti s útokmi dronov v okolí mesta Ejlat na juhu Izraela. Húsíjov označil za súčasť osi odporu voči Izraelu.

Izraelská armáda predtým hlásila nepriateľský letecký prienik, v reakcii sa rozozvučali sirény v okolí Eljatu – letoviska na brehu Červeného mora.

"V tomto regióne nie je prítomná žiadna hrozba a žiadne nebezpečenstvo," uviedol hovorca izraelskej armády Daniel Hagari. (TASR)

Izraelskí vojaci zničili rodinný dom vysokého predstaviteľa Hamasu na Západnom brehu Jordánu. Bezpečnostné sily pokračujú v zásahoch proti vodcom militantného hnutia.

Saleh al-Arouri strávil 17 rokov v izraelských väzniciach a je zástupcom politického vodcu Hamasu Ismáíla Haníju.

Agentúra Reuters uvádza, že jeho dom, o ktorom miestni obyvatelia uviedli, že nebol obývaný, vyhodili do vzduchu v skorých ranných hodinách.

Izraelské sily zverejnili na sociálnych sieťach video z demolácie. 

Izrael súhlasil, že denne povolí vstup do Pásma Gazy sto nákladným vozidlám s humanitárnou pomocou. Vyplýva to z dohody Izraela s americkou vládou, informoval portál The Times of Israel, ktorý sa odvoláva na predstaviteľov vlády USA.

Agentúra OSN predtým upozornila, že obmedzený počet humanitárnych konvojov vstupujúcich do Pásma Gazy nepostačuje na uspokojenie "bezprecedentných humanitárnych potrieb" tamojších civilistov.

Podľa OSN je denne potrebných sto nákladných vozidiel na zabezpečenie starostlivosti o viac než 2,2 milióny obyvateľov Pásma Gazy, píše agentúra DPA. (TASR)

Izraelská armáda počas pokračujúcej pozemnej operácie v Pásme Gazy zasiahla za posledných 24 hodín okolo 300 cieľov spojených s vojenskou infraštruktúrou Hamasu. Taktiež mala zabiť množstvo jeho členov.

Informoval o tom armádny hovorca. Server The Times of Israel napísal, že Hamas tvrdí, že ostreľoval izraelské pozemné jednotky pri prechode Kerom Šalom na juhu Pásma Gazy.

"Naše akcie zameriame na severnú časť Gazy, ktorá je centrom Hamasu... ale pokračujeme v útokoch aj v iných častiach Gazy," uviedol hovorca izraelskej armády. "Lovíme ich veliteľa, útočíme na ich infraštruktúru," dodal.

Zdá sa, že pozemné jednotky sa snažia obkľúčiť mesto Gaza zo severu aj z juhu, ale väčšinu jednotiek zatiaľ držia mimo mesta.

Thajsko sa zo všetkých síl snaží o záchranu 22 thajských rukojemníkov, ktorých v Pásme Gazy zadržiava Hamas. Šéf thajskej diplomacie Panpri Bájdta-Nukara bude v tejto veci rokovať s katarským náprotivkom.

 V stredu sa potom v rovnakej záležitosti vypraví do Egypta. Od útoku Hamasu na juh Izraela zomrelo v oblasti najmenej 32 Thajčanov a ďalších 19 ich bolo zranených, uviedlo thajské ministerstvo zahraničia.

V Izraeli pracuje asi 30-tisíc Thajčanov, veľká časť z nich v poľnohospodárstve. Thajský premiér Tchavisin vyhlásil, že Thajsko bolo nešťastím horšie zasiahnuté ako iné krajiny, pretože v Izraeli pracuje viac thajských poľnohospodárov ako ľudí z iných štátov.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan spôsobil rozruch. Počas mimoriadneho zasadania Bezpečnostnej rady OSN venovaného vojne Izraela proti Hamasu pripol na chlopňu svojho saka Dávidovu hviezdu s nápisom "Nikdy viac".

Rovnako sa zachovali aj jeho spolupracovníci.

"Niektorí z vás sa za posledných 80 rokov nič nenaučili. Niektorí z vás zabudli, prečo bol tento orgán zriadený," povedal Erdan, keď kritizoval radu OSN za "mlčanie" na margo bezprecedentného vpádu kománd Hamasu do južného Izraela.

"Tak, ja vám to pripomeniem. Od tohto dňa si vždy, keď sa na mňa pozriete, spomeniete, čo znamená mlčať tvárou v tvár zlu. Rovnako ako moji starí rodičia a starí rodičia miliónov židov, odteraz budeme s mojím tímom nosiť žlté hviezdy," povedal veľvyslanec, postavil sa a jednu s nápisom "Nikdy viac" si pripevnil na sako.

Podobala sa na žlté hviezdy, ktoré nacisti nútili nosiť židov na verejnosti. On ju však bude nosiť "ako symbol hrdosti" dovtedy, kým sa rada OSN "nezobudí a neodsúdi zverstvá Hamasu" a nebude žiadať o okamžité prepustenie rukojemníkov zavlečených do Pásma Gazy.

Pozemnú ofenzívu Izraela v Gaze prirovnal Erdan k vylodeniu spojencov v Normandii v roku 1944. „Je mi ľúto, že to hovorím, ale ak by táto rada existovala 6. júna 1944, intenzívne by sa diskutovalo o tom, koľko elektriny a paliva mali občania Mníchova, keď sa spojenci blížili k brehom Normandie. Táto rada by sa zamerala na diskusiu o počte obetí v radoch Nemcov a Britov. Táto rada by požadovala prímerie predtým, ako Rusi znovu dobyjú Stalingrad,“ sarkasticky reagoval veľvyslanec na obavy, že okrem tisícok civilistov už zabitých v Gaze môže zomrieť ešte viac nezúčastnených ľudí. (TASR)

Generálny komisár Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov varoval, že obmedzený počet humanitárnych konvojov vstupujúcich do Pásma Gazy nepostačuje na uspokojenie "bezprecedentných humanitárnych potrieb" tamojších civilistov. 

"Hŕstka konvojov, ktoré prejdú cez (hraničný priechod medzi pásmom Gazy a Egyptom) Rafah, nie je nič v porovnaní s potrebami viac ako dvoch miliónov ľudí uväznených v Gaze," povedal Lazzarini na mimoriadnom zasadaní Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.

"Zavedený systém prísunu pomoci do Gazy zlyhá, pokiaľ sa nenájde politická vôľa nastaviť ho tak, aby bol zmysluplný a zodpovedal bezprecedentným humanitárnym potrebám," uviedol Lazzarini. Zároveň vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby žiadala okamžité humanitárne prímerie.

Podľa hovorcu OSN Stéphana Dujarrica vstúpilo do pásma Gazy v nedeľu len 33 kamiónov vezúcich vodu, potraviny a zdravotnícky materiál. Pred rozpútaním vojny s Hamasom tam prichádzalo každý deň asi 500 nákladných áut s pomocou a iným tovarom.

Lazzarini zároveň poukázal na to, že za vyše tri týždne vojny medzi Izraelom a Hamasom zahynulo už 64 pracovníkov UNRWA. "Je to najvyšší počet humanitárnych pracovníkov OSN zabitých za tak krátky čas v konflikte," povedal.

"Moji kolegovia z UNRWA sú jediným zábleskom nádeje pre celé Pásmo Gazy. Dochádza im však palivo, voda, potraviny, lieky a čoskoro nebudú schopní ďalej fungovať," uviedol Lazzarini. (TASR)

V Pásme Gazy pokračujú boje medzi izraelskou armádou a militantným hnutím Hamas, ktoré Izrael 7. októbra napadlo.

Spravodajský server BBC News s odvolaním sa na svedkov v oblasti ovládanej Hamasom informuje o explóziách. Hamas podľa agentúry Reuters tvrdí, že "strieľa guľomety a protitankovými strelami" na izraelské sily, ktoré sa blížia k mestu Gaza.

Objavujú sa aj informácie o poškodení nemocníc v Pásme Gazy.

Brigády Kásam, čo je vojenské krídlo Hamasu, uviedli, že ich bojovníci dnes skoro ráno bojovali s izraelskými silami, ktoré vtrhli do Gazy. Bojovníci Hamasu tvrdia, že použili guľomety a zamerali štyri vozidlá protitankovými strelami miestnej výroby a cielili aj na dva izraelské tanky a buldozéry na severozápade oblasti.

Palestínsky Červený polmesiac podľa agentúry AFP uviedol, že je znepokojený útokmi blízko jednej zo svojich nemocníc na severe Pásma Gazy, kam sa civilisti uchýlili, aby sa ochránili pred izraelskými útokmi. "Budova sa otriasa a vysídlení civilisti a pracovné tímy majú strach a panikária," uviedla organizácia, ktorá o bombardovaní v tejto oblasti informovala aj v nedeľu večer.

Informácie jednotlivých strán nemožno vo vojnových podmienkach overiť.

USA neveria, že prímerie medzi Izraelom a Hamasom je aktuálne tou správnou odpoveďou, uviedol hovorca Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu John Kirby.

"Veríme, že prímerie by prospelo Hamasu a Hamas je jediný, kto by z toho práve teraz získal," povedal Kirby. (The Guardian)