Hamas chce s Izraelom vymeniť rukojemníkov za 6-tisíc palestínskych väzňov (SME Minúta)

Izraelská polícia rozšíri vyzbrojovanie dobrovoľníkov z radov civilistov do všetkých miest v krajine. Nových dobrovoľníckych oddielov bude 347 a bude v nich celkovo pôsobiť 13 200 ľudí.

Dobrovoľníci dostanú pušky a ochranné vybavenie, spadať budú pod políciu. V pohraničných oblastiach Izraela podobné oddiely pôsobia dlhodobo. Pozostávajú z vojakov vo výslužbe, ktorí dostávajú zbrane a výcvik a v prípade potreby odpovedajú na útoky v spolupráci s armádou a políciou.

"Masaker na juhu krajiny ukázal, aké dôležité sú tieto primárne zásahové jednotky, ktoré zachránili celé komunity," uviedol minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir v pondelkovom vyhlásení.

Ministerstvo národnej bezpečnosti sa pod Gvirovým vedením snaží zmierniť kritériá na vydávanie zbrojných preukazov v Izraeli. Nosenie krátkej zbrane chce povoliť aj ľuďom so základným vojenským výcvikom, ktorí žijú alebo pracujú v konfliktných oblastiach.

Od útoku militantného hnutia Hamas na Izrael pred niečo viac ako týždňom požiadalo o zbrojný preukaz 41-tisíc Izraelčanov. Od začiatku roka dovtedy bolo pritom len 38-tisíc žiadateľov.

Od útoku Hamasu kúpila izraelská polícia viac než 6000 pušiek pre 566 nových civilných jednotiek. Najviac takéto jednotky podľa polície potrebujú pohraničné a veľké mestá a tiež mestá, v ktorých žijú arabské aj židovské komunity. (TASR)

Británia o tretinu navyšuje humanitárnu pomoc pre Palestínčanov v pásme Gazy. V dôsledku zhoršujúcej sa humanitárnej situácie tam plánuje poslať dodatočnú pomoc vo výške desiatich miliónov libier, uviedol britský premiér Rishi Sunak.

Pomoc bude obsahovať základné humanitárne potreby a služby, ako sú potraviny, voda a núdzové prístrešie, aby sa zabezpečili potreby ľudí v pásme Gazy. Financovanie bude prebiehať prostredníctvom "dôveryhodných partnerov vrátane kľúčových agentúr OSN".

Britská vláda sa podľa AFP snaží dostať humanitárne dodávky bližšie do regiónu a v tejto súvislosti rokovala s Izraelom a Egyptom o otvorení hraničného priechodu Rafah - jediného priechodu, ktorý nekontroluje Izrael.

"Tento najnovší príspevok je reakciou na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v Gaze, vrátane nedostatku kľúčového tovaru a rozsiahleho vysídľovania v dôsledku konfliktu," uviedol Sunak.

Zároveň vyzval, aby bol humanitárnym pracovníkom umožnený prístup poskytovať "život zachraňujúcu pomoc.

"(V pásme Gazy) sa rozvíja akútna humanitárna kríza, na ktorú musíme reagovať. Musíme podporiť palestínsky ľud, pretože aj on je obeťou (palestínskeho radikálneho hnutia) Hamas," poznamenal britský premiér. (TASR)

Ruský prezident Putin telefonoval s izraelským premiérom. Putin informoval Netanjahua o rokovaniach, ktorého mal s lídrami krajín Blízkeho východu vrátane palestínskej samosprávy, Egypta, Iránu a Sýrie.

Podľa vyhlásenia Kremľa sa telefonát medzi Putinom a Netanjahuom sústredil na "krízovú situáciu, ktorú spôsobila brutálna eskalácia izraelsko-palestínskeho konfliktu". Putin vyjadril "úprimnú sústrasť rodinám a priateľom zosnulých Izraelčanov". Izraelského premiéra informoval o svojich krokoch. (TASR)

Libanon sa musí držať mimo vojny medzi Izraelom a Hamasom, tvrdí francúzska ministerka zahraničných vecí. Colonnaová dodala, že žiaden subjekt by súčasnú situáciu nemal zneužiť na svoje ciele, pretože by to viedlo k eskalácii.

Podľa nej treba "pokračovať v predchádzaní požiaru, ktorý by mohol ohroziť celý región".

Šéfka francúzskej diplomacie v uplynulých dňoch zavítala do Izraela i Egypta a v pondelok sa v Bejrúte stretla s libanonským premiérom Nadžíbom Mikátím, ktorý vyhlásil: "Pracujeme na mieri, ale rozhodnutie ísť do vojny je v rukách Izraela."

Doplnil, že otvoriť - po bojoch v palestínskom pásme Gazy - ďalší front v južnom Libanone by nikomu neprospelo a Libanon by túto situáciu nezvládol.

Libanonská armáda v pondelok uviedla, že neďaleko dvoch lokalít južne od pobrežného mesta Súr našla a rozobrala "20 raketometov", z ktorých štyri boli nabité. Bližšie informácie o pôvode rakiet neuviedla. (TASR)

Islamistické hnutie Hamas žiada od Izraela za prepustenie rukojemníkov oslobodenie 6-tisíc palestínskych väzňov, povedal bývalý líder skupiny Chálid Mišál.

Ozbrojenci z palestínskeho hnutia Hamas, ktorí 7. októbra vykonali rozsiahly pozemný a raketový útok na juh Izraela, podľa izraelských úradov uniesli pri tejto akcii do Pásma Gazy najmenej 199 ľudí ako rukojemníkov. Ozbrojené krídlo Hamasu teraz hovorí o 200 až 250 rukojemníkoch.

Hovorca ozbrojeného krídla Hamasu podľa agentúry Reuters tiež vyhlásil, že Hamas má okrem Izraelčanov aj zajatcov iných národností. Tí sú podľa neho "hostia" a budú prepustení, keď to okolnosti budú umožňovať. Podľa agentúry AFP hovorca tiež povedal, že Hamas sa nebojí očakávanej izraelskej pozemnej operácie a že je na ňu pripravený.

Hamas podľa Mišála zadržiava aj niekoľko vysokopostavených príslušníkov izraelskej armády z divízie pôsobiacej pri hranici s Pásmom Gazy.

Hovorca izraelskej armády na tlačovej konferencii uviedol, že Izrael nevykoná útok, ktorý by ohrozil zajatých občanov. (ČTK)

Izraelský minister obrany Galant vyhlásil, že Izrael vojnu s Hamasom vyhrá, aj keď "cena bude vysoká". Urobil tak počas stretnutia so šéfom americkej diplomacie Blinkenom.

"Dovoľte mi povedať vám, pán minister (Blinken) - bude to dlhá vojna, cena za ňu bude vysoká, ale my zvíťazíme - pre Izrael, pre židovský ľud a pre hodnoty, ktorým naše krajiny veria," uviedol Galant.

Podotkol, že Izrael aj zvyšok sveta môže "na vlastné oči" vidieť robustnú podporu, ktorú krajine vyjadrujú Spojené štáty prostredníctvom návštev zo strany Blinkena, ministra obrany Lloyda Austina či nasadením dvoch lietadlových lodí do východnej časti Stredozemného mora.

Blinken v tejto súvislosti povedal, že Spojené štáty sú "hlboko oddané právu Izraela, ba dokonca jeho povinnosti, brániť sa". Izraelského ministra zároveň ubezpečil, že USA budú Izrael vždy podporovať.

Šéf amerického rezortu diplomacie v posledných dňoch v rámci kyvadlovej diplomacie navštívil Katar, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty a Egypt. Izrael od štvrtka navštívil dvakrát, aby vyjadril solidaritu po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz potvrdil, že sa chystá vycestovať do Izraela a následne Egypta. "Je pre mňa dôležité, aby som svojou návštevou veľmi prakticky vyjadril svoju solidaritu s Izraelom," povedal.

Militantom z Hamasu sa podarilo v sobotu 7. októbra preniknúť na izraelské územie, kde spolu s raketovými útokmi z pásma Gazy zabili už vyše 1400 ľudí. Izrael na to reagoval odvetnými náletmi na pásmo Gazy, ktoré si podľa palestínskych zdrojov doteraz vyžiadali viac ako 2750 obetí.

Ruský prezident Vladimir Putin rokoval s lídrami Sýrie, Iránu, Egypta a palestínskej samosprávy o eskalácii izraelsko-palestínskeho konfliktu a o vyhrotenej humanitárnej situácii v Pásme Gazy.

Putin, na ktorého rozkaz ruské vojská pred šesťsto dňami rozpútali vojnu proti Ukrajine s tisíckami civilných obetí, hovoril podľa agentúry Reuters neprijateľnosti "násilia proti civilistom".

Kremeľ podľa agentúry TASS tiež uviedol, že v telefonátoch "zazneli vážne obavy, že konflikt pravdepodobne prerastie do regionálnej vojny".

Šéf izraelskej tajnej služby Šin bet Ronan Bar zobral zodpovednosť za to, že Izrael nedokázal zmariť útok Hamasu, na seba. Doplnil, že čas na vyšetrovanie tohto zlyhania ešte príde, ale teraz treba bojovať "až do víťazného konca".

Riaditeľ Šin bet Ronan Bar v liste adresovanom podriadeným konštatoval, že "napriek sérii akcií, ktoré sme podnikli, sa nám v sobotu (7. októbra), žiaľ, nepodarilo vygenerovať dostatočné varovanie na zmarenie útoku".

Spravodajský server The Times of Israel doplnil, že niekoľko hodín pred útokom z rána 7. októbra obranný systém Izraela identifikoval v pásme Gazy nezvyčajný pohyb, čo viedlo k nočnému telefonátu medzi vysokými predstaviteľmi, pričom však tieto signály boli odignorované.

Podľa izraelských médií sa však Bar vybral do sídla Šin bet a nariadil vyslanie a nasadenie malého tímu agentov k hraniciam Gazy, pričom očakával útok malého rozsahu.

Pri útokoch zo 7. októbra bolo následne zabitých najmenej desať agentov Šin bet, ktorá je jednou z troch hlavných izraelských spravodajských služieb spolu s vojenskou spravodajskou službou Aman a zahraničnou spravodajskou službou Mosad. (TASR)

Izraelská armáda pri nálete zabila regionálneho veliteľa rozviedky Hamasu. Armáda bezprostredne neposkytla ďalšie podrobnosti o operácii, ani meno vysokopostaveného príslušníka Hamasu či miesta, kde k útoku na neho došlo.

Izraelská armáda okrem toho zverejnila sériu videí zachytávajúcich jej útoky v pásme Gazy, vrátane jedného, ​​ktorého cieľom bol najvyšší predstaviteľ Hamasu.

Na iných záberoch vidno zásah tunelov používaných komandami Hamasu na prienik na územie Izraela alebo na dodávky kontrabandu či zneškodnenie obsluhy jedného z raketometov používaných pri útokoch na Izrael. (TASR)

Európska únia pošle letecky cez Egypt humanitárnu pomoc do Gazy. Prvé dva lety sa uskutočnia v priebehu tohto týždňa a prepravia humanitárny náklad z UNICEF vrátane predmetov pre budovanie prístreškov, lieky a hygienické súpravy.

Ďalšiu núdzovú pomoc zo svojich zásob môže Únia poslať svojim humanitárnym partnerom Únie v Gaze hneď, ako o to palestínska strana požiada.

Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová počas uplynulého víkendu oznámila, že Únia strojnásobila svoju humanitárnu pomoc na podporu civilistov z pásma Gazy na viac ako 75 miliónov eur. Financovanie sa uskutoční prostredníctvom vybraných humanitárnych partnerov Únie pôsobiacich na mieste, pričom sa zohľadní ich kapacita a prístup k ohrozeným civilistom.

Únia poskytuje humanitárnu pomoc Palestínčanom v núdzi od roku 2000, pričom podporuje najmä zraniteľné rodiny.

Humanitárna pomoc Únie sa poskytuje výlučne prostredníctvom registrovaných humanitárnych organizácií vrátane agentúr OSN a inštitúcií, ako je Červený kríž a Červený polmesiac. Komisia zdôraznila, že humanitárna pomoc Únie sa vždy poskytuje na základe neutrality. (TASR)

Líder izraelskej opozície Lapid podporuje pokračujúcu ofenzívu v pásme Gazy. Vyhlásil tiež, že Izrael sa nezastaví, kým si nebude istý, že sa niečo také už nikdy nemôže zopakovať.

"Existuje len jeden spôsob, ako to ukončiť. Privedieme rukojemníkov domov a v pásme Gazy už nebude žiadny Hamas (palestínske radikálne hnutie)," vyhlásil Lapid pred poslancami izraelského parlamentu, ktorí sa zišli na úvodnej schôdzi jesenného zasadnutia.

Lapid, ktorý nevstúpil do krízovej vlády národnej jednoty pre obdobie vojny Izraela s palestínskym hnutím Hamas, ale podporuje ju, vyslovil predpoklad, že ofenzíva izraelskej armády bude nejaký čas trvať a vyžiada si značnú silu. Pripustil, že Izrael za to bude čeliť kritike zo strany medzinárodného spoločenstva.

"Ak sa to svetu nepáči, tak nech....Nie sú to deti sveta, ktoré boli zavraždené, ale naše deti," vysvetlil v prejave, ktorý zaznel pred tým, ako schôdzu prerušili letecký poplach.

Lapid dodal, že pri výpadoch palestínskeho hnutia Hamas na izraelskom území prišla o život aj najlepšia priateľka jeho dcéry.

"Naším cieľom nie je ukončiť vojnu a vrátiť sa (k predošlému status quo), naším cieľom je vyhrať vojnu a byť ešte lepší...," deklaroval s tým, že cieľom je obnoviť dôveru obyvateľstva v štát a jeho inštitúcie, ktorá bola vážne narušená po bleskovom prekvapivom útoku Hamasu proti Izraelu 7. októbra. (TASR)

Hraničný priechod Rafah sa stal terčom vojenského útoku. Na mieste sa zhromaždili stovky Palestínčanov v nádeji na prechod.

Okolie tohto hraničného priechodu v južnej časti Gazy bolo v priebehu minulého týždňa zasiahnuté izraelskými náletmi najmenej trikrát po tom, čo militanti palestínskeho radikálneho hnutia Hamas 7. októbra prekvapivo zaútočili na územie Izraela.

Egyptské zdroje pre agentúru Reuters uviedli, že Egypt, Izrael a Spojené štáty sa dohodli na prímerí v južnej časti pásma Gazy a otvorení hraničného priechodu Rafah. Izrael to však vzápätí poprel.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu prirovnal na zasadnutí parlamentu palestínske islamistické hnutie Hamas k nacistom. Boj s ním považuje za súboj svetla s temnotou.

"Aj po 75 rokoch, vojna za nezávislosť neskončila," povedal podľa spravodajského webu The Times of Israel. "Zvíťazíme, pretože je v stávke naša existencia tu," dodal.

"Mnohí ľudia na celom svete teraz chápu, proti komu Izrael stojí. Chápu, že Hamas predstavuje novú verziu nacizmu. Rovnako ako sa svet zjednotil, aby porazil nacistov a ISIS, musí sa zjednotiť, aby porazil Hamas," vyhlásil izraelský premiér. ISIS je jedna zo skratiek používaných pre teroristickú organizáciu Islamský štát.

Netanjahu tiež uviedol, že sa bude dôkladne vyšetrovať, ako je možné, že sa Hamasu pred desiatimi dňami podarilo podniknúť taký rozsiahly útok. Libanonské šiitské hnutie Hizballáh a jeho sponzora Irán Netanjahu varoval, aby Izrael "nepokúšali" s tým, že sa im to vypomstí.

Prezident Jicchak Herzog vyzdvihol jednotu Izraelčanov a podporu Spojených štátov a ďalších spojencov. Vojnu s Hamasom podobne ako premiér charakterizoval ako boj medzi "absolútnym dobrom" a "absolútnym zlom".

Líder opozície a bývalý premiér Jair Lapid v Knesete povedal, že Izrael bude pokračovať v boji proti Hamasu aj ak bude čeliť medzinárodnej kritike.

"Bude to trvať dlho a bude to vyžadovať použitie veľkej sily. Ak sa to svetu nepáči, tak nech. Neboli to deti sveta, kto bol zavraždený, boli zavraždené naše deti, "povedal Lapid.

Zasadnutie Knesetu na asi 40 minút prerušili pre raketový útok. K paľbe na Jeruzalem a Tel Aviv sa vzápätí prihlásil Hamas a označil to za odvetu za izraelské útoky na civilistov v Pásme Gazy, píše agentúra Reuters. (ČTK)

Bezpečnostná rada OSN bude rokovať o prebiehajúcej vojne medzi Izraelom a Hamasom. Podľa diplomatov sa budú prerokovávať dve protichodné rezolúcie.

Prvú navrhlo Rusko, ktoré vyzýva na okamžité prímerie a agituje za nerušené dodávky humanitárnej pomoci pre Palestínčanov v Pásme Gazy. V návrhu sa však nespomína Hamas.

Na druhej strane stojí návrh rezolúcie navrhnutý Brazíliou, ktorý bezprostredne odsudzuje "teroristický" útok Hamasu, ako aj únos rukojemníkov radikálnymi militantmi do palestínskej enklávy. Zároveň "dôrazne vyzýva", aby sa palestínskym civilistom poskytli základné potreby a nalieha na zavedenie tzv. "humanitárnych prestávok" počas bojov s cieľom umožniť vstup humanitárnym pracovníkom.

USA trvajú na tom, aby BR OSN útoky Hamasu odsúdila ako "teroristický čin".

Na prijatie rezolúcie je potrebných aspoň deväť hlasov z 15-člennej rady. Zároveň ju nesmie vetovať žiadny z piatich stálych členov, ktorými sú USA, Británia, Čína, Francúzsko a Rusko.

Nemenovaní diplomati sa podľa AFP domnievajú, že rokovania budú náročné - vzhľadom na to, že izraelsko-palestínsky konflikt pravidelne polarizuje názory členov BR OSN. (TASR)

V Jeruzaleme sa rozozvučali sirény varujúce pred vzdušným útokom. V meste bolo počuť niekoľko výbuchov.

Aktiváciu poplašných sirén, pričom nielen v Jeruzaleme, ale aj v Tel Avive, potvrdila aj izraelská armáda.

Spravodajský web The Times of Israel dodal, že z Gazy boli smerom na dve najväčšie izraelské mestá vypálené rakety dlhého doletu. Ide možno o najintenzívnejšie ostreľovanie od 7. októbra.

Poplach prerušil aj zasadnutie izraelského parlamentu, ktorý sa zišiel na úvodnej schôdzi zimného zasadnutia. Zákonodarcovia i ďalšie osoby sa museli zo zasadacej sály presunúť do bombového krytu. Schôdza parlamentu bola prerušená.

Poslancom sa predtým prihovoril premiér Netanjahu, podľa ktorého si Izrael začal brať ponaučenie zo zlyhaní, ktoré 7. októbra viedli k infiltrácii kománd Hamasu na územie Izraela.

"Príčiny katastrofy, ku ktorej došlo, budú vyšetrené... a začali sme vyvodzovať závery," vyhlásil Netanjahu.

Súčasne vyzval svetové spoločenstvo, aby sa zomklo a porazilo Hamas spoločnými silami. Netanjahu v príhovore opäť dôrazne varoval Hizballáh a jeho podporovateľa Irán, aby Izrael neprovokovali, inak utrpia ujmu.

Svetová zdravotnícka organizácia varovala, že Pásmu Gazy hrozí do 24 hodín skutočná katastrofa, ak nedostane pomoc. Nemocniciam sa potom minú pohonné hmoty aj elektrina.

"V Gaze zostáva voda, elektrina a pohonné hmoty na 24 hodín," a ak nepríde pomoc, lekári budú len "vystavovať úmrtné listy," uviedol regionálny riaditeľ WHO Ahmad Mandharí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nechajte nás zomrieť v našich domovoch. Civilisti v Pásme Gazy čelia početným náletom Čítajte 

Humanitárna a lekárska pomoc, najmä od WHO, je v súčasnosti na egyptskom Sinaji zablokovaná pre chýbajúcu dohodu medzi Izraelom a Egyptom. Hraničný priechod Rafah, jediný priechod, ktorý je aktuálne potenciálnou cestou von z Gazy, zostáva po väčšinu času uzavretý.

Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe tiež uviedol, že ľudia hlásiaci sa k Hamasu sa zmocnili paliva a zdravotníckeho vybavenia v ich areáli v meste Gaza. (ČTK)

Latinský patriarcha Jeruzalema kardinál Pierbattista Pizzaballa je ochotný vymeniť sa za izraelské deti, ktoré zajali komandá Hamasu.

Počas videokonferencie s novinármi v Taliansku Pizzaballa vyjadril pripravenosť vymeniť sa za zadržiavané deti, na "čokoľvek, ak to môže viesť k slobode a návrtu detí domov".

Dosiahnuť prepustenie rukojemníkov označil za prvoradú úlohu, ktorú treba urobiť. Dodal, že inak eskaláciu nebude možné zastaviť.

Informoval, že ani on a ani jeho úrad ešte nemali priamy kontakt s Hamasom. Podľa Pizzaballu je úrad pripravený pokúsiť sa priviesť späť aspoň časť rukojemníkov. "Je to veľmi ťažké, pretože na sprostredkovanie potrebujete mať partnerov. A v tejto chvíli nie je možné hovoriť s Hamasom," vysvetlil Pizzaballa.

V súvislosti možnou izraelskou pozemnou inváziou v pásme Gazy Pizzaballa tlmočil obavy, že po nej zostane veľa obetí a vznikne oveľa závažnejšia humanitárna kríza.

Obáva sa tiež toho, že tento konflikt prerastie do regionálneho, ktorý nebude zahŕňať len Pásmo Gazy a možno Západný breh, ale aj Libanon, a potom aj "islamský svet, všetky arabské krajiny". (TASR)

Izraelské delostrelectvo opäť útočí na libanonské územie. Podľa hlásenia armády, boli jednotky operujúce pri hraniciach s Libanonom pod paľbou. (The Times of Israel)

Obyvatelia Pásma Gazy musia mať podľa Francúzska možnosť odísť. Vyhlásila francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová na návšteve Egypta, kam pricestovala po nedeľňajších rokovaniach v Izraeli.

Ministerka obvinila Hamas z toho, že nechce dovoliť odchod obyvateľov Gazy a označila to za „neakceptovateľné". Zároveň sa vyslovila za zmiernenie blokády Pásma Gazy, aby sa tam mohla dostať humanitárna pomoc. „Táto blokáda nerešpektuje humanitárne právo," povedala.

„Musí sa povoliť vstup humanitárnej pomoci do Gazy, pretože je neprijateľné nechať ženy, mužov a deti, ktoré nie sú zodpovedné za zločiny Hamasu, takto trpieť," vyjadrila sa šéfka francúzskej diplomacie.

Colonnová zopakovala obavy Francúzska, že by sa vojna medzi Izraelom a Hamasom mohla rozšíriť do iných častí regiónu, a varovala, že „situácia je vážna, dokonca nebezpečná". (SITA)

Loď na palube s evakuovanými občanmi USA vyplávala z izraelského prístavu Haifa smerom na Cyprus.

 Americké veľvyslanectvo v Izraeli v nedeľu vyzvalo svojich "občanov a ich najbližších rodinných príslušníkov s platnými cestovnými dokladmi", aby v pondelok opustili Izrael na palube plavidla z prístavu Haifa.

Loď podľa očakávania dorazí do juhocyperského prístavného mesta Limassol v utorkových ranných hodinách, spresnilo prostredníctvom svojho hovorcu cyperské ministerstvo zahraničných vecí.

V Izraeli žijú desaťtisíce držiteľov amerického pasu a 29 prišlo o život pri útoku Hamasu. (TASR)

Hizballáh začal s ničením sledovacích kamier na niekoľkých stanovištiach izraelskej armády pozdĺž hranice. Deje sa tak v čase zvýšeného napätia v súvislosti s vojnou medzi Izraelom a Hamasom.

Armáda Hizballáhu zverejnila video, na ktorom ostreľovači strieľajú a ničia bezpečnostné kamery umiestnené na piatich bodoch pozdĺž libanonsko-izraelskej hranice vrátane jedného neďaleko izraelského mesta Metula.

Zdá sa, že militantná skupina chce zabrániť izraelskej armáde v monitorovaní pohybov na libanonskej strane hranice po dňoch streľby, ktorá si vyžiadala najmenej sedem mŕtvych vrátane štyroch bojovníkov Hizballáhu na libanonskej strane.

Od útoku teroristov na južný Izrael napätie na libanonsko-izraelských hraniciach stúpa. Bojovníci Hizballáhu vystrelili protitankové strely na pozície izraelskej armády a izraelské jednotky ostreľovali pohraničné oblasti na libanonskej strane hranice. (SITA)

Námestník generálneho tajomníka OSN Martin Griffiths opísal posledný týždeň v Pásme Gazy ako týždeň úplného utrpenia a devastácie. Dodal, že sa obáva, že to najhoršie ešte len príde. (Washington Post)

Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths uviedol, že mieri na Blízky východ na vyjednávania o dodávkach humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Griffiths uviedol, že jeho kancelária vedie "hlbokú diskusiu" s Izraelom, Egyptom a inými krajinami. Významnú úlohu má podľa kancelárie aj minister zahraničných vecí Blinken, ktorý v uplynulých dňoch navštívil niekoľko krajín Blízkeho východu.

"Sám by som mal ísť zajtra (v utorok) do tohto regiónu v snahe pomôcť pri rokovaniach... a aby som preukázal solidaritu s mimoriadnou odvahou tisícov humanitárnych pracovníkov, ktorí zostali ... a pomáhajú ľudom v pásme Gazy a na Západnom brehu," uviedol Griffiths vo vyhlásení.

Griffiths vyjadril nádej, že v pondelok zaznejú dobré správy o preprave humanitárnej pomoci cez hraničný priechod Rafah medzi Egyptom a pásmom Gazy.

Je zatvorený od utorka, keď bol na palestínskej strane pri izraelských leteckých útokoch zničený terminál. Otvorenie priechodu by umožnilo aspoň čiastočnú evakuáciu ľudí z pásma Gazy do Egypta a príchod humanitárnej pomoci opačným smerom. (TASR)

Šéf Ligy arabských štátov  Ahmad Abúl Ghajt vyzval na okamžité ukončenie vojenských operácií v Pásme Gazy a vytvorenie bezpečných koridorov do tejto chudobnej palestínskej enklávy. 

"Žiadame okamžité ukončenie vojenských operácií a otvorenie bezpečných koridorov na umožnenie dodávok pomoci miestnemu obyvateľstvu," povedal generálny tajomník Ghajt na stretnutí s arabskými ministrami spravodlivosti v irackej metropole Bagdad.

Pri izraelskom bombardovaní Pásma Gazy zomrelo aj 11 palestínskych novinárov, informoval agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na združenie palestínskych novinárov.

Americká mimovládna organizácia Výbor na ochranu novinárov v nedeľu uviedla, že má informácie najmenej o 12 mŕtvych, dvoch nezvestných a ôsmich zranených žurnalistoch v súvislosti s vojnou Izraela proti Hamasu.

Už 10. októbra agentúra AFP s odvolaním sa na palestínsky zväz novinárov informovala o smrti troch palestínskych novinárov pri izraelskom nálete na obytnú budovu blízko rybárskeho prístavu v Gaze. Podľa CPJ zomrel okrem iného 11. októbra fotožurnalista na voľnej nohe Muhammad abú Matar pri izraelskom útoku na mesto Rafah na juhu Pásma Gazy.

Jednu obeť a niekoľko zranených z radov novinárov si vyžiadalo izraelské ostreľovanie juhu Libanonu, odkiaľ na Izrael útočia ozbrojenci z Hizballáhu. Pri tejto akcii zomrel kameraman agentúry Reuters Íssám Abdalláh a ďalších šesť ľudí bolo zranených, vrátane reportérky a kameramana televízie Al-Džazíra a dvoch ďalších pracovníkov Reuters.

Medzi zabitými palestínskymi novinármi je podľa CPJ aj žurnalista, ktorý pracoval pre stanicu Al-Aksá spriaznenú s Hamasom.

Nemecký kancelár Olaf Scholz vycestuje možno už v utorok do Izraela na znak solidarity.

Nemecká spravodajská televízia n-tv s odvolaním sa na zdroje z nemeckej vlády uviedla, že Scholz by v Izraeli mohol rokovať o Nemcoch, ktorých uniesol Hamas do pásma Gazy. Podľa televízie by mohol vycestovať do Izraelu už v utorok. Podľa denníka Bild by sa cesta mala uskutočniť v "nasledujúcich dňoch".

Ak by Scholz vycestoval už v utorok, stal by sa prvým zahraničným lídrom, ktorý navštívi Izrael od začiatku vojny s Hamasom. Nemecká vláda však návštevu oficiálne nepotvrdila.

V Pásme Gazy je stále 15 maďarských občanov. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí je v neustálom kontakte s Maďarmi, ktorí tam uviazli, uviedol hovorca rezortu Máté Paczolay.

Napriek extrémnej situácii je podľa slov hovorcu táto skupina Maďarov v poriadku, no z bezpečnostných príčin museli v uplynulých dňoch niekoľkokrát zmeniť miesto svojho pobytu. (TASR)

Egyptský minister zahraničia Samí Šukrí vydal vyhlásenie, podľa ktorého otvorenie hraničného priechodu Rafah doteraz neumožnil Izrael. 

Napriek rozporuplným správam na sociálnych sieťach boli brány na predmetnom prechode zjavne stále zatvorené aj okolo 12.00 h SELČ.

(zdroj: SME/Dominika Colombová)

Pre zväčšenie kliknite sem

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa vrátil do Izraela, kde bol kvôli vojne Izraela s Hamason už minulý štvrtok.

Šéf americkej diplomacie v predchádzajúcich dňoch o kríze v Izraeli rokoval vo viacerých arabských krajinách. Vojna Izraela s Hamasom totiž podľa niektorých komentátorov môže prerásť do väčšieho regionálneho konfliktu.

Napätie sa už zvýšilo na severe Izraela, kde zosilnela aktivita libanonského hnutia Hizballáh. (ČTK)

Hamas a ďalší palestínski militanti zadržiavajú v Pásme Gazy najmenej 199 rukojemníkov, informovala izraelská armáda. Je to vyšší počet, ako sa pôvodne odhadovalo.

Hovorca izraelských ozbrojených síl Daniel Hagari informoval, že rodiny rukojemníkov už upozornili. Nešpecifikoval však, či daný počet zahŕňa aj cudzincov a ani to, kto ich zadržiava.

Predpokladá sa však, že väčšinu zadržiava Hamas, ktorý vládne v Pásme Gazy.

Pri odvetných izraelských náletoch v Pásme Gazy dosiaľ zahynulo šesť vysokých predstaviteľov Hamasu. Ide o príslušníkov politického, ako aj vojenského krídla tohto palestínskeho militantného hnutia.

Izraelská armáda vo svojom vyhlásení uviedla, že zahynuli dvaja velitelia Hamasu, ktorí sa údajne podieľali na teroristickom útoku spáchanom 7. októbra na juhu Izraela. O život prišiel aj veliteľ zodpovedný za bezpečnosť na juhu Pásma Gazy. Dvaja z nich boli zabití počas víkendu.

Pri bombardovaní zahynuli aj minister hospodárstva Hamasu Džavád abú Šamala a Zakarijá abú Maamar, ktorý bol údajne zodpovedný za medzinárodné vzťahy. Podľa izraelskej armády bol zabitý aj veliteľ vzdušných síl v meste Gaza.

Cieľom odvetnej izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy je zlikvidovať vedenie Hamasu. Dôležitá časť vedenia skupiny však nežije v Pásme Gazy, ale v zahraničí. V Katare žije napríklad politický vodca hnutia Ismáíl Haníja. (TASR)

Izrael evakuuje 28 obcí na severe krajiny pri hraniciach s Libanonom, oznámilo ministerstvo obrany. Podľa denníka Haarec ide o obce v pásme dva kilometre od hranice s Libanonom.

Izraelské ministerstvo obrany oznámilo, že obyvatelia 28 obcí pri hranici s Libanonom budú premiestnení na štátne náklady do hotelov a penziónov. Izraelská armáda už o pláne informovala starostov obcí, ktorých sa to týka.

Izraelská armáda už cez víkend vyhlásila pri hranici s Libanonom štvorkilometrovú zónu neprístupnú civilistom.

Izrael poprel správy, podľa ktorých mal zastaviť paľbu v okolí hraničného prechodu s Egyptom Rafah, aby umožnil dodávky humanitárnej pomoci a odchod cudzincov z Pásma Gazy. (The Times of Israel)

USA a Izrael v súčasnosti rokujú o skorej návšteve prezidenta Bidena, uviedli s odvolaním sa na zdroje z oboch krajín viaceré médiá. Bidenova cesta do Izraela by bola dramatickým prejavom podpory pre Izrael.

Biden v sobotu telefonoval s izraelským premiérom Netanjahuom i palestínskym prezidentom Abbásom. Podľa spravodajského portálu Axios Netanjahu pozval šéfa Bieleho domu na návštevu Izraela. V tejto veci však ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie, upozorňuje DPA.

"Nemám nijakú novú cestu, ktorú by sme oznámili," reagovala na správy hovorkyňa americkej Rady pre národnú bezpečnosť Adrienne Watsonová.

Bidenova cesta do Izraela by bola dramatickým prejavom podpory pre Izrael v čase, keď reaguje na devastujúce útoky Hamasu. Zároveň by bola aj pre iných aktérov v regióne vrátane Iránom podporovaného libanonského militantného hnutia Hizballáh odkazom, že nemajú konflikt v Izraeli ďalej eskalovať, píše CNN.

Na Blízkom východe sa v súčasnosti nachádza americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý má v pondelok opäť navštíviť aj Izrael. (TASR)

71-ročný Američan dobodal v sobotu neďaleko Chicaga šesťročného chlapca a vážne zranil jeho 32-ročnú matku. Dôvodom útoku bola zrejme ich islamská viera.

Podľa polície zločin súvisí s bojom medzi Izraelom a Hamasom. Krvavý čin odsúdil prezident Biden. FBI zase upozornil na nárast počtu vyhrážok ako voči moslimom, tak židom súvisiaci s bojmi na Blízkom východe.

Polícia dvojicu ťažko zranených našla v sobotu v ich byte v obci Plainfield juhozápadne od Chicaga. Chlapec s palestínskymi koreňmi, ktorý podľa agentúry Reuters utrpel 26 bodných rán nožom s 18-centimetrovou čepeľou, bol vyhlásený za mŕtveho po prevoze do nemocnice, jeho matka napriek viac ako desiatim bodným zraneniam prežila.

"Detektívom sa podarilo zistiť, že obe obete tohto brutálneho útoku boli cieľom podozrivého kvôli tomu, že sú moslimovia, a kvôli aktuálnemu blízkovýchodnému konfliktu medzi Hamasom a Izraelčanmi," uviedol vo vyhlásení úrad šerifa.

Podozrivý, ktorým je domáci matky so synom Joseph Czuba, bol zatknutý ešte v sobotu a bude predvedený pred súd.

Biden uviedol, že ho brutálna vražda chlapca šokovala a znechutila. "Tento hrozný čin nenávisti nemá v Amerike miesto a ide proti našim základným hodnotám," konštatoval vo vyhlásení. Američania sa podľa neho musia spojiť a odmietnuť islamofóbiu a všetky formy nenávisti.

Izrael v noci pokračoval v útokoch na Pásmo Gazy a juh Libanonu, kde mieri na ciele radikálneho hnutia Hizballáh. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že Blízky východ je na okraji priepasti.

Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN varoval, že zásoby pohonných látok v nemocniciach v Gaze vydržia len 24 hodín, potom budú zdravotnícke zariadenia bez elektriny, čo ohrozí tisíce pacientov na živote.

Situácia pre 2,3 milióna Palestínčanov v Gaze, ktorí nemajú kam uniknúť, je podľa medzinárodných organizácií kritická.

Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) uviedol, že kríza je taká, že už nie je naďalej schopný poskytovať humanitárnu pomoc.

"Boli zabité tisícky ľudí, vrátane žien a detí. V Gaze už dokonca dochádzajú vrecia na mŕtvoly," nechal sa počuť šéf UNRWA Philippe Lazzarini. Podľa agentúry Reuters úrady v Gaze zvažujú, že budú kopať masové hroby.

Rafah, jediný hraničný priechod medzi Egyptom a Pásmom Gazy, by mal byť otvorený v pondelok o 09.00 h miestneho času. Informovala o tom americká televízia NBC News s odvolaním sa na palestínskeho predstaviteľa.

Podľa NBC News budú môcť prekročiť hranicu do Egypta Palestínčania s dvojakým občianstvom. Do Pásma Gazy začne zároveň opačným smerom prúdiť humanitárna pomoc.

O otvorení tohto priechodu informovala v nedeľu aj ďalšia americká televízia ABC News s odvolaním sa na bezpečnostný zdroj. Podľa nej to však bude iba na niekoľko hodín.

Dodávky humanitárnej pomoci bude kontrolovať personál Červeného kríža dosadený Izraelom, dodal zdroj.

ABC News tiež uviedla, že vojaci v egyptských mestách Aríš a Šajch Zuvajd ležiacich na severe Sinajského polostrova sa v nedeľu neskoro večer v rámci prípravy na otvorenie priechodu presunuli bližšie k hraniciam.

Skoré otvorenie priechodu Rafah avizoval v nedeľu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po stretnutí s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím, neuviedol však podrobnosti. (TASR)

Činy a politika Hamasu nereprezentujú palestínsky ľud, povedal podľa palestínskej tlačovej agentúry WAFA palestínsky prezident Mahmúd Abbás. Agentúra však neskôr toto vyjadrenie odstránila.

Pôvodná správa WAFA, ktorá monitorovala telefonát Abbása s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom obsahovala podľa agentúry Reuters vetu: "Prezident tiež zdôraznil, že politika a činy Hamasu nereprezentujú palestínsky ľud. Palestínsky ľud reprezentujú politika, programy a rozhodnutia (Organizácie za oslobodenie Palestíny, OOP), ktorá je jeho jediným legitímnym zástupcom".

O niekoľko hodín neskôr bola vydaná verzia správy obsahujúcej pozmenenú vetu: "Prezident tiež zdôraznil, že palestínsky ľud reprezentujú politika, programy a rozhodnutia OOP ako jeho jediného legitímneho zástupcu, nie politika akejkoľvek inej organizácie".

Bezprostredne nebolo známe, prečo bol odkaz na Hamas zo správy odstránený. Abbásov úrad ani agentúra WAFA sa k tomu nevyjadrili, konštatuje Reuters. Abbásove vyjadrenie nekomentoval ani Hamas.

Abbás označil Organizáciu za oslobodenie Palestíny za "jediného legitímneho zástupcu palestínskeho ľudu“.

Abbás v rozhovore s Madurom tiež povedal, že odsudzuje zabíjanie civilistov na oboch stranách a vyzval na prepustenie civilistov a väzňov. (TASR)

Ukrajina pracuje na evakuácii takmer 260 svojich občanov z Pásma Gazy a zabezpečení repatriácie ďalších Ukrajincov z Izraela. Vo večernom príhovore to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinská ambasáda v Izraeli v sobotu na sociálnych sieťach informovala, že 207 ukrajinských občanov, vrátane 63 detí, bolo v sobotu evakuovaných z Tel Avivu do Rumunska.

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec uviedol, že odchod Ukrajincov z Pásma Gazy musia schváliť tri strany, čo vec komplikuje. "Palestínčania musia prepustiť všetkých ukrajinských občanov, Egypt ich musí prijať a Izrael v tom čase nesmie vykonávať žiadnu operáciu, aby bol prechod bezpečný," uviedol Zelenskyj

Egypt tvrdí, že jeho časť prechodu Rafáh, ktorý spája Pásmo Gazy so Sinajským polostrovom, zostáva otvorená, ale prevádzka bola na mieste na niekoľko dní zastavená kvôli izraelskému bombardovaniu palestínskej strany hranice. Hovorca izraelskej armády v sobotu podľa agentúry Reuters uviedol, že hranica zostáva zatvorená a akýkoľvek prechod do Egypta treba koordinovať s Izraelom.

Podľa Reuters Ukrajina vyjadrila protest izraelským úradom pre nemožnosť evakuovať svojich občanov z Pásma Gazy.

Zelenskyj odsúdil útoky Hamasu na Izrael a uviedol, že plne podporuje právo Izraela na obranu vlastnej existencie a obyvateľstva.

Izrael pokračuje v eliminácii špičiek Hamasu. Armáda tvrdí, že v Pásme Gazy zabila ďalšieho vysokopostaveného veliteľa. Podľa jej slov ide o šéfa južného obvodu národnej bezpečnosti Hamasu Muataza Eida.

Izraelská armáda tvrdí, že spolu zasiahla viac ako 250 cieľov v celom Pásme Gazy, väčšinou na jeho severe. Medzi ciele patrili vojenské veliteľstvá Hamasu a palestínskeho Islamského džihádu, pozorovacie stanovištia a niekoľko stanovíšť na odpaľovanie rakiet.