Ukrajina Rusko Online: Island zatvoril ako prvá európska krajina svoje veľvyslanectvo v Moskve

Dva bieloruské vrtuľníky narušili poľský vzdušný priestor, tvrdí poľská diplomacia. Minsk obvinenia poprel. Poľsko si predvolalo bieloruského chargé d'affaires a chystá sa posilniť počty vojakov na poľsko-bieloruskej hranici. (ČTK)

Robotníci odstránili štátny znak bývalého Sovietskeho zväzu na štíte obrovskej sochy Matka Vlasť v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Sovietsky štátny znak nahradí ukrajinský trojzubec. (TASR)

Vojna na Ukrajine trvá už 524 dní. Rusko zasiahlo obytné budovy či nemocnice. Rastie však aj počet zásahov na ruskom území. Už ani ukrajinský prezident neskrýva, že sú súčasťou snahy o zvrátenie situácie na fronte. (SME)

Obyvatelia Sevastopoľu počuli výbuch, miestna správa hovorí o zostrelení dronu. Podľa šéfa proruskej správy vybuchol dron v údolí za mestom, kde neskôr začala horieť vegetácia.

O zranení ľudí či materiálnych škodách sa Razvožajev nezmienil.

Na internete sa objavilo niekoľko videí, ktoré ukazujú stĺp dymu stúpajúci za mestom. Informačný kanál Krymskyj veter na platforme Telegram napísal, že výbuch sa mohol odohrať blízko tepelnej elektrárne. Neďaleko miesta, kde bol zaznamenaný výbuch, sa podľa neho tiež nachádzajú vojenské sklady. (ČTK)

Možným scenárom exportu ukrajinského obilia je prevoz cez lotyšské prístavy, uviedol to minister poľnohospodárstva Didzis Šmits. Konštatoval, že vývoz bude veľkou výzvou pre logistiku, ale nie je nemožný.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Didzis Šmits poukázal na to, že hlavným problémom je rozdielny rozchod železničných tratí, ale náklad sa podľa neho môže rýchlo preložiť z jedného vlaku do druhého. „Určite to musíme vyriešiť. Je jasné, že to bude zložité a drahé, ale ak nie sú iné riešenia, tak koridor cez pobaltské štáty je riešením," dodal minister.

Taiwan v spolupráci so slovenskými nadáciami podporia obnovu Ukrajiny. Taipejská reprezentačná kanceláriou spolu s Nadáciou Pontis a Nadáciou otvorenej spoločnosti podpísali darovaciu zmluvu na Úrade vlády.

Informovala o tom Simona Fiabáne z Nadácie Pontis.

Rokovania o dare viedla predsedníčka Zboru poradcov predsedu vlády Elena Kohútiková spoločne so splnomocnencom vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipom Vagačom.

"Teším sa, že sa nám podarilo nájsť unikátny model spolupráce medzi zahraničným donorom, predstaviteľmi štátnych orgánov a mimovládnych organizácií, ktoré sa spojili s jasným a ušľachtilým cieľom pomoci Ukrajine," uviedla Kohútiková.

Projekt má priniesť investície do zničenej civilnej infraštruktúry. V rámci projektu tiež podporia aj humanitárne aktivity slovenských neziskových organizácií pôsobiacich na Ukrajine. Zároveň časť daru sa použije na zvýšenie finančných zbierok na Slovensku, ktoré smerujú na podporu Ukrajiny.

"Týmto darom opätovne potvrdzujeme náš silný záväzok voči Ukrajine, čím sa snažíme ukázať, že Taiwan môže pomôcť a Taiwan pomáha," povedal vedúci Taipejskej reprezentačnej kancelárie v Bratislave David Nan-Yang Lee (TASR)

Na Ukrajinu ide ďalšia vojenská technika. Húfnice Zuzana 2 vyrobila dubnická spoločnosť Konštrukta-Defence. Pozrite si video z odovzdávania prvých dvoch kusov húfnic.

Ukrajina vyčlenila 270 miliónov dolárov na obnovu a prípravu energetickej infraštruktúry pred najbližšou zimou. Oznámilo to ministerstvo pre reintegráciu, ktoré konkretizovalo, že tieto financie sa použijú na opravy a ochranu elektrární.

Podľa vyhlásenia rezortu pre reintegráciu Kyjev zároveň očakáva pomoc od USA v sume 897 miliónov dolárov, do ktorej budú patriť generátory a transformátory.

Fond Európskej únie pre energetickú podporu Ukrajiny už Kyjevu poskytol 166 miliónov eur, konštatoval predseda Ukrajinskej vlády Denys Šmyhaľ.

Premiér dodal, že Ukrajina má pripravených 11,7 miliardy metrov kubických plynu, čo predstavuje 80 percent plánovanej spotreby, a 1,5 milióna ton uhlia, pričom plánuje celkovo spotrebovať 1,8 milióna ton. (SITA)

Diplomat Marcel Peško bude predstaviteľom predsedu OBSE pre Ukrajinu, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí. Vymenovanie je uznanie profesionality našich diplomatov aj ocenenie našej podpory Ukrajiny.

"Teší ma, že touto úlohou bol poverený slovenský diplomat, ktorý má bohaté skúsenosti v oblasti multilaterálnej diplomacie a riešenia konfliktov," uviedol minister zahraničných vecí Wlachovský. 

Peško bude mať v novej funkcii na starosti najmä rozvoj spolupráce medzi OBSE, Ukrajinou a medzinárodnými organizáciami, ktoré pôsobia v krajine. Prioritou je pomôcť Ukrajine vyrovnať sa s dôsledkami ruskej vojny a podporovať reformy s cieľom jej budúceho členstva v EÚ a NATO.

Koordinovať bude aj projekty v oblastiach ako odmínovanie, boj proti nelegálnemu obchodovaniu s ľuďmi, vplyvy vojny na životné prostredie, reforma súdnictva, demokratická kontrola armády, sloboda médií, sociálna a psychologická pomoc ľuďom postihnutým vojnou a posilňovanie odolnosti voči kybernetickým útokom, priblížilo ministerstvo. (TASR)

Český prezident Pavel ratifikoval zmluvu o obrannej spolupráci Česka so Spojenými štátmi. Listinu ešte musí podpísať český predseda vlády. (TASR)

Obyvatelia Krymu systematicky útočia na ruské vojenské základne. Podľa Ukrajiny väčšinu zadržaných a zatknutých tvoria Krymskí Tatári.

Podľa hlavného spravodajského riaditeľstva ministerstva obrany Ukrajiny sú konfrontácie medzi proukrajinským obyvateľstvom a okupačnými úradmi častejšie. Pri potlačovaní odporu sa Rusko zameriava na všetky „podozrivé" osoby, ktoré by sa mohli na takýchto incidentoch podieľať, uviedla ukrajinská vojenská spravodajská služba. 

Rusko okupuje Krym od roku 2014 a Krymskí Tatári a proukrajinskí aktivisti, ktorí na polostrove zostali, čelia pravidelnej perzekúcii zo strany okupačných úradov. (SITA, Kyiv Independent)

Veľvyslanca Poľska predvolali po vyjadrení prezidentského poradcu. Przydacz totiž uviedol, že Ukrajina "by mala začať oceňovať" úlohu Poľska pri podpore Kyjeva.

Ukrajinská diplomacia veľvyslancovi Cichockému tlmočila svoj nesúhlas s takýmito tvrdeniami.

"Počas stretnutia sa zdôraznilo, že výroky o údajnej nevďačnosti Ukrajincov za pomoc Poľska sú nepravdivé a neprijateľné," povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Nikolenko.

Poľsko od začiatku vojny poslalo na Ukrajinu pomoc za miliardy eur. Aj britský minister obrany Wallace minulý mesiac Ukrajinu upozornil, že musí preukazovať "vďačnosť" svojim spojencom, aby si medzi západnou verejnosťou a politikmi udržala dlhodobú podporu. (TASR)

Island uzavrel ako prvá európska krajina svoju ambasádu v Moskve. Krajina však tento krok nepovažuje za prerušenie diplomatických vzťahov s Ruskom.

Island uzavretie svojho veľvyslanectva oznámil už v júni. Vtedy ministerka zahraničia Gylfadóttirová uviedla, že súčasné podmienky neumožňujú islandským diplomatom ďalej pôsobiť v Rusku.

Kvôli vojne na Ukrajine sú vzťahy s Ruskom na historickom minime a malej ostrovnej krajine, ktorá má len dve desiatky veľvyslanectiev vo svete, tak nedáva zmysel ďalej udržiavať v prevádzke zastupiteľský úrad v ruskej metropole.

"Keď to podmienky umožnia, Island prednostne obnoví aktivity svojho veľvyslanectva v Moskve," uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v Reykjavíku. Island mal svoju ambasádu v Moskve od roku 1944 s prestávkou v rokoch 1951 až 1953.

V júni ruské ministerstvo zahraničia označilo uzavretie islandského veľvyslanectva za protiruské konanie a sľúbilo "adekvátnu reakciu". Podľa Moskvy rozhodnutie ničí bilaterálne vzťahy. (ČTK)

Druhé ozbrojené povstanie v Rusku sa blíži, tvrdí tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Danilov. Poukázal na rastúci počet protestov v Rusku.

V júni Rusko čelilo vzbure wagnerovcov pod vedením Jevgenija Prigožina. Žoldnieri sa nestretli prakticky so žiadnym odporom a dokonca postupovali na Moskvu. Po intervencii samozvaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka sa však nečakane stiahli.

Vzbura však mala za následok, že ilúzia neporaziteľnosti Vladimira Putina sa rozplynula a Kremeľ sa naďalej vyrovnáva s rozpakmi a politickými dôsledkami povstania.

Danilov tvrdí, že hrozba druhej vzbury momentálne zatieňuje vôľu Ruska začať ofenzívu na Kyjev. „Súčasná situácia pre Kremeľ je taká, že nerealizovaná túžba po druhej ofenzíve na Kyjev bude zatienená naliehavou potrebou pripraviť sa na druhý pochod na Moskvu,“ povedal.

„Táto udalosť už nie je ďaleko. V Rusku narastajú protesty nespokojných ľudí. Pasta je vytlačená z tuby, nedá sa napchať späť,“ skonštatoval Danilov.

Ruské jednotky trápi vyčerpanie z boja a nedostatok munície, uvádza britské ministerstvo obrany. V Doneckej oblasti sú podľa Britov ruské sily „pod mimoriadnym tlakom“ a potrebujú rotáciu.

Podľa Britov pri Orichive v Záporožskej oblasti Rusi „veľmi pravdepodobne zápasia s únavou z boja“ pre skutočnosť, že bojujú s ukrajinskými útokmi už viac ako osem týždňov.

Hovorkyňa južného veliteľstva ukrajinských síl Natalia Humeňuková uviedla, že Rusko čelí problémom so zásobovaním svojich síl po výbuchu na Krymskom moste zo 17. júla a po útoku na Čonharský most z 29. júla.

Deväť kancelárií slúžiacich na odvody do armády sa v Rusku za uplynulý deň stali terčom podpaľačstva. V Čeľabinsku napríklad hodila žena do kancelárie zápalnú fľašu.

V noci zatkli 54-ročnú zamestnankyňu závodu na oceľové konštrukcie v Čeľabinsku pre pokus podpáliť kanceláriu pre vojenské odvody v neďalekom meste Kopejsk. Žena hodila zápalnú fľašu do zdravotníckeho oddelenia odvodovej kancelárie. O dve hodiny neskôr sa pokúsila podpáliť odvodovú kanceláriu v meste Verchnouralsk 34-ročná žena, ktorú zatkli na mieste činu.

Ďalšiu kanceláriu pre vojenské odvody podpálili v meste Kaluga. Pre podpaľačstvo tam zatkli 78-ročného dôchodcu. V pondelok prerazil autom bránu do objektu pre vojenské odvody muž v Petrohrade a snažil sa ho podpáliť. Muž uviedol, že na tento čin ho podnietila ruská Federálna bezpečnostná služba. (SITA, Ukrajinská pravda)

Neidentifikovaných dronov bude viac, vyjadril sa šéf vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Podoľak po útoku na Moskvu. Hovorca Kremľa Peskov priznal, že hrozba útokov dronov je zrejmá.

Peskov sa na žiadosť novinárov vyjadril k útoku, ku ktorému došlo v noci a ktorého terčom sa stala štvrť v Moskve, kde sídli niekoľko ruských ministerstiev. Zásah dostala tá istá budova, ktorá boli pri útoku dronom zasiahnutá aj v nedeľu.

Podľa BBC zamestnanci ruského ministerstva hospodárskeho rozvoja, ktorého úrad sa nachádza v dronom poškodenej budove, prešli na režim domácej práce. Škody, ktoré pri útoku na budove vznikli, vyhodnocujú odborníci. Podľa záchranných služieb však nosné konštrukcie objektu neboli poškodené.

Poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko v reakcii na najnovší vývoj uviedol, že druhý po sebe nasledujúci útok bezpilotného lietadla na obchodnú štvrť Moskvy ukazuje, že Kremeľ nie je schopný ochrániť ani najviac privilegovaných obyvateľov mesta. Podľa Heraščenka to symbolizuje aj neúspech ruskej invázie na Ukrajinu.

Výškové budovy vo štvrti Moscow City boli podľa Heraščenka symbolom ruského hospodárskeho rozkvetu a úspechu, ako aj integrácie Ruska do svetovej ekonomiky.

Po druhom útoku dronov však budú symbolizovať neúspech tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine a "lži kremeľského režimu, ktorý obyvateľom Moskvy sľuboval a stále sľubuje úplnú ochranu," napísal Heraščenko.

Dodal, že tí, ktorí pracujú v týchto výškových budovách, sú privilegovanou vrstvou vládnych úradníkov a podnikateľov. Teraz aj oni - podľa Heraščenka - na vlastné oči vidia, že ruské úrady nie sú schopné ich ochrániť. (TASR)

Rusi bombardovali nemocnicu v Chersone, zabili lekára a zranili zdravotnú sestru, informoval šéf vojenskej administratívy v Chersone Roman Mročko. Poškodená bola aj budova nemocnice a viacero vozidiel.

„Útok na jedno zo zdravotníckych zariadení pripravil o život mladého lekára, ktorý tam pracoval len niekoľko dní, a zranil zdravotnú sestru. Naši lekári momentáne bojujú o záchranu jej života,“ povedal Mročko.

Lekár utrpel viaceré smrteľné zranenia v dôsledku zasiahnutia črepinami.

Ukrajinský veľvyslanec Myronovyč prevzal v Dubnici nad Váhom prvé dve húfnice Zuzana 2. Ide o prvé dve húfnice zo 16, ktoré pre Ukrajinu vyrába dubnická spoločnosť Konštrukta-Defence. Projekt financujú Nórsko, Dánsko a Nemecko. (TASR)

Vo vojenských nemocniciach v Česku liečili od začiatku vojny 22 vojakov z Ukrajiny. Podľa ministerky obrany Jany Černochovej ide o jeden zo spôsobov, ako môže Česko pomáhať Ukrajine. 

"Kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti je v našich vojenských nemocniciach na vysokej úrovni a sme radi, že ju môžeme poskytovať okrem iného práve tým, ktorí hrdinsky bojujú za svoju krajinu," povedala Černochová. Zdôraznila pritom, že starostlivosť o ukrajinských vojakov nijako neobmedzila poskytovanie zdravotnej starostlivosti českým pacientom.

Okrem vojakov bojujúcich na fronte sa českí lekári starajú aj o tých, ktorí sa zranili počas vojenského výcviku v Libavej. Vojenská nemocnica Olomouc už ošetrila takmer 90 z nich. Podľa českého ministerstva obrany išlo o bežné poranenia súvisiace s výcvikom, infekčné ochorenia či akútne ošetrenia. Niektorých museli hospitalizovať.

České vojenské nemocnice poskytujú ukrajinským vojakom zdravotnú starostlivosť na základe dohody medzi rezortmi obrany oboch krajín. Ukrajinská strana najprv Česku navrhne konkrétnych pacientov na liečbu, českí lekári si potom na základe informácií o ich zdravotnom stave vyberú, ktorých budú liečiť. (TASR)

Ukrajina tvrdí, že zmarila pokus ruských diverzantov o prienik na svoje územie. K pokusu o prekročenie hranice došlo v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny, tvrdí minister vnútra Klymenko.

Ukrajinská pohraničná stráž podľa Klymenka zastavila pokus "nepriateľskej diverzno-prieskumnej skupiny o prekročenie štátnej hranice Ukrajiny v oblasti obce Semenivka".

Veliteľ spoločného operačného veliteľstva ozbrojených síl Ukrajiny Serhij Najev informoval, že narušiteľmi boli štyri ozbrojené osoby. Ich pokus o prekročenie hranice bol zmarený paľbou z ukrajinskej strany.

Na posilnenie ochrany boli v oblasti nasadené zálohy štátnej pohraničnej služby a ukrajinských ozbrojených síl, dodal Najev.

Britský denník The Guardian doplnil, že Ukrajina posilnila svoj severný vojenský sektor po príchode žoldnierov z Wagnerovej skupiny do Bieloruska. Z rovnakého dôvodu k posilneniu ochrany svojich hraníc pristúpilo aj Poľsko.

Chorvátsko vyčlenilo milión eur na odmínovanie poľnohospodárskej pôdy na Ukrajine. Zdroje pôjdu Svetovému potravinovému programu na pomoc farmárom a potravinárom obnoviť prácu v ukrajinských regiónoch.

Projekt sa začal v marci a je určený na podporu malých farmárov, ktorí majú menej ako 300 hektárov pôdy, alebo rodín, ktoré si pestujú potraviny pre seba.

Iniciatíva pokračuje v Charkovskej oblasti a mala by sa rozšíriť do Chersonskej a Mykolajivskej oblasti.

Počas ruskej vojny na Ukrajine sa tam obete v dôsledku výbuchov mín stali bežným javom.

V októbri sa v chorvátskom Záhrebe uskutoční konferencia o humanitárnom odmínovaní Ukrajiny. „Skúsenosti, odborné znalosti a výrobné kapacity Chorvátska sú príkladom pre mnohé iné krajiny. Mať takýchto partnerov je preto veľmi cenné,“ informovala ukrajinská ministerka hospodárstva Julia Svyrydenková. (SITA)

Dve lode ruského vojenského námorníctva odrazili útok troch ukrajinských plávajúcich dronov, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Lode sa plavili v Čiernom mori približne 340 kilometrov juhozápadne od Sevastopoľa.

"Ukrajinské ozbrojené sily dnes v noci 340 kilometrov juhozápadne od Sevastopoľa podnikli neúspešný pokus napadnúť tromi plávajúcimi dronmi hliadkové lode Sergej Kotov a Vasilij Bykov Čiernomorského loďstva," citovala z vyjadrenia ministerstva agentúra TASS.

Ruské lode podľa ministerstva ukrajinské drony zničili.

Rusko sa po odstúpení od obilnej dohody, umožňujúcej námorný vývoz ukrajinského obilia, snaží blokovať ukrajinské prístavy v Čiernom mori.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Má ukrajinská armáda superdrony? O zbrani použitej pri útoku na Kerčský most vieme málo Čítajte 

Hliadkové lode Sergej Kotov a Vasilij Bykov, ktoré západné zdroje označujú za korvety, sú podľa dostupných informácií vyzbrojené strelami s plochou dráhou letu Kalibr. Tie Rusko často využíva na útoky proti Ukrajine.

Na začiatku vojny sa Vasilij Bykov podľa internetovej encyklopédie spolu s neskôr potopeným krížnikom Moskva zúčastnil útoku na Hadí ostrov.

Neskôr Ukrajinci tvrdili, že túto loď poškodili či dokonca potopili paľbou z pozemného raketometu pri Odese, ale pri návrate lode na ruskú základňu v Sevastopoli nebolo poškodenie viditeľné. (ČTK)

Útoky dronmi na Moskvu aj na krymské mosty. Pomalý, no vytrvalý postup na juhu krajiny, ale aj bránenie sa pred Rusmi na severe. Ukrajinská protiofenzíva trvá už týždne a aj Ukrajinci priznávajú, že postupujú pomalšie, ako dúfali.

Rusi zároveň útočia na ukrajinské prístavy a ničia civilnú infraštruktúru potrebnú, napríklad, na vývoz obilia.

Čo sa teda na Ukrajine deje a je protiofenzíva sklamaním? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Lukáša Onderčanina.

Personálne straty okupantov vzrástli o 500 vojakov na zhruba 246 690, oznámilo ukrajinské velenie. Ruská armáda prišla aj o ďalších 17 bojových obrnených vozidiel, 23 delostreleckých a dva protivzdušné systémy, aj desať dronov.

Náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov navštívil predsunuté veliteľstvo na záporožskom fronte na Ukrajine. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany.

Podľa ministerstva sa Gerasimov počas návštevy veliteľstva na frontovom úseku pri meste Orichiv v Záporožskej oblasti informoval o "súčasnej situácii na bojisku, charaktere akcií nepriateľa a tiež o plnení bojových úloh ruskými vojskami".

Pri tej príležitosti povedal, že ukrajinské vojská je potrebné včas odhaľovať a podnikať proti nim preventívne údery.

Ministerstvo tiež zverejnilo video, na ktorom je Gerasimov zachytený pri návšteve veliteľského stanovišťa, zúčastňuje sa na porade a tiež letí vrtuľníkom. Kde konkrétne sa predsunuté veliteľstvo ruskej armády nachádzalo, ministerstvo neoznámilo. Neuviedlo tiež, kedy sa návšteva uskutočnila.

Gerasimov je od januára veliteľom ruských inváznych vojsk. Záporožská oblasť je od júna dejiskom ukrajinskej protiofenzívy, počas ktorej sa Ukrajincom podarilo dobyť niekoľko dedín. (ČTK)

Ruské sily opäť útočili dronmi na Charkov. Starosta východoukrajinského mesta Ihor Terechov uviedol, že v centre boli počuť tri výbuchy a že zásah utrpela ubytovňa.

"Rusi útočia na Charkov bezpilotnými lietadlami," uviedol Terechov na Telegrame s tým, že boli počuť tri explózie v husto obývaných oblastiach v centre mesta. "Jeden z dronov zničil dve poschodia ubytovne. Horí tam a pracujú záchranné jednotky. Informácie o obetiach sú momentálne spresňované," dodal.

Rozhlasová a televízna stanica Suspilne uviedla, že po viacerých výbuchov nastali v druhom najväčšom meste Ukrajiny výpadky dodávok elektrickej energie a vody.

Ruské vojská v posledných týždňoch zosilneli útoky na Charkov a priľahlú oblasť bezpilotnými lietadlami a raketami rôznych typov.

Od začiatku vojny bolo do Ruska odvezených viac ako 700-tisíc ukrajinských detí, uviedla ruská detská ombudsmanka Marija Ľvovová-Belovová. V nej sa uvádza, že väčšina detí prišla so svojimi rodičmi alebo inými príbuznými.

Podľa dokumentu prišlo do Ruska zhruba 1 500 detí zo sirotincov alebo takých, ktorí zostali bez rodičovskej starostlivosti, pričom 288 detí z okupovanej Doneckej oblasti bolo následne umiestnených do pestúnskych rodín v Rusku.

Podľa Kyjeva boli však mnohé deti nezákonne deportované, pričom Spojené štáty tvrdia, že tisícky detí boli z svojich domovov odvezené násilne.

Za nútené deportácie detí z okupovaných častí Ukrajiny vydal Medzinárodný trestný súd v marci zatykač na Ľvovovú-Belovovú a ruského prezidenta Putina. (TASR)

Ruská protivzdušná obrana zostrelila niekoľko dronov, ktoré smerovali na Moskvu. Jeden dron zasiahol rovnakú výškovú budovu, ktorá bola poškodená aj v nedeľu pri podobnom útoku, uviedol starosta Sergej Sobianin.

"Niekoľko dronov, ktoré sa pokúšali priletieť do Moskvy, zostrelili systémy protivzdušnej obrany," napísal Sobianin v aplikácii Telegram.

V Moskve jeden dron podľa neho "dopadol do tej istej administratívnej budovy, ktorá bola zasiahnutá aj naposledy".

Sobianin spresnil, že útok poškodil fasádu na 21. poschodí. Dodal, že obete ani zranených nehlásili. Ruské úrady preto nakrátko pozastavili aj prevádzku moskovského medzinárodného letiska Vnukovo.

Ruská metropola sa v posledných mesiacoch stala opakovane terčom dronov. Koncom mája zasiahli bezpilotné lietadlá aj niektoré z najprestížnejších moskovských častí vrátane Leninského prospektu alebo západnej Moskvy, kde sídli ruská elita vrátane prezidenta Putina.

Predstavitelia ruskej vlády vinia z útokov Ukrajinu, Kyjev tvrdenia o útoku oficiálne nekomentoval, prezident Zelenskyj ale povedal, že vojna sa vracia na územie Ruska a že ide o absolútne spravodlivý proces.

Biely dom kritizoval vyjadrenie ruského predstaviteľa Dmitrija Medvedeva podľa ktorého by sa Rusko mohlo uchýliť k jadrovým zbraniam, ak by Ukrajina uspela vo svojej protiofenzíve. Takúto rétoriku označili za nezodpovednú.

"Použitie jadrových zbraní na Ukrajine alebo inde by bolo katastrofálnym pre svet a malo by závažné následky pre Rusko," povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť.

Doplnil, že USA dosiaľ nezaznamenali žiadne náznaky o príprave Ruska na nasadenie jadrových zbraní.

"Naďalej to ostro sledujeme, ale nevideli sme žiaden dôvod upraviť našu nukleárnu stratégiu ani žiadne náznaky, že by sa Rusko pripravovalo použiť jadrovú zbraň," dodal. (TASR)

Na Krymskom moste bola údajne prerušená doprava, dôvod zatiaľ nie je jasný. Informoval o tom server Krym.Realiu, ktorý je jedným z projektov rádia Slobodná Európa.

"Krymské a ruské telegramové kanály hlásia, že na stanici Kerč-Južnaja (ukrajinsky Kerč-pivdenna) bola vyhlásená evakuácia - údajne bol prijatý hovor o hrozbe zamínovania," uviedol Krym.Realiu s upozornením, že túto informáciu nemôže potvrdiť.

Ruská štátna agentúra TASS medzitým taktiež informovala o prerušení automobilovej dopravy na Krymskom moste, ani ona neuviedla dôvod. Asi po hodine oznámila, že doprava je obnovená. (ČTK)