NATO súhlasilo so skrátením cesty Ukrajiny k členstvu v Aliancii (SME Minúta)

Na Ukrajine údajne zahynul ďalší vysoko postavený predstaviteľ ruskej armády, ktorého podľa ukrajinských zdrojov zabila britská strela Storm Shadow. Podľa Sky News informovali o tom aj na ruských provojnových telegramových kanáloch.

Generálporučík Oleg Cokov, zástupca veliteľa Južného vojenského okruhu ruskej armády, bol zabitý v noci na piatok v Ruskom okupovanom meste Berďansk ležiacom v na juhu Ukrajiny v Záporožskej oblasti.

Uviedol to poradca prokyjevského primátora okupovaného mesta Mariupoľ Petro Andriuščenko. Informáciu, ktorú bezprostredne nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov, neskôr zopakoval aj poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko.

Poslanec ukrajinského parlamentu Jurij Mysijagin uviedol, že Cokov zahynul pri útoku riadenou strelou Storm Shadow, ktorú tento rok dodala Kyjevu Británia.

Podľa Andriuščenka sa tak stalo počas útoku na hotel v Berďansku, v ktorom boli ubytovaní velitelia ruských okupačných vojsk. Podľa ukrajinských médií bol hotel pri útoku úplne zničený. Ruské úrady smrť generála ani útok v Berďansku zatiaľ nepotvrdili.

Vlani v septembri generál Cokov, veterán vojen v Čečensku aj v Sýrii figurujúci na sankčnom zozname EÚ, údajne utrpel zranenie pri ukrajinskom delostreleckom útoku na jeho veliteľské stanovište neďaleko Svatove v okupovanej Luhanskej oblasti. Mali ho vtedy previezť až do Petrohradu s ťažkým zraneným nohy.

Podľa odhadov ukrajinských médií bolo od vlaňajšieho začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zabitých už desať až 20 ruských generálov, čo však Moskva ani v jednom prípade oficiálne nepriznala. (TASR)

V centre litovského Vilniusu, dejisku summitu NATO, vztýčil ukrajinskú vlajku prinesenú z mesta Bachmut. Vlajku od ukrajinských vojakov priniesli do Vilniusu účastníci ultramaratónu, ktorý odštartoval 25. júna v Kyjeve.

Týmto podujatím chceli upriamiť pozornosť medzinárodného spoločenstva na vojnu na Ukrajine a podporiť ašpirácie Ukrajiny stať sa v poradí 33. členom Severoatlantickej aliancie.

"Dnes tu vo Vilniuse je bojová vlajka z Bachmutu, kde sa odohrala jedna z najrozhodujúcejších bitiek v Európe. Táto vlajka znamená to, že Litovci už nikdy nebudú musieť bojovať proti Rusku," vyhlásil Zelenskyj pri vztyčovaní vlajky na koncerte #UkraineNATO33 na námestí v centre Vilniusu.

Zhromaždený dav privítal Zelenského aj jeho manželku Olenu nadšeným aplauzom. Na podujatí sa zúčastnil aj litovský prezident Gitanas Nauséda, ktorý vlajku z Bachmutu symbolicky odovzdal Zelenskému.

"Vďaka NATO bude Ukrajina bezpečnejšia a Ukrajina urobí NATO silnejším," vyhlásil Zelenskyj na koncerte na podporu ukrajinského členstva v Aliancii.

Rusko sa pokúšalo Bachmut dobyť od augusta minulého roku a bitka o toto mesto sa stala jedným zo symbolov vojny na Ukrajine. Rusko v máji vyhlásilo, že dobylo už celé mesto, k čomu významne prispeli ruskí žoldnieri z Wagnerovej skupiny. Ukrajine sa však v posledných týždňoch darí dosahovať v okolí Bachmutu územné zisky.

Zelenského summit čiastočne sklamal, Ukrajinci zvierajú Bachmut a Putin sa tajne stretol s Prigožinom, ktorý už mal byť v exile. Prečítajte si aktuálny Ukrajinský spravodaj. (SME)

Ak USA dodajú Ukrajine kazetovú muníciu, Rusko bude podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua "nútené" použiť podobné typy zbraní. Washington však už pred tým Moskvu obvinil z nasadenia tohto typu zbrane.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) taktiež vyhlásila, že Kyjev aj Moskva už kazetovú muníciu vo vojne na Ukrajine použili.

USA koncom minulého týždňa oznámili, že Ukrajine dodajú kazetovú muníciu. Z týchto zbraní sa uvoľňuje obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. USA, Rusko a ani Ukrajina však dohovor o kazetovej munícii nepodpísali.

Ruská armáda už údajne začala prijímať opatrenia na ochranu svojich vojakov pred týmto typom zbraní.

Spojené štáty tvrdia, že ruská kazetová munícia zlyhala až v 40 percentách prípadov použitia, a teda na zemi zostalo množstvo nevybuchnutých bômb. Kazetová munícia, ktorú plánujú USA poslať Ukrajine, má údajne mieru zlyhania okolo dvoch percent. (TASR)

„Organizácia Severoatlantickej zmluvy poskytne Ukrajine bezpečnosť a Ukrajina spraví NATO silnejšou“, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj na summite Aliancie vo Vilniuse.

„Verím v NATO, ktoré neváha, nestráca čas a nedíva sa naspäť na agresora,“ povedal Zelenskyj po boku litovského prezidenta Gitanasa Nausédu smerom k davu, v ktorom bolo množstvo ľudí s ukrajinskými vlajkami.

Zelenskyj poznamenal, že ukrajinská vlajka je „naďalej nažive a slobodná“ napriek tomu, že na ňu útočia.

Zelenskyj ukázal na ukrajinskú vlajku od vojakov z Bachmutu na východe Ukrajiny a povedal, že je to symbol toho, že Litva a zvyšok Európy nikdy nebudú musieť bojovať s ruskými vojakmi, pretože v Európe nebude vojna.

„Ukrajina bude chrániť svoju slobodu a slobodu Európy,“ dodal. Neohlásené zhromaždenie vo Vilniuse sa skončilo ukrajinskou hymnou a skandovaním „Sláva Ukrajine“. (SITA)

Výcvik zameraný na ovládanie a údržbu amerických stíhačiek F-16 sa začne v auguste v Dánsku a v budúcnosti sa počíta aj so vznikom výcvikového centra v Rumunsku. Podľa Reznikova by ukrajinskí piloti mohli lietať už o šesť mesiacov.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch viackrát žiadala spojencov o dodanie moderných stíhačiek F-16, aby mohla účinne čeliť vzdušnej prevahe Ruska a zaistiť si podporu zo vzduchu nutnú na oslobodzovanie okupovaných území.

"Je to už oficiálne: vytvorila sa koalícia pre výcvik ukrajinských vzdušných síl na F-16! Dnes podpísalo (príslušné) memorandum 11 partnerských štátov," napísal na Twitteri Reznikov, ktorý v utorok pricestoval do Vilniusu, kde sa začal dvojdňový summit NATO. Na summite sa zúčastňuje aj ukrajinský prezident Voloydymyr Zelenskyj.

Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen vo Vilniuse oznámil, že program výcviku sa spustí v auguste na území jeho krajiny.

"Dúfajme, že výsledky uvidíme začiatkom budúceho roka," povedal Poulsen po slávnostnom podpise memoranda.

Vedúcu úlohu pri vytváraní medzinárodnej koalície pre výcvik ukrajinských pilotov a podporného personálu zohráva okrem Dánska aj Holandsko. Dodanie amerických stíhačiek F-16 Ukrajine bude možné až po tom, keď s tým budú súhlasiť Spojené štáty.

"Potrebujeme chrániť naše civilné obyvateľstvo, našu infraštruktúru, naše kľúčové objekty, naše univerzity. Preto je pre nás veľmi dôležité, že vzniká táto koalícia pre bojové stíhačky," povedal Reznikov novinárom vo Vilniuse citovaný agentúrou Reuters. (TASR)

Ukrajina posilní Severoatlantickú alianciu, vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj v centre Vilniusu, kde rokuje summit NATO. Podľa jeho slov si Ukrajina zaslúži, aby mohla vstúpiť do bloku, vďaka ktorému bude bezpečnejšia.

"NATO urobí Ukrajinu bezpečnejšou, Ukrajina urobí NATO silnejšou," povedal Zelenskyj. "Dnes som sa vydal na cestu sem (do Vilniusu) s vierou v rozhodnutie, s vierou v partnerov, s vierou v silné NATO. V Severoatlantickej aliancii, ktorá neváha, nestráca čas a nepozerá sa na žiadneho agresora," uviedol o chvíľu neskôr Zelenskyj na twitteri.

"A rád by som, aby sa táto viera stala dôverou - dôverou v rozhodnutia, ktoré si zaslúžime - zaslúžime si ich všetci a očakáva ich každý bojovník, každý občan, každá matka, každé dieťa. A je to príliš veľké očakávanie? NATO poskytne Ukrajine bezpečnosť. Ukrajina urobí alianciu silnejšiu, "dodal Zelenskyj a zopakoval tak vyhlásenie, ktoré urobil pred davy v centre Vilniusu.

Patria ruskí opoziční novinári na Zelenského tlačovky? Preverenú majiteľku ruského pasu, českej novinárskej akreditácie a povolenia na trvalý pobyt Faridu Kurbangalejevovú z Pražského hradu vykázali, píše Petra Procházková. (SME)

V ukrajinskom meste Berďansk na pobreží Azovského mora zaútočili na hotel Duna v blízkosti tamojšej pláže, v ktorom sídlilo vojenské velenie ruských okupantov, referuje o tom tlačová služba vojenskej správy v Berďansku.

„Uskutočnil sa útok na hotel Duna, kde sídlilo vojenské velenie okupantov,“ uvádza sa vo vyhlásení. Budova bola údajne prakticky zrovnaná so zemou a z miesta incidentu odvážajú trosky. Na miesto útoku vyslali množstvo sanitiek.

Neskôr vojenská správa informovala, že približne o 14:00 miestneho času počuli obyvatelia Berďanska ďalší výbuch. Zároveň odporučila počkať na oficiálne informácie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl. (SITA)

Na urovnanie vzťahov s Ukrajinou treba podľa Morawieckeho exhumovať obete z Volyne. Pri masakre počas druhej svetovej vojny prišlo o život približne 100-tisíc Poliakov. 

Príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov a Ukrajinskej povstaleckej armády  v rokoch 1943 – 1944 zavraždili v historickej oblasti Volyň približne 100-tisíc Poliakov aj príslušníkov iných národností. Volyň pred druhou svetovou vojnou patrila Poľsku, teraz je však súčasťou ukrajinského územia.

Poľský Senát prijal v roku 2016 rezolúciu, v ktorej označil volynský masaker za genocídu.

"My Poliaci si nevydýchneme, kým nebudú objavené posledné ostatky obetí volynského masakru. Urovnanie vzťahov medzi Poľskom a Ukrajinou sa neuskutoční bez uctenia si ich pamiatky," povedal Morawiecki, keď vo Varšave položil kvety k pamätníku poľských obetí genocídy spáchanej ukrajinskými nacionalistami.

Dodal, že v pamätníku sa nachádza zem z tisícok poľských dedín, ktorá je "skropená krvou 100.000 našich spoluobčanov, obyvateľov Druhej poľskej republiky v rokoch 1942 – 1947". Dodal, že mnohé z obetí neprišli o život "vinou štátneho aparátu, ale rukou obyčajných ľudí, často vlastných susedov". Obete genocídy boli podľa Morawieckeho zavraždené mimoriadne krutým spôsobom – "sekerami, vidlami, pílami, motykami alebo boli upálení zaživa".

Poľský premiér zároveň pripomenul, že vojnu v súčasnosti zažívajú obyvatelia Ukrajiny. Vyzdvihol aj ukrajinských vojakov, ktorí podľa jeho slov "zomierajú za slobodu a suverenitu Ukrajiny, ale aj za bezpečnosť Európy a Poľska".

"Neprejde deň, že by na Ukrajine nezomreli pri náletoch či raketových útokoch ženy a deti. Preto aj naši ukrajinskí susedia a spojenci lepšie chápu, aké dôležité je pre nás nájsť všetky obete a kresťansky ich pochovať, dať im kríž, zapáliť sviečku a pomodliť sa," podotkol Morawiecki v súvislosti s volynským masakrom. (TASR)

Šéf NATO Stoltenberg predstavil plán na začlenenie Ukrajiny do Aliancie. Severoatlantická aliancia na summite vo Vilniuse potvrdila, že Ukrajina sa v budúcnosti stane jej členom.

NATO pomôže Ukrajine prestavať celý bezpečnostný sektor, aby sa zbavila závislosti od sovietskej techniky. Ukrajina sa zároveň stane členom Rady NATO.

Spojenci sa tiež dohodli na odstránení požiadavky plnenia akčného plánu zo strany Ukrajiny, čo urýchli jej vstup do NATO. Tento proces sa tak skráti z dvoch na jeden krok.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina nebude musieť plniť akčný plán vstupu do NATO, potvrdil Stoltenberg Čítajte 

NATO však podľa Stoltenberga Ukrajinu formálne pozve do svojich radov až vtedy, keď s tým členské krajiny budú súhlasiť a budú splnené všetky stanovené podmienky.

"Potvrdili sme, že Ukrajina sa stane členom NATO, a dohodli sme sa na zrušení požiadavky na Akčný plán členstva," povedal šéf NATO novinárom.

Stoltenberg hovorí o silnom posolstve zo strany NATO pre Kyjev. V komuniké sa však nehovorí o časovom harmonograme.

Ukrajinský prezident Zelenskyj už skôr kritizoval ako "absurdnú" skutočnosť, že Aliancia nestanovila časový plán pre dosiahnutie ukrajinského členstva.

Budúce vzťahy Európskej únie s Tureckom budú podľa Scholza odrážať jeho postavenie „dôležitého partnera“. Nemecký kancelár však neprezradil, čo to podľa neho bude znamenať.

Turecký prezident Erdogan podporu ratifikácie členstva Švédska v Aliancii spojil s dlhodobo pozastavenou snahou Turecka o vstup do Európskej únie. Scholz a ďalší toto prepojenie odmietli.

Scholz pri príchode na dvojdňový summit vo Vilniuse označil Turecko za „nášho dôležitého partnera“ a povedal, že bude počas podujatia hovoriť s Erdoganom.

Luxemburský premiér Xavier Bettel sa vyjadril, že je dôležité naďalej sa usilovať o spoluprácu s Ankarou a poznamenal, že Erdoganovo rozhodnutie o Švédsku „ukazuje, že ak sa človek rozpráva s Tureckom, nájde riešenia“. „S Tureckom sme nemali vždy najjednoduchšie vzťahy, ale nemali by sme sa mu obracať chrbtom, lebo si nájde iných partnerov,“ upozornil Bettel. (SITA)

Nórsko poskytne Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 240 miliónov dolárov, oznámil predseda nórskej vlády Jens Gahr Störe. Nešpecifikoval však, na čo konkrétne sa uvedená suma použije.

"Obranná vojna, ktorú vedie Ukrajina..., prebieha práve teraz. A práve teraz je (pomoc) nevyhnutná," poznamenal nórsky premiér.

Nórsko bude peniaze čerpať z fondu s objemom vyše sedem miliárd dolárov, ktoré vyčlenilo na civilnú a vojenskú pomoc Ukrajine na obdobie rokov 2023 až 2027. Oslo v tomto roku plánovalo Kyjevu poskytnúť na vojenskú aj civilnú pomoc po 750 miliónoch dolárov, avšak vojenská pomoc sa nakoniec navýši na takmer miliardu dolárov.

Störe zároveň prisľúbil, že Nórsko v priebehu piatich rokov poskytne každý rok takmer 30 miliónov dolárov do fondu NATO zriadeného na pomoc Ukrajine. (TASR)

Sergej Lavrov je podľa vlastných slov šokovaný rýchlym vstupom Fínska a Švédska do NATO. Ale predstierajme, že Lavrova rozšírenie NATO o severské štáty skutočne zaskočilo, môže to byť pre nás osožné, komentuje Peter Tkačenko. (SME)

USA ohlásili progres v predaji stíhačiek F-16 Turecku, oznámil to poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Sullivan. Washington tak spraví v konzultácii s americkým Kongresom.

Turecko, ktoré jediné spolu s Maďarskom stále neschválilo vstup Švédska do NATO, požiadalo USA v októbri 2021 o nákup stíhačiek F-16 v hodnote 20 miliárd dolárov. Nakúpiť chce aj takmer 80 modernizačných súprav pre svoje staršie stíhačky.

Pred summitom NATO, ktorý sa v utorok začal v litovskom Vilniuse, Sullivan povedal, že americký prezident Joe Biden dal jasne najavo, že "prevod podporuje". "Nepredniesol k tomu nijaké námietky... Má v úmysle sa s prevodom pohnúť vpred," uviedol Sullivan. Nespresnil, kedy by sa tak mohlo stať.

Bidenova vláda i tureckí predstavitelia odmietli počas rokovaní o námietkach Ankary akékoľvek spojenie medzi schválením vstupu Švédska do NATO a predajom stíhačiek F-16. Niektorí diplomati sa však domnievajú, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan záležitosť využíval, aby mohol vyvíjať na Washington tlak.

Ukrajinská armáda oslobodila za päť týždňov takmer toľko územia, koľko Rusi obsadili za pol roka, tvrdia analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny. Ukrajinské sily postupujú na bachmutskom fronte.

Zdroje z Ukrajiny i Ruska nedávno tvrdili, že ukrajinské sily postupujú na bachmutskom fronte a na jeho juhozápadných okrajoch, pričom uviedli, že určité geografické faktory by mohli poskytnúť ukrajinským vojakom palebnú výhodu.

Okrem toho analytici z Inšitútu uvádzajú, že ukrajinskí vojaci sa 10. júla zapojili do protiofenzívnych akcií najmenej v troch rôznych oblastiach frontovej línie.

Na základe vlastného súboru geografických údajov Inšitútu určil, že od začiatku ukrajinskej protiofenzívy 4. júna ukrajinské sily získali späť približne 253 kilometrov štvorcových územia. Analytici podotýkajú, že ukrajinské údaje sa líšia od údajov Inšitútu v dôsledku rôznych prístupov k výpočtom.

Pre porovnanie, od 1. januára ruské jednotky dobyli celkovo 282 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. Za päť týždňov tak ukrajinské sily oslobodili takmer toľko územia, koľko ruské jednotky zabrali v priebehu šiestich mesiacov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinský prezident pricestoval do Vilniusu na summit NATO, oznámil Zelenského hovorca Serhij Nykyforov. "Pristál," oznámil Nykyforov.

Pred summitom Zelenskyj vyhlásil, že bude absurdné, ak Ukrajina nedostane od NATO jasný harmonogram vstupu.

Podľa neho je za tým pravdepodobne neochota členov prizvať Ukrajinu do Aliancie.

"Znamená to, že vstup Ukrajiny do NATO sa ponecháva ako možný predmet vyjednávania s Ruskom. To však Rusko motivuje, aby pokračovalo v terore," tvrdil.

Tureckému prezidentovi sa páči rola prostredníka, ukazuje, že je dôležitý. Rusko ho potrebuje a tak mu môže robiť aj napriek, napríklad dodávať Ukrajine zbrane a porušovať dohody o zajatcoch. Vzťahy s Putinom to zrejme nezhorší. (SME)

Maďarský premiér Orbán bude vo Vilniuse rokovať s tureckým prezidentom Erdoganom o švédskom vstupe do NATO. Orbán povedal, že zatiaľ o zvolaní mimoriadnej schôdze zákonodarného zboru nevie.

Riadna jarná schôdza maďarského parlamentu, ale aj minulotýždňová mimoriadna schôdza sa už skončila, takže by sa mala zvolať ďalšia mimoriadna schôdza na ratifikáciu švédskeho vstupu. Na tú sa v zákonodarnom zbore čaká už takmer rok.

Na čo najskoršiu ratifikáciu vyzvala Orbána aj prezidentka Katalin Nováková.

Ak by sa mimoriadna schôdza k tejto záležitosti nezvolala v lete, tak by téma rozšírenia NATO mohla byť zaradená do programu maďarského parlamentu až na jeseň. Hlasovanie o vstupe Švédska do NATO sa môže uskutočniť najskôr koncom septembra, pretože podľa informácií servera sa jesenná schôdza parlamentu začína až 25. septembra.

Ukrajina potrebuje vidieť svetlo na konci tunela, že bude vítaná v NATO, tvrdí český prezident Pavel. Za ideálne by považoval, ak by dnes mohli Ukrajine povedať, že v okamihu, keď skončí vojna, sa začnú prístupové rokovania o členstve v Aliancii.

Aliančný summit podľa neho zrejme skončí nejakou formou kompromisu. Pavel však zdôraznil, že Spojené štáty prišli krátko pred začiatkom summitu s novým znením deklarácie, ktoré je podľa neho pre mnohých nezrozumiteľné. Očakáva preto, že ho americká delegácia vysvetlí.

"Prezident Biden zmienil, že je pripravený poskytnúť Ukrajine rovnaké garancie ako Izraelu, čo by ale v dôsledku boli možno vyššie garancie, než je článok päť NATO. Takže som naozaj zvedavý, s čím americká delegácia príde," povedal český prezident.

Ako doplnil, garancie, ktoré USA poskytujú Izraelu, v podstate znamenajú kolektívnu obranu, čiže ak by bol Izrael napadnutý, Spojené štáty mu poskytnú akúkoľvek pomoc. (TASR)

Skupina G7 príjme spoločné vyhlásenie o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, oznámil nemecký spolkový kancelár Olaf Scholzna začiatku summitu NATO v litovskom Vilniuse.

"Pre nás je od začiatku dôležité, aby Ukrajina dostala bezpečnostné prísľuby, ktoré môžu vstúpiť do platnosti po uzavretí mieru," povedal Scholz. (TASR)

Španielsko vyšle vojakov na Slovensko, oznámil španielsky premiér Pedro Sánchez. Krajina tiež zvýši počet svojich vojakov v Rumunsku. Počet vojakov, ktorých majú vyslať, však Sánchez na summite Aliancie nešpecifikoval. (TASR)

Na bachmutský front zatiaľ neprišli kadyrovovci, Ukrajinci ich nepovažujú za serióznu hrozbu. Ukrajinské sily tvrdia, že čečenské zložky nemajú žiadnych serióznych špecialistov.

Miestny ukrajinský veliteľ poprel, že by Ukrajinci v bojoch natrafili na čečenské sily, čo naznačuje, že tieto čečenské zložky neprispievajú významným spôsobom k ruským operáciám na Ukrajine. „Sú to možno novovzniknuté jednotky, ale v skutočnosti nevedia komplexne spolupracovať s delostrelectvom, so serióznym systematickým prístupom,“ povedal Petro Kuzyk, veliteľ práporu Svoboda v 4. operačnej brigáde Národnej gardy Ukrajiny.

Kuzyk zároveň poznamenal, že „kadyrovovcov“ nepovažuje za serióznu bojovú jednotku. „Nie sú ničím zvláštni, pretože v skutočnosti je to Kadyrovova dobre vyzbrojená osobná polícia, ktorá môže byť vyšportovaná a dobre vybavená, ale nemá žiadnych serióznych špecialistov,“ podotkol.

Podľa Kuzyka sa ukrajinské jednotky prvý raz stretli s čečenskými bojovníkmi v Bachmute počas zimy. Rusi sa ich pokúsili nasadiť aj v bitkách v Rubižne a Sjevjerodonecku v Luhanskej oblasti a pri Horlivke v Doneckej oblasti. Dodal však, že už predtým sa vyskytli prípady, keď „kadyrovovcov“ v boji „rozobrali“ ešte menej početné ukrajinské jednotky.

Kadyrovovci sa v doterajšom priebehu vojny zviditeľnili skôr veľkohubými vyhláseniami a väčšou aktivitou na sociálnych sieťach než na bojisku. „Nestretli sme sa s nimi. My sme boli v nultej, prvej a druhej línii, zatiaľ čo oni niekde v tretej alebo piatej, skrátka ďaleko... Instawarriors. Niekedy sa stratili, inokedy sa dostali do zajatia alebo zomreli pod delostrelectvom,“ povedal nedávno o bojovníkoch Ramzana Kadyrova čečenský veterán Aslan Očerchadžiev, ktorý s podobne zmýšľajúcimi mužmi bojuje po boku Ukrajincov.

Ukrajinský prezident Zelenskyj skritizoval Alianciu za "neisté" a "slabé" výroky o členstve Ukrajiny. Podľa neho táto neistota Aliancie ohľadne pozvania Ukrajiny povzbudzuje Rusko, aby pokračovalo v "terore". (TASR)

Vstup Ukrajiny do NATO môže prísť až po vojne, zhodli sa viaceré politické strany. Práve ukončenie vojny označili za jednu z podmienok pre členstvo Ukrajiny v Aliancii.

Členstvo Ukrajiny v NATO vzhľadom na vojnu nepripadá podľa hnutia Sme rodina do úvahy. "Uvažovať o tom môžeme, až keď sa tento konflikt skončí," uviedlo hnutie. Za aktuálnu otázku to nepovažuje ani Peter Kmec z Hlasu-SD. "V prvom rade musí byť ukončená vojna a dosiahnuté mierové riešenie na Ukrajine. Ukrajina zároveň musí splniť politické a vojenské podmienky vyplývajúce z prístupového procesu," podčiarkol.

Ani šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová si nevie predstaviť, že by do NATO vstupovala krajina vo vojnovom konflikte, pretože by to znamenalo vtiahnutie členov NATO do konfliktu. Apelovala na jeho ukončenie mierovým riešením alebo vytlačením ruských vojsk z územia Ukrajiny.

Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska označil za kľúčovú výzvu po skončení bojov zabránenie ich opakovaniu. Práve začlenenie Ukrajiny do NATO sa podľa neho javí ako najlepšie z riešení. Poukázal na bezpečnostné záruky v Aliancii. Za nevýhodu považuje to, že Rusko neprijme vstup Ukrajiny v dobrom. "Napätý vzťah môže byť buď stabilný, alebo náchylný k vojne – a členstvo Ukrajiny v NATO ho robí stabilnejším a predvídateľnejším," podotkol. Dodal, že ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nežiada o konkrétny dátum vstupu do NATO, ale o odkaz, že po splnení podmienok Ukrajina členstvo dostane.

"Je v najvyššom záujme SR, aby Ukrajina zvíťazila a porazila agresora - Ruskú federáciu. Našou následnou úlohou musí byť pomôcť Ukrajine k užšej spolupráci s NATO. Tá v konečnom dôsledku môže viesť nášho východného suseda pri plnení podmienok k členstvu v tejto kľúčovej organizácii," uviedla SaS.

Ukrajina by mala mať po skončení vojny a splnení potrebných kritérií možnosť stať sa členom NATO aj podľa Andreja Žiarovského z KDH. Dodal, že suverénna a demokratická Ukrajina integrovaná do euroatlantických štruktúr je aj v našom národnom záujme. Za hlavnú otázku súčasnosti považuje spoločnú podporu Ukrajine v obrane jej územnej celistvosti a suverenity.

Aj strana Demokrati považuje vstup Ukrajiny za strategický záujem Slovenska. "Mať za suseda členskú krajinu NATO je z bezpečnostného hľadiska výhodou. Ide však o rozhodnutie celej Aliancie, pred ktorým musí každá krajina, ktorá chce byť jej súčasťou, splniť viacero podmienok. Napríklad nemôže na jej území prebiehať vojenský konflikt," uviedla strana. Verí preto v skoré splnenie podmienok na vstup Ukrajiny do NATO. (TASR)

Česko sa bude významne podieľať na rozširovaní útvaru NATO na Slovensku, oznámil český prezident Pavel. Praha prispeje jedným zmiešaným práporom priamo na Slovensku a ďalším práporom, ktorý bude dislokovaný v Česku. (TASR)

Vo Vilniuse sa začali rokovania NATO na najvyššej úrovni. Prezidenti a premiéri budú hovoriť o pomoci pre Ukrajinu, vstupe Švédska do NATO aj raste výdavkov na obranu.

Rokovania začal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, druhým rečníkom bol prezident hostiteľskej Litvy Gitanas Nauséda. (ČTK)

Nemecko poskytne Ukrajine ďalších štyridsať obrnených vozidiel Marder, 25 starých tankov Leopard 1 a dva systémy protivzdušnej obrany Patriot. Berlín tiež pošle Kyjevu ďalšiu muníciu.

Nemecké ministerstvo obrany oznámilo, že poskytne Ukrajine aj ďalších 20-tisíc kusov delostreleckej munície, päťtisíc kusov dymovej munície, balík prieskumných a bezpilotných prostriedkov a dronový systém Luna. K dispozícii bude aj päť obrnených vyslobodzovacích vozidiel.

Nemecko, ktoré je už teraz jedným z najväčších poskytovateľov vojenskej pomoci Ukrajine, vyčíslilo hodnotu najnovšieho balíka na takmer 700 miliónov eur.

Nemeckí predstavitelia na summite Aliancie v litovskom Vilniuse prisľúbili ďalšiu vojenskú pomoc, no dali jasne najavo, že sa naďalej zdráhajú súhlasiť s požiadavkou Ukrajiny na strely dlhého doletu Taurus. (SITA)

Ruský útok v Orichive si vyžiadal sedem mŕtvych. Ruská armáda včera zasiahla orichivskú školu v Zaporožskej oblasti v čase, keď sa tam schádzali ľudia, aby si vyzdvihli humanitárnu pomoc.

Na mieste zahynuli štyria ľudia - ženy vo veku 43, 45 a 47 rokov a 47-ročný muž. Ďalších jedenásť miestnych obyvateľov hospitalizovali.

Ako informovali záchranári po ukončení záchranných a pátracích prác, v pondelok vytiahli spod trosiek ďalšie tri telá bez známok života. Počet mŕtvych tak stúpol na sedem.

Ukrajinské médiá dávajú zabitie námestníka šéfa úradu pre mobilizáciu v Krasnodare do súvislosti s vlaňajším útokom na mesto Vinnycia, ktoré podľa ukrajinskej armády zasiahli strely Kalibr vypálené z ponorky v Čiernom mori.
(ČTK)

Väčšina slovenských zbrojárskych firiem si polepšila vďaka vojne na Ukrajine rádovo v desiatkach percent. Ešte lepšie sú vyhliadky na ďalšie roky. Mnohé avizovali nové zákazky, ktorých rozbeh sa realizuje už v tomto roku. (Index)

Na prístav Odesa, kľúčový pre vývoz obilnín, útočili ruské drony. Útoky hlásil aj Kyjev. Rusko vypálilo na obe mestá 28 samovražedných dronov, spresnila ukrajinská armáda.

Došlo k tomu len niekoľko hodín pred začiatkom summitu NATO v Litve, ktorý sa bude zameriavať na bezpečnostné hrozby zo strany Moskvy a na budúce členstvo Ukrajiny v Aliancii.

V Odese sú obilninové terminály, je teda dôležitá pre vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more do sveta. Prebieha to na základe dohody medzi Moskvou a Kyjevom, ktorú v čase vojny vyrokovali OSN a Turecko. Dohoda má vypršať na budúci týždeň.

Ukrajinská armáda dodala, že jej systémy protivzdušnej obrany zostrelili 26 z dronov iránskej výroby, ktoré Rusko vypálilo. Nad Odesou zneškodnili 22 dronov a dva drony zasiahli administratívnu budovu v prístave, uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Začal horieť obilninový a ďalší terminál blízko prístavu Odesy, ale požiar rýchlo uhasili a nespôsobil žiadne "kritické" škody ani zranenia, spresnil gubernátor.

Všetky drony vyslané na Kyjev boli zachytené, ale trosky poškodili množstvo domov v oblasti, uviedla ukrajinská armáda. Zranenia nehlásili. Išlo o druhý útok zo vzduchu na Kyjev tento mesiac. (TASR)

Francúzsko dodá Ukrajine riadené strely s dlhým doletom SCALP, aby pomohlo ukrajinským silám zasahovať ciele hlboko za ruskými líniami, oznámil prezident Macron.

Macron to uviedol pri príchode do Vilniusu.

Strely SCALP, ktoré Paríž dodá Ukrajine, už poskytol napadnutému štátu aj Londýn pod názvom "Storm Shadow". SCALP čiže Strom Shadow sú strely typu vzduch-zem a sú produktom francúzsko-taliansko-britského konzorcia MBDA.

Ukrajina prešla veľký kus cesty a s NATO si je oveľa bližšie ako predtým. Malo by sa to odraziť v rozhodnutiach NATO, vrátane odstránenia Akčného plánu členstva z procesu pripojenia Ukrajiny, uviedol šéf Aliancie Stoltenberg.

Takzvaný akčný plán je predstupňom plného začlenenia do NATO. Podrobnosti o pláne na začlenenie Ukrajiny do NATO Aliancia zverejní v priebehu niekoľkých hodín v spoločnom komuniké, na ktorého záverečnom znení teraz členské štáty pracujú, uviedol Stoltenberg pri príchode na summit.

"Od roku 2008, keď sme sa rozhodli, že ďalším krokom bude Akčný plán členstva, prešla Ukrajina dlhú cestu. Ukrajina je oveľa bližšie NATO, takže si myslím, že nastal čas, aby sa to odrazilo v rozhodnutiach NATO," povedal Stoltenberg.

"Všetko dohromady, vrátane toho, že dáme jasne najavo, že sa Ukrajina stane členom, zrušíme Akčný plán členstva, (...) vyšle veľmi silný a pozitívny odkaz od NATO smerom k Ukrajine," dodal Stoltenberg. (ČTK)

Čaputová privítala, že Turecko súhlasilo s členstvom Švédska v NATO. Prezidentka pripomenula, že predtým, než sa Švédsko stane členskou krajinou Aliancie, musia jeho žiadosť ešte ratifikovať turecký a maďarský parlament.

Prezidentka povedala, že na summit NATO ide so zámerom chrániť a dosiahnuť čo najviac, pokiaľ ide o slovenské záujmy. Podľa jej slov má tento samit priblížiť alebo skonkretizovať obranné plány, o ktorých sa rozhodlo vlani na stretnutí lídrov členských krajín Aliancie v Madride.

Ide najmä o posilnenie obrany na východnom krídle NATO, ktorého je Slovensko súčasťou. "Ide nám predovšetkým o to, aby sme mali koordinovaný a predvídateľný systém protivzdušnej obrany, ktorý by sa týkal aj Slovenskej republiky, pretože nateraz funguje skôr na ad hoc bilaterálnej báze," priblížila Čaputová.

Zároveň chcú krajiny NATO v Litve potvrdiť svoj záväzok, pokiaľ ide o dve percentá HDP na obranu, uviedla. Slovensko podľa jej slov tento záväzok napĺňa.

Prezidentka tiež pripomenula, že ide o prvý summit NATO, na ktorom sa zúčastní Fínsko, ktoré sa oficiálne stalo 31. členskou krajinou Aliancie v apríli.

Čaputová okrem toho v súvislosti so snahou Ukrajiny stať sa členom NATO povedala, že na tomto summite sa o tejto záležitosti rozhodovať nebude. "Budeme sa rozprávať o posilnení praktickej a politickej spolupráce s Ukrajinou," doplnila. (TASR)

Poľsko si želá čo najrýchlejšie začlenenie Ukrajiny do NATO, do konca vojny s Ruskom sa tak ale nestane a na začínajúcom summite NATO formálnu pozvánku Kyjev nedostane, povedal poľský prezident Andrzej Duda.

Povedal tiež, že v prípade pokoja zbraní by mohli na Ukrajine pôsobiť poľskí vojaci v rámci mierovej misie NATO.

O tom, že by sa Ukrajina mala stať súčasťou Aliancie, má Duda jasno. "Je v záujme Poľska, aby Ukrajina vstúpila do NATO čo najrýchlejšie," povedal poľský prezident, podľa ktorého má ukrajinská armáda mnoho skúseností. "Takéto rozhodnutie ale na summite nepadne," poznamenal s tým, že treba počkať na koniec vojny.

Duda povedal, že obavám Nemecka a ďalších krajín rozumie. "Ak by Ukrajina dnes počas vojny bola prijatá do NATO, potom by hneď požadovala aktiváciu článku päť," uviedol s odvolaním sa na kľúčový bod aliančnej zmluvy o kolektívnej obrane, ktorý útok na jedného člena považuje za útok proti všetkým.

"Potom by museli ostatné spojenecké štáty pomôcť Ukrajine sa brániť. To by viedlo k vojne, "uviedol.

Duda tiež hovoril o možnej mierovej misii poľských vojakov na Ukrajine, ak sa Kyjev rozhodne pre mierové rozhovory s Ruskom a ak bude nasadenie západných vojakov dohodnuté. "Ak to bude rozhodnutie NATO, tak my ako zodpovedný člen tohto rozhodnutia vyhovieme," povedal.

K ďalšiemu vývoju v Rusku a k osudu ruského prezidenta Putina po krátkej vzbure šéfa wagnerovcov Jevgenija Prigožina povedal Duda, že možnosti sú otvorené. "Možné je všetko, toto je Rusko," uviedol s tým, že v krajine sú rôzne sily, ktoré sa navzájom držia pod kontrolou.

Duda tiež vyhlásil, že čisto z ľudského pohľadu je mu ľúto obyčajných ruských vojakov, ktorých Putin posiela na front so zlým vybavením, jasným agresorom je ale Rusko.

"Rusko bezdôvodne napadlo Ukrajinu. Rusko chce jednoducho dobyť územie a podriadiť si Ukrajinu. To nesmieme pripustiť, musí sa to zastaviť, "dodal. (ČTK)

Uzatvorenie procesu ratifikácie vstupu Švédska do NATO v maďarskom parlamente je už iba technickou otázkou, oznámil pred odchodom na summit NATO šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. (TASR)

Štáty NATO vyšlú spoločný pozitívny signál pre budúce členstvo Ukrajiny. Povedal to poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť s tým, že teraz členstvo Ukrajiny možné nie je, pretože by to Alianciu priviedlo do vojny s Ruskom.

Časový rámec pre budúce členstvo Ukrajiny zatiaľ nie je, dodal Jake Sullivan.

Vojna na Ukrajine a potenciálne členstvo napadnutej krajiny v Aliancii budú okrem výdavkov na obranu členských štátov alebo kybernetickej bezpečnosti hlavnou témou summitu NATO. "Spojenci sa dohodnú na novom balíku zvýšenej podpory pre Ukrajinu, zhodnotia jej dlhodobé potreby a rozšíria plány pre vzájomnú spoluprácu s NATO," pokračoval Sullivan.

S ukrajinským prezidentom Zelenským sa podľa neho americký prezident Biden stretne v stredu.

Biden cez víkend uviedol, že Ukrajina teraz na vstup do NATO pripravená nie je, členský štát podľa neho musí okrem vojenských charakteristík byť aj funkčnou demokraciou.

Aliančné štáty podľa Sullivana tiež jednohlasne vyjadria podporu predĺženiu mandátu generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi, ktorý v pondelok s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom dorokoval, aby "čo najskôr" tureckému národnému zhromaždeniu predložil na schválenie švédsky vstupný protokol do aliancie.

"Sme vďační za (Stoltenbergovo) vedenie v kritickej dobe, keď prechádzala skúškou medzinárodná bezpečnosť a systém postavený na pravidlách," dodal Sullivan. (ČTK)

Ukrajina bude súčasťou NATO, povedal prezident Zelenskyj v nočnom príhovore. Očakáva tiež, že výsledkom summitu v Litve bude "algoritmus" cesty Kyjeva, teda postupnosť krokov k členstvu v NATO.

"Stále pracujeme na formulovaní textu, to znamená na konkrétnych slovách tohto potvrdenia, ale my už vieme, že Ukrajina bude v Aliancii," uviedol Zelenskyj vo videu v pondelok neskoro večer. "A pracujeme na algoritme pre dosiahnutie členstva, ktorý bude čo najjasnejší a najrýchlejší."

Zelenskyj povedal, že summit NATO v litovskom hlavnom meste Vilnius musí potvrdiť, že Ukrajina už je "faktickým" členom Aliancie, pretože má jej zbrane a má s ňou aj spoločné hodnoty.

"Ak sa aj vyjadrujú rozdielne názory, stále je jasné, že Ukrajina si zaslúži byť v Aliancii," uviedol Zelenskyj. "Nie teraz – je vojna, ale my potrebujeme jasný signál. A tento signál potrebujeme práve teraz," zdôraznil.

Austrália pošle do Nemecka vojenské lietadlo a približne sto vojakov a civilný personál. Cieľom je prispieť k vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine. Lietadlo typu E-7A Wedgetail bude dohliadať na logistické uzly pre Ukrajinu.

Šesť mesiacov bude na základni v Nemecku a bude pôsobiť v európskom vzdušnom priestore, spresnil austrálsky premiér Anthony Albanese po stretnutí s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne.

E-7A je Boeing 737 upravený na riadenie a sledovanie misií. Stroj má dĺžku necelých 34 metrov a má dolet 7040 kilometrov.

"Tento príspevok (na pomoc Ukrajine) je veľmi významný," povedal Albanese a zároveň poďakoval Nemecku za hosťovanie austrálskych vojakov.

Austrália je blízkym partnerom Nemecka, nie je však členom Severoatlantickej aliancie (NATO). Samotný Scholz označil tento krok za "dobrý a pozoruhodný".

"Veľmi masívna" austrálska podpora je pre Ukrajinu mimoriadne dôležitá, uviedol podľa DPA nemecký kancelár. (TASR)

Prezidentka Zuzana Čaputová odcestovala do Litvy, kde sa zúčastní na summite NATO. Vo Vilniuse budú prezidentku v rámci slovenskej delegácie sprevádzať minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský a šéf rezortu obrany Martin Sklenár. (TASR)

Personálne straty okupantov vzrástli o 540 vojakov na zhruba 235 020, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o ďalších 17 bojových obrnených vozidiel, štyri raketomety, 14 delostreleckých systémov, vrtuľník aj sedem dronov.

Ruská armáda v noci opäť zaútočila na Kyjev. Urobila tak len niekoľko hodín pred začiatkom summitu NATO v Litve. Protivzdušná obrana podľa ukrajinskej armády všetky ruské drony iránskej výroby zostrelila. Správy o obetiach či škodách zatiaľ nehlásia.

"Nepriateľ zaútočil na Kyjev zo vzduchu druhýkrát tento mesiac. Rovnako ako na začiatku júla, nepriateľ použil muníciu šahíd, iránske drony boli vyslané z južného smeru, pravdepodobne z Krasnodarského kraja," napísal šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko na sociálnej sieti Telegram.

Varovanie pred leteckými útokmi podľa ukrajinskej armády trvalo v Kyjeve asi hodinu a dlhšie aj v oblastiach na východe Ukrajiny.

Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že trosky dronu boli lokalizované na bližšie nešpecifikovanom mieste v Kyjevskej oblasti.

Došlo pritom podľa neho k vybitiu okien na súkromných obytných domoch, informácie o prípadných obetiach však neboli bezprostredne známe.

Rusko v noci na utorok útočilo dronmi aj na prístavné mesto Odesa, potvrdil hovorca tamojšej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk s tým, že bola aktivovaná tamojšia protivzdušná obrana.

Letecký poplach okrem toho zaznamenali aj v Mykolajivskej, Chersonskej, Kirovogradskej, Poltavskej, Sumskej a Charkovskej oblasti. (ČTK, TASR)

Vo Vilniuse sa začína dvojdňový summit NATO. Lídri členských krajín prvýkrát ako s rovným partnerom zasadnú s ukrajinským prezidentom Zelenským. Najväčším otáznikom zostáva stanovisko spojencov k vyhliadkam Ukrajiny na členstvo v Aliancii.

Predpokladá sa, že v určitej forme lídri zrejme dajú zelenú viacročnému plánu spolupráce s Ukrajinou.

NATO už v roku 2008 deklarovalo, že Ukrajina sa v budúcnosti členom bloku stane, jej cesta do Aliancie sa však stále nečrtá. Aktuálne ju blokuje pokračujúca vojna na východe krajiny, Kyjev a niektorí jeho spojenci sa však dožadujú ubezpečenia, že po konci konfliktu sa prísľub začne meniť na skutočnosť.

Predstavitelia Česka a ďalších krajín hovoria o potrebe jasne formulovať, za akých podmienok a kedy môže byť Ukrajina prijatá.

Vlažnejšie sa k ukrajinskému členstvu stavajú predovšetkým Spojené štáty a Nemecko, ktorých predstavitelia dávajú najavo, že posun debaty do novej fázy považujú za predčasný. Rokovania o kompromisnej spoločnej deklarácii zrejme budú pokračovať aj priamo na summite, do ktorého sa v stredu zapojí ukrajinský prezidentZelenskyj pri premiérovom rokovaní vo formáte Rady NATO-Ukrajina.

V utorok čaká lídrov 31 aliančných krajín prvý blok rokovaní od 14. hodiny miestneho času (13:00 SELČ), pričom zastúpené bude aj Švédsko, ktoré od minulého roka usiluje o prijatie do NATO.

Okrem ratifikácie jeho kandidatúry je ďalšou kľúčovou témou summitu posilňovanie kolektívnej obrany aliancie cez zvyšovanie armádnych rozpočtov a rozširovanie "bojových skupín" na východnom krídle NATO. (ČTK)

Námestníka šéfa oddelenia pre mobilizáciu Stanislava Ržického zastrelili v meste Krasnodar na juhozápade Ruska. Ržickij, ktorý predtým v námorníctve velil ponorke Krasnodar, na mieste podľahol strelným zraneniam do chrbta i hrudníka. (TASR)