Na Ukrajine padlo najmenej 110-tisíc Rusov, ukázala analýza verejne dostupných zdrojov (SME Minúta)

Zelenskyj uviedol, že Rusko robí všetko pre to, aby potenciálne mierové rokovania „nepriniesli žiadne výsledky“.

Zelenskyj to povedal po schôdzke s tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom v Kyjeve.

Ukrajinský prezident spresnil, že s Fidanom diskutovali o diplomatickom úsilí. Turecku i tamojšiemu prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi podľa vlastných slov poďakoval za „podporu nášho úsilia dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier“.

„Predovšetkým za ich pomoc pri organizácii stretnutia, ktoré umožnilo zabezpečiť prepustenie tisícov našich ľudí z ruského zajatia. Návrat všetkých Ukrajincov zadržiavaných Ruskom je jednou z našich najvyšších priorít,“ dodal Zelenskyj.

Rusko podľa neho naďalej ignoruje výzvy na prímerie a doposiaľ nepredstavilo ani memorandum zahrňujúce kľúčové princípy pre vyriešenie konfliktu, cituje Anadolu.

„Rusko ďalej ignoruje výzvy sveta na zastavenie paľby a pokračuje vo svojom zabíjaní,“ poznamenal Zelenskyj s tým, že „Rusi neboli schopní predstaviť takzvané 'memorandum', ktoré, ako prisľúbili, pripravia ihneď po výmene 1000 za 1000“ vojnových zajatcov. Ako dodal, ani Ukrajina, ani Turecko zatiaľ žiadne dokumenty od Moskvy nedostali.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že na to, aby bolo stretnutie zmysluplné, jeho program musí byť jasný a rokovania musia byť riadne pripravené.

Druhé kolo priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou je naplánované na pondelok 2. júna v Istanbule. Uskutoční sa po schôdzke zo 16. mája, na ktorom sa obe strany dohodli na výmene väzňov a príprave návrhov dokumentov na podporu mierového úsilia, pripomína Anadolu. Zatiaľ čo Rusko trvá na tom, že návrh predstaví až na rokovaniach, ukrajinská strana požaduje okamžité predloženie dokumentu. (TASR)

Súd na Ukrajine uznal Ukrajinca za vinného zo spolupráce s ruskou armádou a odsúdil ho na 15 rokov väzenia.

Podľa zistení súdu 21-ročný mladík konal na príkaz dôstojníka ruských tajných služieb, pričom tajne fotografoval miesta dislokácie ukrajinských jednotiek a odovzdával ich ako neskoršie ciele útokov ruskej armáde. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Podľa ukrajinskej tajnej služby SBU mladý Kyjevčan, ktorého meno nezverejnili, údajne pripravoval aj útoky v ukrajinskej metropole. Zadržaný bol pri údajnej špionáži v blízkosti jedného z vojenských objektov.

Agentúra AFP dodala, že Moskva a Kyjev sa často navzájom obviňujú z náboru civilistov na pomoc pri navádzaní na ciele útokov alebo pri vykonávaní sabotáží.

Obe strany kolaborantov často verbujú prostredníctvom sociálnych médií a sľubujú im finančnú odmenu.

Mnohí z tých, ktorí sú na Ukrajine obvinení z takejto spolupráce s Ruskom, sú v adolescentnom veku. Úrady na Ukrajine preto rozbehli kampaň, ktorá má pred takýmito náborovými praktikami varovať tínedžerov aj ich príbuzných. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj obvinil Rusko, že zdržiava predloženie memoranda so svojimi podmienkami ukončenia vojny.

Tvrdí, že Kremľu ide v skutočnosti o to, aby budúcotýždňové ukrajinsko-ruské rokovania nepriniesli žiadne výsledky.

„Takzvané memorandum, ktoré prisľúbili a údajne ho viac než týždeň pripravovali, zatiaľ nikto nevidel. Nepredložili ho ani Ukrajine, ani našim partnerom a ani Turecku, ktoré hostilo prvé stretnutie,“ napísal Zelenskyj na platforme X.

Ukrajina je podľa šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka pripravená rokovať s Ruskom, avšak trvá na tom, aby jej Moskva ešte predtým doručila memorandum so svojimi podmienkami na ukončenie vojny. (TASR)

Čína musí zabrániť Severnej Kórei v nasadení jej vojakov na Ukrajine po boku Ruska, tvrdí francúzsky prezident Macron.

„Ak Čína nechce, aby sa aliancia NATO angažovala v juhovýchodnej Ázii alebo v Ázii, musí jasne zabrániť Severnej Kórei v nasadení vojakov na európskej pôde,“ povedal Emmanuel Macron v prejave na bezpečnostnej konferencii Dialóg Šangri-La, ktorá sa koná v Singapure a je najväčším ázijským fórom pre otázky obrany a bezpečnosti.

Macron tiež upozornil, že ak Západ „opustí Gazu a nechá Izrael robiť si, čo chce“, riskuje stratu dôveryhodnosti u zvyšku sveta.

„Preto odmietame dvojaký meter,“ zdôraznil s tým, že to platí aj pre konflikt na Ukrajine. Francúzsky prezident tiež pripustil, že Európa a Spojené štáty nie sú schopné vyriešiť krízy na celom svete vrátane Pásma Gazy a Ukrajiny.

„Myslím si, že dôveryhodnosť USA aj Európanov, ktorí predstierajú, že riešia krízy v týchto regiónoch, je veľmi nízka,“ povedal Macron na konferencii, ktorou vrcholí jeho turné po juhovýchodnej Ázii.

Agentúra AFP pripomenula, že lídri EÚ v posledných dňoch sprísnili svoj tón voči Izraelu, ktorý obnovil svoju ofenzívu v Pásme Gazy.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok odsúdila útoky na civilnú infraštruktúru v Pásme Gazy, ku ktorým došlo v posledných dňoch, ako „neprimerané“.

Napriek tomu, že po viac ako dvojmesačnej blokáde zo strany Izraela začína do Pásma Gazy prichádzať humanitárna pomoc, situácia tam je kritická.

Odborníci na potravinovú bezpečnosť tvrdia, že hladomorom je ohrozený každý piaty obyvateľ tejto palestínskej enklávy.

Mnohé krajiny v súčasnosti tlačia na Izrael, aby umožnil neobmedzený prísun pomoci do Pásma Gazy. Macron počas návštevy v juhovýchodnej Ázii apeloval, že je potrebné konať „v priebehu nasledujúcich hodín a dní“.

Vyhlásil tiež, že uznanie palestínskeho štátu za určitých podmienok je „nielen morálnou povinnosťou, ale aj politickou nevyhnutnosťou“. (TASR)

Kyjev potrebuje na začiatok 500 miliónov eur na obnovu najdôležitejších zariadení.

Ide o zariadenia, ktoré sú súčasťou infraštruktúry čiernomorských prístavov a ktoré zničili ruské dronové a raketové útoky, uviedolnámestník ministra pre rozvoj obcí a území Ukrajiny Andrij Kašuba.

Takmer 400 zariadení prístavnej infraštruktúry poškodili za uplynulé viac než tri roky ruské raketové a dronové útoky. Prístavy sú pre Ukrajinu kľúčové vzhľadom na to, že krajina po mori prepravuje viac ako 90 percent svojho vývozu. Ukrajina v súčasnosti využíva iba tri hlavné námorné prístavy v oblasti Odesy. Ďalšie čiernomorské prístavy sú od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 mimo prevádzky.

Kašuba ozrejmil, že celkové náklady potrebné na obnovu infraštruktúry prístavov sa odhadujú na miliardu eur.

Podľa odhadov Svetovej banky z decembra minulého roka mala v tom čase celková obnova Ukrajiny stáť pol bilióna eur. Táto suma by mala byť vynaložená v priebehu desiatich rokov, pričom šlo o bezmála trojnásobok hrubého domáceho produktu Ukrajiny v roku 2024. (TASR)

Do ruských ozbrojených síl v minulom roku vstúpilo 407 200 ľudí.

Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na investigatívny portál Važnye Istorii, tento počet je v rozpore s tvrdením ruského ministra obrany Andreja Belousova, ktorý uviedol, že zmluvu o službe v armáde vlani podpísalo 427-tisíc ľudí.

Rusi podľa všetkého nadhodnocujú údaje o počte osôb, ktoré sa rozhodli vstúpiť do armády. Nemecký výskumný pracovník Janis Kluge, ktorý hodnotí tempo náboru do ruskej armády, poukazuje na to, že každý deň podpíše zmluvu zhruba tisíc ľudí. Ruský prezident Vladimir Putin však nedávno hovoril o nábore až 1 800 dobrovoľníkov každý deň.

V porovnaní s údajmi o výdavkoch na armádu, o ktorých hovoril exprezident Dmitrij Medvedev, nadhodnocovanie počtov o dobrovoľníkoch je na úrovni päť až 15 percent. To by zodpovedalo rozdielu v číslach, ktoré poskytli web Važnye Istorii aj minister Belousov. Údaje z ruských regiónov tiež ukazujú, že verbovanie do ruskej armády sa na jar tohto roka spomalilo. (SITA, Ukrajinská pravda)

Výbuchy, ku ktorým došlo v zálive Desantnaja pri Vladivostoku, sú vraj výsledkom ukrajinskej vojenskej rozviedky.

S odvolaním sa na ukrajinské médiá o tom v piatok informovala britská stanica BBC, píše TASR.

K dvom výbuchom došlo v oblasti, kde sa nachádza 47. samostatný výsadkovo-útočný prápor 155. samostatnej gardovej brigády námornej pechoty.

Jeden výbuch nastal v blízkosti kontrolného stanovišťa, druhý na mieste, kde sa zdržiaval personál a velenie jednotky. Pri explóziách dostal zásah vojenský personál, vojenská technika i ďalšie vybavenie. Miestni obyvatelia informovali, že na mieste výbuchov zasahovali posádky asi desiatich sanitiek, ako aj záchranársky vrtuľník.

BBC podotkla, že tieto informácie nateraz nie sú potvrdené z oficiálnych ruských zdrojov. Úrady Prímorského kraja uviedli, že v zálive Desantnaja v jednom zo zaparkovaných áut vzbĺkli fľaše s propán-butánom. K obetiam a materiálnym škodám údajne nedošlo.

Podľa správ blogerov zverejnených na platforme Telegram k výbuchom došlo k lokalite, kde sa vojenská technika vykladá a nakladá na lode. (TASR)

Asi 100 ľudí v západoukrajinskom meste Kamianec-Podiľskyj obkľúčilo a prepichlo pneumatiky na vozidle odvodových komisárov.

Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach je vidieť rozvášnený dav, ktorý obkľúčil vozidlo, pričom niektorí ľudia doň udierali. Odvodoví komisári predtým údajne na ulici odchytili mladého muža a natlačili ho proti jeho vôli do auta. Niekoľko okoloidúcich sa následne vydalo mladíkovi na pomoc, čo spôsobilo vyhrotenie situácie.

Aktivity občanov podľa miestnej odvodovej komisie v Chmeľnyckej oblasti preukazovali známky organizovaného odporu a situáciu musela dostať pod kontrolu polícia v spolupráci s armádou. Úrady varovali, že zúčastneným osobám hrozí pre útok na vojenský personál počas stanného práva okrem iného obvinenie z vlastizrady.

DPA pripomína, že v uplynulom období rastie počet násilných útokov voči odvodovým komisárom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že každý mesiac do ozbrojených síl odvedú 25 000 až 27 000 ľudí. Muži vo veku 18 až 60 rokov nemôžu opustiť krajinu bez povolenia odvodovej komisie. (TASR)

Putin zváži samit so Zelenským, Trumpom a Erdoganom iba ak rokovania na nižšej úrovni prinesú výsledky.

„Prezident Putin opakovane vyhlásil, že je zásadne za kontakty na vysokej úrovni,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Najskôr sa však musia dosiahnuť výsledky prostredníctvom priamych rokovaní medzi oboma krajinami,“ vysvetlil.

Kremeľ tiež oznámil, že v pondelok vysiela svoju delegáciu do Istanbulu, ktorá bude pripravená na druhé kolo rokovaní s Kyjevom.

V tureckej metropole sa tento mesiac konali prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch vojny.

Moskva navrhla, aby sa v pondelok 2. júna uskutočnili ďalšie rozhovory. Peskov tvrdí, že Rusko stále čaká na odpoveď Kyjeva na svoj návrh.

Ukrajina je podľa šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka pripravená rokovať s Ruskom, avšak trvá na tom, aby jej Moskva ešte predtým doručila memorandum so svojimi podmienkami na ukončenie vojny. (TASR)

Rusko aj Ukrajina chcú prímerie, vyhlásil turecký minister zahraničia Fidan počas návštevy Kyjeva.

Zároveň uviedol, že Turecko by mohlo zorganizovať stretnutie medzi prezidentmi Spojených štátov, Ukrajiny a Ruska v snahe ukončiť vojnu.

„Pozorujem, že záležitosť začína naberať optimistickejší smer, keďže rokovania sa začínajú. Obe strany chcú prímerie. Nikto nepovedal, že ho nechce,“ povedal Fidan.

Šéf tureckej diplomacie tento týždeň absolvoval aj dvojdňovú návštevu Ruska, kde so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom diskutoval o mierových snahách na Ukrajine.

V piatok sa pri príchode do Kyjeva Fidan stretol s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom a navštívil pamätník padlých vojakov. Na piatok má naplánované aj stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Turecko, ktoré udržiava vzťahy s Kyjevom aj Moskvou, je podľa AFP kľúčovým sprostredkovateľom medzi bojujúcimi stranami v čase, keď sa americký prezident Donald Trump usiluje ukončiť túto vojnu.

V Istanbule sa tento mesiac konali prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch vojny. Moskva navrhla, aby sa v pondelok 2. júna v Istanbule uskutočnili ďalšie mierové rokovania. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tvrdí, že Rusko stále čaká na odpoveď Kyjeva na svoj návrh.

Ukrajina je podľa šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka pripravená rokovať s Ruskom, avšak trvá na tom, aby jej Moskva ešte pred tým doručilo memorandum so svojimi podmienkami na ukončenie vojny.

Fidan taktiež navrhol stretnutie prezidentov Ruska, Ukrajiny a USA. „Úprimne si myslíme, že je možné zavŕšiť prvé a druhé priame istanbulské rokovania stretnutím (Donalda) Trumpa, (Vladimira) Putina a (Volodymyra) Zelenského pod vedením Recepa Tayyipa Erdogana,“ povedal.

„Buď môžeme zatvoriť oči pred pokračovaním tejto vojny, alebo dosiahnuť trvalý mier pred koncom roka,“ pokračoval turecký minister. Konštatoval, že očakávania ohľadom prímeria a mieru vzrástli. „Pokrok je určite možný, pokiaľ zostaneme za rokovacím stolom,“ uzavrel.

Kyjev viac ako dva mesiace vyzýva Moskvu, aby súhlasila s okamžitým a bezpodmienečným 30-dňovým prímerím. Putin to však opakovane odmietol napriek tlaku Spojených štátov a európskych krajín. Tvrdí, že prímerie je možné ako výsledok rokovaní, ale rozhovory by sa mali sústrediť na „hlavné príčiny“ vojny. AFP pripomína, že Rusko zvyčajne využíva takýto jazyk na označenie rozsiahlych požiadaviek, ktoré zahŕňajú obmedzenie ukrajinskej armády, zákaz vstupu do NATO, veľké územné ústupky či zosadenie Zelenského. (TASR)

Vo vojne proti Ukrajine padlo najmenej 110 608 ruských vojakov, ukázala analýza BBC.

Ruská služba BBC s nezávislým serverom Mediazona analyzuje verejne dostupné zdroje. Stanica poznamenala, že skutočné straty budú pravdepodobne oveľa vyššie, ako je možné z otvorených zdrojov zistiť.

Vojenskí odborníci naznačujú, že analýza ruských cintorínov, vojnových pamätníkov a nekrológov môže pokryť 45 až 65 percent skutočného počtu obetí, uvádza BBC, podľa ktorej sa môžu na bojisku stále nachádzať telá významného počtu vojakov padlých v posledných mesiacoch. Ich odstránenie by totiž znamenalo ďalšie riziká pre preživších vojakov, dodala stanica.

Skutočný počet padlých ruských vojakov sa tak podľa nej môže pohybovať v rozmedzí 170-tisíc až 246-tisíc.

Toto číslo podľa nej ďalej narastie, ak sa zoberú do úvahy aj mŕtvi na strane proruských bojovníkov zo separatistických útvarov na východe Ukrajiny, ktorých Moskva najprv podporovala a potom sa ich rozhodla anektovať.

Rusko vlastné straty spravidla nezverejňuje, Ukrajina tak robí zriedka. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári povedal, že od začiatku ruskej invázie do jeho krajiny vo februári 2022 padlo vyše 46-tisíc ukrajinských vojakov. Americkí predstavitelia odhadujú ukrajinské straty medzi 60-tisíc a 70-tisíc ľuďmi, poznamenal vtedy americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

bbcrussian
@bbcrussian

Растущее неравенство: что мы знаем о потерях российских регионов в Украине https://t.co/xMWUojyyL2

Растущее неравенство: что мы знаем о потерях российских регионов в Украине - BBC News Русская служба

На основе открытых данных Би-би-си совместно с изданием «Медиазона»* и командой волонтеров удалось установить имена 110 608 российских военных, погибших в ходе полномасштабного вторжения в Украину. При этом потери распределяются между регионами России крайне неравномерно.

30.5.2025 o 5:57 · archivované: 30.5.2025 o 11:02

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Samosudca Špecializovaného súdu oslobodil Harabina v kauze schvaľovania ruskej agresie na Ukrajine.

Trumpov vyslanec pre Ukrajinu Kellogg označil obavy Ruska z rozširovania NATO na východ za oprávnené.

Podľa neho Spojené štáty nemajú záujem o vstup Ukrajiny do NATO.

„Povedali sme, že pre nás nie je vstup Ukrajiny do NATO na stole, a nie sme jediná krajina, ktorá to tvrdí – viete, pravdepodobne by som vám vedel vymenovať štyri ďalšie krajiny v NATO,“ poznamenal v rozhovore pre ABC s tým, že je potrebný súhlas všetkých 32 členských krajín Aliancie. „To je jedna z tém, ktorú Rusko určite otvorí,“ doplnil.

„(Rusi) nehovoria len o Ukrajine, ale hovoria aj o Gruzínsku, hovoria o Moldavsku,“ uviedol Kellogg a spresnil, že rozhodnutie o názoroch Washingtonu na rozširovanie NATO musí urobiť Trump.

Americký vyslanec pre Ukrajinu ďalej prezradil, že séria mierových rozhovorov bude zahŕňať pokus o zlúčenie dvoch memoránd vypracovaných Ukrajinou a Ruskom do jedného dokumentu, pričom rokovania sa uskutočnia v pondelok v Turecku.

„Keď sa na budúci týždeň dostaneme do Istanbulu, sadneme si a budeme hovoriť,“ povedal Kellogg a dodal, že k rozhovorom o memorande so Spojenými štátmi sa pridajú poradcovia pre národnú bezpečnosť z Nemecka, Francúzska a Británie.

Kellogg tiež vyhlásil, že Trump je „frustrovaný“ z Ruska, pretože zo strany prezidenta Vladimira Putina videl „určitú mieru nerozumnosti“. Vyčítal Moskve, že zasiahlo ukrajinské mestá. Ukrajine zasa podľa jeho slov povedal, aby sa dostavila na rokovania. (TASR)

Ruská protivzdušná obrana zostrelila v noci 27 dronov, tvrdí ministerstvo obrany.

Pätnásť ich zneškodnila nad Belgorodskou oblasťou, 12 nad Kurskou oblastí. Oba regióny susedia s Ukrajinou.

Pri dedine Zozuli ukrajinský dron zaútočil na auto a jeho vodič utrpel zranenia, napísal v piatok na telegrame gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov. Muža záchranári odviezli do nemocnice. (ČTK)

Rusko v noci proti Ukrajine vyslalo 90 dronov a dve balistické strely, informuje ukrajinské letectvo.

Ukrajinské letectvo informovalo, že Rusko vzdušné útoky smerovalo hlavne na Charkovskú, Odeskú a Doneckú oblasť.

Protiletecká obrana 56 bezpilotných lietadiel. Čo sa stalo s balistickými strelami, letectvo nespomína.

V Odeskej oblasti útok ruských dronov spôsobil požiar na budovy, v ktorej je pobočka Novej pošty.

Poškodené boli tiež nákladné autá, ktoré pri nej boli zaparkované, informovala Štátna služba pre mimoriadne udalosti. Nikomu sa nič nestalo.

Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry sa dronový útok na civilnú infraštruktúru stal v Izmailskom okrese. Izmail leží na Dunaji na hranici s Rumunskom. (ČTK)

Macron vyhlásil, že USA sú vystavené testu dôveryhodnosti v súvislosti so reakciou na to, že Rusko otáľa s prímerím.

Rusko odmietlo okamžité prímerie na Ukrajine a pokračuje v intenzívnych útokoch napriek diplomatickému úsiliu ukončiť túto viac ako tri roky trvajúcu vojnu.

Macron počas návštevy Singapuru povedal, že ak Rusko „potvrdí, že nie je pripravené uzavrieť mier“, USA musí následne potvrdiť svoje odhodlanie uvaliť sankcie na Moskvu. Zdôraznil, že ide „o test dôveryhodnosti pre Američanov“.

„Pred 48 hodinami som hovoril s prezidentom Trumpom, ktorý ukázal svoju netrpezlivosť. Otázkou je, čo urobíme? My (Európania) sme pripravení,“ vyhlásil Macron. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 140 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 986 080, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, dve obrnené bojové vozidlo pechoty, 35 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 865 tankov, 22 647 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 421 delostreleckých systémov a 1 398 raketometov.

Najmenej desať ľudí vrátane dvoch tínedžerov utrpelo v noci zranenia pri ruskom útoku dronmi v Charkovskej oblasti.

Na platforme Telegram to skoro ráno uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Cieľom útoku prinajmenšom ôsmich bojových dronov bolo depo pre opravy a údržbu trolejbusov, uviedol charkovský starosta Ihor Terechov.

"Ako vždy sme väčšinu vozidiel vopred rozmiestnili po meste, čo nás uchránilo od oveľa väčších strát," napísal na telegrame. Dodal, že zasiahnuté však boli trolejbusy, ktoré boli v depe v oprave. Jeden bol úplne zničený, na ďalších 18 sú škody. Dvaja zamestnanci vozovne utrpeli zranenia.

Poničené sú tiež tri desiatky obytných domov v okolí. Terechov ubezpečil, že napriek tomuto útoku mestská hromadná doprava v druhom najväčšom ukrajinskom meste zostáva v prevádzke. MHD je v Charkove zadarmo.

Osem ľudí utrpelo zranenia pri dronovom útoku na dedinu Vasyliv Chutr na juhovýchod od Charkova, informoval šéf oblastnej vojenskej správy Oleh Synehubov.

Ako píše DPA, ruská armáda už niekoľko týždňov stupňuje svoje útoky na veľké ukrajinské mestá. (TASR, ČTK)

Ukrajina útočila v noci dronmi na ruskú Kurskú oblasť. Podľa miestnych úradov poškodili nemocnicu a domy.

Najmenej jedna osoba utrpela zranenia, uviedol v piatok tamojší gubernátor Alexandr Chinštejn.

Chinštejn uviedol, že útoky sa sústredili práve najmä na oblastnú metropolu Kursk.

„Úlomky dronu poškodili mestskú nemocnicu č. 1 v Kursku. Boli tam rozbité okná. Našťastie, nebol zranený žiaden z pacientov,“ napísal v príspevku na platforme Telegram. Dodal, že úlomky z dronov poškodili aj výškové obytné domy.

Kyjev sa k útokom nevyjadril, ako však pripomína Reuters, že ukrajinská armáda tvrdí, že jej jednotky sú stále aktívne v malých častiach tejto pohraničnej ruskej oblasti.

Gubernátor susednej ukrajinskej Sumskej oblasti Oleh Hryhorov zase vo štvrtok pokračujúce hlásil boje tejto oblasti. Rusko tam útočí už celé mesiace a Hryhorov v pondelok potvrdil, že ruské sily tam dobyli štyri pohraničné dediny. Ukrajinský gubernátor tvrdí, že boje teraz prebiehajú vo viacerých pohraničných obciach, pričom „situácia na styčnej línii sa neustále mení“.

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok informovalo, že jeho ozbrojené sily dobyli ďalšie tri dediny na východne Ukrajiny - jednu v Charkovskej a ďalšie dve v Doneckej oblasti, a to neďaleko frontovej línie pri meste Pokrovsk.

Ukrajina dosiaľ tieto správy nepotvrdila. Vo štvrtok večer len informovala, že ruské sily podnikli za posledných 24 hodín v okolí Pokrovska 53 útokov. (TASR)

Ukrajina je pripravená na ďalšie rokovania s Ruskom na budúci týždeň, ale trvá na konštruktívnej debate.

Povedal to podľa agentúry AFP šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. S návrhom na druhé kolo priamych rokovaní v Istanbule 2. júna prišlo v stredu Rusko. Prvé priame rokovania medzi ruskou a ukrajinskou stranou sa po viac ako troch rokoch konali v polovici mája tiež v Istanbule. Obe strany sa dohodli na výmene zajatcov.

Pre Ukrajinu je ale dôležité, aby Rusko odovzdalo Kyjevu pripravené memorandum, kde predstaví svoje požiadavky pre dosiahnutie trvalého mieru, a to ešte pred plánovanou pondelkovou schôdzkou, oznámil Jermak v tlačovom vyhlásení.

Ochotu Ukrajincov zúčastniť sa rozhovorov v stredu potvrdil aj ukrajinský minister obrany Rustom Umerov, ktorý stál na čele ukrajinskej delegácie v polovici mája v Istanbule. Aj on trval na tom, že ruská strana musí pred ďalším kolom rozhovorov predložiť svoje memorandum. (ČTK)

Tvrdenie ruskej Služby zahraničnej rozviedky o srbských dodávkach pre Ukrajinu preverí komisia, vyhlásil Vučič.

Podľa denníka Danas to uviedol srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý dodal, že o tejto téme už súkromne hovoril s Putinom.

Podrobnosti rozhovoru Vučič nechcel zverejnil. Objasnil len, že s „ruskými partnermi“ vytvorili „pracovnú skupinu, aby sme zistili fakty.“

SVR vo vyhlásení s názvom „Srbský vojenský priemysel sa snaží vraziť Rusku nôž do chrbta“ obviňuje najväčšie srbské zbrojárske firmy z utajovaného vývozu munície na Ukrajinu.

„Zásterkou (týchto) protiruských akcií je jednoduchá schéma využívajúca falošné certifikáty konečného užívateľa a sprostredkovateľské krajiny,“ píše sa v texte.

Sprostredkovateľmi sú údajne „najčastejšie krajiny NATO, predovšetkým Česko, Poľsko a Bulharsko. V poslednom čase sa na tento účel využívajú aj exotické varianty zahŕňajúce africké štáty,“ uviedla SVR.

„Príspevok srbských pracovníkov obranného priemyslu k vojne rozpútanej Západom, ktorej výsledok by Európa rada videla ako strategickú porážku Ruska, predstavujú státisíce nábojov do raketometov a húfnic, ako aj milión nábojov do ručných zbraní,“ píše sa v správe SVR.

Vučič podľa webu Danas priznal, že s „Českou republikou existuje zmluva, ale že neboli vydané žiadne povolenia a neboli dodané žiadne rakety.“

Dodal, že aj on sám je napádaný za vývoz zbraní do Ruska, o ktorom však tvrdí, že neexistuje. Vyhlásil, že tí, ktorí ho označujú za ruského špióna, teraz môžu povedať, že „pracuje pre iných.“

Vučič argumentoval, že továrne v Srbsku „musia žiť a pracovať,“ pričom doplnil, že v zbrojárstve pracuje v Srbsku približne 24-tisíc ľudí. Následne položil otázku, kam by mohlo Srbsko vyvážať zbrane, ak by nemohli ísť do Afriky, USA, ázijských krajín, Ruska alebo Európy.

Zdôraznil, že Srbsko je „nezávislá a suverénna krajina, ktorá je na európskej ceste, ale mala odvahu vyslať svojho najvyššieho predstaviteľa na (vojenskú) prehliadku v Moskve (9. mája) a odolať strašnému a desivému tlaku.“

Toto obvinenie na adresu Srbska zo strany Moskvy prichádza len tri dni po tom, ako Rusko a Srbsko predĺžili vzájomnú dohodu o dodávkach zemného plynu. Srbsko na jej základe platí za dovoz plynu z Ruska nižšie ceny. (TASR)