Ukrajina Rusko Online: Ukrajinci sa vlani pokúsili získať späť elektráreň v Záporoží

Kľúčové udalosti:

Ukrajinci sa vlani pokúsili získať späť elektráreň v Záporoží, Rusi výsadok odrazili.
Rusi postúpili v centre Bachmutu, obsadili ďalšie budovy, tvrdia analytici.
Ukrajina obnoví vývoz elektrickej energie do Európskej únie.
Na internete sa objavili ďalšie tajné americké materiály o Ukrajine, Blízkom východe i Číne.
Američania rozbehli vyšetrovanie úniku tajných dokumentov, podozrievajú Rusov.

Najnovšie správy o vojne na Ukrajine minúta po minúte:

Minútu po minúte sme uzavreli, ďakujeme za pozornosť.

8. 4. 2023

20:25

Svet

Dôležité

USA majú veľmi podrobný obraz o ruských vojnových plánoch, tvrdia analytici denníka The New York Times v súvislosti s únikom tajných dokumentov. Vyplýva z nich, že Američania boli schopní odovzdávať Ukrajine informácie o ruských útokoch a niekedy aj o cieľoch. (ČTK)

8. 4. 2023

18:20

Svet

Ukrajinské jednotky majú málo munície, delostrelecké granáty dostávajú na prídel, píše denník The Washington Post. Armáda použije denne približne 7 700 granátov, čo je jeden vypálený granát každých šesť sekúnd.

Jednotka 59. motorizovanej brigády ukrajinských pozemných síl zvykla denne odpáliť 20 až 30 delostreleckých granátov. V súčasnosti však používa denne jeden, dva alebo žiaden takýto granát, uvádza The Washington Post.

Ukrajinské sily použijú denne približne 7700 delostreleckých granátov. To sa rovná jednému vypálenému granátu každých šesť sekúnd, uviedol pre denník nemenovaný ukrajinský vojenský predstaviteľ. Rusko, ktoré možno taktiež šetrí muníciu, pritom podľa The Washington Post vypáli denne trikrát toľko delostreleckých granátov ako Ukrajina.

Podľa denníka si ukrajinská armáda teraz musí lepšie vyberať svoje ciele a namiesto pechoty mieriť na vybavenie.

Ukrajinskí predstavitelia pritom opakovane upozorňujú na to, že nedostatok munície obmedzuje schopnosť armády postupovať na bojisku. V marci ministri zahraničných vecí Európskej únie dosiahli dohodu a prisľúbili, že v priebehu roka dodajú Ukrajine milión delostreleckých nábojov.

V rámci druhej časti plánu by si potom krajiny Únie mali muníciu zaobstarávať spoločne. Túto druhú časť plánu však zdržujú nezhody ohľadom toho, spoločnosti, ktorých krajín budú oprávnené získať zmluvy na dodanie spoločne zaobstaranej munície.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo februári varoval, že NATO má problém s produkciou dostatočného množstva munície pre potreby Ukrajiny. (TASR)

8. 4. 2023

16:04

Svet

Ruské jednotky vykopali v Záporoží 70 kilometrov dlhý zákop. Zachytil ho satelit Sentinel-2 a nachádza sa za súčasnou frontovou líniou. Tiahne sa od okupovaného mesta Melitopoľ v Záporožskej oblasti až po dedinu Marynivka v Doneckej oblasti.

Ruskí vojaci pracovali na opevnení od čiastočného dobytia oblastí, ukázali satelitné snímky. V októbri minulého roka podpísal ruský prezident Putin zákon o anexii ukrajinských území, aj časti Záporožia, k Rusku. Tieto oblasti však doteraz nie sú pod kontrolou ruských síl.

(Sky News)

8. 4. 2023

15:54

Svet

Balistická raketa typu Točka-U pri železničnej stanice v Kramatorsku.

Zdroj SITA/AP

Ukrajinci si pripomenuli prvé výročie raketového útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku. Útok si pred rokom vyžiadal najmenej 58 obetí vrátane niekoľkých detí.

Skupina ľudí položila kvety k malému pamätníku na železničnej stanici. Pri pamätníku ležali podľa agentúry AFP okrem kvetov i detské hračky.

K útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku prišlo 8. apríla 2022. Stanica bola vtedy plná ľudí, najmä žien s deťmi a postarších osôb, ktorí čakali na evakuáciu. Ukrajinské úrady totiž predtým vyzvali miestnych obyvateľov, aby oblasť opustili pred očakávaným ruským útokom. Podľa AFP sa v čase útoku nachádzalo na stanici až štyritisíc ľudí.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Vlaky zachránili milióny Ukrajincov. Teraz útoky zasiahli aj stanice Čítajte

Pri útoku utrpelo zranenia viac ako sto ľudí, uvádza ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch. Mnohí ranení pritom prišli o končatiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred rokom uviedol, že išlo o útok cielený na civilistov, pri ktorom bola použitá balistická raketa krátkeho doletu typu Točka-U. Rovnako aj Spojené štáty obvinili z útoku Rusko. Moskva však zodpovednosť poprela. (TASR)

8. 4. 2023

15:28

Svet

Ruské sily vypálili od vlaňajšieho októbra vyše 1 200 rakiet a dronov na ukrajinský energetický systém. Informovala o tom štátna energetická spoločnosť Ukrenerho. Útoky zabili desiatky ľudí a spôsobili rozsiahle výpadky elektriny.

Podľa správy asi 250 rakiet a dronov zasiahlo lokality Ukrenerho, čo spôsobilo energetický deficit.

„Bola to najťažšia vykurovacia sezóna v histórii ukrajinského energetického systému,“ uviedla spoločnosť Ukrenerho a dodala, že celkovo 43 percent energetickej siete bolo poškodených. Ukrajinské úrady odhadujú, že na obnovu energetickej infraštruktúry bude v roku 2023 potrebná miliarda dolárov.

Moskva sa netajila tým, že ukrajinský energetický systém je jedným z jej primárnych cieľov. Podľa Ženevských konvencií však útok na životne dôležitú verejnú infraštruktúru predstavuje vojnový zločin. (SITA)

8. 4. 2023

13:44

Svet

Z Ruska sa na Ukrajinu vrátilo 31 detí. "Deti unesené Rusmi z Chersonskej a Charkovskej oblasti konečne prekročili hranice so svojimi rodinami a teraz sú v bezpečí," uviedol Mykola Kuleba, zakladateľ organizácie Save Ukraine.

Skupina 13 matiek odišla z Ukrajiny pred niečo vyše týždňom. Mnohé z nich mohli vyzdvihnúť aj deti iných rodičov. Ženy prešli do Poľska, potom pokračovali cez Bielorusko a Rusko a nakoniec dorazili na Rusmi okupovaný Krym, kde vyzdvihli 24 detí. Ďalších sedem detí priviezli z ruských miest Voronež, Rostov a Belgorod.

Išlo o piatu záchrannú misiu organizovanú Save Ukraine, ktorej zásadne pomohli miestni dobrovoľníci, keďže samotná organizácia nemá v Rusku žiadne oficiálne kontakty.

(TASR)

8. 4. 2023

13:37

Svet

Dôležité

Ukrajina sa vlani pokúsila obsadiť Ruskom okupovanú Záporožskú jadrovú elektráreň. Výsadok niekoľkých stoviek príslušníkov špeciálnych síl cez rieku Dneper ale Rusi odrazili, napísal britský denník The Times, ktorý sa odvoláva na nemenované armádne zdroje. (ČTK)

8. 4. 2023

13:33

Svet

Sochy štyroch členov skupiny Beatles na nábreží rieky Mersey v Liverpoole obliekli do ukrajinských vyšívaniek. Ide o súčasť príprav na súťaž Eurovision Song Contest. Liverpool podujatie organizuje v zastúpení vojnou zničenej Ukrajiny.

Sam Ryder ako reprezentant Veľkej Británie skončil minulý rok v talianskom Turíne na druhom mieste za ukrajinským Kalush Orchestra.

Sochy Paula McCartneyho, Georgea Harrisona, Ringa Starra a Johna Lennona preto obliekli do vyšívanky ako tradičného ukrajinského folklórneho odevu. Podľa novodobej tradície si ju počas "Dňa vyšívanky" na tretí májový štvrtok obliekajú Ukrajinci po celom svete, aby dali najavo svoj pôvod.

Finále Eurovízie 2023 bude v sobotu 13. mája po dvoch semifinálových kolách v tom istom týždni. Vstupenky na veľké finále sa vypredali za menej ako 40 minút. Okrem priameho televízneho prenosu sa bude dať finále vo Veľkej Británii po prvýkrát sledovať aj v kinách.

(TASR)

8. 4. 2023

12:33

Svet

Česká republika po prvý raz vo svojich strategických dokumentoch označí Rusko a Čínu za bezpečnostnú hrozbu. Serveru iROZHLAS.cz to povedal riaditeľ sekcie obrannej politiky a stratégie ministerstva obrany Ján Jireš.

V dokumentoch sa doteraz sa objavovali všeobecné formulácie ako "niektoré štáty".

Aktuálne platné verzie dvoch hlavných dokumentov českej bezpečnostnej a obrannej politiky sú pre ruskú inváziu na Ukrajinu zastarané: Bezpečnostná stratégia pochádza z roku 2015 a Obranná stratégia z roku 2017, napísal v sobotu portál Českého rozhlasu iROZHLAS.

"Oba dokumenty explicitne uvedú pôvodcu najväčších hrozieb. Okrem terorizmu tam budú Rusko a Čína," uviedol Jireš, ktorý má za rezort obrany tvorbu dokumentov na starosti.

V dokumentoch sa hovorí nekonkrétne o "niektorých štátoch, ktoré sa usilujú o revíziu existujúceho medzinárodného usporiadania", respektíve o Ruskej federácii, ktorá "na východe Európy otvorene realizuje svoje mocenské ambície, a to aj za použitia vojenskej sily". Ako píše iROZHLAS, nejde ale o priame označenie Ruska ako bezpečnostnej hrozby pre Česko.

"V českom prostredí to (konkrétne pomenovanie) posun je," uviedol Jireš. Na druhej strane nejde podľa neho o nič prekvapujúce, pretože nová strategická koncepcia NATO je explicitná vo veci pôvodcu hlavných bezpečnostných hrozieb.

"Česko ako členský štát ju už v júni odsúhlasilo. Teraz to iba preklopíme do národných strategických dokumentov v oblasti obrany a bezpečnosti," dodal pre iROZHLAS. (TASR)

8. 4. 2023

12:26

Svet

Poľsko a pobaltské štáty chcú zahrnúť ruský sektor jadrovej energetiky do ďalšieho balíka sankcií. Navrhujú sankcie pre členov predstavenstva spoločnosti Rosatom, zákaz uzatvárania nových zmlúv či zákaz dovozu obohateného uránu.

Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na poľskú rozhlasovú stanicu RMF FM, ktorá má k dispozícii dokument z 30. marca obsahujúci relevantné návrhy smerom k ostatným členským štátom Únie.

Tieto štyri krajiny, ktoré už mesiace volajú po sankciách voči Rosatom-u a snažia sa presvedčiť ostatné krajiny Európskej únie o tom, že majú pravdu, tentoraz ponúkajú sériu výnimiek a prechodných období. Napríklad vypovedanie „operácií, zmlúv a iných dohôd“ s Rosatomom by podľa nich malo prebiehať postupne, nie však dlhšie dva roky.

Medzi výnimkami by malo byť zahrnuté deväťročné prechodné obdobie pre Maďarsko v súvislosti s dokončením výstavby jadrovej elektrárne Paks s využitím ruských technológií.

Autori dokumentu poukazujú na to, že krajiny Únie v ostatnom čase odmietajú spoluprácu s Ruskom v jadrovej sfére. Uvádzajú príklad Česka, ktoré v marci minulého roka neumožnilo Rosatomu zúčastniť sa na tendri na výstavbu novej jadrovej elektrárne. Spomína sa taktiež Fínsko, ktoré v máji toho istého roku odmietlo spolupracovať s ruskou agentúrou ohľadom výstavby jadrového reaktora. (SITA)

8. 4. 2023

11:23

Svet

Ruská zimná kampaň zameraná na ničenie ukrajinského energetického systému s veľkou pravdepodobnosťou zlyhala, tvrdí britské ministerstvo obrany. Rusko od začiatku marca vykonáva rozsiahle útoky len zriedka.

Údery menšieho rozsahu síce pokračujú, ale s vysokou pravdepodobnosťou majú oveľa menší dopad na celkové fungovanie ukrajinskej energetickej sústavy.

"Energetická situácia na Ukrajine sa pravdepodobne zlepší s príchodom teplejšieho počasia," odhaduje ministerstvo obrany v Londýne. Poznamenáva však, že opravy zničenej či poškodenej energetickej infraštruktúry predstavujú pre Ukrajinu naďalej značný logistický problém. Platí to najviac pri výmenách vysokonapäťových transformátorov, ktoré vážia aspoň sto ton.

(ČTK)

8. 4. 2023

10:22

Svet

Ukrajina obnoví vývoz elektrickej energie do Únie, oznámilo ministerstvo energetiky. Krajina prerušila vývoz kvôli ruským útokom na energetickú infraštruktúru.

"Ukrajinská energetická sústava už takmer dva mesiace funguje bez obmedzení pre spotrebiteľov a s prebytkom výkonu," uviedol vo vyhlásení minister energetiky Herman Haluščenko. "Najťažšia zima je za nami. Ďalším krokom je obnovenie vývozu elektriny," dodal s tým, že export umožní krajine získať ďalšie prostriedky na obnovu zničenej infraštruktúry.

Haluščenko podpísal nariadenie, ktoré umožňuje obnoviť vývoz elektriny do zahraničia v prípade, keď bude prebytok výrobných kapacít pre domáci trh. "Zabezpečenie elektriny pre našich spotrebiteľov je absolútnou prioritou," zdôraznil.

Ukrajina získala po začatí plnohodnotnej ruskej invázie vo februári minulého roka možnosť vyvážať do Európskej únie v akejkoľvek chvíli až 400 megawattov. Elektrinu vyvážala do Únie a Moldavska od júna do 11. októbra minulého roka, keď Rusko začalo rozsiahlu kampaň vzdušných útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Tá v posledných mesiacoch zreteľne ubrala na intenzite.

V júni 2022 Ukrajina uviedla, že chce do konca roka získať z vývozu elektriny do Európskej únie 1,5 miliardy eur. (ČTK)

8. 4. 2023

06:04

Svet

Ukrajinský prezident Zelenskyj prisľúbil oslobodenie polostrova Krym od ruskej okupácie a kritizoval postup Ruska voči krymským Tatárom v príhovore k vedúcim predstaviteľom moslimskej komunity na Ukrajine i veľvyslancom z islamských krajín.

"Pokus Ruska o zotročenie Ukrajiny...sa začal práve okupáciou Krymu, práve útlakom voči slobode Krymu, Ukrajiny, krymských Tatárov a krymských moslimov," povedal Zelenskyj. Kriticky sa vyjadril k tomu, ako Rusko pristupuje k moslimskej menšine krymských Tatárov a sľúbil, že Ukrajina tento polostrov od Ruska získa späť. "Pre Ukrajinu alebo pre svet neexistuje iná alternatíva, než ukončenie okupácie Krymu. Vrátime sa na Krym," povedal.

Prezident tiež oznámil, že Ukrajina zavádza novú tradíciu iftaru - jedla, ktorým moslimovia počas posvätného mesiaca ramadán prerušujú pôst. "Ukrajina je vďačná moslimom v našej krajine a každému z moslimskej komunity vo svete kto, tak ako my, túži po mieri a ochrane pred zlom," povedal.

Ukrajina si podľa Zelenského cení územnú celistvosť ostatných krajín a takisto vyžaduje rešpektovanie svojej vlastnej zvrchovanosti. Ukrajinský prezident to uviedol v súvislosti s návrhom brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu. Ten vo štvrtok navrhol Ukrajine, aby sa vzdala Krymského polostrova v prospech Ruska a začala mierové rokovania.

Krymský polostrov v roku 2014 anektovalo Rusko. Komunita krymských Tátárov tvorí 12 až 15 percent z dvoch miliónov obyvateľov Krymu, píše AFP. Moskva v roku 2016 zakázala činnosť Medžlisu, neformálneho parlamentu krymských Tatárov, ktorý vyhlásila za extrémistickú organizáciu.

(TASR)