Ukrajina Rusko Online: Ukrajina podľa analytika začala protiofenzívu v Chersonskej oblasti

Rusko podľa britských médií zajalo v Charkove dvoch bývalých príslušníkov amerických ozbrojených síl. Má ísť o zrejme prvých Američanov v ruskom zajatí vo vojne na Ukrajine. (SME)

Ruské ministerstvo obrany obvinilo ukrajinské sily v Severodonecku z toho, že maria snahy o evakuáciu civilistov ukrývajúcich sa v chemickej fabrike. Podľa proruských separatistov sa v závode Azot ukrýva až 1200 ľudí, Ukrajina hovorí o piatich stovkách.

Rusko tvrdí, že zo závodu Azot otvorilo humanitárny koridor, aby ním mohli civilisti odísť na územie pod kontrolou ruských jednotiek. Ukrajinci však podľa Moskvy koridor nerešpektujú a civilistov využívajú ako ľudské štíty.

"Nič nebráni tomu, aby civilisti odišli (...), až na rozhodnutia, ktoré urobili úrady v Kyjeve," uviedlo ruské ministerstvo obrany. Tvrdenie ruskej strany nie je možné nezávisle overiť, Ukrajina však popiera, že civilistov využíva ako ľudské štíty.

V utorok Rusko odmietlo žiadosť Kyjeva, aby sa otvoril humanitárny koridor, ktorým by civilisti mohli odísť na územie ovládané Ukrajinou. (ČTK)

Na rokovaniach o mieri by sa mali zúčastňovať ženy.  Šéf OSN  Guterres v tejto súvislosti uviedol ako príklad situáciu na Ukrajine, ktorá sa podľa neho nevyvíja správnym smerom. 

António Guterres uviedol, že nedostatok žien v rokovaniach o riešení konfliktov ukazuje, ako "pretrvávajúca nerovnováha moci a patriarchát" v tomto smere zlyhávajú.

Ako povedal šéf OSN na stretnutí Bezpečnostnej rady, výsledkom sú "muži pri moci a vylúčené ženy", pričom práva a slobody žien sa stávajú terčom útokov.

Guterres zdôraznil, že účasť žien v rozhodovaní na všetkých úrovniach je nevyhnutná "na budovanie a udržovanie mieru".

Dodal, že v dôsledku ruskej ofenzívy na Ukrajine boli milióny žien nútené utiecť, čo ich "vystavuje vysokému riziku obchodovania a vykorisťovania všetkého druhu".

Dodal, že tie ženy, ktoré sa rozhodli na Ukrajine zostať, sú v prvej línii, čo sa týka poskytovania zdravotníckej starostlivosti a podpory. Ich vnímanie je preto podľa neho kľúčové pre pochopenie dynamiky celého konfliktu a jeho urovnanie. (TASR)

Predstavitelia Ukrajiny sa zúčastnia na summitoch G7 a NATO . Pozvania prijal a poďakoval sa za ne prezident Zelenskyj. Pozvánky tlmočili Ukrajine nemecký kancelár Olaf Scholz a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Zelenskyj sa v telefonickom rozhovore poďakoval aj prezidentovi Bidenovi za ďalšiu, "bezprecedentnú vojenskú pomoc" v hodnote miliardy dolárov.

„Podpora Spojených štátov nás približuje k spoločnému víťazstvu nad ruským agresorom,“ povedal Zelenskyj.

Summity sa uskutočnia tesne za sebou, najskôr od 26. do 28. júna v bavorských Alpách bude stretnutie najsilnejších ekonomík skupiny G7 a následne summit NATO v Madride od 28. júna.

Členmi skupiny G7 sú USA, Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko a Taliansko. Lídri budú počas summitu diskutovať o podpore Ukrajine, ale aj o potravinovej či energetickej kríze, ktorú spôsobila ruská agresia.

Počas summitu NATO v Madride sú lídri tejto Aliancie pripravení schváliť plány na jej transformáciu v nasledujúcom desaťročí vrátane posilnenia odstrašovania a obrany. USA sa budú usilovať o zabezpečenie vstupu do pre Fínsko a Švédsko.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Gratefully accepted the invitation of partners to take part in key international events: from 🇩🇪 Federal Chancellor @Bundeskanzler - in the #G7GER Summit, from NATO Secretary General @jensstoltenberg - in the #NATOsummit in Madrid.

15.6.2022 o 21:13 · archivované: 15.6.2022 o 21:40

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská strela zasiahla železničný vagón s humanitárnou pomocou. Bol určený pre obyvateľov okupovaného Mariupoľa, uviedol poradca starostu Petro Andrujščenko.

NEXTA
@nexta_tv

Video of a railway carriage with humanitarian aid that was destroyed by #Russian missile. https://t.co/b6DdSW1OWK

Length: (00:00)

15.6.2022 o 21:12 · archivované: 15.6.2022 o 21:21

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

USA dodajú Ukrajine salvové raketomety HIMARS s muníciou do konca júna. Dovtedy bude vycvičená aj ich obsluha, oznámil predseda zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl generál Mark Milley. 

Milley na zasadnutí ministrov obrany členských štátov NATO v Bruseli uviedol, že USA spolu so spojencami vycvičili na používanie systému HIMARS 60 ukrajinských vojakov a ďalších 420 na obsluhu húfnic M777.

Raketový systém HIMARS má dosah 70 kilometrov, čo je výrazne viac než delostrelectvo v súčasnosti používané ukrajinskou armádou.

Spojené štáty o dodaní systému Ukrajine rozhodli po získaní záruk od jej prezidenta Volodymyra Zelenského, že ukrajinské sily ho nepoužijú proti cieľom na ruskom území.

Západní spojenci podľa Milleyho dodali Ukrajine 97.000 protitankových systémov, čo je viac než celkový počet tankov na svete. (TASR)

Polícia zmarila teroristický útok namierený proti vedeniu Ukrajiny. Ako povedal námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhenij Jenin, útok bol zastavený vďaka "informáciám, ktoré dostávame od našich operatívnych zdrojov".

Jenin v televíznom rozhovore dodal, že podrobnosti bude možné zverejniť až po víťazstve ukrajinských síl bojujúcich proti ruskej armáde.

Sky News poznamenala, že uvedenú správu nedokázala nezávisle overiť. (SITA)

Na Donbase aktuálne prebieha jedna z najbrutálnejších vojenských bitiek v Európe, ktorá môže rozhodnúť o ďalšom vývoji konfliktu. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev sa Ukrajine vyhráža, že o dva roky už nemusí byť na mape sveta.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zatiaľ českým poslancom v prejave zdôrazňoval, že Ukrajinou sa ruská invázia skončiť nemusí a že Ukrajina sa bez západných zbraní nedokáže dlhodobo brániť.

USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške jednej miliardy dolárov. Zahŕňať bude delostrelectvo, muníciu a protilodné strely,  oznámil prezident Joe Biden. (TASR)

Rusko posilňuje spoluprácu s Čínou. Kremeľ oznámil, že prezidenti Putin a  Si Ťin-pching sa dohodli na posilnení v energetickej, finančnej, priemyselnej, dopravnej oblasti. Rusko tak chce eliminovať následky západných sankcií.

Kremeľ tiež uviedol, že Putin a Si Ťin-pching hovorili aj o situácii na Ukrajine. Čínsky prezident podľa Kremľa údajne zdôraznil "legitimitu opatrení Ruska na ochranu základných národných záujmov vzhľadom na výzvy čo sa týka (ohrozenia) jeho bezpečnosti zo strany vonkajších síl". (TASR)

Medzi občanmi EÚ panuje vysoká podpora pomoci Ukrajine. Výrazne podporujú aj spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a očakávajú, že EÚ postupne ukončí svoju závislosť od ruských zdrojov energie.

Výrazne tiež podporujú reakciu EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine. Vyplýva z výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý v stredu zverejnila Európska komisia.

Až 78 percent občanov EÚ, a rovnaké percento ľudí aj na Slovensku, si myslí, že únia od začiatku vojny prejavila solidaritu s Ukrajinou. Respondenti vo veľkej miere schvaľujú podporu Ukrajine a jej obyvateľom. Viac ako deväť z desiatich súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom zasiahnutým vojnou, 93 percent v rámci EÚ a 91 percent na Slovensku.

Finančnú podporu poskytovanú Ukrajine schvaľuje 80 percent občanov v rámci celej EÚ a 64 percent respondentov zo Slovenska. Celkovo 66 percent v EÚ a 54 percent na Slovensku súhlasí s tým, že „Ukrajina by mala vstúpiť do EÚ, keď bude pripravená“.

Až 80 percent Európanov schvaľuje hospodárske sankcie voči Rusku, na Slovensku sa však s nimi stotožňuje iba 56 percent respondentov.

Podľa 75 percent respondentov vojna na Ukrajine ukazuje, že „potrebujeme väčšiu vojenskú spoluprácu v rámci EÚ“.

Z prieskumu vyplýva aj široká podpora opatrení EÚ v oblasti energetiky zameraných na odstránenie závislosti od ruských fosílnych palív.

Prieskum Eurobarometer sa uskutočnil od 13. do 20. apríla 2022 vo všetkých 27 členských štátoch. Prostredníctvom internetu bolo oslovených dovedna 26 066 občanov EÚ. (TASR)

Príchod na Ukrajinu bol pre mňa pokáním, hovorí Rus, ktorý bojuje na ukrajinskej strane. Podobne ako Nemci bojovali proti Hitlerovi, aj Rusi vytvorili vlastnú légiu na pomoc napadnutému susedovi. (SME)

Európske krajiny musia Ukrajine poskytovať viac zbraní. "Musíme pridať v spoločnom záväzku týkajúcom sa sebaobrany Ukrajiny, aby dokázala brániť seba, svojich občanov a svoje územie," uviedol americký minister obrany Lloyd Austin.

Austin to vyhlásil na zasadnutí Severoatlantickej rady na úrovni ministrov obrany v Bruseli. Stretnutie sa zaoberá prípravami summitu NATO v Madride, ktorý sa bude konať o dva týždne.

Austin varoval, že ruská invázia "nie je len nebezpečenstvom pre Ukrajinu, ale je hrozbou pre európsku bezpečnosť". Z tohto dôvodu upozornil, že "si nemôžeme dovoliť poľaviť".

"Ukrajinu čakajú na bojisku kľúčové okamihy," uviedol. Prisľúbil tiež posilnenie podpory pre ukrajinské ozbrojené sily.

Washington a Kyjev podľa slov šéfa rezortu obrany USA pracujú na tom, aby splnili požiadavky Ukrajiny najmä ohľadne dodávok zbraní s dlhým dostrelom, obrnených vozidiel a posilnenia pobrežnej obrany.

Dodal, že dodávky sofistikovaných amerických raketových systémov HIMARS a podobných zariadení z Británie by "značne posilnili schopnosť Ukrajiny" brániť sa. (TASR)

Turecko čaká na písomnú odpoveď Švédska a Fínska ohľadom výhrad proti vstupu do NATO. Povedal to minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu.

Turecko obom krajinám vyčíta, že podporujú teroristické organizácie, čím Ankara myslí niektoré kurdské skupiny. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan uviedol, že Ankara nehodlá v tomto bode zo svojich požiadaviek zľaviť.

Vyjadrenia prichádzajú deň po tom, ako fínska premiérka Sanna Marinová povedala, že by rokovania ohľadom tureckých výhrad mali skončiť do summitu NATO, ktorý sa uskutoční v Madride koncom mesiaca. Inak podľa nej hrozí, že sa proces vstupu do NATO zastaví. Ankaru tiež vyzvala, aby sa viac podieľala na hľadaní kompromisu. (ČTK)

Ukrajinci začali protiofenzívu v okupovanej Chersonskej oblasti, domnieva sa vojenský analytik Michael Clark. Vojaci podľa neho otvorili 80 kilometrov dlhý front na severe a severovýchode od Chersonu.

Nepotvrdené správy z posledných 24 hodín naznačujú, že Ukrajinci v rámci ofenzívy postúpili až k dedine Kyselivka, ktorá sa nachádza zhruba 26 kilometrov od mesta Cherson.

Kyselivka leží na dostrel od mesta Nova Kachovka, pri ktorom sa nachádza Kachovská priehrada. Táto rozsiahla vodná nádrž má kľúčový význam pre dodávky vody na Krymský polostrov, ktorý putinovské Rusko anektovalo už v roku 2014.

Vojenská situácia v Chersonskej oblasti sa podľa profesora Clarka "zatiaľ vyvíja v prospech Ukrajiny" a analytici jej vývoj pozorne monitorujú.

Chersonská oblasť bola jedným z prvých regiónov, ktoré ruské jednotky ovládli po svojej invázii začatej 24. februára. Ukrajina sa tam v posledných týždňoch pokúša o znovudobytie okupovaných území. (TASR)

Gazprom opäť výrazne zníži objem dodávok plynu do Nemecka. Firma to znova zdôvodnila oneskoreniami pri oprave zariadenia. V utorok obmedzili Rusi kapacitu o 40 percent, od štvrtka ju znížia o ďalších 33 percent. (ČTK)

Komisia OSN na Ukrajine zhromaždila obvinenia z vojnových zločinov ruskými vojakmi, zatiaľ je ale príliš skoro na to, aby z nich vyvodila závery.

"Komisia dostala informácie o svojvoľnom vraždení civilistov v mestách Buča a Irpiň pri Kyjeve, ničení majetku a plienení ako aj o útokoch na civilnú infraštruktúru, predovšetkým na školy," uviedol predseda komisie Erik Möse, bývalý sudca Európskeho súdu pre ľudské práva.

Získané informácie a návštevy zničených miest podporujú podľa Möseho tvrdenia, že v oblastiach boli závažným spôsobom porušené ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo a boli spáchané vojnové zločiny. Komisia si však vyhradzuje právo tieto informácie zatiaľ nepotvrdzovať. (ČTK)

Ukrajinské sily majú stále pod kontrolou priemyselnú štvrť v Severodonecku, tvrdí starosta mesta Oleksandr Stryuk. Vďaka tomu sa podľa neho môžu stále spojiť so susedným Lysyčanskom.

"Situácia je zložitá, ale stabilná," napísal Stryuk na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že mesto stále nie je úplne odrezané, napriek tomu, že všetky mosty boli zničené.

Rusko tiež obvinilo Ukrajinu zo sabotáže a nie je jasné, či sa niekomu podarilo upustiť továreň Azot cez sľubované humanitárne koridory. (Sky News)

Obmedzenie dodávok ruského plynu do Nemecka je politické rozhodnutie, povedal nemecký minister Robert Habeck. Dodal, že ho nemožno ospravedlniť technickými dôvodmi. Gazprom v utorok oznámil, že dodávky cez Nord Stream sa znížili zhruba o 40 percent.

Plynovodom Nord Stream 1 sa prepravuje plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora, ide o hlavnú trasu pre export ruského plynu do Európskej únie. 

Gazprom obmedzil prepravnú kapacitu plynovodu Nord Stream 1 zo 167 miliónov kubických metrov denne maximálne na 100 miliónov kubických metrov plynu denne. Opatrenie zdôvodnil meškaním v návrate zariadenia, ktoré bolo zaslané nemeckej firme Siemens na opravu. Siemens neskôr oznámil, že kvôli sankciám nemôže prevádzkovateľovi plynovodu odovzdať späť plynovú turbínu, ktorá je v súčasnosti na generálnej oprave v Kanade. (ČTK)

Švédska IKEA obmedzí podnikanie v Rusku aj Bielorusku. Najskôr ho na začiatku invázie na Ukrajinu pozastavila. Spoločnosť teraz poukázala na výrazné zhoršenie situácie v dodávateľských reťazcoch. 

Spoločnosť naznačila, že možno ešte naposledy otvorí dvere ruským zákazníkom. "Na zabezpečenie potrebných obchodných procesov zorganizujeme predaj tovaru, ktorý je v našich skladoch, zamestnancom a zákazníkom. Termíny budú čoskoro oznámené," uviedla IKEA.

Vlastník značky Inter IKEA, ktorý má na starosti aj zásobovanie, uviedol, že pre svoje štyri továrne v krajine začne hľadať nových majiteľov a znižovať počty zamestnancov.

IKEA otvorila svoj prvý obchod v Rusku v roku 2000 a v súčasnosti tam má 17 obchodov a 14 nákupných centier. (TASR)

Čína odkázala Rusku, že všetky strany by mali pracovali na vyriešení ukrajinskej krízy. Prezident Si Ťin-pching a Vladimir Putin spolu telefonovali o ruskej invázii.

Na vyriešení situácie by mali podľa čínskeho lídra pracovať všetky strany "zodpovedným spôsobom". Dodal, že Čína je ochotná zohrávať v tomto smere naďalej dôležitú úlohu.

Čína dlhodobo odmieta odsúdiť kroky Ruska na Ukrajine alebo ich nazvať inváziou, opakovane však naliehala na riešenie prostredníctvom rokovaní. (Sky News)

Ukrajina zrejme neprijala ruské ultimátum, aby sa jej jednotky v Severodonecku vzdali. Rusko vyzvalo ukrajinské jednotky, aby zastavili nezmyselný odpor. V chemickej továrni sa nachádzajú aj civilisti. (TASR)

Na londýnskom letisku Gatwick zadržali muža podozrivého zo špionáže pre Rusko. V čase zatknutia čakal na odlet. (TASR)

Rusko plánuje evakuovať civilistov ukrývajúcich sa v továrni Azot v Severodonecku. V chemickej továrni sa skrýva okolo 500 civilistov spolu s ukrajinskými vojakmi.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že evakuovaných civilistov prevezie do tej časti Luhanskej oblasti, ktorú ovládajú proruskí separatisti.

Ukrajina podľa AFP ešte nereagovala na evakuačný plán, ktorý Moskva predložila po tom, čo ruské sily zničili posledný most ponad rieku Donec do Severodonecka, keďže sa snažia mesto obkľúčiť. (TASR)

Vojna na Ukrajine vstúpila do rozhodujúcej fázy, domnievajú sa západné spravodajské služby a armádni experti. Podľa nich sa v najbližšej dobe môže predurčiť dlhodobý výsledok, uviedla CNN. (ČTK)

Mali by sme sa dohodnúť na siedmom sankčnom baličku proti Rusku, povedal ukrajinský prezident v príhovore v českom parlamente. Dodal, že je načase začať obnovovať Ukrajinu a pripomenul, že Česko sa za pár týždňov stane predsedníckou krajinou Únie.

Zelenskyj sa poďakoval Česku za prijatie ukrajinských utečencov. "Sme s vami, buďte s nami," povedal ukrajinský prezident a pripomenul český boj za slobodu vetou, ktorá sa stala symbolom Pražskej jari.

ČT24
@CT24zive

Ukrajinský prezident promluvil k českému parlamentu. Zelenskyj v projevu poděkoval českému státu za pomoc, kterou Ukrajině dává od samého počátku. Ukrajina chce podle něj udělat vše proto, aby byly ruské jednotky vyhnány z celého jejího území >> https://t.co/SQ5WPmlwhL https://t.co/6N1opK0rgR

15.6.2022 o 12:18 · archivované: 15.6.2022 o 12:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina raz bude musieť rokovať s Ruskom, povedal francúzsky prezident Macron. Dodal, že je to cesta na ukončenie vojny medzi oboma krajinami. Macron stále nepotvrdil možnú štvrtkovú návštevu Ukrajiny, o ktorej hovoria médiá. (ČTK)

Egypt a Izrael posilnia dodávky skvapalneného zemného plynu do Únie. Krajiny podpísali dohodu, ktorej cieľom je znížiť závislosť od dodávok z Ruska. (SITA)

Ukrajina čaká na rozhodnutie o dodávkach zbraní, povedal poradca prezidenta Mychajlo Podoľak. V Bruseli zasadajú ministri obrany, ktorí sa majú stretnúť aj s ukrajinskými partnermi v rámci kontaktnej skupiny.

"Pomer delostreleckých systémov Ruska a Ukrajiny v niektorých oblastiach je: desať k jednému," napísal Podoľak na Twitteri. "Frontová línia je dlhá 1000 kilometrov. Denne dostávam od našich obrancov odkaz: "’Držíme sa, len povedzte: kedy máme čakať zbrane?’ Ja kladiem túto otázku účastníkom ramsteinského formátu. Brusel, čakáme na rozhodnutie."

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

Ratio 🇷🇺/🇺🇦 artillery in some areas: 10 to 1. Front line — more than 1000 km. Daily, I receive a message from the defenders: "We are holding on, just say: when to expect the weapons?". I address this question to the Rammstein participants. Brussels, we are waiting for a decision.

15.6.2022 o 9:25 · archivované: 15.6.2022 o 11:30

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko tvrdí, že zničilo sklad zbraní na západe Ukrajiny, ktoré dodalo NATO. Prezident Zelenskyj vyzval spojencov, aby urýchlili dodávky zbraní do jeho krajiny. (AFP)

Vojna na Ukrajine je krízou práv detí, povedala regionálna šéfka UNICEF pre Európu a Strednú Áziu Afshan Khan, ktorá sa vrátila z Ukrajiny. Takmer dve tretiny ukrajinských detí sú vysídlené, či už v rámci krajiny alebo ušli za hranice, uviedla.

„Deti sú nútené opustiť domovy, priateľov, hračky a vzácne veci, členov rodiny a čelia neistote ohľadom budúcnosti,“ konštatuje Khan.

Podľa dát OSN od začiatku vojny zabili 277 detí, 456 utrpelo zranenia a boje poškodili alebo zničili jednu z „bezpečných škôl“ podporovaných UNICEF-om, uviedla. Ukrajinská generálna prokuratúra pritom uvádza ešte vyššie počty - 313 zabitých a 579 zranených detí. Khan zdôraznila, že útoky na obývané oblasti a civilnú infraštruktúru „jasne musia skončiť“. (SITA)

Správy pre ľudí z Ukrajiny. Колишній прем'єр-міністр Чехії знову “програв бій” у Словаччині. Ще один розповсюджувач дезінформації видалений із платформи соціальних мереж, гарна поїздка потягом на вихідні. Про це та багагато іншого читайте у дайджесті новин.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Na Slovensko prišlo 2 805 ľudí z Ukrajiny, 708 mužov, 1 687 žien a 410 detí. Hranicu celkovo prekročilo 513 055 ľudí. Dočasné útočisko už získalo 81 477 z nich. Späť Ukrajinu prešlo 2 802 osôb. (TASR)

Dopyt po bytoch zo strany utečencov z Ukrajiny zvýšil ceny nájomných bytov v okrese Trenčín. Táto situácia prinútila niektorých ľudí opustiť svoj podnájom, keďže si bývanie v nájomnom byte za vyššiu cenu nemohli dovoliť. (My Regióny)

Ukrajinské deti nesmú byť adoptované v Rusku, upozorňuje OSN. Do krajiny boli od začiatku invázie premiestnené tisíce detí a dospievajúcich.

"Znovu opakujeme, aj Ruskej federácii, že počas núdzových situácií alebo bezprostredne po nich nesmú prebiehať adopcie," povedala novinárom Chánová, regionálna riaditeľka Detského fondu OSN pre Európu a strednú Áziu.

Takéto deti nesmú byť pokladané za siroty a "každé rozhodnutie o premiestnení akéhokoľvek dieťaťa musí vychádzať z jeho najlepšieho záujmu a v každom okamihu musí byť dobrovoľné. Rodičia musia udeliť informovaný súhlas," povedala predstaviteľka, ktorá sa práve vrátila z návštevy Ukrajiny.

OSN už začiatkom marca vyjadrila obavy z hrozby nútených adopcií ukrajinských detí, predovšetkým približne 91-tisíc detí, ktoré na začiatku vojny žili v inštitúciách alebo internátnych školách. (TASR)

Boj na východe Ukrajiny je "čoraz ťažší", hovorí líder Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.  "Je to čoraz ťažšie, ale naša armáda drží nepriateľa z troch smerov naraz," konštatoval.

"Bránia Severodoneck a nedovoľujú nepriateľovi postupovať smerom k Lisičansku," pokračoval. Rusi sú však podľa neho blízko a obyvateľstvo trpí, domy sú zničené. Hajdaj potvrdil, že Rusko sa  zameriava na chemickú továreň Azot.

 "Výškové budovy umiestnené bližšie k chemickému gigantu sú zničené," poznamenal Hajdaj,  "Nepriateľ je slabší v pouličných bojoch, a preto používa delostreleckú paľbu a ničí naše domovy." (CNN)

Náš dom prežil, ale ani sa nepýtajte, ako vyzerajú záchody po ruských okupantoch. Ukrajinský novinár pre SME opisuje, ako vyzerá návrat obyvateľov Hostomeľa pri Kyjeve do svojich obydlí. (SME)

Rusko pôvodne nečakalo v Severodonecku taký silný odpor, myslí si Londýn. Po mesiaci tvrdých bojov teraz Rusi ovládajú väčšinu mesta, ukrajinské ozbrojené sily sa však držia v chemickom závode Azot.

Tam majú možnosť ukryť sa do jednej z jeho podzemných častí, doplnilo britské ministerstvo obrany.

Ruské jednotky sa teraz sústredia práve na areál Azot. Ich velenie tak nebude mať možnosť nasadiť ich inde na Ukrajine, poznamenalo tiež ministerstvo. Ruská dobývacia taktika, ktorá je závislá od použitia delostrelectva, spôsobila v meste rozsiahle škody.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 15 June 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/WxbRo1tEgH

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/RX2bHMeIEc

15.6.2022 o 6:50 · archivované: 15.6.2022 o 7:57

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Školy v Česku budú môcť aj na budúci školský rok vytvárať špeciálne triedy pre ukrajinské deti. Podľa českého ministra školstva Petra Gazdíka je však napriek tomu prioritou začlenenie detí utečencov do bežných tried. (TASR)

Približne 500 civilistov uväznených v továrni Azot sa pokúša uniknúť. Odchod by mal byť možný humanitárnym koridorom z mesta Severodoneck. 

Guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že civilisti (z toho 40 detí), sa ukrývali pred ruskými útokmi v chemickej továrni. Ostreľovanie však bolo také silné, že "ľudia to už v úkrytoch nevydržia, ich psychický stav je na hrane," dodal Hajdaj. (The Guardian)

Vzdajte sa, vyzýva Rusko obrancov Severodonecka. Generálplukovník Michail Mizincev, ktorý mal na starosti ničivé obliehanie Mariupoľa, povedal, že bojovníci by mali „zastaviť svoj nezmyselný odpor a zložiť zbrane“.

Ukrajina tvrdí, že viac ako 500 civilistov je uväznených spolu s vojakmi v chemickej továrni Azot, kde jej sily odolávali týždne ruskému bombardovaniu a útokom, ktoré zmenili veľkú časť Severodonecka na ruiny.

ТРУХА⚡️English
@TpyxaNews

This is what Sieverodonetsk looks like now from a bird's eye view. https://t.co/Hm10qSNwW8

Length: (00:00)

15.6.2022 o 7:34 · archivované: 15.6.2022 o 8:08

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko diskutuje o plánoch rozdeliť Ukrajinu na okresy. Na medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade sa ukázala schéma administratívno-územného členenia Ukrajiny v prípade jej obsadenia ruskými jednotkami. (NEXTA)

Šéf NATO vyzval na dodanie ďalších ťažkých zbraní Ukrajine. Stoltenberg sa tak vyjadril po tom, ako absolvoval stretnutie s premiérmi Dánska, Belgicka, Rumunska, Poľska, Lotyšska a Holandska, ktoré sa konalo v rámci príprav madridského summitu NATO. 

"Áno, Ukrajina by mala mať viac ťažkých zbraní," povedal Stoltenberg. Dodal, že NATO už v tomto smere "navyšuje" dodávky pomoci a spresnil, že predstavitelia Aliancie sa stretnú v Bruseli, aby spoločne skoordinovali ďalšiu pomoc pre Ukrajinu vrátane zásielok ťažkých zbraní.

"Sú na tom (Ukrajinci) absolútne závislí, aby boli schopní brániť sa ruskej invázii," povedal šéf NATO. (TASR)

Ukrajinské sily vyvíjajú tlak na ruských vojakov s cieľom oslobodiť okupované mesto Cherson. V tradičnom nočnom prejave to na konci 111. dňa vojny povedal prezident Zelenskyj.

Uviedol tiež, že ukrajinská armáda má ťažké straty v Charkovskej oblasti, kde sa Rusi snažia posilniť pozície.

"Za posledných 24 hodín nedošlo v Donbase k žiadnym zásadným zmenám. Najtvrdšie boje prebiehajú v Severodonecku a okolitých mestách a obciach, čo prináša značné straty. Musíme ale vytrvať. Toto je náš štát, Donbas je životne dôležitý. Vývoj situácie v Donbase ukáže, akým smerom sa bude vojna v najbližších týždňoch uberať," povedal Zelenskyj.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokZelenskyj hovoril o bolestivých stratách v Severodonecku aj Charkovskej oblastiČítajte 

O postupe ukrajinských síl pri Chersone píše aj Inštitút pre štúdium vojny, presné lokácie však nevie potvrdiť. Ukrajina tak podľa analytikov zvyšuje tlak na ruskú obranu na juhu.

ISW
@TheStudyofWar

Southern Axis Update:

#Ukrainian forces have reportedly advanced to within 18 km of occupied parts of #Kherson (though we cannot confirm exact positions), which is likely placing pressure on Russian forces to strengthen their defensive lines in the south.
https://t.co/jc0Ia7pvzy https://t.co/FJjdcyMhK1

15.6.2022 o 1:30 · archivované: 15.6.2022 o 6:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V Severodonecku pokračuje ruská snaha o ovládnutie priemyselného komplexu Azot.

ISW
@TheStudyofWar

Eastern #Ukraine Update:

#Russian forces are continuing to fight for control of the Azot industrial plant and have destroyed all bridges between Severodonetsk and Lysychansk, likely to isolate the remaining Ukrainian defenders from lines of communication.
https://t.co/jc0Ia7pvzy https://t.co/IhMpqzsEn2

15.6.2022 o 1:00 · archivované: 15.6.2022 o 6:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusi vo filtračných táboroch pátrajú po známkach lojality k Ukrajine. Ľudia, ktorí sitom prejdú, môžu ísť aj na Sibír. Pribúdajú nové svedectvá. (SME)

Fínska premiérka Marinová sa obáva, že by rozhovory o vstupe Fínska a Švédska do NATO mohli zamrznúť, ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu s Tureckom do konca tohto mesiaca, keď sa koná summit NATO v Madride.

Podľa nej sa Ankara tiež musí snažiť nájsť riešenie, ktoré by viedlo k dohode, uviedla agentúra AFP. Niektorí predstavitelia vládneho bloku v Turecku však odmietli tlak na rýchle dosiahnutie dohody. Podľa nich by mohli rokovania trvať aj rok.

Ankara tvrdí, že Švédsko a Fínsko podporujú "teroristické skupiny". Tak označuje Turecko niektoré kurdské organizácie, napríklad Stranu kurdských pracujúcich. Po oboch krajinách chce, aby tiež zrušili obmedzenia na vývoz zbraní do Turecka či sa jasne prihlásili k záväzku potierať teroristické skupiny, ktoré Turecko ohrozujú.

Medzi ne Ankara počíta napríklad aj kurdské milície na severe Sýrie. Podľa médií Turecko žiada Fínsko a Švédsko o vydanie desiatok ľudí, ktorí podľa Ankary spolupracujú s teroristickými organizáciami. Rozšírenie NATO musia schváliť všetky členské krajiny a Ankara fakticky vyhráža svojím vetom. (ČTK)

Prezident USA Biden predstavil plán  na vybudovanie skladov obilia na hraniciach s Ukrajinou. Spojenci a USA tak chcú zabezpečiť vývoz obilia, ktorý Rusko znemožňuje blokádou ukrajinských čiernomorských prístavov. 

Biden uviedol, že dôvodom na vybudovanie síl v tesnej blízkosti hraníc s Ukrajinou je rozdiel v rozchode koľaje. Z týchto skladov sa bude obilie prevážať ďalej po železnici do Európy a následne na svetový trh, dodal. Upozornil však, že vybudovanie novej infraštruktúry nejaký čas potrvá. (TASR)

Rusko odovzdalo Ukrajine telá ďalších 64 obrancov mariupoľskej oceliarne Azovstaľ. Ukrajinské ministerstvo pre dočasne okupované územia uviedlo, že telá dostali na územie, ktoré je pod kontrolou vlády v Kyjeve.

„Ukrajina vrátila telá 64 hrdinských obrancov Azovstaľu na ich dôstojný pohreb,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva, ktoré cituje spravodajský portál Sky News. Telá repatriovali v rámci výmeny. Rezort tiež uviedol, že proces vrátenia tiel zabitých ukrajinských vojakov pokračuje. (SITA)

Ukrajina dostala len desať percent zbraní, o ktoré žiadala svojich spojencov, uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová.  Západ by podľa nej mal dodávky zbraní urýchliť a je potrebné stanoviť jasné termíny ich odovzdania. (ČTK)

Ruská armáda s podporou delostrelectva pokračuje v útoku na Severodoneck v Luhanskej oblasti. Snaží sa získať oporu v centre mesta, napísal generálny štáb ukrajinskej armády v pravidelnej správe.

Štáb zároveň informoval, že Rusi pokračujú v prípravách na ofenzívu na Sloviansk v Doneckej oblasti.

Srbsko zadržalo bývalého člena vedenia ukrajinskej tajnej služby, potvrdil prezident Vučić. Andrij Naumov mal opustiť Ukrajinu len niekoľko hodín pred začiatkom ruskej invázie vo februári. O jeho zatknutí doteraz médiá len špekulovali.

Naumov bol zatknutý 7. júna na hraničnom priechode medzi Srbskom a Severnou Macedónskom. Srbské úrady deň potom iba oznámili, že 40-ročný Ukrajinec A. N. bol zatknutý pre podozrenie z prania špinavých peňazí - v jeho aute sa totiž našlo vyše 600-tusíc eur a 125-tisíc dolárov v hotovosti, ako aj drahé kamene v hodnote 6 500 eur.

Vučić uviedol, že o zatknutom Naumovovi "má informácie", čo podľa stanice znamená prvé potvrdenie o zatknutí Naumova zo srbských oficiálnych miest. Prezident sa nevyjadril, či bude Naumov vydaný na Ukrajinu. Naumov advokát povedal, že jeho klient obvinenia z prania peňazí odmieta a že teraz internovaný v juhosrbskom Niši.

Začiatkom apríla ukrajinský prezident Volydymyr Zelenskyj oznámil, že Naumov bol zbavený generálskej hodnosti. "Nemám teraz čas vysporiadať sa so všetkými zradcami. Ale postupne budú potrestaní, "uviedol vtedy Zelenskyj. Ukrajinské úrady Naumova obvinili z velezrady.

NEXTA
@nexta_tv

The former #SBU general Andrei Naumov, who escaped during the first days of the war, was detained on the #Serbian-#Macedonian border together with a driver, who has German citizenship.

Together they tried to smuggle about 600 thousand dollars, as well as emeralds and diamonds. https://t.co/95AG6R7weJ

11.6.2022 o 8:47 · archivované: 14.6.2022 o 18:47

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko zakázalo vstup na svoje územie desiatkam britských novinárov a osobností z oblasti obrany. Krok je reakciou na britské sankcie voči Rusku.

Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že novinári uvedení na zozname sú zapojení do „zámerného šírenia nepravdivých a jednostranných informácií o Rusku a udalostiach na Ukrajine a v Donbase“ a prispievajú „k podnecovaniu rusofóbie v britskej spoločnosti“. Informuje o tom britský vysielateľ BBC, ktorého zamestnanci sú medzi 29 mediálnymi osobnosťami na zozname.

Okrem BBC majú novinárov na zozname aj noviny Times, Daily Telegraph, Guardian, Daily Mail, Independent a televízie Sky, Channel 4 a ITV. Zákaz má tiež 20 osôb „spojených s obranným priemyslom“. (SITA)

Žiaci v ruskej škole chceli vedieť, prečo zrazu nemôžu na súťaže do Európy. Ukrajina ich nezaujíma, nikomu nič neurobili. „Kým sa Rusko nenaučí správať civilizovane, bude to pokračovať.“ Píše Petra Procházková. (SME)

Ruský Gazprom sa chystá znížiť dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream na 100 miliónov kubických metrov denne. Zvyčajne môže tento plynovod prepravovať 167 miliónov kubických metrov denne.

Vo vyhlásení na komunikačnej platforme Telegram Gazprom dodal, že redukcia dodávok je „v dôsledku oneskoreného návratu jednotky kompresie plynu po oprave" v nemeckej spoločnosti Siemens Group a „nefunkčnosť technických motorov". Informuje o tom portál news.sky.com.

Pre Nemecko je Nord Stream 1 hlavnou trasou pre dodávky ruského plynu. Nemecké ministerstvo hospodárstva uviedlo, že bezpečnosť dodávok „teraz je naďalej garantovaná". „Monitorujeme situáciu a skúmame fakty," uviedla hovorkyňa nemeckého rezortu ekonomiky a ochrany životného prostredia. (SITA)

Ruský prezident Putin chce naďalej dobyť značnú časť Ukrajiny, ale musel svoje ciele zredukovať. Myslí si námestník amerického ministra obrany Colin Kahl.

"Stále sa domnievam, že má zálusk na značnú časť Ukrajiny, ak nie na celú krajinu. Napriek tomu si nemyslím, že tieto ciele môže dosiahnuť," povedal Kahl. (ČTK)

Šesť ľudí utrpelo zranenia pri ostreľovaní ruského mesta Klincy, ktoré sa nachádza zhruba 50 kilometrov od hraníc s Ukrajinou, oznámil gubernátor ruskej Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz. Údajne majú zranenia od šrapnelov. 

Tieto tvrdenia zatiaľ neboli nezávisle overené.

Obyvatelia mesta Klincy na sociálnych sieťach zdieľali zábery ruského vrtuľníka krúžiaceho nad mestom a uviedli, že došlo k výpadku elektriny a vody.

Gubernátori ruských oblastí hraničiacich s Ukrajinou v posledných týždňoch zaznamenali niekoľko cezhraničných ostreľovaní, ktoré poškodili obytné budovy a zranili miestnych obyvateľov. (TASR, Reuters)

Rusko zajtra umožní evakuáciu stoviek civilistov, ktorí sa ukrývajú v chemickej továrni Azot vo východoukrajinskom meste Severodoneck. Previezť by ich mali do Luhanskej oblasti ovládanej Rusmi. 

"Riadiac sa princípmi ľudskosti sú ruské ozbrojené sily a útvary (samozvanej proruskej) Luhanskej ľudovej republiky pripravené zorganizovať humanitárnu operáciu na evakuáciu civilistov," uviedlo v utorok ministerstvo obrany v Moskve.

Ukrajinskí predstavitelia podľa ruskej armády žiadali, aby boli civilisti evakuovaní do mesta Lysyčansk, ktoré je spolu so Severodoneckom naďalej pod kontrolou ukrajinských síl. Ruské ozbrojené sily však uviedli, že to nie je možné vzhľadom na to, že bol zničený posledný most medzi oboma mestami.

Moskva tiež vyzvala "militantov nacionalistických práporov a zahraničných žoldnierov" nachádzajúcich sa v závode Azot, aby "zastavili nezmyselný odpor" a zložili zbrane.

V Severodonecku sa v súčasnosti nachádza ešte približne 12-tisíc civilistov. Vnútri chemickej továrne Azot v priemyselnej časti mesta, v ktorom ukrajinské sily už celé týždne odolávajú ruskému bombardovaniu a útokom, uviazlo podľa slov Hajdaja vyše 500 civilistov. (TASR)

Výcvik ukrajinských vojakov pre používanie nemeckých húfnic bude čoskoro ukončený a tieto zbrane budú môcť byť použité na Ukrajine, uviedla nemecká ministerka obrany Lambrechtová.

Ukrajina žiada Západ, aby jej poslal viac lepšieho delostreleckého vybavenia. Západné krajiny pritom prisľúbili, že dodajú Ukrajine zbrane, ktoré spĺňajú štandardy NATO, no ich premiestnenie istú dobu trvá.

"Výcvik (použitia samohybných húfnic) Panzerhaubitze 2000 bude čoskoro ukončený a budú môcť byť použité v boji na Ukrajine," uviedla Lambrechtová pre novinárov počas návštevy vojenskej základne v meste Rheinbach na západe Nemecka.

Samohybné húfnice Panzerhaubitze 2000 sú jednou z najsilnejších delostreleckých zbraní, ktoré má nemecká armáda v inventári a dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený až 40 kilometrov. Nemecko v máji prisľúbilo, že dodá Kyjevu sedem takýchto húfnic, pričom ďalších päť sľúbilo Holandsko.

Berlín však tiež čelí obvineniam zo strany Ukrajiny, že dodanie ťažkých zbraní mu trvá príliš dlho.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom v utorok uviedol, že ukrajinská armáda má dosť munície a zbraní, no potrebuje práve zbrane s dlhým dosahom, aby dokázala prekonať výhodu, ktorú má oproti nej vo vybavení Rusko.

Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka potrebuje Ukrajina okrem iných ťažkých zbraní ešte 1000 húfnic, 500 tankov a 1000 dronov. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila niekoľko ruských rakiet nad Ternopiľskou oblasťou na západe Ukrajiny, informoval gubernátor oblasti Volodymyr Truš. Podľa predbežných správ nedošlo k žiadnym civilným obetiam ani škodám.

Gubernátor susednej Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj na Telegrame informoval, že protivzdušná obrana zostrelila raketu nad mestom Zoločiv, ktoré leží približne na polceste medzi Ternopiľom a Ľvovom. Raketa poškodila civilnú infraštruktúru. Informácie o možných obetiach zatiaľ nie sú známe. (SITA)

Kremeľ si je "istý", že by lídri proruských separatistov v Donbase boli ochotní vypočuť si reakciu Británie týkajúcu sa osudu dvoch britských občanov, ktorí boli odsúdení na smrť, pretože bojovali za Ukrajinu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na svojej pravidelnej tlačovej konferencii novinárom povedal, že Londýn v súvislosti s odsúdenými Britmi Moskvu nekontaktoval.

Británia zatiaľ odmietla verejne komunikovať odsúdenie svojich občanov s úradmi v DĽR. Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová uviedla, že urobí všetko pre to, aby zaistila prepustenie Aslina a Pinnera, a že najlepšia cesta k tomu vedie cez "Ukrajincov".

Úrady v DĽR uviedli, že muži odsúdení na smrť majú mesiac na to, aby sa proti rozsudku odvolali. Ich právni zástupcovia pritom uviedli, že tak aj urobia a Kyjev prisľúbil, že sa pokúsi dosiahnuť ich prepustenie prostredníctvom výmeny zajatcov. (TASR)

Drevené palety ako postele, či provizórne pamätníky pre mŕtvych. Nové fotografie ukazujú tmavé miestnosti oceliarskeho komplexu Azovstaľ v Mariupoli, ktorý sa stal domovom obrancov a odporu Ukrajiny. (SME)

Ukrajinskí vojaci sa stále nachádzajú v Severodonecku, tvrdí Kyjev. Snažia sa odtiaľ evakuovať civilistov po tom, čo ruské sily zničili posledný most vedúci do bojmi zničeného mesta.

"Situácia je veľmi zložitá... Ruskí vojaci sa snažia vziať mesto útokom, no (ukrajinská) armáda sa drží," uviedol šéf severodoneckej vojenskej správy Olexandr Striuk s tým, že s mestom sa darí udržiavať komunikáciu aj po tom, čo boli zničené všetky do neho vedúce mosty nad riekou Severný Donec.

V Severodonecku sa podľa agentúry DPA nachádza ešte približne 12 000 civilistov. Ukrajina tiež uvádza, že vyše 500 ich uviazlo vo vnútri chemickej továrne v industriálnej časti mesta, v ktorom ukrajinské sily už celé týždne odolávajú ruskému bombardovaniu a útokom. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 32 500 ruských vojakov, informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1434 tankov, 3503 bojových obrnených vozidiel, 2473 vozidiel a palivových nádrží, 721 delostreleckých systémov, 229 odpaľovacích raketových systémov, 97 systémov protivzdušnej obrany, 179 vrtuľníkov, 213 lietadiel, 588 dronov, 125 striel s plochou dráhou letu, 13 lodí a 54 kusov špeciálnej techniky.

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Словацький міністр фінансів порівняв себе з євреями. YouTube заблокував канал екс-судді та оголошення штормового попередження.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

V rezidenčných štvrtiach v Charkove našli stopy po použití kazetovej munície, uviedla ruská BBC, ktorá zverejnila vyhotovené snímky. Z použitia zakázanej munície obvinila Rusko aj organizácia Amnesty International.

Na chodníkoch alebo napríklad kapote automobilu našli charakteristické poškodenie v symetrickom tvare pripomínajúce lievik. Traja odborníci podľa BBC potvrdili, žeide o  stopy po kazetovej munícii. 

Kazetové bomby vybuchujú ešte vo vzduchu a rozpadajú sa na menšie nálože, ktoré sa rozptýlia v širokom okolí, čo môže predstavovať značné nebezpečenstvo pre civilistov.

Jedna zo zverejnených fotografií pochádza zo štvrte Industrialny rajon z miesta blízko detského ihriska, kde bola pri odstreľovaní zranená žena, ktorá neskôr v nemocnici zomrela. Jej manžel bol svedkom "rady výbuchov, veľa bômb, jednu za druhou"

Útok na to isté ihrisko opisuje vo svojej správe aj Amnesty International. Podľa nej pri ňom zomrelo najmenej deväť ľudí a ďalších 35 vrátane detí utrpelo zranenia.

BBC News (World)
@BBCWorld

Evidence shows widespread use of cluster munitions in Kharkiv

https://t.co/Prh7D7XNHG

Ukraine war: Evidence shows widespread use of cluster munitions in Kharkiv

Russia has killed hundreds of civilians in Kharkiv with indiscriminate weapons, according to a new report.

13.6.2022 o 16:00 · archivované: 14.6.2022 o 11:25

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinské úrady pokračujú v evakuácii civilistov zo Severodonecka počas každého utíšenia „extrémne eskalovaného“ boja o kontrolu nad týmto mestom. Posledný z hlavných mostov je už neprejazdný, ale úrady uviedli, že stále majú cesty na odchod z mesta.

„Cesty spojenia s mestom sú dosť ťažké, ale existujú,“ povedal pre ukrajinskú televíziu šéf vojenskej správy Severodonecka Oleksandr Strjuk. Dodal, že viac ako 500 civilistov sa stále ukrýva v chemickom závode Azot.

Šéf vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj pre ukrajinskú televíziu povedal, že Rusi do oblasti presunuli ďalšie dva taktické prápory. Poznamenal, že ruské sily sa naďalej snažia obkľúčiť ukrajinských vojakov v mestách Severodoneck a Lysyčansk. (CNN, SITA)

Vojna na Ukrajine nie je čiernobiela a treba hľadať jej príčiny, vyhlásil pápež František, v rozhovore špekuluje, že vojna možno mohla byť nejakým spôsobom vyprovokovaná, či sa jej dalo zabrániť.

Pápež tiež kritizoval zvýšený predaj zbraní a ocenil tiež statočnosť Ukrajincov, ktorí bránia svoju krajinu a bojujú o prežitie.

"Vidíme brutalitu a zúrivosť, s akou touto vojnou vedú jednotky, najmä žoldnieri používaní Ruskom. Ale nebezpečenstvo je v tom, že vidíme len tie hrôzy, a nie to, čo je za touto vojnou, ktorá snáď mohla byť nejakým spôsobom vyprovokovaná, či jej mohlo byť zabránené," povedal pápež.

Pápež tiež uviedol, že na súčasné udalosti by sa nemalo pozerať štýlom "Červená Karkulka", teda že Karkulka bola dobrá a vlk zlý.

"Niekto môže povedať, že som proputinovský. Nie, som... jednoducho som proti redukovaniu komplexných vecí na dobro a zlo bez toho, aby sa hľadali príčiny a záujmy, ktoré sú veľmi zložité, "povedal pápež.

Rusko sa podľa neho prepočítalo, keď si myslelo, že "všetko sa skončí o týždeň". "Narazilo na statočný ľud, národ, ktorý bojuje o prežitie," dodal.

Pápež od začiatku ruskej invázie opakovane vyzýva na ukončenie vojny a Vatikán vyvíja diplomatické úsilie v snahe pomôcť k prímeriu. (ČTK)

Od začiatku ruskej invázie zomrelo na Ukrajine 288 detí, ďalších viac ako 527 je ranených, oznámila ukrajinská generálna prokuratúra. Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva potvrdil 4395 zabitých civilistov, z toho 275 detí.

OHCHR eviduje tiež 5390 ranených civilistov v dôsledku bojov, medzi ktorými je 451 maloletých. Za hlavnú príčinu úmrtia a zranenia civilistov tento úrad označuje delostrelecké a raketové ostreľovanie či letecké bombardovanie.

Skutočné počty však budú zrejme výrazne vyššie.

Ukrajinská polícia oznámila, že od začiatku ruskej agresie eviduje vyše 12-tisíc zabitých civilistov. Totožnosť asi desatiny z nich sa ešte nepodarilo určiť, informovala v pondelok agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním policajného šéfa Ihora Klymenka. (ČTK)

Ruská armáda pravdepodobne po prvý raz v priebehu niekoľkých týždňov dosiahla malý pokrok v Charkovskej oblasti, tvrdí to britské ministerstvo obrany, podľa ktorého hlavnou snahou Moskvy zostáva útok na Severodoneck v Donbase.

Podľa Britov zvýšili Rusi rozpočet na obranu o 20 percent, čo umožní mobilizáciu tamojšej obrannej priemyselnej základne. Toto odvetvie však môže mať problémy so splnením požiadaviek ruskej armády, čiastočne pre vplyv sankcií a nedostatok odborných znalostí.

Rusko by tak mohlo mať problémy pri produkcii vysokokvalitnej techniky a pokročilejších systémov, čo by znamenalo, že by pomerne ťažko dokázalo nahradiť vojenské vybavenie, o ktoré prišlo na Ukrajine. (BBC)

Európska komisia je pripravená odporučiť kandidatúru Ukrajiny na členstvo v Únii, píše bruselský web Politico s odvolaním sa na viacero unijných činiteľov.

Komisia v piatok zverejní zhodnotenie, ako je Ukrajina pripravená stať sa kandidátskou krajinou, o samotnom priznaní štatútu uchádzača o členstvo musia jednomyseľne rozhodnúť štáty únie. Kým krajiny geograficky bližšej Ukrajine sú tomu naklonené, viaceré západoeurópske štáty dávajú najavo pochybnosti.

"Komisia nezabúda, že Ukrajina je jedinou krajinou v Európe, kde ľudia zomierali a strieľalo sa na nich preto, že v uliciach nosili vlajky EÚ. Nemôžeme im teraz povedať, prepáčte, ľudí, mali ste zlé vlajky, "citoval web jedného z činiteľov oboznámených s priebehom pondelkového rokovania.

Skoré priznanie kandidátskeho postavenia presadzujú najmä krajiny východného krídla Únie vrátane Česka, naopak z Francúzska, Nemecka či Holandska znejú hlasy upozorňujúce na zložitosť prijímacieho procesu.

Ukrajina bude musieť kvôli prípadnému členstvu v Únii presadiť viacero reforiem vrátane zabezpečenia bezproblémového fungovania právneho štátu.

Po tom, čo komisia v piatok zverejní svoje odôvodnené stanovisko, čaká na budúci týždeň kľúčová diskusia premiérov a prezidentov členských krajín na bruselskom summite. (ČTK)

Hraničnými priechodmi prešlo včera 2316 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 642 mužov, 1299 žien a 375 detí. O dočasné útočisko požiadalo 266 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za pondelok 2298 osôb.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine, je 510 250. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je na úrovni 81 288. Výsledný počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 257 397. (TASR)

"Neprekvapilo by ma, ak by sa Rusko nakoniec rozpadlo na desať štátov," hovorí ruská aktivistka Natalia Arnová. Putinovho režimu sa prestala báť, až keď z Ruska dostala do zahraničia svojho syna. V Bratislave sa zúčastnila na konferencii Globsec. (SME)

Litva kúpi od Francúzska húfnice na posilnenie obrany. Do Litvy poputuje 18 samohybných strojov typu Caesar.

Litva, ktorá je členom Európskej únie i Severoatlantickej aliancie, tak navýši svoj obranný rozpočet o ďalších 300 miliónov eur, keďže vojna na Ukrajine spôsobila zvýšenie bezpečnostných obáv.

"Litva kúpi od Francúzska 18 húfnic Caesar Mark II, ktoré výrazne posilnia obranné schopnosti litovských ozbrojených síl," uviedol na sociálnej sieti Twitter litovský minister obrany Arvydas Anušauskas. Zároveň dodal, že ide o najväčší nákupný projekt takéhoto druhu medzi Litvou a Francúzskom.

Anušauskas k príspevku na Twitteri zverejnil aj fotografiu so svojím francúzskym náprotivkom Sébastienom Lecornuom. (TASR)

Ukrajina prišla pre vojnu o štvrtinu osiatej plochy. Problém podľa námestníka ministra poľnohospodárstva nie sú len boje, ale aj blokáda vývozu.

Námestník ministra Vysockyj zároveň predpovedal, že tohtoročná úroda bude postačujúca pre domáce potreby predovšetkým z dôvodu poklesu dopytu, keďže množstvo obyvateľov z krajiny ušlo pred vojnou.

Poľnohospodárske podniky na Ukrajine však neovplyvňujú len boje, ale aj ruská blokáda vývozu, ktorá spôsobuje pokles množstva plodín orientovaných na export, upozornil Vysockyj. Poľnohospodári sa podľa neho teraz spoliehajú na menej náročné plodiny, akými sú napríklad sójové bôby. Plocha pestovania sóje zostala aj napriek vojne takmer nezmenená.

Kultivácia kukurice však v porovnaní s 5,5 milióna hektármi v roku 2021 klesla na 4,6 hektáru, spresnil Vysockyj. Neposkytol však informácie o pšenici, produkcia ktorej má značný medzinárodný význam, pretože Ukrajina je jedným z jej najväčších exportérov. (TASR)

Ruský prezident odvolal bývalú krymskú prokurátorku Natalju Poklonskú z funkcie zástupkyne šéfa federálnej agentúry pre spoluprácu s krajanmi. Ešte ako prokurátorka sa stala symbolom ruskej anexie polostrova, po invázii vojnu začala kritizovať.

"Písmeno Z stelesňuje tragédiu ako pre Rusko, tak pre Ukrajinu. Prečo? Pretože zomierajú aj ruskí vojaci, Rusi, a ich rodičia dostávajú rôzne správy. To je bieda. Veď ministerstvo obrany hovorí, koľko (vojakov) zahynulo, koľko utrpelo zranení. To je snáď radosť? Nie," vyhlásila Poklonská v aprílovom rozhovore, ktorý mal na internete viac ako 300-tisíc zhliadnutí. (ČTK)

Bitka o Donbas je jednou z najbrutálnejších v Európe a za Európu, vyhlásil Zelenskyj. Prezident povedal, že Ukrajinci čelia "výraznej prevahe Rusov v množstve výzbroje - a predovšetkým v množstve delostreleckých systémov".

Ukrajinskí predstavitelia tiež oznámili, že tri kľúčové mosty spájajúce Severodoneck s Lysyčanskom sú teraz pre vozidlá neprejazdné, a to znamená, že zásobovacie trasy a evakuácie ľudí sú znemožnené.

"Cena, ktorú v tejto bitke platíme, je veľmi vysoká. Je jednoducho strašná. A dennodenne svojich partnerov upozorňujeme na fakt, že iba dostatočné množstvo moderného delostrelectva doručeného Ukrajine zaistí našu prevahu a potom aj koniec ruského mučenia ukrajinského Donbasu," dodal ukrajinský líder.

Zelenskyj informoval, že včera bol pri ruskom ostreľovaní v bitke o Lysyčansk zabitý chlapec. Vyhlásil: "Takto to je: aj šesťročný chlapec na Moskovskej ulici je, ako sa ukázalo, nebezpečný nepriateľ Ruskej federácie." (TASR)

Karikatúra dňa od Sliackeho: Dobyvatelia

Mikuláš Sliacky