MARIUPOĽ, BRATISLAVA. Maria Vdovyčenková čakala s rodičmi a mladšou sestrou v obci neďaleko Mariupoľa dvadsať dní, kým sa dostali na rad. Malo ísť o kontrolu, aby mohli odísť z ostreľovanej oblasti na územie pod kontrolou Ukrajiny.
Po dvoch dňoch v aute Rusi ich rodinu vybrali na „filtráciu“ – overenie, či utečenci pred vojnou nemajú nejakú spojitosť s armádou.
Nebol to jednoduchý proces. „Vymazala som si všetko z mobilu, pretože ľudia v rade pred nami nám povedali, že všetko kontrolujú. Pre Ukrajincov je normálne, že máme fotografie vyšívanky (tradičnej košele – pozn. red.), vlajok alebo pred Ševčenkovým pamätníkom,“ opisuje situáciu pre CNN.
Maria cez filtráciu prešla, jej otec Oleksander to mal ťažšie. „Čo by sa stalo, keby sme ti odrezali ucho?“ pýtali sa ho ruskí vojaci a separatisti. Potom ho bili tak dlho, až mu doživotne poškodili zrak. Vraj sa im nepáčili jeho názory na vojnu a politiku.
„Chceli z neho niečo vybiť,“ vraví Maria. Napokon jej otca pustili – nenašli na ňom žiadne podozrivé tetovanie ani nacionalistické znaky.
Podobnými filtračnými tábormi si prešli už desaťtisíce Ukrajincov. Nevznikajú len na separatistických či okupovaných územiach, ale aj v Rusku či vedľa estónskych hraníc. Mnohí Ukrajinci končia aj na ďalekom ruskom východe, iní sa po filtrácii snažia dostať okľukou do Únie.
