GAZA CITY, BRATISLAVA. „Toto je moja posledná vôla a finálna správa. Ak sa k vám dostanú tieto slová, vedzte, že Izraelu sa podarilo zabiť ma a umlčať môj hlas,“ napísal palestínsky novinár Anás al-Šaríf v správe, ktorá sa v nedeľu objavila na jeho profile na sociálnej sieti X.
Stalo sa tak po tom, ako 28-ročného al-Šarífa zabil izraelský útok v Pásme Gazy. Spolu s ním v nedeľu zomreli ďalší reportér portálu al-Džazíra Muhammad Krajkeh, ako aj kameramani Ibráhím Zahír, Muhammad Nufal a Mu’ámin Alíwa. O deň neskôr lekári informovali, že o život prišiel aj novinár na voľnej nohe Muhammad al-Chaldí.
Pásmo Gazy je pre prebiehajúcu vojnu v súčasnosti najhoršou destináciou pre novinárov, vyplýva z údajov organizácie na ochranu novinárov Reportéri bez hraníc.
Mnohé organizácie však Izrael obviňujú z úmyselných útokov na reportérov, aby zamedzili ich práci a presadili svoju verziu udalostí. Kritika sa pritom ozýva aj z Izraela. „Zámer (útokov) je jasný – ak umlčíte svedkov, môžete pretvoriť históriu,“ napísal pre izraelský denník Haarec poslanec izraelského parlamentu Ahmad Tibi.
V článku sa dočítate aj:
- prečo Izrael novinára zabil,
- kto všetko útok odsúdil,
- aké je situácia v Pásme Gazy pre zahraničných aj palestínskych novinárov.
Obvinenia z terorizmu
Palestínsky novinár spolu s kolegami zahynul v dôsledku izraelského útoku na novinársky stan pri vstupe do areálu nemocnice al-Šífa v meste Gaza na severe územia. Práve na obsadenie tohto mesta sa v súčasnosti chystá izraelská armáda.
Pomôžte nám zastaviť Netanjahua. Rodiny rukojemníkov chystajú generálny štrajk Čítajte To, že išlo o cielený útok, potvrdil aj Izrael. Tvrdí totiž, že al-Šaríf bol „vodcom teroristickej bunky Hamasu“ a organizoval raketové útoky na izraelských civilistov a vojakov.
Izrael zabitého novinára z práce pre teroristov obviňoval dlhšie. Naposledy v júli napríklad hovorca IDF Avichai Adraee na sociálnych sieťach zverejnil video, kde al-Šárifa obviňuje z členstva vo vojenskom krídle Hamasu.
Izrael tiež tvrdí, že svoje obvinenie vie podporiť viacerými dôkazmi v podobe telefónnych zoznamov, výplatných pások či dokumentov o výcviku teroristov.
Nedostatok dôkazov
Snímky, ktoré nateraz Izrael zverejnil, však medzinárodné spoločenstvo nepovažuje za dostatočný dôkaz. Al-Šárif aj jeho zamestnávateľ portál al-Džazíra zakaždým obvinenia popreli.
„Ak by mal (Izrael) skutočný dôkaz, nemyslíte si, že by ho hneď svetu ukázal? Samozrejme, že áno. Prečo to však neurobí? Lebo takýto dôkaz nemá. Jednoducho hovorí, že každý novinár, ktorý informuje o Gaze, musí byť ‚členom Hamasu‘, rovnako ako každý, kto kritizuje Izrael, musí byť ‚antisemita‘,“ povedala pre katarský portál al-Džazíra Irene Khan, zvláštna spravodajkyňa OSN pre slobodu prejavu.
Podľa medializovaných informácií pracoval al-Šárif pred súčasným konfliktom pre mediálny tím Hamasu, ktorý Pásmo Gazy autokraticky ovláda od roku 2007. Portál BBC však píše, že nemá informácie o tom, že by bol aktívnym členom Hamasu v súčasnej vojne.
Riaditeľka Výboru na ochranu novinárov Jodie Ginsberg tiež pre BBC pripomenula, že medzinárodné právo chráni vo vojnových konfliktoch všetkých civilistov vrátane novinárov. Spomínané obvinenia podľa nej nie sú dostatočným dôvodom na zasiahnutie novinárov.
„To, že niekto pracoval ako mediálny poradca pre Hamas, alebo dokonca pre Hamas v súčasnosti, z neho nerobí aktívneho bojovníka. A nič, čo izraelské sily doteraz predložili ako dôkazy, nám nedáva akúkoľvek záruku, že bol vôbec aktívnym členom Hamasu,“ uviedla.
Medzinárodný apel
Útok okamžite odsúdili mnohé ľudskoprávne organizácie vrátane Výboru na ochranu novinárov, Reportérov bez hraníc či The Foreign Press Association.
„Izraelská armáda opakovane označila palestínskych novinárov za militantov, často bez overiteľných dôkazov, a urobila tak z nich terče,“ napísala posledná spomínaná organizácia vo svojom stanovisku.
Predstaviteľka Reportérov bez hraníc Louise Bichet zároveň apeluje na medzinárodnú komunitu, aby odsúdila útoky izraelskej armády a podnikla voči nej kroky.
Útok je súčasťou „rozsiahlej a opakovanej taktiky kampaní s cieľom pošpiniť dobré meno... bez predloženia hmatateľných a serióznych dôkazov,“ povedala Bichet pre al-Džazíru.
Cielený izraelský útok na novinárov odsúdila aj Organizácia Spojených národov. „Izrael musí rešpektovať a chrániť všetkých civilistov vrátane novinárov. Žiadame okamžitý, bezpečný a ničím neovplyvnený prístup do Pásma Gazy pre všetkých novinárov,“ napísal na sociálnej sieti X po útoku Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva.
Generálny tajomník OSN António Guterres zas cez svojho hovorcu volá po nezávislom vyšetrení prípadu.
Útok odsúdila aj Európska únia. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová uviedla, že síce berie na vedomie izraelské obvinenia, „je však potrebné v takýchto prípadoch ukázať jasné dôkazy, v súlade so zásadami právneho štátu, aby sa zamedzilo cieleniu na novinárov“, napísala na sociálnej sieti X.
Na mieste nič nezostalo. Zverejnili letecké zábery zdevastovaného Pásma Gazy Čítajte Smrteľné miesto
Za 22 mesiacov vojny, ktorá trvá od októbra 2023, izraelské útoky zabili najmenej 192 novinárov, pričom až 184 z nich bolo z palestínskych území, vyplýva z najnovších údajov Výboru na ochranu novinárov.
V Pásme Gazy dokonca zomrelo viac novinárov ako v oboch svetových vojnách, vojne na Ukrajine, vo Vietname či v Afganistane dokopy, napísal Watson Institute for International and Public Affairs, výskumné centrum na Brown University v americkom Štáte Rhode Island.
Napriek tomu, že medzinárodné médiá o dianí v Pásme Gazy extenzívne píšu a na Blízkom východe majú mnohé z nich svojich korešpondentov, Izrael im vstup na palestínske územie zakazuje.
Zahraniční reportéri sa preto pri svojej práci spoliehajú na reportáže svojich palestínskych kolegov priamo z miesta. Väčšinou ide o novinárov na voľnej nohe, väčšie zastúpenie má stanica al-Džazíra, ktorá už pred najnovším útokom v Pásme Gazy prišla o viacerých zamestnancov.
Počas vojny izraelská armáda dovolila viacerým zahraničným novinárom vstup na územie - reportérom BBC, americkej stanice CNN či denníku New York Times napríklad ukázala nemocnice, ktoré sa stali terčom útokov a nepodložených tvrdení, že pod nimi v tuneloch operuje Hamas.
Novinári však nemôžu svoju prácu vykonávať štandardne – izraelské vedenie im totiž nedovolí pohybovať sa či rozprávať sa s obyvateľmi bez vojenskej eskorty.
Len niekoľko hodín pred najnovším útokom izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že do Pásma Gazy pustí zahraničných novinárov – avšak len za sprievodu izraelských vojakov. Svoju taktiku tak nateraz nemení.
Podľa viacerých novinárov to však hovorí o tom, že nechce ukázať pravdu. „Izrael pracuje v Pásme Gazy na dvoch kampaniach – jedna je vojenská s cieľom ovládnuť územia, druhá je o kontrole naratívu o tom, ako svet chápe to, čo sa tam deje,“ napísala Emma Graham-Harrison, korešpondentka britského denníka The Guardian na Blízkom východe.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
