Severokórejčania by sa podľa ukrajinskej rozviedky mohli zúčastniť na ruskej ofenzíve (SME Minúta)

Rusi podnikli masívny dronový útok na Dnipro. Zabil najmenej jednu ženu a sedem ďalších ľudí zranil.

Šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na telegrame uviedol, že medzi zranenými je aj deväťmesačné dieťa zabitej ženy. Útok podľa činiteľa tiež spôsobil niekoľko požiarov, ktoré poškodili domy a vzdelávaciu inštitúciu.

Starosta Dnipra Borys Filatov na telegrame uviedol, že jeden z úderov bol vo vzdialenosti 100 metrov od mestského úradu.

Ukrajinská verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica Suspilne zverejnila zábery, na ktorých hasiči bojujú s rozsiahlym požiarom. (ČTK)

Ruský prezident Putin prirovnal amerického miliardára Muska k tvorcovi sovietskych rakiet Sergejovi Koroljovovi.

Pri stretnutí so študentmi tiež povedal, že Musk je posadnutý Marsom.

"Akokoľvek sa to dnes môže zdať neuveriteľné, často sa stáva, že po nejakom čase sa takéto nápady uskutočnia. Rovnako ako sa svojho času stali skutočnosťou Koroljove nápady," povedal Putin podľa populárneho denníka Moskovskij komsomolec. "Let na Mars je veľmi zložitý a dnes sa zdá jeho uskutočnenie veľmi zložité," vyhlásil.

V Rusku bola tento mesiac podľa médií uvedená prvá divadelná hra o americkom miliardárovi. Predstavenie "Elon Musk a Ciolkovskij" sa chystalo v meste Kaluga ležiacom asi 200 kilometrov od Moskvy v rámci filmového festivalu o vesmíre. Akokoľvek obaja hrdinovia pochádzajú z rozdielnych epoch, stretávajú sa na scéne v hre, ktorej dej sa odohráva v dome teoretika vesmírnych letov Konštantína Eduardoviča Ciolkovského (1857-1935).

Musk podľa ruských médií svojho času o Ciolkovskom hovoril ako o jednom z najväčších géniov ľudstva. Za jeden zo svojich obľúbených citátov tiež označil Ciolkovského výrok, že Zem je kolískou ľudstva, ale nemožno celý život stráviť v kolíske. 

Nápadom s opakovateľne použiteľným prvým stupňom rakety dokázal Musk prekonať aj Ciolkovského či skôr jeho vyznávačov z ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos, usúdil pred časom časopis Forbes vo svojom ruskom vydaní.

Koroljov bol kľúčovou postavou sovietskeho vesmírneho programu, ktorému sa podarilo dostať prvého človeka do vesmíru, Jurija Gagarina. Bol tvorcom nielen vesmírnych rakiet, ale aj rakiet vojenských, o ktoré sa opierala vojenská moc Sovietskeho zväzu a strategická rovnováha vo vzťahu k Spojeným štátom.

Vlani v októbri denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na viacero informovaných zdrojov z americkej, európskej i ruskej politiky písal, že Musk ako aktívny podporovateľ prezidentskej kandidatúry Donalda Trumpa je od konca roka 2022 v pravidelnom kontakte s ruským prezidentom Putinom.

Neverejné rokovania šéfa nepriateľskej mocnosti s jedným z najbohatších ľudí sveta, ktorý má vďaka spolupráci svojej firmy SpaceX na americkom vesmírnom programe prístup k tajným informáciám, sú pre amerických činiteľov znepokojujúce, uviedol denník. Podľa zdrojov denníka sa rozhovory točia okolo osobných a obchodných tém, ale aj súčasnej geopolitickej situácie.

Musk sa podľa denníka k informácii o kontaktoch s Putinom nevyjadril. Sám pred časom verejne vyhlásil, že sa s Putinom rozprával iba raz, a to pred ruskou inváziou na Ukrajinu a o vesmírnych technológiách. 

Vlani poskytol Putinovi priestor na svojej sieti X, kde odvysielal rozhovor moderátora Tuckera Carlsona s ruským prezidentom, ktorý množstvo komentátorov označilo za nekritickú Putinovu propagáciu. Šéf Kremľa v tomto interview označil Muska za človeka, ktorého nemožno zastaviť.

"Musíte s ním niekde nájsť spoločnú reč, musíte hľadať nejaké spôsoby, ako ho presvedčiť," povedal Putin. (ČTK)

Ukrajinské drony napadli základňu ďalšej ruskej raketovej brigády, ktorá sa podieľala na útoku na mesto Sumy.

Brigáda je posádkou v meste Šuja v Ivanovskej oblasti, kde miestne zdroje hlásili explózie v kasárňach po prílete minimálne piatich dronov, napísala ukrajinská agentúra Unian.

O nálete dronov na mesto Šuja informoval tiež server BBC News. O deň skôr sa terčom ukrajinského útoku stala základňa 448. raketovej brigády, ktorá sa na útoku na Sumy podľa ukrajinskej rozviedky rovnako podieľala.

"Podľa údajov krízového štábu nie sú usmrtení, dvom ľahko raneným bola poskytnutá zdravotná pomoc. Varovný systém fungoval normálne, evakuácia nebola vyhlásená. Špecialisti odstraňujú škody, "informovali úrady v Ivanovskej oblasti, ktorá leží v strede európskej časti Ruska. Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že protivzdušná obrana zostrelila nad Ivanovskou oblasťou sedem dronov.

Centrum správneho strediska ukrajinskej Sumskej oblasti v nedeľu zasiahli dve ruské rakety, z ktorých jedna bola podľa ukrajinských úradov vybavená kazetovou muníciou. Ukrajinské ozbrojené sily sľúbili pomstu za útok na civilistov. (ČTK)

Ukrajina dosiahla pokrok v rokovaniach s USA o nerastných surovinách výmenou za ďalšiu vojenskú podporu.

Uviedla to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenková.

Podľa nej ukrajinská strana „upravila niekoľko bodov v návrhu dohody“ a obe strany čoskoro podpíšu „memorandum o zámere“.

Dodala, že o konečnej podobe dohody bude ešte hlasovať ukrajinský parlament. „Dohoda vytvorí príležitosti pre investície a rozvoj na Ukrajine a položí základy pre hmatateľný hospodársky rast Ukrajiny aj Spojených štátov,“ povedala Svyrydenko.

Pre amerického prezidenta Donalda Trumpa je prístup k ukrajinským nerastným zdrojom kompenzáciou za pomoc, ktorú Ukrajine poskytol jeho predchodca Joe Biden. Podľa zdroja agentúry AFP sa zdá, že v najnovších návrhoch dohody sa pomoc USA neuznáva ako dlh Ukrajiny. (SITA)

Žiadny demokratický štát by takúto koloniálnu zmluvu nepodpísal, vraví ekonóm o americko-ukrajinskej dohode o nerastoch. (SME)

Severná Kórea buduje svoju najväčšiu bojovú loď. Bez Rusov by ju zrejme nepostavili. (SME)

Rusko nie je na mier pripravené. Takzvané mierové rokovania za 24 hodín trvajú štvrtý mesiac. Píše Michal Havran. (SME)

Maďarsko získa ďalšie štyri gripeny, Saab v Budapešti zakladá vývojové centrum.

Podľa agentúry MTI to oznámil v stredu vo švédskom Linköpingu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Keďže dopyt po stíhačkách v súčasnej bezpečnostnej a geopolitickej situácii opäť vzrástol, sú potrebné nové inžinierske kapacity, preto vznikne v Budapešti inžinierske centrum,“ povedal Szijjártó.

Dodal, že tento krok má význam nielen z obranného, ​​ale aj priemyselného a technologického hľadiska, pretože poskytuje príležitosť pre maďarských inžinierov, ktorí budú vykonávať dôležité vývojové práce pre Saab Group.

Minister pripomenul, že maďarské letectvo má v súčasnosti 14 gripenov, avšak flotila sa od roku 2026 rozšíri o ďalšie štyri stíhačky tohto typu.

„Okrem zaistenia bezpečnosti Maďarska sa nám otvára príležitosť prevziať aktívnejšiu úlohu v európskej protivzdušnej obrane,“ podčiarkol Szijjártó. (TASR)

Lotyšský parlament schválil odstúpenie od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín.

Lotyšsko, ako aj ďalšie okolité krajiny vyjadrujú od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu obavy z toho, že Moskva by sa neskôr mohla zamerať aj na ne, a zvyšujú výdavky na svoju obranu.

„Odstúpenie od Ottawského dohovoru poskytne našim ozbrojeným silám manévrovací priestor na to, aby mohli v prípade vojenskej hrozby použiť všetky možné prostriedky na obranu našich občanov,“ uviedla predsedníčka parlamentného výboru pre zahraničné veci Ināra Mūrnieceová vo vyhlásení, ktoré zverejnil parlament.

Jednokomorový lotyšský parlament schválil odstúpenie od zmluvy drvivou väčšinou hlasov. Účinnosť však jeho rozhodnutie nadobudne až šesť mesiacov po tom, ako ho Lotyšsko oficiálne oznámi Organizácii Spojených národov.

Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 - takzvaný Ottawský dohovor - ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín vrátane Ukrajiny, nie však Spojených štátov či Ruska. Takéto míny sú určené na zakopanie či ukrytie na zemi, pričom často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite. Ich použitie odsudzujú ľudskoprávne skupiny.

Plán odstúpiť od dohovoru o ich zákaze avizovali v marci okrem Lotyšska aj zvyšné pobaltské krajiny Estónsko i Litva a tiež Poľsko. „Vo svetle tohto nestabilného bezpečnostného prostredia poznačeného ruskou agresiou... je nevyhnutné vyhodnotiť všetky opatrenia na posilnenie našich odstrašujúcich a obranných kapacít,“ uviedli vtedy ministri obrany týchto krajín v spoločnom vyhlásení.

Zmienené štyri krajiny však zároveň prisľúbili, že napriek odstúpeniu od dohovoru budú naďalej dodržiavať medzinárodné humanitárne právo vrátane ochrany civilného obyvateľstva počas ozbrojeného konfliktu. Zámer odstúpiť od dohovoru začiatkom apríla oznámilo aj Fínsko. (TASR)

Maďarsko podporuje mier, nie Ukrajinu, uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„V Bruseli nechcú mier, ale pokračovanie vojny! A výmenou za pokračovanie vojny by dali Ukrajine zrýchlené členstvo. Toto ponúka Brusel. Takže o tom všetkom sa už rozhodlo v Bruseli a my budeme musieť za to zaplatiť,“ zdôraznil.

Podľa šéfa maďarskej diplomacie zrýchlený vstup Ukrajiny do Európskej únie by zničil Maďarsko, preto ho Budapešť nepodporuje. (TASR)

Piati z deviatich podozrivých z prípravy sabotáží na Ukrajine boli mladiství, oznámili ukrajinské úrady.

Podľa Kyjeva počet prípadov verbovania detí stále rastie.

Služba bezpečnosti Ukrajiny uviedla, že operácia sa uskutočnila v štyroch oblastiach a bezpečnostné zložky pri nej zadržali spolu deväť osôb vrátane piatich mladistvých vo veku 14 až 15 rokov.

Služba bezpečnosti Ukrajiny tvrdí, že plánovali nastražiť výbušniny neďaleko obytných budov a železničných tratí. V rámci operácie služba tiež zadržala viac ako tridsať kíl trhavín.

„Riešime otázku postavenia mladistvých obžalovaných pred súd. Podozriví boli verbovaní cez sociálnu sieť Telegram s prísľubom finančnej odmeny,“ uvádza Služba bezpečnosti Ukrajiny.

Služba bezpečnosti Ukrajiny v marci obvinila Moskvu zo zabitia dvoch mladistvých chlapcov, ktorých naverbovala s cieľom výroby bômb a ich následného odpálenia v blízkosti ukrajinskej železničnej stanice. (TASR)

Fínsko sa rozhodlo ponechať svoju východnú hranicu s Ruskom uzavretú až do odvolania, uviedla tamojšia vláda.

Hranica je uzavretá od roku 2023 po náraste počtu prisťahovalcov pochádzajúcich aj zo Sýrie a Somálska a do Fínska smerovali z Ruska.

„Riziko, že sa... migrácia obnoví a rozšíri, ako sme videli predtým, zostáva pravdepodobné,“ vyhlásila fínska vláda. Dodala, že bude pravidelne vyhodnocovať situáciu a zruší alebo upraví obmedzenie na hraniciach, ak ich otvorenie už nebude predstavovať „vážnu hrozbu pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok“.

Helsinki obviňujú Moskvu, že migráciu zneužíva proti EÚ a Fínsku. Dovtedy vojensky neutrálna krajina po útoku Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022 v roku 2023 vstúpila do NATO. Kremeľ tieto obvinenia odmieta.

Fínsko tiež prijalo mimoriadny núdzový zákon, ktorý mu umožňuje odmietnuť žiadosti o azyl od migrantov prekračujúcich jeho uzavretú východnú hranicu s Ruskom a poslať ich späť. (TASR)

Europoslanci PS vyzývajú premiéra, aby zrušil účasť na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve. (TASR)

Taliansko poslalo Ukrajine 25 miliónov eur na obnovu energetiky, informovala talianska vláda.

Ide o prvý transfer financií v rámci širšej iniciatívy v hodnote 200 miliónov eur, ktorú spolufinancuje Európska banka pre obnovu a rozvoj.

Financie, ktoré Taliansko poskytlo, pôjdu ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrhydroenerho, ktorá má v rámci projektu realizovať urgentné opatrenia na obnovenie prístupu k energii, posilnenie kľúčových energetických sietí a zabezpečenie základných služieb v najviac postihnutých regiónoch Ukrajiny.

Putin bude rokovať s katarským emirom o situácii na Ukrajine a Blízkom východe.

„Určite prebehne výmena názorov medzi Putinom a katarským emirom ohľadom ukrajinských záležitostí,“ uviedol hovorca Kremľa Peskov.

„Venovať sa budú aj regionálnym záležitostiam,“ pokračoval.

Podľa Peskova je región „plný konfliktného potenciálu“ a Katar už zohral dôležitú úlohu pri pokusoch o riešenie mnohých situácií. Krajina Perzského zálivu sa už v minulosti niekoľkokrát pokúsila zaujať úlohu mediátora medzi Ruskom a Ukrajinou. (TASR)

Severokórejčania sa zúčastnia na ruskej ofenzíve na severovýchode Ukrajiny, naznačuje ukrajinská rozviedka.

Celkovo podľa neho Severná Kórea prišla v bojoch s ukrajinskými silami o asi 5-tisíc vojakov. Ďalších 6-tisíc sa nachádza v ruskej Kurskej oblasti a môžu byť pripravení na ďalšie bojové operácie.

Predstaviteľ ukrajinskej obrannej rozviedky Andrij Černiak poznamenal, že severokórejské jednotky prešli vývojom - zlepšili svoj výcvik a zmenili taktiku.

Černiak tiež poznamenal, že ruskí velitelia zvažujú možnosť ofenzívy v Charkovskej a Sumskej oblasti, pričom nevylučujú, že do týchto operácií môžu zapojiť aj severokórejský vojenský personál.

Vojenský expert z Defense Express zároveň reagoval na špekulácie o ruskom zapojení severokórejského vojenského personálu do útokov na Chersonskú a Záporožskú oblasť.

Defense Express sa domnieva, že v súčasnosti nie je dôvod tvrdiť, že Rusko zapája Severokórejčanov do útokov na Chersonskú a Záporožskú oblasť. Ako je známe, KĽDR dodáva Rusku muníciu a delostrelecké systémy. (SITA)

Ukrajina predĺžila platnosť vojnového stavu do augusta. Nové voľby sa tak v najbližších mesiacoch konať nebudú.

Predĺženie podporila drvivá väčšina z 357 poslancov Najvyššej rady. Okrem zamedzenia vyhlásenia nových volieb umožňuje vojnový stav vláde pokračovať v mobilizácii vojakov.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane spochybňoval legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského po tom, čo sa v roku 2024 skončilo jeho funkčné obdobie, a žiadal usporiadanie nových volieb. To podporuje aj šéf Bieleho domu Donald Trump, ktorý Zelenského vo februári nazval diktátorom.

Ukrajinský opozičný líder a vodca strany Európska solidarita Petro Porošenko s predĺžením vojnového stavu v krajine súhlasil, predovšetkým po ruských útokoch na mestá Sumy a Kryvyj Rih. Jeho strana návrh v stredu podporila až na jedného jej poslanca.

Napriek tomu Porošenko obviňuje Zelenského zo snahy posilniť svoje právomoci počas trvania vojnového stavu.

„Chcem zdôrazniť, že by sme mali uznať to očividné – že vláda začala vojnový stav zneužívať a využíva ho nielen na obranu krajiny, ale aj na vybudovanie autoritatívneho režimu,“ vyhlásil Porošenko v utorok v ukrajinskom parlamente. (TASR)

Rokovania o nerastoch medzi USA a Ukrajinou rýchlo napredujú, uviedol vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ pre agentúru AFP.

Kyjev a Washington plánovali vo februári podpísať dohodu o strategických surovinách, ktorá by USA zaistila prednostný prístup k ukrajinským prírodným zdrojom. Zmaril ju spor v Bielom dome medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Trump chcel dohodu, ktorá by Washingtonu poskytla licenčné poplatky zo ziskov z ukrajinskej ťažby surovín a vzácnych nerastov ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v boji proti ruskej invázii poslal jeho predchodca Joe Biden. Ukrajina zase požadovala silné bezpečnostné záruky ako odstrašujúci prostriedok voči ďalším ruským útokom.

„Rokovania napredujú rýchlym tempom,“ uviedol predstaviteľ oboznámený s rozhovormi. Zdroj AFP v Kyjeve uviedol, že novšie návrhy dohody už údajne nepovažujú pomoc USA za dlh Ukrajiny.

Toto vyjadrenie, by tak mohlo potvrdiť predchádzajúcu správu agentúry Bloomberg News, podľa ktorej Washington zmiernil svoje požiadavky pre Kyjev na „splatenie pomoci“. Bloomberg News tiež informovala, že americký minister financií Scott Bessent počas návštevy Argentíny v pondelok vyhlásil, že dohoda by sa mohla podpísať už „tento týždeň“. (TASR)

Dánsko plánuje vyslať vojakov na výcvik na Ukrajinu, informoval dánsky generál.

Cieľom je získavať skúsenosti najmä o boji s dronmi, uviedol veliteľ dánskych pozemných síl Peter Boysen.

Dáni sa budú zdržiavať ďaleko od frontu, pravdepodobne vo výcvikových strediskách na západe Ukrajiny, spresnil Boysen. Výcvik by sa podľa neho mohol začať už v lete.

Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen sa podľa tlačovej agentúry Ritzau odmietol k plánom vyjadriť s tým, že ide o záležitosť v kompetencii armády.

Ruský veľvyslanec v Kodani Vladimir Barbin v stanovisku pre TV 2 uviedol, že výcvik dánskych vojakov na Ukrajine „zatiahne Dánsko hlbšie do konfliktu“ a „vyprovokuje ďalšiu nekontrolovanú eskaláciu“.

Dodal, že rozhodnutie ohrozí životy dánskych vojakov, pretože pre ruskú armádu sú podľa neho legitímnymi cieľmi všetky vojenské objekty na Ukrajine vrátane výcvikových stredísk. (TASR)

Ruská agentúra ukázala, ako operátori v Moskve riadia drony z mrakodrapov. Provojnových blogerov video šokovalo. (ČTK)

Členstvo Ukrajiny a Moldavska v Únii by mohlo byť silnou zložkou bezpečnostných záruk, uviedla eurokomisárka.

Krajiny v súčasnosti nemôžu vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Ich prístupové rozhovory by sa mohli začať ešte počas poľského predsedníctva v Rade Európskej únie. Uviedla to eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová.

„Keď hovoríme o Ukrajine a vstupe do EÚ, rozšírenie chápeme ako politickú zložku bezpečnostných záruk. Keďže sa v súčasnosti Ukrajina ani Moldavsko nemôžu stať členmi NATO, ich členstvo v EÚ by mohlo byť veľmi veľmi silnou politickou zložkou bezpečnostných záruk,“ uviedla Kosová, ktorá prístupový proces Ukrajiny a Moldavska porovnávala s krajinami západného Balkánu. Tie sa podľa nej práve naopak jednoduchšie môžu stať členmi NATO ako EÚ.

„Veríme, že pre Moldavsko a Ukrajinu otvoríme prvú kapitolu prístupového procesu počas poľského predsedníctva,“ vyhlásila Kosová. Začiatok prístupového procesu dosiaľ blokovala Budapešť pre otázky týkajúce sa maďarskej menšiny na Ukrajine. Eurokomisárka tvrdí, že spoločne s poľským predsedníctvom pracujú na ich riešení. „Myslím si, že je to možné,“ dodala komisárka.

Prístupové rozhovory Ukrajiny s EÚ sú rozdelené na 35 kapitol, z ktorých 33 je zoskupených do šiestich tematických blokov a o dvoch sa bude rokovať samostatne. Rozhodnutie otvoriť tieto bloky si vyžaduje súhlas všetkých 27 členských štátov Únie. EÚ formálne začala prístupové rokovania s Ukrajinou v júni 2024. (TASR)

Ukrajinskí vojaci znovu dobyli predtým stratené pozície neďaleko obce Vidrodžennia.

Tá sa nachádza tri kilometre južne od mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti.

Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedol to blog DeepState, ktorý sa považuje za blízky ukrajinskej armáde. Situácia na fronte pri meste v Pokrovsk však zostáva napätá. Ruské jednotky totiž dosiahli určité taktické pokroky neďaleko obcí Nadijivka a Sucha Balka.

Generálporučík Serhij Najev, ktorý je veliteľom taktickej skupiny na jednom z frontov v Doneckej oblasti, v utorok vyhlásil, že ukrajinské jednotky v tomto regióne znovu získali kontrolu nad obcou Dniproenerhija v okrese Volnovacha. Ukrajinci si tak podľa neho zlepšili taktickú situáciu na dvoch kritických frontoch.

Ukrajinské sily ruským útokom v smere na Pokrovsk odolávajú už 15 mesiacov. Rusi nevedú na toto mesto priamy útok, ale snažia sa ho obísť a obkľúčiť. V doterajších bojoch o Pokrovsk už Moskva stratila viac ťažkej techniky ako počas druhej svetovej vojny v Stalingrade. (SITA)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 050 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 936 210, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 13 obrnených bojových vozidiel pechoty a 87 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 638 tankov, 22 163 obrnených bojových vozidiel pechoty a 26 377 delostreleckých systémov.

Ruské drony v noci útočili na Odesu, kde poničili obytné domy a infraštruktúru, informovali predstavitelia mesta.

Najmenej traja ľudia utrpeli pri náletoch zranenia.

"Nepriateľ opäť napadol Odesu rozsiahlym dronovým útokom," napísal na telegrame šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Starosta mesta Hennadij Truchanov zverejnil fotografie, na ktorých sú vidieť takmer úplne zničené domy. Podľa predbežných informácií nie sú žiadni zranení, vyhlásil.

Ruské ministerstvo obrany hlási deväť zostrelených ukrajinských dronov nad Voronežskou oblasťou a osem nad Belgorodskou. Zvyšné drony zostrelila ruská obrana nad Kurskou, Lipeckou a Moskovskou oblasťou a nad okupovaným ukrajinským polostrovom Krym.

Informácie ani jednej zo strán konfliktu nemožno overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj varoval amerických vyjednávačov pred územnými ústupkami voči Rusku.

„Všetky územia patria unitárnemu štátu Ukrajina,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem v prístavnom meste Odesa. „A vy viete, že toto je pre nás červená čiara - neuznávať dočasne okupované územia ako ukrajinské, ale ako ruské,“ uviedol Zelenskyj a dodal, že o svojom území rozhodne iba ukrajinský ľud.

Ukrajinský prezident tiež predstaviteľov USA obvinil z toho, že rokujú o veciach, ktoré presahujú ich kompetencie. Podľa DPA tým narážal najmä na Stevea Witkoffa, osobitného vyslanca prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa minulý týždeň stretol v Petrohrade s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.