Ukrajina ponúkla Spojeným štátom zmluvu o ťažbe nerastných surovín, aby si zabezpečila možnosť ďalšej vojenskej pomoci od Washingtonu. Trumpova administratíva však spätne označila už poskytnutú vojenskú pomoc za dlh a dohodu o ťažbe považuje za spätnú platbu.
"Ak by sa akékoľvek poskytnuté peniaze mohli v budúcnosti spätne označiť za dlh, zmenilo by to celý globálny finančný systém. To je nepredstaviteľné," hovorí VOLODYMYR LANDA, senior ekonóm ukrajinského Centra pre ekonomickú stratégiu.
Landa napriek všetkému dúfa, že medzi Kyjevom a Washingtonom ešte existuje priestor na obojstranne výhodné riešenie.
V rozhovore sa dočítate:
- V akom stave je dohoda o ťažbe minerálov a ako sa môže pohnúť ďalej,
- ako dohoda súvisí s ukrajinskou snahou nakúpiť ďalšie zbrane,
- v akom stave sú dnes ukrajinské ložiská surovín a akú majú perspektívu,
- ako vplýva vojna na ukrajinský export,
- prečo by sa firmy a štáty už dnes mali zaoberať povojnovou obnovou Ukrajiny.
V akom stave je momentálne dohoda o nerastných surovinách a aké možnosti ešte Ukrajina má?
Aktuálna verzia zmluvy určite nie je finálna. Prvý návrh priniesol do Kyjeva americký minister financií Scott Bessent a Ukrajina dostala na podpis iba niekoľko hodín, no bola to neprijateľná zmluva.
Návrh bol nevyvážený. Ukrajine neprinášal nič a bol takmer na úrovni ultimáta. Druhý a tretí návrh boli podobné.
Volodymyr Landa, senior ekonóm Centra pre ekonomickú stratégiu. (zdroj: ces.org.ua)Jediný vyvážený dokument bol základný rámec, a to bol dokument, ktorý sa mal 28. februára podpísať v Oválnej pracovni Bieleho domu. (Známe stretnutie, ktoré sa skončilo zvadou medzi Donaldom Trumpom, J. D. Vanceom a Volodymyrom Zelenským, pozn. red. ). V tom dokumente však neboli konkrétne dátumy, čísla, nič podobné. Iba rámec spolupráce oboch štátov, z ktorého by však obe strany benefitovali.
Teraz tu máme nový návrh, ktorý je celkom detailný, má viac ako 50 strán, ale je to znova takmer koloniálna zmluva. Akoby Ukrajina už prehrala vojnu, ale nie s Ruskom, ale so Spojenými štátmi.
V tomto poslednom poloverejnom návrhu sa USA spomínajú ako generálny partner a Ukrajina ako obmedzený (limited) partner.
To je neprijateľné, no americká strana si myslí, že problém je v ukrajinskej vláde alebo u prezidenta Zelenského. Ja si však nedokážem predstaviť žiadny demokratický štát, ktorý by takúto koloniálnu zmluvu podpísal.
Okrem toho tento zatiaľ posledný dokument napísala komerčná právna firma zo štátu Delaware s úlohou maximalizovať americké benefity, ale nie s úlohou urobiť zmluvu výhodnú pre obe strany. Nespomína dokonca ani európsku integráciu Ukrajiny.
Je v ňom niekoľko bodov, ktoré by európsku integráciu mohli zastaviť. Osobitne pri kapitolách o férovom obchode a ekológii. Takže zatiaľ posledná informácia je taká, že ukrajinská vláda pripravuje k návrhu dodatky, aby bol podpísateľný.
Fico už slúži propagande Kremľa. Únia aj Zelenskyj zatiaľ volajú lídrov do Kyjeva Čítajte Ukrajina si cez zmluvu pôvodne chcela poistiť pokračovania vojenskej pomoci, prípadne bezpečnostné záruky. Washington to otočil dole hlavou a požaduje ju ako spätné splatenie už poskytnutej pomoci. Čo by sa stalo, keby Ukrajina túto zmluvu nepodpísala vôbec?
Už sme mali jeden návrh, ktorý bol vyvážený a z ktorého by obe strany benefitovali. Súhlasím, že všetky ďalšie možnosti boli pre Ukrajinu maximálne nevýhodné.
Napriek tomu stále verím v obojstranne výhodnú možnosť. Pri dohode o nerastných surovinách hovoríme o dlhodobej investícii, výnosy sa neobjavia v horizonte dní alebo roka.
Na akékoľvek dlhodobé investície potrebujeme spravodlivý a trvalý mier. Ak aj dosiahneme prímerie, neumožní to dlhodobé investície a stavbu nových baní na východe Ukrajiny.
Ak by sa podarilo vyrokovať bezpečnostné záruky, bol by to vyvažujúci prvok, vďaka ktorému by takáto dohoda mohla byť výhodná aj pre Ukrajinu. To však zatiaľ v aktuálnom návrhu nie je.
Napriek tomu, aj keby v zmluve nebola kapitola o bezpečnostných zárukách, ak by sa vo východnej Ukrajine objavili americké a európske spoločnosti a začali stavať, agresora by to mohlo odradiť od ďalších útokov na ukrajinské územie.
Okrem toho, USA si predstavujú, že môžu všetku vojenskú pomoc, ktorú Ukrajine poskytli v rokoch 2022 až 2024, považovať za dlh. To je nemožné.
Po prvé, táto pomoc bola poskytnutá a použitá a Ukrajina jednoducho takéto zdroje nemá. Boli by to kompletné verejné výdavky dvoch štátnych rozpočtov.
Po druhé, ak by sa akékoľvek poskytnuté peniaze mohli v budúcnosti spätne označiť za dlh, zmenilo by to celý globálny finančný systém. To je nepredstaviteľné.
Po tretie, ak sú USA ochotné poskytovať ďalšiu pomoc za peniaze, Ukrajina za to môže zaplatiť, môže si na to zabezpečiť peniaze od európskych štátov. Toto je normálne a môže to byť predmetom rokovaní.
Volodymyr Landa
- Zaoberá sa slobodou podnikania, verejným obstarávaním, demografiou a povojnovou obnovou.
- V minulosti bol zástupcom šéfredaktora ukrajinskej edície magazínu Forbes, konzultantom Svetovej banky a ministerským poradcom.
Ukrajina prednedávnom Spojeným štátom predostrela zoznam vojenského materiálu, ktorý by chcela nakúpiť. Viete teraz povedať, či to situácia okolo nerastnej zmluvy nejako ovplyvní?
Je to spojené. USA sa dnes po návrhu na nákup zbraní, osobitne rakiet Patriot, netvária nejako spokojne. Je to zvláštna reakcia.
Môžu povedať áno aj nie, ale prečo sa hnevajú na požiadavku kúpiť Patrioty za trhovú cenu? To je veľmi zvláštne.
Nerastná zmluva, nákupy zbraní a americké clá spolu súvisia. A to napriek tomu, že Ukrajiny sa clá týkajú menej ako iných krajín, keďže do USA smerujú asi iba dve percentá ukrajinského vývozu. Z toho viac ako polovica sú oceľ a železo, na ktoré už je aj tak 25-percentné clo, takže menej ako jedno percento ukrajinského exportu zasiahli clá.
Ak by aj v budúcnosti boli clá na vývoz z EÚ vyššie ako na vývoz z Ukrajiny, mohlo by to motivovať európske firmy, aby zakladali podniky na Ukrajine.
Ako sú na tom samotné ukrajinské nerastné ložiská? Koľko z nich je na slobodných a koľko na okupovaných územiach? Akú časť z nich dokáže Ukrajina využiť?
Takéto zhodnotenie ukrajinských nerastných ložísk som zhodou okolností robil pred troma rokmi. Vtedy som dospel k celkovej hodnote pätnásť biliónov dolárov. To sú všetky zdroje na slobodných aj okupovaných územiach, tie, ktoré sa oplatí, aj tie, ktoré sa neoplatí ťažiť.
Dve tretiny zdrojov sú uhlie a železná ruda, o ktoré vo svete nie je až taký veľký záujem, toho má Ukrajina miliardy ton. Väčšinu ložísk uhlia a časť ložísk železnej rudy dnes okupuje Rusko.
Dôležitejšie sú vzácne minerály, ale to, ktoré z nich sú kritické, je politické rozhodnutie. Európska únia má svoj zoznam, Spojené štáty svoj a čiastočne sa líšia.
V oboch prípadoch však Ukrajina má ložiská asi polovice surovín na zoznamoch. Sú to ložiská v strednej Ukrajine, hovorí sa tomu aj Ukrajinský geologický štít. Tu už nejde o uhlie alebo železo, ale predovšetkým o titán, lítium, grafit, čiastočne nikel, kobalt a ďalšie vzácne prvky.
Vzhľadom na globálny dopyt sú hlavným predmetom záujmu titán a lítium.
Načo zbrojiť, pýtal sa na Slavíne Fico. Na pietnej spomienke rečnil aj ruský veľvyslanec Čítajte Aká časť z týchto prvkov je na slobodnom území a koľko z nich sa dá ťažiť?
Pred veľkou inváziou bola Ukrajina jedným z najväčších producentov titánu, jej globálny podiel bol asi šesť až sedem percent. Teraz je to niekoľkokrát menej, ale titánový priemysel je na Ukrajine veľmi dobre rozvinutý a existujú aj bane. Jedna z nich (UMCC) už bola minulú jeseň predaná.
Ostatných nie je veľa, ale je ich niekoľko a existujú aj ložiská, ktoré sa ešte neťažia.
V prípade lítia je situácia trochu iná, v Kirovohradskej oblasti v strednej Ukrajine je niekoľko ložísk, jedno ložisko je na okupovanom území v Záporožskej oblasti a jedno ložisko je na frontovej línii.
Ukrajina dnes neprodukuje lítium ako materiál, zatiaľ existuje iba jedna ťažobná licencia. Ale je to strategický materiál, oficiálne údaje o jeho zásobách sú utajené. Je však pravdepodobné, že Ukrajina má po Nemecku druhé najväčšie zásoby lítia v Európe.
V poslednej verzii zmluvy o nerastoch chcú Spojené štáty prevziať kontrolu aj nad plynovodom, ktorý spája ruskú Sudžu a ukrajinský Užhorod neďaleko slovenských hraníc. Prečo chcú mať USA kontrolu práve nad potrubím?
To potrubie je veľmi dôležité a dlhé roky bolo v zásade politickým nástrojom. Každú vykurovaciu sezónu bola debata o transfere ruského plynu. Ukrajina z tohto potrubia benefitovala takmer miliardu eur za sezónu. Toto bežalo dokonca aj počas plnoformátovej vojny.
Plyn z Ruska sa prestal prečerpávať iba od 31. decembra 2024. Zmluva s Európou vypršala a Ukrajina už nemôže podpisovať ďalšie dohody s agresorom.
Miliarda ročne pre Spojené štáty zas nie je veľa peňazí, ich štátny rozpočet je oveľa väčší.
Pre Ukrajinu je to veľa, viac ako pol percenta HDP.
Ak by sa takáto dohoda podpísala a USA by prevzali kontrolu nad plynovodom, čo by to znamenalo pre Slovensko?
Slovensko má záujem o plyn bez ohľadu na jeho pôvod. Potrebuje ho osobitne v zime. Teraz neviem presne zhodnotiť, aké ďalšie zdroje plynu Slovensko môže mať, možno z Azerbajdžanu cez Turecko.
Mať viacero zdrojov plynu je otázkou národnej bezpečnosti pre každý štát. Byť odkázaný na jediný zdroj je riziko.
Viete povedať, aké možnosti dnes Slovensko má ohľadom surovín, keďže koniec ruskej vojny na Ukrajine je zatiaľ v nedohľadne?
Treba sa pozrieť na mapu potrubí v Európe. Ukrajinské potrubie je pre Slovensko na najlepšom mieste, pokračuje aj na jeho územie.
Napriek tomu existujú ďalšie možnosti, no sú zložitejšie a sú tam aj nevýhody. Ukrajina už nemá záujem o príjmy z transferu ruskej ropy a plynu a chce, aby európske krajiny nakupovali suroviny od iných krajín, napríklad zo Strednej Ázie cez South Stream alebo Blue Stream.
Existuje vôbec alebo len na papieri? Čo sa deje s prímerím v Čiernom mori Čítajte Ukrajina dokáže napriek vojne exportovať oceľ a produkty z nej do Spojených štátov. Do akej miery zasahujú Trumpove clá ukrajinskú ekonomiku?
Ukrajinský export je primárne stále poľnohospodársky. Viac ako polovicu vývozu tvoria poľnohospodárske plodiny, najmä pšenica a kukurica. Tie idú predovšetkým do krajín mimo Európy, napríklad do Afriky.
Táto časť ekonomiky je stabilná. Hlavnou zmenou je, že sa podarilo vytvoriť koridor v Čiernom mori a export tak už nemá veľké prekážky.
Druhou dôležitou zložkou ukrajinského exportu sú železo a oceľ, ale tu sa od invázie veľa zmenilo. Veľa logistických kapacít aj závodov je zničených, niektoré bane okupuje Rusko. Oceľ preto zdražuje a je menej konkurencieschopná, obzvlášť v konkurencii s novými zariadeniami v Indii.
Žiaľ, Ukrajina dnes exportuje menej surovej aj spracovanej ocele a viac železnej rudy. V roku 2024 sa zdvojnásobil export ukrajinskej železnej rudy na viac ako 30 miliónov ton.
Na druhej strane Ukrajina čiastočne dováža surovú oceľ, primárne z Turecka, pričom časť z tej ocele vznikla z ukrajinskej železnej rudy.
Ruda smeruje do Poľska či ďalších európskych štátov a niekedy sa k nám takto vráti, ale nie vždy.
Ako na Ukrajine prebieha debata o povojnovej obnove? Existujú nápady, ako to urobiť, prípadne koľko to bude stáť?
Náklady sú rozobrané v správe RDNA Svetovej banky, OSN a ďalších o stratách, škodách a potrebe rekonštrukcie. Odhad nákladov na najbližších desať rokov je 580 miliárd dolárov.
Problém je napríklad, že ak Rusko zničilo staré železiarne zo sedemdesiatych rokov, bude ich treba nahradiť modernými, ktoré sú drahšie.
Keďže momentálne nevieme, kedy sa vojna skončí, máme len odhad toho, čo bude treba. Existujú však stovky projektov, ktoré sa na obnove podieľajú.
Slovensko pod svojou súčasnou vládou prestalo posielať vojenskú pomoc Ukrajine, vláda je v zásade proruská, ale neprekáža jej, ak sa zbrane na Ukrajinu vyvážajú za peniaze. Ako to ovplyvňuje hospodársky vzťah Slovenska s Ukrajinou a slovenské možnosti pri povojnovej obnove Ukrajiny?
Potreby Ukrajiny budú veľké. Centrum pre ekonomickú stratégiu, kde pracujem, to pravidelne sleduje. Dopyt, obstarávania, práce, všetko.
Čo sa týka Slovenska, práce na rekonštrukcii bude veľa a veľa spoločností sa na to už pripravuje. Ukrajina pracuje na voľnom obchode s Európskou úniou, takže prekážky by tam nemali byť a európske štáty budú pri rekonštrukcii Ukrajiny prioritné.
Popri tom však vznikne aj konkurencia medzi európskymi firmami, takže budú si musieť robiť prieskum. Aj dnes, počas vojny, už na Ukrajinu prišlo vyše miliardy eur európskych investícií. Týkajú sa výroby betónu, plastov, spracovania dreva, v rámci obnovy tu bude dopyt.
Ak z toho chcú firmy benefitovať, mali by sa začať už dnes zaoberať prieskumom a sondovaním. Aby boli pripravené, keď sa vojna skončí.
