KÁHIRA, BRATISLAVA. Americký prezident Donald Trump nedávno navrhol, aby USA prevzali Pásmo Gazy, vysídlili zhruba dva milióny ľudí, ktorí tam žijú, a z územia urobili „riviéru Blízkeho východu“.
Svoju víziu doplnil videom vytvoreným umelou inteligenciou, ktoré zobrazuje aj jeho zlatú sochu alebo to, ako na pláži popíja kokteily s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.
Šokoval tak mnohých svetových lídrov, obzvlášť však nahneval arabské štáty.
Ich zástupcovia v utorok na summite v Káhire rokovali o vlastnom riešení. O niekoľko týždňov by ho vo Washingtone chceli predstaviť aj Trumpovi, informuje americká televízia CNN s odvolaním sa na svoje zdroje.
Spojené štáty aj Izrael, ktorého premiér Netanjahu je Trumpovým spojencom, však už odmietli plán arabských krajín na rekonštrukciou Gazy, ktorý by umožnil Palestínčanom zostať doma.
Nathan Brown, profesor politológie a medzinárodných vzťahov na Univerzite Georgea Washingtona vo Washingtone, už pred summitom v Káhire tvrdil, že akúkoľvek iniciatívu, v ktorej sú Palestínčania posudzovaní ako národ, čakajú prekážky.
Netanjahu a mnohí ďalší pravicoví politici v Izraeli dlhodobo odmietajú vytvorenie samostatného palestínskeho štátu.
V článku sa dočítate aj:
- čo arabské štáty navrhujú,
- ako naň reagovali OSN, USA a Izrael,
- prečo sú arabské štáty pri Trumpovi opatrné,
- aké páky, naopak, proti USA môžu mať.
Obsah arabského plánu
Plán, o ktorom hovorili zástupcovia arabských krajín v Káhire, predpokladá rekonštrukciu Pásma Gazy. Trvať by mala päť rokov a arabské krajiny by sa na nej mali podieľať.
V počiatočnej fáze, ktorá by trvala šesť mesiacov, sa má odstraňovať nevybuchnutá munícia a zhruba 50 miliónov ton sutín. V Pásme Gazy zostali po viac ako roku trvajúcich operáciách izraelskej armády, ktorú tam izraelská vláda poslala po teroristickom útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 s argumentom, že zničí Hamas.

Inšpektori Organizácie Spojených národov (OSN) nemajú plný prístup do Pásma Gazy, na základe satelitných snímok však odhadujú, že zničených či poškodených je zhruba 70 percent územia vrátane 245-tisíc domov.
Podľa plánu arabských krajín je kľúčové, aby budúcnosť Pásma Gazy naďalej zahŕňala Palestínčanov. Výrazne sa tak líši od Trumpovej vízie, ktorý povedal, že Palestínčanov by vysídlil do okolitých štátov.
Pri tvorbe svojho plánu predstavitelia arabských krajín tiež použili umelú inteligenciu, ale inak ako Trump. Ukázali víziu budúceho palestínskeho územia, ktorá zahŕňa bytové domy, záhrady, komunitné centrá, ale aj obchodný prístav, technologické centrum, plážové hotely a letisko.
Rekonštrukcia Pásma Gazy má podľa odhadov OSN stáť zhruba 50 miliárd eur. Kto má sumu zaplatiť, návrh arabských krajín nešpecifikuje. Dôležitú úlohu by mohli zohrať štáty Perzského zálivu bohaté na ropu ako Saudská Arábia či Spojené arabské emiráty.
Sporná budúca vláda
Kľúčovou otázkou tiež je, kto bude Pásmo Gazy spravovať. Plán arabských krajín navrhuje, aby sa vlády dočasne ujal „výbor pre správu Pásma Gazy pod záštitou palestínskej vlády“ zložený z kvalifikovaných technokratov.
Predstavitelia arabských krajín tak chcú vrátiť územie pod Palestínsku samosprávu, ktorá spravuje Západný brehu Jordánu okupovaný Izraelom.
Prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás s návrhom súhlasí. Jeho strana Fatah vládla v pásme Gazy do roku 2007. Vtedy vo voľbách prehrala s militantnou organizáciou Hamas, ktorá v Pásme Gazy odvtedy vládne.
Hamas údajne súhlasil s tým, že nebude zohrávať úlohu vo vedení Pásma Gazy, ale dal jasne najavo, že odzbrojenie je preň „červenou čiarou“, píše web BBC.
Lídri arabských štátov sa v pláne venovali aj otázke bezpečnosti. Od OSN by chceli, aby na územie vyslala medzinárodné mierové sily.
Generálny tajomník OSN António Guterres reagoval, že organizácia je pripravená plne spolupracovať. Trumpa predtým varoval, že návrh vysídliť Palestínčanov sa môže rovnať etnickým čistkám.
Opatrne s Trumpom
Izrael aj Spojené štáty plán arabských krajín odmietli. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí povedalo, že plán „nerieši reálnu situáciu“ po útoku Hamasu na Izrael z októbra 2023.
Izraelský premiér Netanjahu podporuje Trumpov plán. Len deň pred stretnutím arabských štátov ho znova nazval „vizionárskym a inovatívnym“.
Biely dom sa opäť vyjadril, že Hamas nemôže ďalej vládnuť Pásmu Gazy, no návrh arabských lídrov berie na vedomie.
„Hoci prezident stojí za svojou odvážnou víziou povojnovej Gazy, víta príspevok našich arabských partnerov v regióne,“ uviedol hovorca Rady pre národnú bezpečnosť USA Brian Hughes.
Niektorí experti sa ešte pred summitom arabských krajín v Káhire zhodli, že lídri budú mať pri tvorení plánu na pamäti práve Trumpa. Zhovievavý tón nasadil aj egyptský prezident Abd al-Fattáh as-Sísí, ktorého krajina s návrhom prišla.
Dodal, že napriek rozdielnym víziám si je istý, že Trump chce tiež v regióne mier, ktorý sa podľa neho týmto plánom podarí dosiahnuť. Americký prezident mal podľa neho zásluhu aj na prímerí, na ktorom sa Hamas a Izrael dohodli v januári.
Prvá fáza prímeria sa skončila pred niekoľkými dňami. Pozorovatelia však upozorňujú na jeho krehkosť. Prispieva k tomu fakt, že Izrael cez víkend opäť zastavil humanitárnu pomoc do Pásma Gazy a neochota Hamasu prepustiť všetkých rukojemníkov.

Trump navrhol, že Palestínčanov by mohli presídliť do susedného Egypta alebo Jordánska. Krajiny to odmietajú, takýto plán považujú za bezpečnostnú hrozbu a koniec myšlienky na samostatný palestínsky štát.
Americký prezident však naznačil, že krajiny to USA dlhujú, pretože od nich dostávajú zahraničnú pomoc a vojenskú podporu v miliardách dolárov.
Aj arabské štáty však majú proti USA páky. Môžu pohroziť napríklad odvolaním bezpečnostnej spolupráce, Egypt môže obmedziť americký prístup k Suezskému prieplavu a Saudská Arábia môže ukončiť obchodné vzťahy s Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom.
Viacerí odborníci sa však zhodujú, že pravdepodobnosť takýchto krokov je len malá.
„Žiadna z arabských krajín nechce byť v spore s Trumpom najmä na začiatku jeho funkčného obdobia. Egypťania sa preto teraz snažia vytvoriť arabský front a hovoriť s ľuďmi z establišmentu a pokúsiť sa vyvinúť na prezidenta tlak,“ povedal ešte pred summitom arabských krajín pre DW News Ahmed Aboudouh, odborník na zahraničnú politiku z programu pre Blízky východ a severnú Afriku v britskom think-tanku Chatham House.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?