Ukrajina Rusko Online: Trump opäť obvinil Zelenského, že nemá záujem na dosiahnutí mieru

Ruské úrady hlásia požiar ropovodu po útoku dronov, na Odesu útočia ruské drony.

Pri rozsiahlom nálete ukrajinských dronov vypukol požiar na ropovode v Rostovskej oblasti. Oznámil to gubernátor tohto regiónu na juhozápade Ruska Jurij Sljusar. Nálet sa podľa neho obišiel bez obetí a ranených. Na tunajšiu rafinériu ukrajinské drony už opakovane útočili.

Ukrajinské médiá naopak informujú o výbuchoch v Odese. Na prístavné mesto na juhu Ukrajiny opäť útočia ruské drony iránskej konštrukcie, napísal miestny server Dumskaja.

Ruské sily vo februári postupovali na ukrajinskom území menej ako v predchádzajúcich mesiacoch. Vyplýva to z údajov ISW.

Podľa týchto údajov ruské jednotky vo februári obsadili územie s rozlohou o 389 kilometrov štvorcových, zatiaľ čo v januári to bolo 431 kilometrov štvorcových a vlani v decembri 476 kilometrov štvorcových, informuje Inštitútu pre štúdium vojny.

Je to výrazne menej ako novembrových 725 kilometrov štvorcových, ktoré ruské sily dosiahli v po tom, čo od polovice minulého roka začali výrazne postupovať na frontovej línii.

Územné zisky ruskej armády od marca 2024 do februára 2025 dosiahli 4500 kilometrov štvorcových, čo predstavuje 0,75 percenta ukrajinského územia v stave pred začiatkom invázie a pred anexiou polostrova Krym. Podľa AFP je to takmer 20-krát viac ako za predchádzajúcich 12 mesiacov - od marca 2023 do februára 2024 Rusko obsadilo len 231 kilometrov štvorcových ukrajinského územia.

Ukrajina v tomto období zabrala 1440 štvorcových kilometrov ruského územia, no za posledný rok to bolo len 52 kilometrov štvorcových, píše AFP.

Ukrajinské sily v auguste nečakane vpadli do ruskej Kurskej oblasti a za dva týždne obsadili približne 1300 štvorcových kilometrov územia. Postupne však svoje pozície strácajú, pričom k 28. februáru 2025 mali podľa AFP pod kontrolou 407 kilometrov štvorcových. (TASR)

Trump zopakoval, že ukrajinský líder Zelenskyj by si mal viac vážiť podporu zo strany USA.

Nadviazal tak na roztržku, do ktorej sa s ukrajinským prezidentom dostal v piatok počas jeho návštevy v Bielom dome.

"Jednoducho si myslím, že by mal byť vďačnejší, keďže táto krajina (Spojené štáty) pri nich (Ukrajincoch) stála v dobrom aj zlom," povedal Trump novinárom v Bielom dome.

Trump zároveň vyjadril presvedčenie, že dohoda o nerastných surovinách medzi Washingtonom a Kyjevom je ešte stále možná. V reakcii na otázku totiž odmietol, že by bola už pasé. "Nie, nemyslím si to," povedal.

Novinári Trumpa tiež vyzvali, aby potvrdil, či zvažuje ukončenie vojenskej pomoci Ukrajine. "O tom som teraz ešte ani nehovoril... uvidíme, čo sa stane. Veľa vecí sa deje práve teraz, keď sa rozprávame... Mohol by som vám dať odpoveď a vrátiť sa do svojej kancelárie - krásnej Oválnej pracovne - ....a zistiť, že tá odpoveď už neplatí," zareagoval. (TASR)

Pri rozsiahlom nálete ukrajinských dronov vypukol požiar na ropovode v Rostovskej oblasti.

Oznámil to gubernátor tohto regiónu na juhozápade Ruska Jurij Sljusar. Nálet sa podľa neho obišiel bez obetí a ranených.
Následne gubernátor informoval, že kvôli dopadu trosiek dronu vypukol požiar v sklade v priemyselnom objekte v dedine Sochranovka.

O pár hodín skôr Sljusar tvrdil, že ruská protivzdušná obrana odrazila nálet dronov pri Novošachtinsku. Na tunajšiu rafinériu ukrajinské drony už opakovane útočili.

Ukrajinské médiá naopak informujú o výbuchoch v Odese. Na prístavné mesto na juhu Ukrajiny opäť útočia ruské drony iránskej konštrukcie, napísal miestny server Dumskaja. (ČTK)

Rusko natrvalo zakázalo vstup do krajiny deviatim občanom Japonska vrátane ministra zahraničia Iwaju.

Ide o reakciu na sankcie Tokia uvalené na Moskvu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. 

Na zozname osôb, ktoré nebudú môcť vstúpiť do Ruska, je okrem ministra aj japonský veľvyslanec na Ukrajine Masaši Nakagome, jeho predchodca Kuninori Macuda, viceprezident Japonskej agentúry pre medzinárodnú spoluprácu (JICA) Šohej Hara či vedúci jej kancelárie na Ukrajine Hideki Macunaga.

Spojené štáty pripravujú plán na možné zmiernenie sankcií voči Rusku, ktoré uvalila predchádzajúca administratíva.

S odvolaním sa na nemenované zdroje to napísala agentúra Reuters.

Biely dom podľa zdrojov požiadal ministerstvá zahraničných vecí a financií o vypracovanie zoznamu sankcií, ktoré možno zmierniť, aby o nich mohli americkí predstavitelia diskutovať s ruskými zástupcami v najbližších dňoch v rámci širších rozhovorov o zlepšení vzájomných diplomatických a hospodárskych vzťahov.

Úlohu vraj zadal ešte predtým, ako Trump minulý týždeň predĺžil výnimočný stav týkajúci sa situácie na Ukrajine, ktorý USA zaviedli ešte v marci 2014 v reakcii na ruskú anexiu Krymu.

Zrušenie opatrení by sa týkalo vybraných subjektov a jednotlivcov vrátane niektorých ruských oligarchov, uviedol nemenovaný americký predstaviteľ a ďalšia osoba oboznámená s touto záležitosťou.

Úradníci zodpovední za problematiku sankcií často vypracúvajú takzvané dokumenty o možnostiach, avšak konkrétna žiadosť Bieleho domu o ich vypracovanie v posledných dňoch podľa Reuters poukazuje na ochotu Trumpa a jeho poradcov zmierniť ruské sankcie v rámci potenciálnej dohody s Moskvou.

Bezprostredne nie je jasné, čo konkrétne by za zmiernenie sankcií mohol žiadať Washington. Biely dom, ministerstvá ani ruské veľvyslanectvo USA na žiadosť o vyjadrenie nateraz neodpovedali. (TASR)

Prezident Trump bude mať stretnutie v súvislosti s vojnou na Ukrajine a možným zastavením vojenskej pomoci.

Pre portál Axios to uviedol zdroj oboznámený s plánovaným stretnutím.

Na stretnutí sa majú zúčastniť viceprezident J.D. Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio, minister obrany Pete Hegseth, Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a ďalší vysokopostavení predstavitelia, tvrdia zdroje.

Trump a jeho spojenci podľa webu Axios vyvíjajú tlak na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý v piatok navštívil Trumpa v Bielom dome.

Ukrajinský prezident Zelenskyj povedal, že chce vojnu vo svojej krajine ukončiť čo najskôr.

Vyjadril sa tak po tom, ako šéf Bieleho domu Donald Trump opäť kritizoval jeho postoj k prímeriu. „Je veľmi dôležité, aby sme sa pokúsili urobiť našu diplomaciu skutočne vecnou, aby sme túto vojnu čo najskôr ukončili," uviedol Zelenskyj a dodal, že dúfa v podporu USA „na ceste k mieru". (SITA)

Šéf maďarskej diplomacie Szijjártó potvrdil, že premiér Orbán telefonoval s prezidentomTrumpom.

Podľa servera atv.hu Szijjártó k telefonátu povedal iba toľko, že hlavnou témou rozhovoru bolo nastolenie mieru na Ukrajine.

Minister zahraničných vecí zdôraznil, že medzi maďarským a americkým vedením pokračujú konzultácie a tento týždeň sa očakávajú ďalšie rokovania na vysokej úrovni.

Orbán aj Trump sa podľa slov Szijjártóa snažia o mier na Ukrajine, no mnohí európski lídri snahy amerického prezidenta nepodporujú.

"My, ktorí žijeme v susedstve vojny tri roky, absolútne podporujeme Trumpovo úsilie o mier. S istotou vieme, že americko-ruská dohoda je jedinou cestou k mieru v regióne," dodal šéf maďarskej diplomacie. (TASR)

Minister zahraničia USA telefonoval so šéfmi britskej aj českej diplomacie, Davidom Lammym a Janom Lipavským.

Podľa hovorkyne amerického ministerstva Tammy Bruceovej potvrdil pripravenosť USA rokovať o ukončení vojny na Ukrajine.

Rubio hovoril s Lammym o nedeľnom summite lídrov, ktorý zvolala práve Británia. Podľa Bruceovej sa americký minister Lammymu poďakoval za rolu Spojeného kráľovstva v tom, aby si Európa zabezpečila svoju vlastnú obranu a aby presadzovala mier na Ukrajine.

Zároveň potvrdil, že Spojené štáty sú pripravené rokovať o ukončení ukrajinsko-ruského konfliktu a v spolupráci so Spojeným kráľovstvom budú pokračovať v úsilí dosiahnuť na Ukrajine mier.

O telefonáte s Rubiom informoval na sociálnej sieti X Lipavský s tým, že hovorili o potrebe vzájomne prospešnej transatlantickej spolupráce.

"Hovorili sme o potrebe vzájomne prospešnej transatlantickej spolupráce, pre ktorú je žiaduce, aby Európa výrazne zvýšila zodpovednosť za svoju bezpečnosť. Prioritou zostáva pracovať spolu s USA na dosiahnutí spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu," napísal Lipavský. (TASR)

Donald Trump opäť obvinil Volodymyra Zelenského, že nemá záujem na dosiahnutí mieru na Ukrajine.

V príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social tiež napísal, že Spojené štáty sa so Zelenského postojom v otázke prímeria s Ruskom nemienia zmieriť.

"Toto je najhoršie vyhlásenie, aké mohol Zelenskyj urobiť, a Amerika to už dlho neznesie," napísal Trump s odkazom na nedeľňajší výrok ukrajinského prezidenta, že dohoda o ukončení vojny medzi Ukrajinou a Ruskom "je stále veľmi, veľmi vzdialená".

Trump k svojmu príspevku priložil aj odkaz na článok agentúry AP, ktorá Zelenského vyjadrenie citovala a ktorej Biely dom zakázal prístup do Oválnej pracovne.

"Je to, ako som hovoril: tento chlapík, kým má podporu Ameriky, nechce mier. Európa na stretnutí so Zelenským otvorene vyhlásila, že bez USA to nedokáže. Asi to nie je práve najlepšie vyhlásenie z hľadiska demonštrácie sily voči Rusku. Čo si myslia?" pýtal sa ďalej Trump. (TASR)

Francúzsky minister zahraničia vyhlásil, že nerozumie, prečo USA ukončili útočné kybernetické operácie proti Rusku.

V rozhovore pre rozhlasovú stanicu France Inter Barrot priznal, že má "trochu problém pochopiť" toto Hegsethovo rozhodnutie, keďže krajiny Európskej únie "sú neustále terčom" ruských kybernetických útokov, píše TASR.

Web The File, ktorý sa venuje kybernetickej bezpečnosti, v piatok informoval, že Hegseth nariadil americkému centrálnemu veleniu pre kyberšpionáž (Cyber Command) zastaviť plánovanie útočných kybernetických operácií proti Rusku. Táto správu krátko nato potvrdili ďalšie zdroje. Cyber ​​​​Command je sekcia ministerstva obrany USA, ktorá vykonáva kybernetické útoky a obranné kybernetické operácie.

V Európe, ktorá Rusko spolu s Čínou považuje za veľkú kybernetickú hrozbu, vyvolalo Hegsethovo rozhodnutie rozruch. Francúzski diplomati ako aj prezident Emmanuel Macron opakovane obviňujú Rusko zo zapojenia sa do hybridnej vojny proti Francúzsku prostredníctvom počítačových útokov. (TASR)

Trump chcel pôvodne stretnutie so Zelenským zrušiť. Napokon ho presvedčil francúzsky prezident. (SME)

Prezident Zelenskyj oznámil, že Rusko minulý týždeň podniklo viac ako 2 300 leteckých útokov na Ukrajinu.

Spojencov tiež vyzval na väčšiu vojenskú podporu. 

Rusko podľa ukrajinského prezidenta počas minulého týždňa útočilo s viac ako 1 050 dronmi, takmer 1 300 leteckými bombami a viac ako 20 raketami, napísal Zelenskyj na sieti X.

"Chceme, aby táto vojna skončila. Rusko však nechce a pokračuje vo vzdušnom terore," uviedol ukrajinský prezident. "Tí, ktorí sa usilujú o rokovania, neútočia cielene balistickými raketami na civilistov. Aby sme Rusko prinútili zastaviť tieto útoky, potrebujeme od sveta väčšiu kolektívnu silu," dodal Zelenskyj, ktorý zároveň vyzval spojencov Ukrajiny, aby jej dodali viac systémov protivzdušnej obrany, podporili pozemné jednotky a poskytli "účinné bezpečnostné záruky".

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Ukraine is fighting for the normal and safe life it deserves, for a just and reliable peace. We want this war to end. But Russia does not, and continues its aerial terror: over the past week, more than 1,050 attack drones, nearly 1,300 aerial bombs, and more than 20 missiles have… https://t.co/tjhpYa8Der https://t.co/OkZMY9hhgT

Length: (00:00)

3.3.2025 o 11:20 · archivované: 3.3.2025 o 13:47

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Európska únia sa začína emancipovať. Musíme byť schopní nájsť odvahu a nespoliehať sa na Trumpovu Ameriku, hovorí Pavol Demeš. (SME)

Ukrajina vrátila Rusku 33 civilistov, ktorí v dôsledku ofenzívy ukrajinskej armády do Kurskej oblasti prekročili hranicu.

Po ofenzíve, ktorá sa začala v auguste 2024, uviazli tiež stovky Rusov na území zabratom Ukrajinou, čo medzi ich príbuznými vyvolalo znepokojenie i hnev voči ruským úradom, informovala agentúra AFP.

Moskva minulý týždeň uviedla, že uzavrela s Kyjevom dohodu s cieľom zabezpečiť návrat časti civilistov, ktorí po ukrajinskej ofenzíve prešli cez hranicu na územie ukrajinskej Sumskej oblasti.

O ich návrate do Ruska sa rokovalo za podpory Medzinárodného výboru Červeného kríža a za sprostredkovania Bieloruska, uviedla na sieti Telegram ruská ombudsmanka pre ľudské práva Tatiana Moskaľkovová. Dodala, že v skupine navrátilcov sú väčšinou starší ľudia, ale aj štyri deti. Mnohí z nich sú ťažko chorí alebo ranení, dodala.

Tých, ktorým diagnostikovali zranenia alebo choroby, previezli do nemocníc v Kursku. Ostatných rozviezli k príbuzným, informovali predstavitelia Moskvy, spresnila stanica Deutsche Welle.

Americký denník The Washington Post pred časom napísal, že vo februári z území Kurskej oblastí okupovaných ozbrojenými silami Ukrajiny odišlo na Ukrajinu viac ako 100 ruských civilistov. Väčšina z nich sa rozhodla odísť po útoku, ktorého cieľom sa 1. februára stala internátna škola v meste Sudža slúžiaca ako dočasná ubytovňa pre evakuovaných civilistov.

Podľa WP ukrajinské ozbrojené sily predtým evakuovali na Ukrajinu malé skupiny Rusov, ktorí požiadali o odchod, vrátane detí, chorých a ranených. Kyjev potom rokoval s Moskvou o tranzite väčšiny z nich cez Bielorusko späť do Ruskej federácie, doplnila DW. (TASR)

Šéf ukrajinskej armády Syrskyj po útoku odvolal z funkcie veliteľa výcvikového strediska a veliteľa vojenskej jednotky.

Nariadil tiež preveriť, ako sa plnia skoršie rozkazy ohľadom včasného varovania pred raketovým útokom a zákazu rozmiestňovať vojakov a viesť porady na otvorenom priestranstve či na nevhodných miestach.

Ani Syrskyj nespresnil, koľko mŕtvych a ranených si ruský útok vyžiadal.

Postup ruskej armády na Ukrajine vo februári ďalej spomalil, konštatuje americký Inštitút pre štúdium vojny.

Rusom sa podarilo obsadiť ďalších 389 štvorcových kilometrov ukrajinského územia. Pokračuje tak trend spomaľovania ruského postupu z posledných mesiacov.

Vyplýva to z analýzy, ktorú na základe údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny zverejnila agentúra AFP.

Moskva okupuje približne 20 percent Ukrajiny a v poslednom čase invázne sily na východe krajiny trvalo postupujú.

V januári podľa AFP zabralo Rusko na Ukrajine 431 kilometrov štvorcových, zatiaľ čo vlani v decembri to bolo 476 kilometrov štvorcových. Doterajším maximom predstavoval november 2024, keď sa pod ruskú kontrolu dostalo 725 kilometrov štvorcových ukrajinského územia.

Zimné spomalenie nasleduje po jeseni 2024, ktorý sa vyznačoval najrýchlejším ruským postupom na frontovej línii od roku 2022, poznamenala AFP.

Ruská armáda teraz pokračuje v postupe hlavne okolo Pokrovska, logistického centra v Doneckej oblasti. Mesto sa snaží obísť z juhu.

Za posledných 12 mesiacov, teda od marca 2024 do februára 2025, ruská armáda zabrala spolu 4 500 kilometrov štvorcových, čo predstavuje 0,75 percenta ukrajinského územia. Je to takmer dvadsaťkrát viac ako v predchádzajúcich 12 mesiacoch - od marca 2023 do februára 2024 predstavovali ruské územné zisky 231 kilometrov štvorcových, zatiaľ čo Ukrajina získala späť územie s rozlohou 1440 kilometrov štvorcových. Za posledný rok Ukrajinci oslobodili 52 kilometrov štvorcových.

V auguste 2024 začala ukrajinská armáda rozsiahlu ofenzívu v ruskej prihraničnej Kurskej oblasti a podarilo sa jej tu obsadiť približne 1 300 kilometrov štvorcových. V nasledujúcich mesiacoch časť tohto územia Rusi získali späť, pričom k 28. februáru Ukrajina stále drží 407 kilometrov štvorcových ruského územia.

O spomalení tempa ruského postupu informovala aj britská rozviedka, podľa ktorej v januári Rusi dobyli asi 320 kilometrov štvorcových ukrajinského územia, zatiaľ čo v decembri to bolo približne 400 a v novembri viac ako 700 kilometrov štvorcových. (ČTK)

Fico nesúhlasí s vojenskou ani finančnou podporou Ukrajiny. Voči posilňovaniu obranyschopnosti Európy nemá námietky. (TASR)

Trumpove kroky sú v súlade s našou víziou, odkazuje Kremeľ. Trumpa a Putina spája aj ideológia, tvrdí expert. (SME)

Fico tvrdí, že je pripravený rokovať o vytvorení európskej ochrany v prípade, že „americký dáždnik“ už nebude realitou.

Premiér na tlačovej konferencii znovu zopakoval, že Slovensko nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky.

Vláda podľa neho nemá žiadne námietky k posilňovaniu obranyschopnosti EÚ. Zelenský podľa Fica odmietol v Bielom dome „prímerie", ktoré by malo nastať. (SME)

Český premiér čoskoro predstaví plán postupného zvyšovania výdavkov na obranu až do výšky troch percent HDP.

Realistické je podľa neho zvyšovanie o 0,2 percentuálneho bodu ročne, ale záležať bude aj na tom, čo sa dohodne na úrovni NATO či EÚ. Povedal to, keď pred novinármi komentoval výsledky nedeľného summitu v Londýne.

"V najbližších dňoch či týždňoch by som chcel vláde predstaviť plán, v akom čase by sme tie tri percentá dosiahli. Myslím si, že realistické, ale tiež minimum, je zvyšovanie prostriedkov o 0,2 (percentuálneho bodu) ročne, čo by tak zhruba zodpovedalo ako absorpčným kapacitám, tak tomu, čo si môže dovoliť štátny rozpočet," povedal Fiala.

Zdôraznil však, že jedna vec je, aký plán si v ČR pripravia, a druhá, čo sa dohodne na úrovni NATO či EÚ. Tam je podľa neho možné, že sa presadí rýchlejšie zvyšovanie. "To uvidíme. Teraz chcem, aby sme sa v rámci koalície dohodli na troch percentách, ktoré dosiahneme v priebehu niekoľkých rokov," dodal premiér.

Nedeľný summit v Londýne bol podľa neho dôležitý v tom, že sa tam spojili krajiny, ktoré si uvedomujú zmenu medzinárodného prostredia a poriadku a prijímajú na základe toho určitú zodpovednosť. Dodal, že je nevyhnutné robiť konkrétne kroky, ako napríklad zvyšovanie výdavkov na obranu a bezpečnosť, ale potrebná je aj väčšia aktivita v podpore Ukrajiny.

"Ak chceme mať nejaké garancie toho, že - nech už sa dohodne akékoľvek mierové riešenie - bude dlhodobé a trvalé, tak jedným z kľúčových nástrojov pre to, aby to fungovalo, je silná Ukrajina," uviedol predseda českej vlády.

Za dôležité považuje, že sa na stretnutí okrem niektorých členských krajín EÚ zúčastnili aj štáty ako Nórsko či Kanada. Podľa svojich slov je presvedčený, že v takýchto kľúčových chvíľach je dôležitá rola a zodpovednosť veľkých štátov.

"Z tohto hľadiska vítam, že sa na tom všetkom aktívne podieľajú Francúzsko a Veľká Británia, čo sú jednak členské štáty Bezpečnostnej rady (OSN), a jednak jadrové mocnosti - a to má v tejto kritickej dobe skutočne váhu," podotkol.

V závere Fiala doplnil, že úvahy o znovuzavedení povinnej vojenskej služby nepovažuje za správnu cestu. (TASR)

Orbán telefonicky hovoril s americkým prezidentom Trumpom, zrejme o Ukrajine, píše server index.hu.

S odvolaním sa na zdroje amerického veľvyslanectva to uviedol server index.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Obsah telefonátu zdroje nespresnili.

Podľa servera však je zrejmé, že Orbán s Trumpom hovorili aj o ukrajinsko-ruskej vojne, keďže stretnutie sa uskutočnilo iba dva dni po ostrej výmene názorov medzi Zelenským a Trumpom v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Rokovanie Trump následne predčasne ukončil a nedošlo ani k plánovanému podpisu dohody o nerastných surovinách. (TASR)

Ceny ukrajinských štátnych dlhopisov na medzinárodných trhoch prudko klesli, najviac so splatnosťou v roku 2035.

Podľa analytikov tak ceny reagujú na roztržku Zelenského s Trumpom, uviedla agentúra Reuters. Ukrajinské dlhopisy už sa predávali zhruba za 70 percent nominálnej hodnoty, po dnešnom prepade ešte za menej.

Dlhopis ukrajinskej vlády splatný v roku 2035 a denominovaný v dolároch mal dopoludnia ponukovú cenu tesne pod 61,69 centa z dolára, strácal tak 3,63 centa a bol najnižšie za posledný mesiac, ukázali dáta spoločnosti Tradeweb.

Takto nízka cena býva spravidla spájaná s dlhopismi, pri ktorých si nie sú investori istí, či svoje peniaze vôbec dostanú späť. Ukrajina už v minulosti svoj dlh reštrukturalizovala, dávno pred terajším rusko-ukrajinským konfliktom. (ČTK)

Tranzit plynu na Ukrajinu cez Slovensko sa v marci oproti predchádzajúcemu mesiacu výrazne znížil.

Kým ešte koncom februára išlo na ukrajinské územie viac ako 100-tisíc megawatthodín denne, v marci je táto hodnota zatiaľ na úrovni okolo 40-tisíc MWh za deň.

Vyplýva to z údajov zverejnených na stránke prepravcu plynu eustream.

Výstup na Ukrajinu v Budinciach bol minulý pondelok 24. februára 128 400 MWh, čo je približne 12,1 milióna metrov kubických (m3). Tento pondelok bola hodnota výstupu 41 328 MWh, čiže približne 3,9 milióna m3. To je pokles o zhruba 68 % v medzitýždňovom porovnaní. (TASR)

Udalosti v Bielom dome boli zámernou eskaláciou, vyhlásil pravdepodobný nový nemecký kancelár Merz.

Uviedol to Merz v rozhovore s novinármi v Hamburgu s odvolaním sa na rokovania predstaviteľov USA s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Cestu do USA zatiaľ neplánuje, informuje Reuters. "Musíme sa snažiť udržať USA v Európe," vyhlásil.

"Nebola to spontánna reakcia na zásahy Zelenského, ale zjavne plánovaná eskalácia," uviedol Merz. Európu to podľa neho stavia do pozície, keď je nútená rýchlo konať. "Tlak na Európu je enormný," povedal Merz, ktorý sa na domácej scéne snaží o rýchle zostavenie spolkovej vlády. Aj dnes pokračujú rozhovory medzi CDU / CSU a SPD. Podľa šéfa CDU je cieľom dosiahnuť spoločnú líniu pri prieskumných rozhovoroch pred štvrtkovým summitom EÚ.

K summitu v Londýne o Ukrajine zvolanému britským premiérom Keirom Starmerom, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia desiatky únijných krajín, zástupcovia EÚ a NATO či Kanady a Turecka, pravdepodobný nemecký budúci kancelár povedal, že chápe, že európski partneri s napätím očakávajú, kedy bude Nemecko mať novú vládu, ktorá sa bude zúčastňovať sa na celoeurópskych rokovaniach.

"Pre mňa je prioritou obrana," zopakoval na otázku novinárov Merz. Európski lídri si podľa neho veľmi intenzívne vymieňajú informácie, v čom budú naďalej pokračovať bez väčšej prítomnosti médií, aby mohla panovať dôverná atmosféra, uviedol Merz. (ČTK)

Predsedníčka eurokomisie von der Leyenová v utorok informuje členské štáty o plánoch na posilnenie obrany.

Informovala o tom agentúra Reuters.

"Zajtra (utorok) budem prostredníctvom listu informovať členské štáty o pláne prezbrojenia Európy," povedala von der Leyenová novinárom.

"Bezpochyby potrebujeme masívne posilnenie obrany. Chceme trvalý mier, ale trvalý mier sa dá vybudovať len na základe sily a sila sa začína posilnením nás samých," skonštatovala.

Komisia navrhne plán na štvrtkovom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v Bruseli. Summit bol zvolaný s cieľom rokovať o ďalšej podpore Ukrajine a budúcnosti európskej obrany. (TASR)

Rusko za týždeň vyslalo na Ukrajinu vyše 1050 dronov, takmer 1300 leteckých bômb a vyše 20 striel, uviedol Zelenskyj.

Tí, ktorí sa usilujú o vyjednávanie, nezasahujú zámerne civilistov balistickými strelami, dodal.

"Ukrajina bojuje za normálny a bezpečný život, ktorý si zaslúži, za spravodlivý a spoľahlivý mier. Chceme, aby sa táto vojna skončila. Ale Rusko nie, to pokračuje vo svojom vzdušnom terore, "napísal Zelenskyj, ktorý svoju správu doplnil počtom ruských dronov, leteckých bômb a striel, ktorým jeho krajina podľa neho čelila v uplynulom týždni.

"Aby sme donútili Rusko zastaviť svoje útoky, potrebujeme väčšiu kolektívnu silu zo sveta. Musíme sa zamerať na posilnenie našej protivzdušnej obrany, podporu našej armády a zabezpečenie účinných bezpečnostných záruk, ktoré znemožnia návrat ruskej agresie. Spravodlivosť musí zvíťaziť," doplnil prezident.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Ukraine is fighting for the normal and safe life it deserves, for a just and reliable peace. We want this war to end. But Russia does not, and continues its aerial terror: over the past week, more than 1,050 attack drones, nearly 1,300 aerial bombs, and more than 20 missiles have… https://t.co/tjhpYa8Der https://t.co/OkZMY9hhgT

Length: (00:00)

3.3.2025 o 11:20 · archivované: 3.3.2025 o 13:47

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Americký minister obrany Hegseth nariadil zastaviť útočné kybernetické operácie proti Rusku. 

Krok je zrejme súčasťou širšieho úsilia Washingtonu o zapojenie Putina do rozhovorov o Ukrajine a do nového vzťahu so Spojenými štátmi, píše denník The New York Times.

Hegsethove usmernenia, ktoré sú súčasťou prehodnotenia všetkých operácií proti Rusku, neboli verejne vysvetlené. Minister ich však podľa denníka vydal ešte pred  konfrontáciou Trumpa a Zelenského.

Presný rozsah a trvanie príkazu ministerstva obrany nie je jasné, hranica medzi útočnými a obrannými kybernetickými operáciami je navyše často hmlistá, pripomína denník. Zachovanie prístupu k hlavným ruským sieťam na špionážne účely je však podľa NYT zásadné pre pochopenie Putinových zámerov pri vyjednávaní o Ukrajine a pre sledovanie sporov vo vnútri Ruska o tom, na akých podmienkach trvať a kde ustúpiť.

Podľa niekdajších amerických činiteľov je bežné pozastavenie podobných operácií v čase citlivých diplomatických rokovaní. Trumpov a Hegsethov ústup od útočných kybernetických operácií proti Rusku je však podľa denníka riskantný, pretože počíta s tým, že Putin bude krok opätovať a poľaví v takzvanej tieňovej vojne proti USA a ich tradičným spojencom v Európe.

Rusko sa v prvých týždňoch Trumpovej novej vlády naďalej pokúšalo preniknúť do amerických sietí, tvrdia americkí predstavitelia. Toto úsilie je však len súčasťou širšej ruskej kampane. V uplynulom roku sa zvýšil počet ruských útokov prostredníctvom vydieračských programov, takzvaného ransomwaru, na americkú infraštruktúru, nemocnice a mestá. Podľa spravodajských služieb ide z veľkej časti o trestné činy, ktoré ruské tajné služby schválili, alebo ich ignorovali.

V Európe sa v uplynulom roku zvýšil počet pokusov o sabotáže. Existujú podozrenia na ruské pokusy o prerušenie komunikačných káblov, Ruskom riadené explózie a pokusy o atentát, vrátane plánu zavraždiť riaditeľa nemeckého zbrojného koncernu Rheinmetall, ktorý dodáva zbrane Ukrajine. Spojené štáty doteraz hrali ústrednú úlohu v pomoci Európe v boji proti ruským sabotážiam, často v rámci tajných kybernetických operácií. Táto spolupráca by však teraz mohla byť ohrozená, dodáva denník. (ČTK, The New York Times)

Americký minister zahraničia Rubio obvinili Zelenského zo snahy zmariť mierový proces s Ruskom.

Zelenskyj podľa Rubia v rozhovore so stanicou ABC otvorene vyzval na stret amerického Trumpa a viceprezidenta J.D. Vanceho pri ostrej výmene názorov v Oválnej pracovni. Jediné, na čom záleží, je prinútiť Putina k rokovaniam o ukončení vojny, vyhlásil šéf americkej diplomacie. Píšu o tom denník The New York Times a web Politico.

"Zelenskyj bohužiaľ využil každú príležitosť, aby sa pokúsil vysvetľovať Ukrajinu. Potom konfrontoval viceprezidenta, "povedal Rubio v rozhovore na stanici ABC.

Rubio tiež oponoval kritikom, ktorí od roztržky v Bielom dome Trumpovej administratíve vyčítajú prejav nepriateľstva voči Zelenskému. Vyhlásil, že je zmätený "absurdným" odsudzovaním Trumpovej administratívy. Trump je podľa neho nespravodlivo kritizovaný, zatiaľ čo sa snaží sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou.

"Jediný spôsob, ako to skončí, je, že Putin zasadne k rokovaciemu stolu. A prezident Trump je momentálne jedinou osobou na svete, ktorá má vôbec nejakú šancu ho k rokovaciemu stolu priviesť a zistiť, za akých podmienok by bol ochotný vojnu ukončiť, "povedal minister zahraničia.

Rubio svoje komentáre prekladal otvorenými výčitkami voči Zelenskému. Ukrajinský prezident sa podľa neho "nedokázal ovládať" a bránil Trumpovmu mierovému úsiliu. "Bezpečnostné záruky, ktoré vlastne rád nazývam odstrašujúcimi prostriedkami, sú všetky podmienené mierom. Všetci hovoria, že bezpečnostné záruky majú zabezpečiť mier. Najskôr musíte mať mier. Ani nevieme, či je dosiahnutie mieru možné, "uviedol Rubio.

V úlohe senátora Rubio vyjadroval Ukrajine silnú podporu, píše NYT. Niekoľko dní po začatí ruskej invázie v roku 2022 Rubio stanici MSNBC povedal, že nechápe, prečo Spojené štáty "nemôžu začať otvorene hovoriť" Ukrajincom, že "ich budeme podporovať, kým budú ochotní bojovať".

V roku 2023 kritizoval floridského guvernéra Rona DeSantisa, ktorý v dotazníku Fox News odpovedal, že vojna na Ukrajine je "územný spor" a že by sa doňho Spojené štáty nemali ďalej zapliesť. Rubio vtedy uviedol, že Rusko sa snaží odstrániť ukrajinskú vládu a ovládnuť celú krajinu a že jeho agresiu nemožno vyriešiť bežnými zmluvami a mierovými dohodami. (ČTK)

Bývalí poľskí disidenti odkázali Trumpovi, že rokovanie so Zelenským u nich vyvolali zdesenie a odpor.

V otvorenom liste, ktorý držitel Nobelovej ceny za mier Lech Walesa zverejnil na svojom facebookovom profile, píšu, že atmosféra v Oválnej pracovni im pripomenula tú, ktorú zažili počas výsluchov na tajnej polícii a na komunistických súdoch.

Pod list sa okrem Walesu, symbolu odboja Poliakov proti totalitnému režimu a prvého postkomunistického prezidenta, podpísal napríklad bývalý prezident Bronislaw Komorowski alebo publicista Adam Michnik.

Ukrajinská armáda priznala, že Rusko zasiahlo jej výcvikový priestor ozbrojených síl v Dnepropetrovskej oblasti.

Podľa ukrajinského servisu BBC to potvrdil veliteľ ukrajinských pozemných síl Mychajlo Drapatyj. O útoku na výcvikový priestor pri meste Samar, ktoré sa do vlaňajška volalo Novomoskovsk, cez víkend informovali ukrajinskí vojnoví spravodajcovia a vojenskí blogeri.

"Tragédia na cvičisku je strašným dôsledkom nepriateľského útoku," uviedol Drapatyj. Vyjadril sústrasť blízkym vojakom, ktorí pri ňom zahynuli. Koľko obetí si úder vyžiadal, nezverejnil.

"V súčasnosti vyšetrujeme okolnosti tragédie. Osobne sledujem každý krok, aby sme zistili sekundu po sekunde. Pretože ma to tiež bolí, zvnútra ma zožiera hnev," uviedol.

Drapatyj velí tiež operačno-strategickej skupine Chortycia, ktorá je zodpovedná za veľkú časť frontu na východnej Ukrajine. Povedal, že na vyšetrenie udalosti v okolí Samaru pri dedine Čerkaske vymenoval nezávislý vyšetrovací tím, v ktorom sú aj členovia vojenskej kontrarozviedky, a že sa za svoje konanie budú zodpovedať všetci, "kto ten deň rozhodovali a kto nerozhodli včas".

Výcvikový priestor sa nachádza asi 100 kilometrov od frontovej línie. Ruská armáda sa na útok pripravila s pomocou prieskumného dronu Orlan a následne proti polygónu odpálila strelu Iskander s kazetovou muníciou.

Dopadla v momente, keď sa vojaci zoraďovali. Cez víkend o útoku podľa serveru Korrespondent informoval napríklad ukrajinský novinár Andrij Caplijenko na svojom telegramovom účte. V príspevku písal o veľkom počte zabitých ukrajinských vojakov patriacich k 157. samostatnej mechanizovanej brigáde.

Ukrajinský dobrovoľník a operátor dronu zvaný Serhij Fleš podľa BBC Ukrajina kritizoval, že sa nad cvičiskom objavil Orlan, ale "zodpovední ľudia neprijali potrebné bezpečnostné opatrenia".

Podľa ukrajinských vojenských blogerov išlo o druhé podobné podujatie za niekoľko dní.

O útoku pri Samare informovalo ruské ministerstvo obrany a podľa neho si vyžiadal "mnoho obetí". (ČTK)

Vyjadrenia Zelenského v Bielom dome podľa Kremľa ukázali, že Kyjev nechce mier a nie je pripravený na rokovania.

Samotné úsilie Ruska a Spojených štátov na urovnanie sporu nestačí, vyhlásil hovorca Dmitrij Peskov.

Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

"On (Zelenskyj) nechce mier. Niekto by ho mal prinútiť chcieť mier. Ak to urobia Európania, všetka česť im," povedal novinárom hovorca Kremľa Peskov. "Akékoľvek konštruktívne iniciatívy (za mier) sa teraz zídu. Je veľmi dôležité, aby niekto prinútil samotného Zelenského zmeniť svoj postoj," dodal.

Minulotýždňovú ostrú výmenu názorov medzi Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom označil za bezprecedentnú. Ukrajinský líder podľa Peskova "preukázal úplný nedostatok diplomatických schopností. Mierne povedané".

Prísľuby európskych lídrov na víkendovom summite v Londýne o zvýšení financovania Kyjeva podľa hovorcu Kremľa nepomôžu k mierovému riešeniu vojny. Peskov spresnil, že výsledky summitu - vrátane dohody o nákupe rakiet pre systémy protivzdušnej obrany za dve miliardy dolárov - umožnia pokračovanie nepriateľských akcií. (TASR)

S Trumpom sa stretnem, ak ma pozve ku konštruktívnemu dialógu a riešeniu skutočných problémov, uviedol Zelenskyj.

Podľa agentúry Bloomberg ukrajinský prezident uviedol, že príde, ak ho jeho americký náprotivok opätovne pozve "ku konštruktívnemu dialógu, k riešeniu skutočných problémov, kvôli vážnym záležitostiam a skutočným, rozhodným činom a odpovediam".

"Sme hodní rovnocenného dialógu," povedal Zelenskyj v Londýne po stretnutí s prevažne európskymi lídrami. Podľa Bloombergu volil starostlivo svoje slová a odmietol hovoriť po anglicky, aby nedošlo k nesprávnej interpretácii.

"Som presvedčený, že situácia pominie a pred nami sú dôležitejšie veci," povedal. Zelenskyj zároveň uviedol, že Ukrajina je stále pripravená podpísať s Washingtonom dohodu o prístupe USA k ukrajinským prírodným zdrojom. (ČTK, Bloomberg)

Európa si začína uvedomovať, že sa o svoju bezpečnosť musí postarať sama. Toto je päť kľúčových bodov na zlepšenie obrany. (hn.cz)

Francúzsko a Spojené kráľovstvo sa nedohodli na pláne čiastočného prímeria pre Ukrajinu.

Uviedol to štátny tajomník britského ministerstva obrany pre ozbrojené sily Luke Pollard.

V nedeľu francúzsky prezident Macron oznámil návrh jednomesačného prímeria, píše agentúra AFP.

"Nebola dosiahnutá žiadna dohoda o tom, ako prímerie vyzerá," povedal Pollard pre britskú rozhlasovú stanicu Times Radio. "Ale spolu s Francúzskom a našimi európskymi spojencami sa snažíme hľadať cestu, ako... vytvoriť na Ukrajine trvalý a udržateľný mier," dodal.

Ďalší predstaviteľ britskej vlády pod podmienkou anonymity pre AFP potvrdil, že žiadna dohoda nebola zatiaľ prijatá. "Na stole sú rôzne možnosti, ktoré sú predmetom ďalších diskusií so Spojenými štátmi a európskymi partnermi, ale jednomesačné prímerie nebolo dohodnuté," vysvetlil zdroj. (TASR)

Maďarský premiér Orbán označil londýnsky summit o Ukrajine za rokovanie o vojne. 

"V Londýne sa európski lídri rozhodli, že je potrebná vojna, nie mier. Rozhodli, že Ukrajina by mala pokračovať vo vojne. Je to zlé, nesprávne a nebezpečné. Maďarsko zostáva na strane mieru," napísal predseda maďarskej vlády.

Po summite v Londýne viacerí európski predstavitelia ocenili usporiadanie tohto stretnutia. Podľa poľského premiéra Donalda Tuska sa "Európa zobudila". Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz rokovania označil za "prospešné" a odmietol ruskú požiadavku na demilitarizáciu Ukrajiny.

Český premiér Petr Fiala vyhlásil, že lídri sa zhodli na potrebe zvýšiť podporu Ukrajiny a jednou z bezpečnostných záruk by podľa neho mala byť silná ukrajinská armáda.

Iniciatíva Mier Ukrajine a viaceré osobnosti zverejnili otvorenú výzvu pre premiéra Fica. (SITA)

Návrh na použitie zmrazených ruských aktív na podporu ukrajinskej obrany nemá v EÚ jednotu, uviedol poľský premiér Tusk.

Pravdepodobnosť že sa tak udeje je podľa neho malá, informuje agentúra PAP.

Diskusie o možnosti zhabania prebehli na víkendovom rokovaní v Londýne, ktoré inicioval britský premiér Keir Starmer. Stretnutie sa konalo v súvislosti s napätím medzi Washingtonom a Kyjevom.

Podľa Tuska návrh na použitie zmrazených ruských aktív na podporu ukrajinskej obrany nezískal jednomyseľnú podporu. "Nie každý je z tohto riešenia nadšený," povedal a dodal, že pravdepodobnosť zhabania je malá.

"Niektorí sa obávajú negatívnych dôsledkov pre euro alebo bankový systém," vysvetlil poľský premiér s tým, že Poľsko nie je členom eurozóny a nebude mať v tejto otázke rozhodujúce slovo.

Vzhľadom na tieto skutočnosti by sa podľa Tuska mala EÚ sústrediť na predlžovanie sankcií voči Rusku, avšak pripomenul postoj Maďarska, ktoré reštrikcie voči Moskve pravidelne odmieta.

"Je známe, aký postoj zaujme Maďarsko," povedal Tusk. Dodal, že maďarský premiér Viktor Orbán vždy vyjadril nesúhlas a súhlasil až v poslednej chvíli. Podľa Tuska bude maďarské stanovisko ovplyvnené postojom Washingtonu. (TASR)

Mesačné prímerie by ukázalo, či je Putin ochotný začať rokovania o mierovej dohode, tvrdí francúzsky minister Barrot.

Informovali o tom agentúry Reuters a denník The Guardian.

Šéf francúzskej diplomacie v rozhovore pre rozhlasovú stanicu RTL reagoval na návrh prezidenta Emmanuela Macrona, že by mohlo byť uzavreté mesačné prímerie v bojoch "vo vzduchu i na mori" a úderoch na kritickú infraštruktúru. Netýkalo by sa pozemných bojov.

"Ešte nikdy nebolo riziko vojny v Európe, v Európskej únii také vysoké... hrozba sa k nám stále približuje, frontová línia sa k nám stále približuje," upozornil minister.

Barrot tiež verí, že Zelenskyj a jeho americký náprotivok Donald Trump by mohli byť ochotní znovu sa zapojiť do rozhovorov po ostrej výmene názorov v Oválnej pracovni. (TASR)

V Moskve odhalili plán útokov na synagógu a stanicu metra. Činy mal plánovať ruský občan pôvodom zo Strednej Ázie. (TASR)

Mali by sme sa viac znepokojovať migrantmi a drogovými barónmi ako Putinom, vyhlásil Donald Trump. (TASR)

Ruskí vojaci používajú taktiku sebaobetovania a snažia sa zničiť ukrajinské pozície pri Torecku.

Referuje o tom web gazeta.ua.

Ako povedal hovorca operačno-taktickej skupiny Luhansk Dmytro Zaporožec, ruskí okupanti posielajú do akcie kamikadze bojovníkov, aby rozmiestnili míny, ale mnohí z nich zomierajú pri prístupe k obrannej línii.

"Nepriateľ aktívne ničí naše pozície pomocou bezpilotných lietadiel a delostrelectva, preto sme nútení ustúpiť. Okupanti však za to platia najmä samovražednou taktikou. Ich úlohou je buď priblížiť sa k ukrajinským opevneniam a položiť mínu, alebo v blízkosti zomrieť," poznamenal.

Podľa hovorcu ruská armáda často používa tankové míny TM-62, ktoré nie vždy vybuchnú. Niektorí okupanti zomrú pri prístupe k pozíciám, iní nestihnú uniknúť po nasadení výbušnín.

Takáto taktika naznačuje značné straty Rusov a pokusy kompenzovať nedostatok vybavenia a zdrojov zúfalými metódami. (SITA)

Piatkové ostro sledované stretnutie medzi Zelenským a Trumpom sa skončilo tak, ako by nečakal asi nikto.

Spočiatku mierumilovná debata pred kamerami sa zmenila na výmenu názorov, v ktorej Trump spoločne so svojím viceprezidentom J. D. Venceom obvinili Zelenského, že hazarduje s treťou svetovou vojnou a správa sa bez rešpektu voči Spojeným štátom, ktorým vraj počas stretnutia ani raz nepoďakoval za pomoc.

Zelenskyj nakoniec z Bieleho domu odchádzal bez dohody a na príkaz Trumpovej administratívy.

Čo sa to v piatok vlastne stalo, ide skutočne o bezprecedentný okamih v dejinách diplomacie? Čo to spraví s ukrajinsko-americkými vzťahmi a ako by sa mala zachovať Európa?

Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta odborníka v oblasti bezpečnostnej politiky a medzinárodných vzťahov a bývalého ministra obrany v úradníckej vláde Martina Sklenára.

Ukrajinská armáda vyradila z boja ďalších 1 350 okupantov, od začiatku invázie zhruba 878 070, tvrdí ukrajinské velenie.

Ruská armáda prišla aj o ďalších 16 bojových obrnených vozidiel, 60 delostreleckých systémov, dva protivzdušné systémy, 61 dronov aj 109 kusov automobilovej techniky a cisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 252 tankov, 21 290 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 39 327 vozidiel a autocisterien, 24 019 delostreleckých systémov, 1 306 odpaľovacích raketových systémov, 1 093 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 27 655 dronov, 3 085 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 768 kusov špeciálnej techniky.

Po ruskom útoku na Charkov je osem zranených, medzi nimi aj sedemročné dieťa, oznámil starosta mesta Terechov.

Po útoku dronu boli poškodené tri domy. Tlak explózie vybil sklá na takmer 150 oknách. Vo výškovej budove vypukol požiar, informoval  Ihor Terechov.

Karikatúra dňa od Mikuláša Sliackeho: Golfista

Rusko "podkopáva autoritu a nezávislosť" Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, uviedol v nedeľu Kyjev.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí odoslalo protestnú nótu MAAE v súvislosti s obmedzeniami, ktoré sú uvalené na jej monitorovaciu misiu na ZAES.

K tomuto kroku došlo po príchode nového tímu MAAE, ktorý po prvý raz od začiatku vojny cestoval cez Ruskom okupované ukrajinské územie, vyplýva z vyjadrení ruských štátnych médií.

Tím dorazil s niekoľkotýždňovým meškaním v dôsledku vojenskej aktivity v okolí jadrovej elektrárne, pričom z tohto omeškania sa navzájom obviňujú obe strany konfliktu, píše DPA.

Predtým pricestovali pozorovatelia MAAE vždy cez Ukrajinou kontrolované, respektíve sporné územie krajiny, pripomína agentúra. Kyjev bol dlhodobo proti tomu, aby experti OSN prišli do krajiny cez Ruskom okupované oblasti, čo odôvodňoval tým, že by to legitimizovalo falošné nároky Kremľa na tieto územia.

Ukrajina predtým opakovane ponúkla bezpečný prechod, Moskva však odmieta poskytnúť bezpečnostné záruky, čím efektívne núti MAAE spolupracovať v súlade s ruskými požiadavkami, píše DPA.

"Jedine ukončenie ruského jadrového vydierania a návrat (ZAES) k jej legálnemu majiteľovi - Ukrajine - umožní skutočné monitorovanie MAAE a zaistí jadrovú bezpečnosť v Európe," uvádza sa v protestnej nóte.

Ruské jednotky obsadili záporožskú elektráreň krátko po začiatku svojej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Hoci už negeneruje energiu a zostávaz veľkej časti odstavená, bezpečnostné riziká naďalej pretrvávajú. MAAE nasadzuje zamestnancov do stránky na rotačnom princípe, uzatvára DPA. (TASR)

Zelenskyj verí v záchranu vzťahu s Trumpom, rokovať o Ukrajine chce ale v inom formáte.

Hlava ukrajinského štátu to podľa agentúry Reuters vyhlásila po summite o Ukrajine v Londýne.

Zelenskyj tiež povedal, že si nemyslí, že po hádke v Oválnej pracovni Bieleho domu zastaví USA pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni od februára 2022 ruskej invázii. Dodal však, že sa pripravuje na akékoľvek problémy.

Poznamenal, že zastavenie americkej pomoci Kyjevu by pomohlo iba ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Zelenskyj tiež vyhlásil, že je naďalej pripravený podpísať dohodu o nerastných surovinách s USA a že si myslí, že k rovnakému kroku sú pripravení aj Američania.

O dohodu usiloval Trump, aby si USA zabezpečili podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve, a kompenzovali si tak podľa neho doterajšiu pomoc Kyjevu v obrane proti Rusku. Dohodu plánovali Trump a Zelenskyj podpísať v piatok v Bielom dome. Schôdzka sa ale skončila hádkou. (ČTK)

Francúzsko a Británia po mimoriadnom summite západných lídrov navrhujú mesačné prímerie na Ukrajine.

Uviedol to v nedeľu francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého citoval denník Le Figaro.

Prímerie by sa vzťahovalo na more, vzdušný priestor a energetickú sústavu.

Dôvodom na obmedzené prímerie je podľa Macrona to, že by bolo lepšie kontrolovateľné. Poukázal na to, že front medzi Ruskom a Ukrajinou zodpovedá vzdialenosti medzi Parížom a Budapešťou. Na dodržanie celkového pokoja zbraní by tak bolo ťažké dohliadať.

Toto mesačné obmedzené prímerie by potom podľa Macrona otvorilo cestu k ďalšej fáze pokoja zbraní, keď by na mierové dojednania dohliadali zahraničné jednotky.

"V najbližších týždňoch nebudú na ukrajinskej pôde žiadne európske jednotky," povedal Macron. Dodal, že otázkou zostáva, ako tento čas využiť na prímerie a na rokovania, ktoré môžu trvať týždne.

Macron podľa francúzskych médií neverí v prímerie, ktoré by vzišlo z dohody medzi Spojenými štátmi a Ruskom, pretože ruský prezident Vladimir Putin bude chcieť Ukrajinu ponížiť a dosiahnuť demilitarizáciu tejto krajiny. Britský a francúzsky návrh tak má byť alternatívou mierového vyriešenia vojny.

V rozhovore pre Le Figaro francúzsky prezident tiež naznačil, že európske krajiny by mali zvýšiť svoje výdavky na obranu na 3,0 až 3,5 percenta HDP, aby tak reagovali na meniace sa priority Washingtonu. (TASR, ČTK)