Článok pôvodne vyšiel na webe hn.cz
Na utajovanom mieste "kdesi v južnom Nemecku" začala od februára fungovať nová moderná továreň európskeho startupu Helsing, ktorý sľubuje vyrábať tisíce nových útočných dronov vlastnej konštrukcie riadených umelou inteligenciou.
Nie je to chválenkárstvo, ale už ich vyrábajú aj v továrňach na Ukrajine, kde sú nasadzované v bojoch.
Na jeseň potom nemecký koncern Rheinmetall otvorí inú továreň, kde sa budú vyrábať trupy amerických bojových lietadiel F-35
Medzitým experti z Rheinmetallu, Czechoslovak Group, škandinávskej Nammo a ďalších spoločností bojujú s úradmi o povolenie na vybudovanie a prevádzku nových muničných tovární po celej Európe. Tá sa začína vyzbrojovať, ale postupuje zúfalo pomaly.
Po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu a jeho rýchlych krokoch v prvých týždňoch začínajú európski lídri a čoraz viac európskych občanov chápať, že Európa sa naozaj musí postarať o svoju bezpečnosť sama. A že v posledných desaťročiach veľa vecí zanedbala.
Európania sa musia naučiť, že potrebujú byť silní, aby si na nich nikto netrúfol. Že musia odstrašiť potenciálnych útočníkov aj bez pomoci USA.
Toto je päť kľúčových bodov, na ktorých potrebujú Európania pracovať. Otázku jadrového dáždnika ako hlavného piliera odstrašenia zatiaľ nechávame bokom.
V tomto scenári vychádzajme z predpokladu, že Európanom sa podarí dohodnúť s Trumpom, že jadrový dáždnik pre európskych členov NATO zachová.
Prvý bod: Peniaze
Zdanlivo najväčším problémom je, ako rýchlo a efektívne zvýšiť výdavky na obranu v čase, keď Európa nezažíva hospodársky práve zlaté časy. EÚ je zviazaná prísnymi rozpočtovými pravidlami, ktoré bránia vyššiemu zadlženiu, to je ale podľa expertov, ako napríklad Ethan Ilzetzki z London School of Economics, v čase vojnového ohrozenia ekonomicky nezmyselné dodržiavať.
"Obrana sa v histórii väčšinou financovala z dlhu. Na to predsa dlh ako nástroj slúži," vysvetľoval Ilzetzki na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde predstavil štúdiu vypracovanú pod hlavičkou Kielského inštitútu svetovej ekonomiky.
Podľa nej by výdavky na zbrojenie vo výške 3,5 percenta HDP zvýšili výkon európskych ekonomík o jedno až jeden a pol percenta.
Európa - nielen EÚ, ale aj Veľká Británia a Nórsko - presne týmto smerom mieri, niektoré štáty rýchlejšie, niektoré pomalšie. Dôležitým signálom by bolo, ak sa víťazovi nemeckých volieb a kandidátovi na kancelára Friedrichovi Merzovi podarilo v Nemecku rýchlo presadiť úpravu tzv. dlhovej brzdy.
