WASHINGTON, BRATISLAVA. Americký prezident Donald Trump mal na svojho ruského náprotivka Vladimira Putina donedávna protichodné názory.
V minulosti ho nazval silným a múdrym lídrom, s ktorým výborne vychádza. Po tom, čo v roku 2022 Putin napadol Ukrajinu, ho však kritizoval za vedenie „absurdnej vojny“.
V posledných dňoch sa však jasne stavia na Putinovu stranu. Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského totiž klamlivo nazval diktátorom a obvinil ho, že vojnu na Ukrajine začal on.

Situáciu vyhrotil minulý týždeň na stretnutí so Zelenským v Bielom dome, kde mu zvýšeným hlasom pohrozil, že ak nepristúpi na rokovania s Ruskom, USA môžu zrušiť pomoc Ukrajine. Schôdzku následne predčasne ukončil.
Prečo tak americký prezident robí, sa dá nateraz len odhadovať. Analytici však hovoria o tom, že dôvody môžu byť mocenské, ideologické, no aj ekonomické.
V článku sa dočítate aj:
- ako na Trumpove činy reaguje Kremeľ,
- ktorej veľmoci sa môže Trump obávať,
- prečo za situáciou môžu byť ekonomické dôvody,
- či sa môžu normalizovať rusko-americké vzťahy.
Veľmoc v očiach Ruska
Možné odpovede poskytuje amerikanista Ján Hornát z Karlovej Univerzity v Prahe. „Môže ísť čisto o osobný záujem Donalda Trumpa, ktorý je založený na obdive veľmocenskej politiky a na snahe byť vnímaný aj Putinom ako prezident, ktorý má doma všetko pod kontrolou a pevne vládne,“ hovorí analytik pre SME.
„Trump totiž do určitej miery verí, že Rusko považovalo Washington za slabnúcu veľmoc, keď mu vládli demokrati, a tak uznanie, ktoré teraz od Putina získava, je preňho potvrdením, že jeho administratíva vracia USA prestíž,“ dodáva amerikanista.
Ďalší dôvod zbližovania medzi USA a Ruskom sa môže podľa neho týkať svetovej geopolitiky - konkrétne obáv z Číny. „Čoraz pevnejšie rusko-čínske partnerstvo je hrozbou pre americké prvenstvo vo svete. Pre oslabenie Pekingu preto treba Moskvu z tohto partnerstva odlákať a potenciálne ju aj využiť na balancovanie Číny,“ myslí si Hornát.

Ideologicky spriaznení
Trump si s Putinom môže podľa amerikanistu rozumieť aj ideologicky, keďže Európsku úniu môže považovať za príliš liberálnu. „Putinovo Rusko rozhodne konzervatívne je, a aj keď je v mnohých ohľadoch antitézou americkej demokracie, partnerstvo s Trumpovou agendou sa stretáva ideologicky v kultúrnom konzervativizme a národovectve,“ hovorí ďalej.
O ideologickom zbližovaní hovorí najnovšie aj Moskva. „Nová (americká) administratíva rýchlo mení všetky usporiadania zahraničnej politiky. To sa do veľkej miery zhoduje s našou víziou,“ povedal v nedeľu pre ruskú televíziu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.