Vojna na Ukrajine: Najnovšie správy o ruskej invázii

Moskva sprvoti tvrdila, že Ukrajinu treba zbaviť „nacistov a narkomanov“. Týmito slovami odôvodňoval inváziu aj Vladimir Putin a najvyššie postavení činovníci Kremľa. Pôvodným cieľom Moskvy bolo ovládnuť Ukrajinu a zosadiť jej prozápadne orientovanú vládu. Po mesiaci neúspechov sa však Kremeľ vzdal snahy o dobytie hlavného mesta Kyjev a snažil sa docieliť územné zisky na východe a juhu Ukrajiny.

To dnes nevie nikto predvídať. Možno dni, možno týždne, možno mesiace. Okupanti sa snažia postupovať rýchlo a rozsah ich útoku je bezprecedentný. Naznačuje, že cieľom je buď zvrhnutie legitímnej demokratickej vlády, alebo širšia okupácia ukrajinského územia.

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa NATO malo priamo angažovať na Ukrajine.

Rusko vedie v posledných desaťročiach z pomerné agresívnu politiky voči krajinám, ktoré chápe vo svojej sfére vplyvu. V roku 2008 útočilo na Gruzínsko, teraz na Ukrajinu, v januári vyslalo sily aj do Kazachstanu, keď tam vypukli protivládne protesty. Je preto vysoko pravdepodobné, že v takejto politike bude pokračovať. V prípade členov NATO by riskoval konflikt s celou alianciou.

Tretia svetová vojna dnes bezprostredné nehrozí. Ruský prezident Vladimir Putin síce v tvrdom vyhlásení varoval západné krajiny pred tým, aby vstupovali do situácie na Ukrajine, ale to vojensky ani nebolo v pláne. Západ bude zatiaľ reagovať tvrdými sankciami, materiálnou, ekonomickou a humanitárnou pomocou Ukrajine.

Táto otázka je veľmi hypotetická. V minulosti NATO alebo medzinárodné spoločenstvo zasahovalo v prípadoch, keď dochádzalo k zločinom proti ľudskosti – to bol príklad Juhoslávie alebo Sýrie. V roku 2011 vyhlásilo nad Líbyou bezletovú zónu, keď diktátor Kaddáfí chystal masaker ľudí oponentov režimu. Treba si uvedomiť, že v takom prípade by bolo NATO v priamej konfrontácií s Ruskou federáciou.