Európa musí rýchlo prezbrojiť a viac podporiť Ukrajinu, zhodli sa lídri v Londýne (SME Minúta)

Zelenskyj verí v záchranu vzťahu s Trumpom, rokovať o Ukrajine chce ale v inom formáte.

Hlava ukrajinského štátu to podľa agentúry Reuters vyhlásila po summite o Ukrajine v Londýne.

Zelenskyj tiež povedal, že si nemyslí, že po hádke v Oválnej pracovni Bieleho domu zastaví USA pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni od februára 2022 ruskej invázii. Dodal však, že sa pripravuje na akékoľvek problémy.

Poznamenal, že zastavenie americkej pomoci Kyjevu by pomohlo iba ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Zelenskyj tiež vyhlásil, že je naďalej pripravený podpísať dohodu o nerastných surovinách s USA a že si myslí, že k rovnakému kroku sú pripravení aj Američania.

O dohodu usiloval Trump, aby si USA zabezpečili podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve, a kompenzovali si tak podľa neho doterajšiu pomoc Kyjevu v obrane proti Rusku. Dohodu plánovali Trump a Zelenskyj podpísať v piatok v Bielom dome. Schôdzka sa ale skončila hádkou. (ČTK)

Francúzsko a Británia po mimoriadnom summite západných lídrov navrhujú mesačné prímerie na Ukrajine.

Uviedol to v nedeľu francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého citoval denník Le Figaro.

Prímerie by sa vzťahovalo na more, vzdušný priestor a energetickú sústavu.

Dôvodom na obmedzené prímerie je podľa Macrona to, že by bolo lepšie kontrolovateľné. Poukázal na to, že front medzi Ruskom a Ukrajinou zodpovedá vzdialenosti medzi Parížom a Budapešťou. Na dodržanie celkového pokoja zbraní by tak bolo ťažké dohliadať.

Toto mesačné obmedzené prímerie by potom podľa Macrona otvorilo cestu k ďalšej fáze pokoja zbraní, keď by na mierové dojednania dohliadali zahraničné jednotky.

"V najbližších týždňoch nebudú na ukrajinskej pôde žiadne európske jednotky," povedal Macron. Dodal, že otázkou zostáva, ako tento čas využiť na prímerie a na rokovania, ktoré môžu trvať týždne.

Macron podľa francúzskych médií neverí v prímerie, ktoré by vzišlo z dohody medzi Spojenými štátmi a Ruskom, pretože ruský prezident Vladimir Putin bude chcieť Ukrajinu ponížiť a dosiahnuť demilitarizáciu tejto krajiny. Britský a francúzsky návrh tak má byť alternatívou mierového vyriešenia vojny.

V rozhovore pre Le Figaro francúzsky prezident tiež naznačil, že európske krajiny by mali zvýšiť svoje výdavky na obranu na 3,0 až 3,5 percenta HDP, aby tak reagovali na meniace sa priority Washingtonu. (TASR, ČTK)

Všetci v Európe spoločne pracujú na tom, aby našli základ pre spoluprácu s USA, uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident po summite v Londýne tiež uviedol, že európska jednota je na extrémne vysokej úrovni, ako už dlho nebola, a že na vrcholnej schôdzke cítil silnú podporu svojej krajiny.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

The summit in London was dedicated to Ukraine and our shared European future.

We feel strong support for Ukraine, for our people – both soldiers and civilians, and our independence. Together, we are working in Europe to establish a solid foundation for cooperation with the… https://t.co/4UIUAFqOrs https://t.co/6CiBZ1HhOA

2.3.2025 o 21:32 · archivované: 2.3.2025 o 21:52

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Západ musí odolať vydieraniu a agresii zo strany Ruska, povedal poľský premiér Tusk po londýnskom summite.

Potvrdil tiež slová ďalších účastníkov schôdzky, že krajiny sú pripravené navýšiť výdavky na obranu. Tusk tiež vyzval na jednotu v prístupe k Ukrajine medzi Európou a Spojenými štátmi.

"Musí sa urobiť všetko pre to, aby Európa a Spojené štáty hovorili jedným hlasom," citovala agentúra AFP Tuska ohľadom ruskej invázie na Ukrajinu, dva dni po strete medzi Kyjevom a Washingtonom. 

Summit Úni, ktorý sa má konať nadchádzajúci týždeň, má podľa Tuska Moskve jasne ukázať, že "Západ nemá v úmysle kapitulovať pred jej vydieraním a agresiou".

Tusk tiež vyzval európskych spojencov na posilnenie východnej hranice Únie s Ruskom a Bieloruskom, ktoré je spojencom Moskvy. Bezpečné hranice Poľska, pobaltských štátov a Fínska sú podľa neho pre Európu "absolútnou prioritou".

"Poľsko má z pochopiteľných dôvodov (...) najväčší záujem na tom, aby Európa bola silnejšia a schopnejšia obranných akcií v neporovnateľne väčšom meradle ako doteraz, aby odradila Rusko od prípadného útoku, "dodal Tusk.

Kanada bude pokračovať v podpore Ukrajiny, uviedol premiér Trudeau.

Ukrajina podľa neho nebráni len svoje vlastné územia, ale obhajuje samotné princípy a hodnoty, ktoré sú základom demokracií.

Pre Kanadu je podľa Trudeaua "dôležité, aby bola so spojencami", keď sa diskutuje o obrane Ukrajiny. "Všetci musíme hrať dôležitú úlohu," dodal podľa televíznej stanice Sky News.

Na otázku, akú úlohu bude hrať Kanada v takzvanej koalícii zodpovedných odpovedal, že "Kanada bola od samého začiatku jedným z najväčších stúpencov Ukrajiny. "Už viac ako desať rokov cvičíme príslušníkov ukrajinskej armády," dodal.

Kanada bude podľa premiéra ďalej hrať "významnú" úlohu. "Budeme aj naďalej Ukrajinu podporovať, ako to bude potrebné a ako dlho to bude potrebné," dodal. 

Na otázku, či by mohla Kanada vyslať aj vojakov do prípadnej mierovej misie, odpovedal, že "všetky varianty sú na stole".

Justin Trudeau
@JustinTrudeau

In London, I announced new sanctions against key Kremlin allies — paramilitary organizations, their leaders, and others — who are complicit in helping Russia wage war in Ukraine.
 
We won’t allow Russia’s enablers to prolong this illegal invasion.

2.3.2025 o 20:18 · archivované: 2.3.2025 o 21:17

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Český premiér Fiala prerokuje v blízkej dobe s ministrami navýšenie rozpočtu na obranu.

Uviedol to na sieti X po summite európskych krajín k Ukrajine v Londýne. Počas stretnutia vznikla koalícia zodpovedných, ktorým nie je ľahostajná bezpečnosť a obrana Európy, vysvetlil s tým, že bude investovať do svojej obrany a posilní Ukrajinu.

"Zhodli sme sa, že všetci budeme viac investovať do vlastnej obrany, a tiež na tom, že posilníme vojenskú podporu Ukrajine, pretože tou najdôležitejšou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu je jej silná armáda. Všetci sme si vedomí závažnosti situácie, teraz treba prejsť od slov k činom. Aj preto v najbližšom čase s kolegami z vlády prerokujem navýšenie rozpočtu na obranu," uviedol.

Britský kráľ Karol III. prijal ukrajinského prezidenta Zelenského vo svojom sídle na východe Anglicka.

Na sieti X to oznámil Buckinghamský palác. Stretnutie, o ktoré kráľ požiadal, sa konalo na okraj summitu o Ukrajine.

Stretnutie Karola III. a Zelenského sa odohralo v kráľovom vidieckom sídle Sandringham House vo východoanglickom Norfolku. (ČTK)

Ruská požiadavka na demilitarizáciu Ukrajiny je neprijateľná, povedal po summite kancelár Scholz.

Po skončení vojny potrebné podľa Scholza potrebné zachovať na Ukrajine silnú armádu. Zdôraznil tiež, že je nevyhnutné Ukrajinu ďalej podporovať a zároveň posilniť európsku bezpečnosť.

"Je jasné, že budeme musieť Ukrajinu naďalej podporovať. A všetci vedia, že USA a Nemecko sú najväčšími podporovateľmi (Ukrajiny)," povedal Scholz. S odvolaním sa na incident v Bielom dome kancelár uviedol, že transatlantická minulosť bola dôležitá a že nemenej dôležitá je aj jej budúcnosť.

Podľa Scholza je dôležité, aby sa Ukrajina mohla na svojich spojencov spoľahnúť. Takisto platí, že Ukrajina vzdorujúca od februára 2022 ruskej invázii sa bude musieť naďalej brániť sama, uviedol kancelár.

Zdôraznil, že ruské požiadavky sú neprijateľné, pretože Ukrajina musí zostať európskou krajinou. Dodal, že cestou k mieru je to, že Rusko vojnu ukončí.

Kancelár sa zmienil aj o nadchádzajúcom mimoriadnom summite Európskej únie, ktorý sa v Bruseli uskutoční vo štvrtok. Jeho témou bude to, čo Európania môžu urobiť pre posilnenie vlastnej bezpečnosti.

Ďalšie krajiny čoskoro oznámia zvýšenie výdavkov na obranu, oznámil šéf NATO po summite západných lídrov v Londýne. (TASR)

Ukrajinský prezident by mal podľa republikánov odstúpiť, demokrati tvrdia, že sa Biely dom stáva nástrojom Kremľa.

Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj podľa predstaviteľov amerických republikánov možno bude musieť odstúpiť, ak sa medzi Kyjevom a Moskvou má dosiahnuť mierová dohoda.

„Potrebujeme lídra, ktorý s nami dokáže rokovať, prípadne dokáže rokovať s Rusmi a ukončiť túto vojnu," povedal pre televíznu stanicu CNN poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

Americkí predstavitelia vyjadrili s postojmi republikánov ostrý nesúhlas a prezident Donald Trump sa podľa nich nebezpečne priblížil k úplnému priateľstvu s Ruskom.

„Biely dom sa stáva nástrojom Kremľa," povedal demokratický senátor Chris Murphy. „Zdá sa, že Amerika sa snaží spojiť s diktátormi," vyhlásil pre CNN.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio však trvá na tom, že Biely dom má na Putinove Rusko realistický pohľad.

„Nikto tu netvrdí, že Vladimir Putin tento rok dostane Nobelovu cenu za mier," povedal pre televíziu ABC. Dodal však, že prvým krokom k zabezpečeniu mieru je prinútiť strany, aby spolu hovorili.

„Nemôžete ukončiť vojnu, pokiaľ obe strany neprídu k stolu," povedal.

„Nesľubujem vám, že je to možné ... Nehovorím vám, že je to pravdepodobné na 90 percent. ...Hovorím, že je nulová pravdepodobnosť, ak ich nedostaneme k rokovaciemu stolu," vyhlásil Rubio. (SITA)

Francúzi a Briti chcú s Kyjevom vypracovať vlastnú mierovú dohodu, ochotné štáty hovoria o zbrojení. (SME)

Už nie je čas na ďalšie reči, musíme konať, povedal po summite britský premiér Starmer.

Viaceré krajiny dnes naznačili, že chcú byť súčasťou európskeho plánu pre Ukrajinu, povedal Starmer.

"Všetko, čo robím, je za zachovanie mieru," odpovedal na otázku novinárov, či môže vylúčiť vojnu s Ruskom.

Starmer po skončení summitu v Londýne potvrdil plán zorganizovať "koalíciu ochotných", ktorá by dohliadala na plnenie akejkoľvek mierovej dohody na Ukrajine, pričom vedúcu úlohu by zohrávalo Spojené kráľovstvo.

Starmer takisto oznámil dohodu v hodnote 1,6 miliardy libier, ktorá umožní Ukrajine nakúpiť viac ako 5000 rakiet pre systémy protivzdušnej obrany s využitím financovania exportu. Rakety sa podľa neho budú vyrábať v Belfaste, informuje denník The Guardian.

Účastníci schôdzky sa podľa Starmera zhodli na pokračovaní vojenskej pomoci Ukrajine a zvyšovaní ekonomického tlaku na Rusko.

Takisto budú trvať na tom, že Kyjev musí byť pri akýchkoľvek mierových rokovaniach. Konečná dohoda by mala zahŕňať aj Rusko, zdôraznil Starmer.

"Európa musí vykonať ťažkú prácu, ale aby sme podporili mier na našom kontinente a dosiahli úspech, musí mať toto úsilie silnú podporu USA," domnieva sa.

Európa nevyhnutne potrebuje prezbrojiť, povedala po summite v Londýne von der Leyenová.

Podľa šéfky eurokomisie je nutné pripraviť sa na najhoršie.

"Po dlhej dobe nedostatočných investícií je teraz nanajvýš dôležité investície do obrany na dlhší čas zvýšiť," povedala novinárom von der Leyenová.

"V geostrategickom prostredí, v ktorom žijeme, sa musíme pripraviť na najhoršie a zvýšiť výdavky na obranu," cituje predsedníčku eurokomisie denník The Guardian.

Európa musí pracovať na tom, aby sa Ukrajina stala oceľovým dikobrazom, ktorý bude pre možných útočníkov nestráviteľný, povedala podľa denníka. Ukrajina potrebuje "komplexné bezpečnostné záruky", dodala.

To, čoho sa dopustili dvaja muži vo vedení Spojených štátov, je nesmierna, priam dejinná hanba. Píše Samo Marec. (SME)

Účastníci summitu európskych krajín sa podľa českého premiéra Fialu zhodli na potrebe navýšiť podporu Ukrajiny.

Jednou z bezpečnostných záruk je do budúcnosti mať silnú armádu. Súčasne je potrebné sa viac starať "o našu bezpečnosť a posilniť prostriedky, ktoré do bezpečnosti dávame", povedal Fiala po stretnutí v Londýne Českej televízii.

Rovnako ocenil, že spolupracujú Francúzsko a Veľká Británia, ktoré sa podľa neho ujali "akéhosi" vedenia.

"Sú to krajiny, ktoré sú v Bezpečnostnej rade, sú to jadrové veľmoci. Tak je dôležité, že spoločne pracujú s našou podporou, a myslím si, že to je dobrá správa," vyhlásil český premiér. (ČTK)

Musíme urýchlene prezbrojiť Európu, vyhlásila Von der Leyenová po summite západných lídrov v Londýne. (TASR)

Ukrajinu v obrane proti ruskej invázii podporuje 52 percent Američanov, štyri percentá stoja za Ruskom.

Ani na jednu stranu sa nestavia 44 percent. Vyplýva to z v nedeľu zverejneného prieskumu verejnej mienky televízie CBS News a inštitútu Yougov.

Sondáž, ako upozornila spravodajská stanica CNN, vznikla ešte pred piatkovou roztržkou medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a hlavou ukrajinského štátu Volodymyrom Zelenským.

Prácu republikánskeho prezidenta Trumpa v Bielom dome hodnotí kladne 51 percent Američanov, naopak 49 percent ju kritizuje.

Na otázku, aké dopady na vojnu majú Trumpove kroky a vyhlásenia, uviedlo 46 percent respondentov, že straní Rusku. Na 43 percent má za to, že Trump pristupuje k obom bojujúcim krajinám rovnako, jedenásť percent potom vidí uprednostňovanie Ukrajiny.

Pokiaľ ide o pohľad na Rusko, tak 34 percent Američanov, respektíve 41 percent republikánov, ho podľa prieskumu vníma ako spojenca či priateľskú krajinu.

Negatívne vidí Moskvu 32 percent Američanov a zhodný počet republikánov, ako nepriateľa potom 34 percent Američanov, respektíve 27 percent republikánov.

Veľký rozdiel medzi stranami je očividný v názore na to, či by USA mali naďalej poskytovať brániacej sa Ukrajine zbrane. 51 percent súhlasí, podľa straníckeho rozdelenia zastáva takýto názor 72 percent demokratov a 32 percent republikánov.

Proti ďalším zbrojným dodávkam na Ukrajinu sa vyslovilo 49 percent respondentov, konkrétne 28 percent demokratov a 68 percent republikánov.

Prieskumu, ktorý sa konal od 26. do 28. februára, sa zúčastnilo 2311 dospelých Američanov. (ČTK)

Banáš buduje sebavedomie proruského publika. V slovenskej debate je priechodný každý nonsens. Píše Peter Schutz. (SME)

USA potrebujú ukrajinského vodcu, ktorý dokáže rokovať s Washingtonom aj Moskvou o ukončení vojny.

Spravodajskej televízii CNN to povedal poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

Poznamenal, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj musí jasne ukázať, že je pripravený na mier. Vojnu začal ruský prezident Vladimir Putin inváziou na Ukrajinu vo februári 2022.

Waltz nedeľňajším vyjadrením reagoval na piatkovú roztržku v Bielom dome medzi Zelenským, Trumpom a americkým viceprezidentom J. D. Vancem.

Schôdzka v Oválnej pracovni pred kamerami médií prerástla v hádku, počas ktorej Trump a Vance zdôrazňovali, že ukrajinské vedenie sa musí sústrediť na diplomaciu, aby ukončilo "deštrukciu" svojej krajiny a že pre dojednanie mieru je potrebné vystupovať voči Putinovi ústretovo.

Trump vyhlásil, že sa ukrajinský prezident zahráva s treťou svetovou vojnou, a spolu s Vancom označili správanie Zelenského za neúctivé a vytkli mu, že nie je dosť vďačný za americkú pomoc.

Vyhrotenie sporu pred novinármi viedlo niektorých diplomatov, analytikov i komentátorov k názoru, že konflikt bol vopred pripravený a že Zelenskyj padol do pasce. To Waltz odmietol. "Je to úplná lož," povedal s tým, že o prepadnutie zo zálohy rozhodne nešlo.

Waltz CNN rovnako povedal, že pri Zelenskom nebolo vidieť, či chce v Bielom dome konať v dobrej viere. Dodal, že USA sa usilujú o trvalé ukončenie vojny na Ukrajine s bezpečnostnými zárukami, ktorých poskytnutie bude pod taktovkou Európanov.

Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť okomentoval slovný konflikt v Bielom dome už v sobotu, keď v rozhovore so CNN prirovnal Zelenského k bývalej priateľke, ktorá sa namiesto posunutia vzťahu vpred chce hádať o to, čo človek povedal pred deviatimi rokmi. (ČTK)

Útok ruského dronu na autobus v Chersone jedného civilistu zabil a šiestich zranil.

Dvoch mužov a jednu ženu previezli do nemocnice

 Na komunikačnej platforme Telegram to uviedla vojenská administratíva Chersonskej oblasti. (SITA, Ukrajinská pravda)

Britský premiér Starmer na úvod summitu v Londýne zopakoval neochvejnú podporu Ukrajine.

Zdôraznil však, že v európskej bezpečnosti nastal moment, ktorý sa "opakuje raz za generáciu." Všetci európski lídri preto podľa neho musia "zintenzívniť svoje úsilie."

"Dosiahnutie dobrého výsledku pre Ukrajinu nie je len otázkou správneho alebo nesprávneho postupu; je to životne dôležité pre bezpečnosť každého tu prítomného štátu a aj mnohých ďalších," vyhlásil Starmer. 

Nedeľné rozhovory sa podľa britského premiéra zamerajú na spôsoby ako dosiahnuť "spravodlivý a trvalý mier" a na ďalšiu podporu Ukrajiny, "pretože aj keď Rusko hovorí o mieri, pokračuje vo svojej neúprosnej agresii."

Pred popoludňajším zasadnutím Starmer absolvoval bilaterálne rokovanie s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, ktorá po stretnutí uviedla, že je veľmi dôležité vyhnúť sa riziku "rozdelenia Západu" v otázke vojny na Ukrajine. 

Británia a Taliansko podľa nej v tejto súvislosti môžu zohrávať dôležitú úlohu a pôsobiť ako prostredníci.

Britský premiér sa telefonicky spojil aj s vedúcimi predstaviteľmi pobaltských štátov, ktorí na summit neboli pozvaní. Lídri Estónska, Litvy a Lotyšska podľa hlavnej poradkyne litovského prezidenta Asty Skaisgiryté-Liauškiené dali svoju frustráciu s neobdržaním pozvánky britskému premiérovi jasne najavo. 

Poradkyňa pre litovský rozhlas LRT uviedla, že Starmer začal ich nedeľnú diskusiu ospravedlnením a povedal, že "nabudúce sa takýmto veciam vyhne."

Keir Starmer
@Keir_Starmer

Speaking with President @AlarKaris, Prime Minister @EvikaSilina and President @GitanasNauseda, we agreed that we must come together to find a path towards a lasting peace in Ukraine that ensures their sovereignty and is backed up by strong security guarantees.

This is vital for… https://t.co/CrnXRv5mLs https://t.co/oSN77HNBhY

2.3.2025 o 14:28 · archivované: 2.3.2025 o 16:30

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V Londýne sa začal summit európskych lídrov o Ukrajine. Stretnutie zorganizoval britský premiér Starmer.

Na zasadnutí sú prítomní 19 vysokí predstavitelia z Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Turecka, Dánska, Fínska, Poľska, Česka, Rumunska alebo Kanady, ako aj vedúci predstavitelia NATO a EÚ. Prítomný je aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Stretnutie sa uskutoční dva dni po ostrej výmene názorov v Oválnej pracovni medzi Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni.

Rokovanie Trump následnej predčasne ukončil a nedošlo ani k plánovanému podpisu dohody o nerastných surovinách. Podľa zdrojov amerických médií Trump dokonca uvažoval zastavenie všetkej pomoci Ukrajine.

Podľa kancelárie britského premiéra summit nadviaže na februárové rokovania z Paríža, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron a zameria sa na "posilnenie pozície Ukrajiny - vrátane pokračujúcej vojenskej podpory a zvýšeného ekonomického tlaku na Rusko".

Cieľom summitu je znovu zdôrazniť potrebu dohody, ktorá "prinesie trvalý mier", a prediskutovať ďalšie kroky pri plánovaní silných bezpečnostných záruk.

Starmer tiež v nedeľu uviedol, že Británia a Francúzsko budú spolupracovať s Ukrajinou na pláne zastavenia bojov s Ruskom, ktorý bude neskôr predložený Spojeným štátom.

Litva investuje 20 miliónov eur do ukrajinského obranného priemyslu, krajina opäť potvrdila svoju podporu Ukrajine.

„Litva bude pokračovať v investíciách do ukrajinského obranného priemyslu, nakupovať na Ukrajine pre Ukrajinu. Na tento účel sme vyčlenili 20 miliónov eur a táto suma bude naďalej rásť," uviedla litovská ministerka obrany Dovil? Šakalienová.

Ministerka poukázala na potenciál ukrajinského obranného priemyslu stať sa kľúčovým hráčom na globálnom trhu.

Ukrajinskí inžinieri totiž podľa nej majú vysokú úroveň skúseností a motivácie a rozhodovacie orgány v obrannom sektore majú odhodlanie a strategické myslenie. (SITA, Ukrajinská pravda)

Pápež vyzval k modlitbám za mier, z nemocnice sa podľa Františka zdá byť vojna ešte absurdnejšia. (TASR)

Česká ministerka obrany Černochová navštívila Ukrajinu, odovzdala pomoc vojakom z okolia Charkova.

"Ukrajina bojuje túto vojnu aj za nás a je našou morálnou povinnosťou ju ďalej podporovať," uviedla Černochová s tým, že jej najväčším želaním je, aby zoznam mien padlých nenarastal a súčasná vojna sa čo najskôr skončila.

Ministerka podľa svojho vyjadrenia navštívila v Charkovskej oblasti niekoľko miest vrátane obce Sokolovo a pripomenula, že 8. marca to bude 82 rokov, čo na vtedajšom východnom fronte prvýkrát do bojov zasiahla samostatná československá vojenská jednotka. 

Podľa ministerky historici aj po takom dlhom čase nachádzajú vzácne artefakty z bojového nasadenia československých vojakov a spomenula nedávny nález zabudnutých pôvodných vojenských zákopov, ktoré navštívila.

"Miestnym historikom sa systematickým vyhľadávaním a porovnávaním nových i starých máp a fotografií podarilo nájsť zabudnuté pôvodné zákopy našich vojakov na najsevernejšom úseku tejto bitky," uviedla ministerka.

S predstaviteľmi okresu Zmijiv a spolku Sokolovo sa poklonila pamiatke padlých vojakov v Sokolove, Taranowke a Zmijive. 

"V parku, kde sa v Sokolove nachádza vojnový hrob a hlavný pamätník bitky z roku 1943, som sa poklonila aj pri úplne novom pietnom mieste venovanom miestnym hrdinom, padlým pri obrane Ukrajiny proti barbarskej agresii Ruska," doplnila.

Jana Černochová
@jana_cernochova

Tento víkend jsem navštívila v Charkovské oblasti na Ukrajině několik míst včetně obce Sokolovo, která je hluboce spojená s československými vojenskými tradicemi a historií.

8. března tomu bude 82 let, co na tehdejší východní frontě poprvé do bojů zasáhla samostatná čs. vojenská… https://t.co/jk9wsqCY2h https://t.co/L1xDK06DLF

Length: (00:00)

2.3.2025 o 12:03 · archivované: 2.3.2025 o 14:45

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Šéf ruskej diplomacie Lavrov ocenil pragmatizmus prezidenta Trumpa pri snahe ukončiť vojnu na Ukrajine.

Ruský minister zahraničia tiež znovu odmietol možné nasadenie európskych mierových jednotiek na Ukrajine, ktoré navrhli v súvislosti s mierovými rokovaniami Washingtonu s Moskvou niektoré európske krajiny.

Lavrov už skôr označil rozmiestnenie vojakov z NATO za neprijateľné, aj keby to boli len sily jeho členských štátov alebo jednotky Únie. Moskva by to podľa neho pokladala za priame ohrozenie.

"Už keď bol Donald Trump prvýkrát zvolený, mnoho z našich politikov prepadlo pocitu eufórie. A teraz je to rovnako," povedal šéf ruskej diplomacie s odvolaním sa aj na prvé pôsobenie Trumpa v Bielom dome od januára 2017 do januára 2021.

Spojené štáty majú podľa Lavrova stále rovnaký cieľ, a to byť prvou svetovou veľmocou. "Donald Trump je pragmatik. Jeho heslom je zdravý rozum, a to znamená (a každý to môže vidieť) prechod k tomu robiť veci inak. Ale jeho cieľom je stále 'MAGA' (Urobme Ameriku znovu skvelou)," uviedol Lavrov. (ČTK)

Poľský premiér Tusk potvrdil, že Ukrajina môže rátať s bezpodmienečnou podporou Poľska.

Poľsko by mohlo podľa Tuska využiť svoje priateľské vzťahy s Washingtonom na to, aby pred rokovaniami s európskymi spojencami presvedčilo Spojené štáty, aby viac podporovali Ukrajinu.

Podľa agentúry AFP citovanej TASR Tusk pritom priznal, že existuje "určitá dilema" v tom, že postoj USA k Ukrajine "nie je taký jasný ako ten náš". Vyzval však prekonať túto situáciu, pričom zdôraznil, že Poľsko má teraz "vynikajúce vzťahy so Spojenými štátmi" a v budúcnosti ich "posilní".

Tusk vyslovil predpoklad, že na summite v Londýne bude Poľsko "viac počuť" vďaka jeho vysokým výdavkom na obranu a "veľmi dobrým vzťahom s Američanmi".

Avizoval tiež, že v Londýne navrhne zvýšenie počtu európskych vojakov na východnom krídle Európskej únie: vo Fínsku, pobaltských štátoch a v Poľsku, aby lepšie chránili svoje hranice s Ruskom a Bieloruskom.

"Zamyslite sa nad tým, ako to znie: 500 miliónov Európanov žiada 300 miliónov Američanov, aby ich chránili pred 130 miliónmi Rusov," pripomínal Tusk v rozhovore s novinármi krátko pred odletom do Londýna.

Nová americká administratíva iniciovala zblíženie s Ruskom a prezident Donald Trump a viceprezident J. D. Vance často opakujú názory a tvrdenia Kremľa o vojne, ktorú Rusko rozpútalo proti Ukrajine. Aj s týmto naratívom súvisela slovná prestrelka, ktorá sa odohrala v piatok v Bielom dome medzi Zelenským a Trumpom s Vanceom a ktorá ohrozila podporu USA Ukrajine. Tusk však v nedeľu zopakoval, že Ukrajina môže počítať s podporou jeho krajiny bez akýchkoľvek dodatočných podmienok.

Tusk tiež konštatoval, že "Európa sa prebudila", a podporil výzvu talianskej premiérky Giorgie Meloniovej na zvolanie summitu Európskej únie a Spojených štátov. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany priznalo, že na Ukrajine zaútočilo na infraštruktúru na spracovanie plynu.

Vo svojej pravidelnej zvodke ruský rezort spresnil, že útokmi ruskej armády bola poškodená infraštruktúra vojenských letísk a zariadení na spracovanie plynu, ktoré "podporujú prevádzku podnikov vo vojensko-priemyselnom sektore Ukrajiny, dielne na výrobu bezpilotných lietadiel a ich sklady".

Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko v noci na nedeľu vyslalo do útokov na Ukrajine 79 bezpilotných lietadiel. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť 63 z nich. (TASR)

Zastavenie americkej pomoci Ukrajine by výrazne zvýšilo šance Ruska vyhrať vojnu, varuje Inštitút pre štúdium vojny.

To by podľa Inštitútu pre štúdium vojny mohlo viesť k zvýšenej ruskej agresii, územným ziskom Moskvy a ďalšej destabilizácii regiónu.

„Ukončenie americkej pomoci Ukrajine a umožnenie ďalších ruských ziskov by povzbudilo Putina a posilnilo by jeho presvedčenie, že Rusko môže zabrať a kontrolovať Ukrajinu a ďalšie bývalé sovietske krajiny vrátane súčasných členských štátov NATO," konštatuje ISW.

Institute for the Study of War
@TheStudyofWar

NEW: Senior US officials are suggesting that the United States may cut all aid to Ukraine, although President Trump has not indicated any such intention.

Cutting the current flow of aid to Ukraine would directly undermine President Trump’s stated goal of achieving a sustainable… https://t.co/RWTuxrDA3L https://t.co/g5wdz2UciO

2.3.2025 o 0:38 · archivované: 2.3.2025 o 12:30

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Analytici inštitútu zdôrazňujú, že hlavnou prekážkou ukončenia vojny nie je ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ale ruský vodca Vladimir Putin.

„Zelenskyj niekoľkokrát naznačil, vrátane svojho rozhovoru pre Fox News z 28. februára, že je ochotný urobiť územné ústupky, ústupky v otázke členstva Ukrajiny v NATO, aby zabezpečil spravodlivý a udržateľný mier," píše ISW. Naopak, Putin a iní predstavitelia Kremľa neustále opakujú, že chcú dosiahnuť svoje počiatočné ciele, čo znamená úplnú kapituláciu Ukrajiny. (SITA, Ukrajinská pravda)

Miliardár a Trumpov poradca Musk podporil návrh na vystúpenie USA z NATO a OSN.

Na sociálnej sieti X v reakcii na príspevok od pravicového politického komentátora, ktorý povedal, že "je čas", aby USA opustili NATO a OSN napísal: "Súhlasím."

Táto správa prichádza po tom, čo niekoľko republikánskych zákonodarcov predložilo návrh zákona o odchode USA z OSN s tvrdením, že organizácia nie je v súlade s agendou Trumpovej administratívy "Amerika na prvom mieste".

Elon Musk
@elonmusk

I agree https://t.co/ZhjBXCTQfp

2.3.2025 o 3:35 · archivované: 2.3.2025 o 12:15

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Cieľom musí byť spravodlivý mier, vedie k nemu len vojenská podpora Ukrajiny, povedal český premiér Fiala.

V Londýne sa podľa Fialu v nedeľu stretnú krajiny, ktoré si uvedomujú vážnosť situácie a chcú niečo urobiť, aby Európa bola dlhodobo bezpečnejšia.

Nikto podľa Fialu nemá radosť z toho, ako sa skončilo v piatok rokovanie medzi americkým a ukrajinským prezidentom Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským. 

Schôdzka skončila roztržkou a predčasne. Fiala dúfa, že bude možné vzťahy oboch prezidentov a ich krajín dostať do prijateľnej roviny. Spojené štáty sú podľa Fialu naďalej spojencom a hrajú dôležitú úlohu.

"Ale ukázalo to rôzne pohľady na riešenie situácie a malo nás to prebudiť," vyhlásil Fiala. (ČTK)

Británia a Francúzsko budú s Ukrajinou pracovať na pláne prímeria, o ktorom potom budú rokovať s USA.

Britský premiér Keir Starmer v rozhovore s BBC tiež povedal, že americký prezident Donald Trump chce trvalý mier.

Na adresu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa v piatok s Trumpom v Bielom dome dostal do tvrdého stretu, podotkol, že neurobil nič zlé.

Starmer v rozhovore s BBC povedal, že americké záruky pre Ukrajinu budú potrebné, aj keď Európa navýši svoje obranné výdavky. Diplomati Británie a USA sa podľa neho čoskoro stretnú, aby o nich rokovali. (ČTK)

Radikálny posun v zahraničnej politike USA do veľkej miery zodpovedá vízii Ruska, tvrdí Kremeľ. (TASR)

Porážka Ruska na Ukrajine je lepšie riešenie ako boj s Ruskom v Poľsku alebo vo Fínsku. Píše Miroslav Kocúr. (SME)

Rusko stratilo za posledný deň v bojoch o ďalších 1 110 vojakov. tvrdí Ukrajina. Celkovo prišlo o 876 720 vojakov.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 25 obrnených bojových vozidiel pechoty, 51 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 241 tankov, 21 274 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 959 delostreleckých systémov a 1 306 raketometov.

Lídri ruskej opozície v exile protestovali v Berlíne proti vojne na Ukrajine, pripomenuli si jej tretie výročie.

Na akciu, ktorú zorganizovala Julija Navaľná, vdova po opozičnom vodcovi Alexejovi Navaľnom, spolu s prominentnými opozičnými politikmi Iľjom Jašinom a Vladimirom Kara-Murzom prišlo okolo 500 ľudí.

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) sa účastníci protestu zišli na Postupimskom námestí a pochodovali centrom mesta - aj okolo ruského veľvyslanectva - k Brandenburskej bráne.

Ľudia počas pochodu skandovali "Nie vojne!", "Slobodu politickým väzňom!", ale aj "Navaľnyj", pretože presne pred rokom - 1. marca 2024 - ho na moskovskom Borisovskom cintoríne pochovali. Účastníci protestu mali aj plagáty s fotografiami a menami ruských politických väzňov.

Demonštrácia sa konala deň po roztržke medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a prezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorý svojho hosťa pred americkými a zahraničnými novinármi obvinil, že sa zahráva s treťou svetovou vojnou a musí pristúpiť na ponúkané pravidlá, lebo "nemá žiadne karty".

Ruský opozičný politik Jašin, ktorý od svojho prepustenia z väzenia žije v exile, na berlínskom zhromaždení označil to, čo sa odohralo v Oválnej pracovni medzi Zelenským a Trumpom, za "hanbu".

"Vojna sa nesmie skončiť zákulisnou dohodou alebo dohodou na spôsob Mníchova, musí sa skončiť spravodlivým mierom, bezpečnostnými zárukami a Putinom za mrežami," povedal Jašin.

Илья Яшин
@IlyaYashin

Против войны, против диктатуры, против Путина! Сегодня мы вышли на марш в Берлине и показали всему миру, что есть лицо у другой России. Мы показали, что есть люди, которые хотят, чтобы Россия была свободной, мирной и счастливой.

Посмотрите, как прошел этот марш и обязательно… https://t.co/lwoSrFnqcJ https://t.co/mm1beDBOEM

Length: (00:00)

1.3.2025 o 20:38 · archivované: 2.3.2025 o 7:57

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Navaľná vo svojom príhovore vyzvala angažovať sa proti vojne na Ukrajine a za zmenu pomerov v Rusku nielen "tu, ale po celom svete."

Podobné pochody prívržencov ruskej opozície sa v sobotu konali aj v ďalších mestách, napr. v Prahe, kde sa v centre mesta zišlo niekoľko desiatok ľudí. V Jerevane sa ľudia s protivojnovými heslami zhromaždili neďaleko ruského veľvyslanectva.

Spravodajský web Moscow Times poukázal na to, že na rozdiel od predchádzajúcej protivojnovej demonštrácie v Berlíne v novembri 2024 bolo na tomto proteste veľa ľudí s oficiálnymi vlajkami Ruskej federácie, ktorú si niektorí opozičníci zvyknú spájať s vojnou a Kremľom.

Mnohí im však oponujú s tým, že trikolóra patrí všetkým Rusom - vrátane tých, ktorí sú proti vojne.

"Nerozumiem, prečo by sme mali trikolóru odovzdávať vrahom, agresorom a ničomníkom," povedal známy ruský obhajca ľudských práv Oleg Orlov - jeden zo 16 väzňov, ktorých Rusko v auguste prepustilo v rámci výmeny zajatcov medzi Moskvou a Západom.

Ďalším pozoruhodným aspektom protestu bola účasť asi 20 príslušníkov Ruského dobrovoľníckeho zboru - polovojenskej jednotky, ktorú tvoria prevažne Rusi a ktorá vo vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine bojuje na strane Kyjeva. (TASR)

Nová monitorovacia misia agentúry pre atómovú energiu dorazila k Záporožskej elektrárni, prvýkrát cez ruské územie. 

Oznámil to podľa agentúry Reuters Ruskom dosadený riaditeľ elektrárne, ktorá sa nachádza v Moskvou okupovanej časti ukrajinskej Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Nová misia dorazila v rámci rotácie po týždňoch odkladov spôsobených vojenskou aktivitou okolo zariadenia. Z porušovania pravidiel na zabezpečenie bezpečného prechodu tímu inšpektorov k elektrárni sa navzájom obviňujú obe strany konfliktu.

"Je zásadne dôležité, že cesta viedla prvýkrát cez územie Ruskej federácie," povedal vo videu zverejnenom na platforme Telegram šéf elektrárne Jurij Černičuk.

Dodal, že príchod inšpektorov zabezpečilo ruské ministerstvo obrany a národná garda a že nasledoval po "intenzívnych" konzultáciách medzi šéfmi ruskej štátnej jadrovej korporácie Rosatom a MAAE.

Ruské jednotky obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorá je so svojimi šiestimi reaktormi najväčšia v Európe, počas prvých týždňov plnohodnotnej invázie na Ukrajinu pred tromi rokmi. V súčasnosti zariadenie nevyrába žiadnu elektrinu.

Rusko a Ukrajina sa opakovane navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne alebo jej okolia s rizikom jadrovej havárie. MAAE má od septembra 2022 v elektrárni svojich inšpektorov, ako aj v ďalších ukrajinských jadrových elektrárňach.

Šéf MAAE Rafael Grossi niekoľkokrát vyzval obe strany konfliktu, aby sa zdržali akýchkoľvek akcií, ktoré by mohli elektráreň ohroziť. (ČTK)

Britský premiér Starmer v Londýne privíta európskych lídrov na summite o Ukrajine.

Na schôdzke sa zúčastnia predstavitelia viac ako desiatich európskych krajín vrátane Česka, Nemecka či Francúzska, generálny tajomník NATO a šéfovia Európskej komisie a Európskej rady. Prahu bude zastupovať premiér Petr Fiala.

Stretnutie nadviaže na rozhovory v Paríži, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň. 

Starmer má v nedeľu dopoludnia v pláne telefonát s predstaviteľmi pobaltských štátov, v sobotu večer sa už zišiel s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Summit s predstaviteľmi európskych krajín sa uskutoční popoludní.

Dá sa očakávať, že britský premiér bude informovať o svojom štvrtkovom rokovaní s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. 

Za Trumpom v týždni pricestoval tiež Macron či Zelenskyj, ktorého schôdzka s americkým prezidentom v Oválnej pracovni však prerástla v hádku. 

Trump okrem iného vyhlásil, že sa ukrajinský prezident zahráva s treťou svetovou vojnou a vytkol mu, že nie je dosť vďačný za americkú pomoc. Ukrajina sa tretí rok bráni rozsiahlej ruskej invázii.

Nedeľňajší summit sa podľa Downing Street zameria na "posilnenie pozície Ukrajiny v súčasnosti, vrátane pokračujúcej vojenskej podpory a zvýšeného hospodárskeho tlaku na Rusko". Starmer chce tiež zdôrazniť potrebu "pevnej a trvalej dohody, ktorá prinesie trvalý mier," a silných bezpečnostných záruk.

Európski štátnici sa usilujú o to, aby sa vo vojne na Ukrajine podarilo dosiahnuť stabilné prímerie, ktoré odradí Rusko od ďalšej agresie. 

Niektorí Európania sú znepokojení doterajším prístupom Trumpa, ktorý zatiaľ nechce Kyjevu poskytnúť bezpečnostné záruky a dokonca tvrdil, že Ukrajina konflikt začala.

Okrem spomínaných krajín sa v nedeľu do Londýna vyberú aj predstavitelia Dánska, Talianska, Holandska, Nórska, Poľska, Španielska, Turecka, Fínska, Švédska a Rumunska. (ČTK)

Kanadský premiér Trudeau odletel do Londýna, kde sa zúčastní na summite niekoľkých lídrov európskych krajín.

Zahraničná cesta Trudeaua bola zorganizovaná narýchlo po tom, čo sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dostal v piatok do sporu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome.

Kanadský premiér na sociálnej sieti X následne vyjadril podporu Ukrajine a Ukrajincom "pri dosahovaní spravodlivého a trvalého mieru" a zdôraznil, že Kanada bude aj naďalej stáť pri Kyjeve.

Justin Trudeau
@JustinTrudeau

Russia illegally and unjustifiably invaded Ukraine.

For three years now, Ukrainians have fought with courage and resilience. Their fight for democracy, freedom, and sovereignty is a fight that matters to us all.

Canada will continue to stand with Ukraine and… https://t.co/vxtjvmDEAm

28.2.2025 o 22:31 · archivované: 1.3.2025 o 23:29

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Na nedeľňajší summit boli pozvaní najmä lídri z kontinentálnej Európy. Pozvanie dostal aj generálny tajomník aliancie NATO Mark Rutte, ako aj lídri Únie Ursula von der Leyenová a António Costa.

Úrad britského premiéra spresnil, že Starmer najprv v nedeľu dopoludnia absolvuje spoločný telefonát s lídrami pobaltských štátov a následne prijme vo svojom sídle na londýnskej Downing Street Zelenského.

Popoludní sa potom v Londýne uskutoční summit za účasti lídrov Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Turecka, Holandska, Nórska, Švédska, Dánska, Fínska, Poľska, Česka, Rumunska a vedúcich predstaviteľov NATO a Únie.

Starmerova kancelária spresnila, že summit v Londýne bude stavať na februárových rokovaniach z Paríža, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, a zameria sa na "posilnenie pozície Ukrajiny - vrátane pokračujúcej vojenskej podpory a zvýšeného ekonomického tlaku na Rusko".

Cieľom summitu je znovu zdôrazniť potrebu dohody, ktorá "prinesie trvalý mier", a prediskutovať ďalšie kroky pri plánovaní silných bezpečnostných záruk, informoval Starmerov úrad. (TASR)

Poľský prezident vyzval Zelenského, aby sa po roztržke s Trumpom vrátil k rokovaciemu stolu so Spojenými štátmi. 

Podľa televízie RTL poznamenal, že nevidí žiadnu inú mocnosť ako USA, ktorá by dokázala zastaviť ruskú agresiu.

"Volodymyr Zelenskyj by sa mal vrátiť k rokovaciemu stolu a v pokoji vyjednať také riešenie, ktoré Ukrajine prinesie bezpečnosť," povedal prezident Duda.

Podobne ako Duda sa v sobotu vyjadril tiež šéf Severoatlantickej aliancie Mark Rutte.

Kancelaria Prezydenta
@prezydentpl

President @AndrzejDuda before his flight to the United States: There were various efforts made to bring to an end the war in Ukraine, which started in 2014. Throughout that period discussions were held, and at the same time, business was done with Russia, and no result was… https://t.co/iqxp0Sdcb5 https://t.co/4tLel7J337

1.3.2025 o 18:40 · archivované: 1.3.2025 o 22:36

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Nastal čas začať uvažovať o širokej koalícii ochotných za spravodlivý mier na Ukrajine, uviedol český prezident.

"'Mieru' podľa podmienok agresora sa hovorí kapitulácia a len by povzbudila všetkých súčasných i budúcich agresorov. Slobodný svet sa musí postaviť zlu," varoval český prezident Petr Pavel.

O "koalícii ochotných" písal nedávno bruselský server Politico, keď uviedol, že nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý navrhuje Európska únia, by mohol mať hodnotu až 20 miliárd eur. 

Na novej vojenskej pomoci sa podľa serveru má podieľať "koalícia ochotných", teda tie členské štáty Únie, ktoré chcú Kyjevu pomôcť. To by zabránilo riziku, že niektorá z krajín pomoc zablokuje.

O zvýšení pomoci Ukrajine by mal rokovať štvrtkový summit EÚ. Jeho zablokovaním v sobotu pohrozil maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý vyzval Úniu, aby začala priame rokovania s Ruskom o prímerí na Ukrajine po vzore USA. (ČTK)