LONDÝN, BRATISLAVA. Piatkové stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome sa skončilo fiaskom.
To, čo malo pôvodne skončiť podpisom dohody o vzácnych kovoch, sa premenilo na slovné útoky.
Trump Zelenského obvinil z toho, že sa zahráva so životmi ukrajinských obyvateľov a s rizikom tretej svetovej vojny, viceprezident J. D. Vance ho zase poučoval, že má byť vďačnejší.
Trump napokon odkázal Zelenskému, aby do USA nechodil, kým nebude pripravený na mier.
Deň po napätej výmene privítal oveľa vrúcnejšie ukrajinského prezidenta v Londýne britský premiér Keir Starmer.
Lídri sa pred novinármi usmievali, dokonca sa objali. Zelenskyj priletel do Británie hovoriť o potrebe ďalšej podpory Ukrajiny a ukončenia vojny. Ide zároveň o hlavné témy summitu, na ktorý v nedeľu britský premiér pozval viacerých, najmä európskych lídrov.
Pôvodne ich mal Starmer informovať o svojom minulotýždňovom stretnutí s Trumpom v Bielom dome, na ktorom preberali aj pomoc Ukrajine. Po fiasku so Zelenským však summit v kontexte posilnenia ukrajinskej obrany naberá nový význam.
Sám Starmer či generálny tajomník NATO Mark Rutte sa snažia napätie medzi USA a Ukrajinou tlmiť a hovoria o potrebe pokračujúcej spolupráce. Niektorí analytici však nie sú rovnako optimistickí.
„Je neskoro na to, aby sme sa vyhli trvalému poškodeniu americko-európskej aliancie a globálneho poriadku vedeného USA. Londýnsky summit by sa mal začať s ohľadom na túto skutočnosť,“ napísal na sieti americký politológ Ian Bremmer.
V článku sa dočítate aj:
- kto bol na summite a čo bolo jeho úlohou,
- na čom sa lídri dohodli,
- kto z Európy má pracovať na mierovom pláne pre Ukrajinu,
- ako chce Európa ďalej podporovať nielen Ukrajinu, ale aj vlastnú obranu.
Summit lídrov
Do Londýna pricestovali zástupcovia Francúzska, Talianska, Nemecka, Holandska, Dánska, Nórska, Poľska, Česka, Španielska, Švédska, Fínska, Rumunska, ako aj Turecka a Kanady. Prišli aj šéfovia Európskej komisie, Európskej rady a NATO.
Zástupcovia Maďarska a Slovenska, ktorí ako jediní spomedzi európskych lídrov kritizovali po výstupe v Bielom dome Zelenského a odmietli Ukrajine prisľúbiť podporu, do Londýna neprišli.
Britský premiér sa tiež dodatočne ospravedlnil pobaltským štátom, že ich na summit nezavolali.
Fico zostal na okraji s Orbánom. Ako reagovali lídri Únie na fiasko v Bielom dome Čítajte Ako prvá sa po konci stretnutia vyjadrila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Vyzdvihla potrebu opätovného a urgentného vyzbrojenia Ukrajiny, ktoré chce navrhnúť na zasadnutí Európskej rady 6. marca.
„V súčasnosti je mimoriadne dôležité, aby sme na dlhšie obdobie zvýšili investície do obrany,“ povedala s tým, že ide aj o bezpečnosť Európskej únie.
Európa musí podľa nej tiež zapracovať na tom, „aby sa z Ukrajiny stal oceľový dikobraz, ktorý je pre potenciálnych útočníkov nestráviteľný“. Británia v nedeľu avizovala aj nový balíček finančnej pomoci za 1,6 miliardy libier pre Ukrajinu, ktorý pridá k už predtým schválenej vojenskej pomoci za 2,2 miliardy.
"Západ sa nepoddá Putinovmu vydieraniu," povedal po stretnutí poľský premiér Donald Tusk s tým, že je jasné, kto je agresor a kto sa len bráni.
Volodymyr Zelenskyj sa v nedeľu vrátil aj k incidentu v Bielom dome a povedal, že stále verí v záchranu vzťahov s Trumpom. Vravel, že sa chce posunúť ku konštruktívnemu dialógu a kritizoval, že sa také dôležité rokovanie odohrávalo verejne, keďže nezhody medzi spojencami "môžu využiť nepriatelia". Odmietol, že by niekoho chcel uraziť, no "je dôležité, aby zaznela ukrajinská pozícia".
Zelenskyj tiež zopakoval, že odmieta odovzdať okupované územia Ukrajiny Rusku.
Snaha o solidaritu
Ešte pred začiatkom summitu sa Starmer osobitne stretol s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Tá síce podporuje Ukrajinu, no dobre si rozumie aj s Trumpom.
Meloniová po ostrej slovnej výmene v Bielom dome volala po summite medzi americkými a európskymi lídrami, aby sa porozprávali o pomoci Ukrajine.
Štyri kroky na pomoc Ukrajine
Britský premiér Starmer po summite predstavil štyri kroky, ako pomôcť Ukrajine:
- pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny a zvýšiť ekonomický nátlak na Rusko,
- trvalý mier musí zabezpečiť zvrchovanosť a bezpečnosť Ukrajiny a Ukrajina musí byť súčasťou mierových rokovaní,
- v prípade mierovej dohody sa európski lídri budú snažiť zabrániť akejkoľvek budúcej invázii Ruska na Ukrajinu,
- vznikne „koalícia ochotných“, ktorá bude brániť Ukrajinu a zaručí mier v krajine.
Krátko nato v Londýne povedala, že je spolu so Starmerom pripravená „vybudovať mosty“ medzi Európou a Trumpom a že „Západ sa nemôže rozdeliť“.
Súhlasí s ňou aj generálny tajomník NATO Mark Rutte. Podľa neho sa musí nájsť spôsob, akým opätovne zlepšiť vzťahy medzi USA a Ukrajinou.
„Je veľmi dôležité, aby sme všetci držali spolu. Musíme sa preniesť cez to, čo sa stalo,“ povedal v rozhovore pre BBC na margo neúspešného stretnutia medzi Trumpom a Zelenským. Rutte aj Starmer v nedeľu obraňovali aj Trumpa a vraveli, že ho stále považujú za dobrého priateľa Európy a spoľahlivého spojenca.
Európsky mierový plán
Starmer si tiež na seba verejne zobral úlohu mediátora medzi Trumpom a Zelenským. S oboma mužmi si takmer okamžite po neúspešnom stretnutí v Bielom dome telefonoval.
Cez víkend oznámil, že Británia chce spolu so spojencami pripraviť mierový plán, ktorý neskôr predstaví USA.
„Dohodli sme sa, že Spojené kráľovstvo spolu s Francúzskom a možno jedným alebo dvoma ďalšími spojencami budú pracovať s Ukrajinou na pláne, ako zastaviť boje, a potom ho prediskutujeme so Spojenými štátmi,“ povedal Starmer rozhovore pre web BBC.
Francúzi a Briti podľa slov prezidenta Emmanuela Macrona navrhujú zatiaľ mesačné prímerie, ktoré by sa vzťahovalo na more, vzdušný priestor a energetickú sústavu.
Toto mesačné obmedzené prímerie by potom podľa Macrona otvorilo cestu k ďalšej fáze pokoja zbraní, keď by na mierové dojednania dohliadali zahraničné jednotky.
Oba štáty hovorili aj o vytvorení „koalície ochotných“, ktorá by poskytla Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade dosiahnutia prímeria. O tejto možnosti cez víkend hovoril aj český prezident Petr Pavel. Paríž a Londýn už týždne pracujú na návrhu na vyslanie mierových jednotiek na Ukrajinu v prípade zloženia zbraní.
Rozhovory však uviazli na mŕtvom bode pre neistotu, či Trumpova administratíva poskytne „poistku“, ktorá by odradila ruského prezidenta Vladimira Putina od opätovného vyslania svojich síl na Ukrajinu.
Mierové jednotky na Ukrajine? Logisticky aj politicky to môže byť problém Čítajte Starmer priznal, že takýto prísľub od amerických partnerov nateraz nedostal, intenzívne sa však o ňom podľa neho rokuje. „Myslím si, že sme urobili krok správnym smerom,“ povedal, no zároveň súčasnú situáciu nazval „momentom skutočnej krehkosti v Európe“.
Napriek tomu sa podľa neho dá Trumpovi veriť, že chce na Ukrajine trvalý mier.
Rovnako verí slovám Zelenského, no neverí ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Práve preto podľa neho musia USA pre akúkoľvek mierovú dohodu poskytnúť svoje bezpečnostné záruky.
„Súčasťou trvalého mieru sú silná Ukrajina, ktorá bude v prípade potreby bojovať ďalej, vyjednanie európskeho prvku bezpečnostných záruk, a americká záruka,“ povedal Starmer. V Londýne sa zatiaľ lídri nezhodli, či na vojenskú pomoc môžu použiť zmrazené ruské aktíva.
Čas konať
Britský premiér vyzdvihol európsku podporu Ukrajiny, ktorá trvá od začiatku vojny. Európa však podľa neho musí popracovať aj na vlastnej obrane a bezpečnosti.
„Musíme zvýšiť výdavky, musíme zvýšiť spôsobilosti a musíme sa viac koordinovať, pretože v konflikte na Ukrajine sme videli, že koordinácia tam nie je,“ povedal.
Štáty EÚ v posledných rokoch navyšujú vojenské výdavky. Európska obranná agentúra odhadla, že vlani na obranu vynaložili 326 miliárd eur – v porovnaní s rokom 2021 ide o 30-percentný nárast.
Radšej vojnu, ako hanebný mier. Ukrajina podporila Zelenského po roztržke s Trumpom Čítajte NATO zas apeluje na svojich členov, aby na obranu dávali najmenej dve percentá HDP. Takúto požiadavku nateraz spĺňa 23 z 32 členských štátov obrannej aliancie.
Lídri o téme ukrajinskej, ale aj vlastnej bezpečnosti v uplynulých týždňoch rokovali dvakrát v Paríži. Podľa medializovaných informácií štáty rokujú o ďalšej pomoci Ukrajine vo výške zhruba 20 miliárd eur.
Napriek tomu, že Trump tvrdí opak, Európa dokopy od začiatku vojny poskytla Ukrajine väčšiu pomoc ako USA.
Európske krajiny Ukrajine poslali vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc vo výške 132 miliárd eur, rovnaký typ americkej pomoci mal hodnotu 114 miliárd eur, píše vo svojej správe nemecký Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku.
USA však dokážu Ukrajine poskytnúť účinnejšie zbrane, napríklad na vzdušnú obranu.
Niektorí analytici však začínajú po hádke Zelenského a Trumpa hovoriť, že Biely dom sa otvorene stavia na stranu Ruska. Európa preto musí podľa nich urýchlene zabezpečiť ukrajinskú, no aj svoju vlastnú bezpečnosť.
„Teraz je čas, aby Európa veľmi, veľmi vážne zakročila,“ povedala pre denník New York Times Alexandra de Hoop Schefferová, šéfka neziskovej organizácie German Marshall Fund so sídlom vo Washingtone.
