Ukrajine nedáme veľké bezpečnostné záruky, to musí urobiť Európa, vyhlásil Trump (SME Minúta)

Na NATO môžete zabudnúť, odkázal Trump Ukrajine. Je to pravdepodobne dôvod, prečo sa celá vec začala, povedal.

Desiatky delegátov bojkotovali vystúpenie Ruska v Rade OSN pre ľudské práva, vyjadrili tak podporu Ukrajine. 

Delegáti vrátane veľvyslancov Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie sa zhromaždili pred miestnosťou, kde sa konalo zasadnutie. 

"Naša podpora Ukrajiny je neoblomná. Chceme spravodlivý a trvalý mier v súlade s Chartou OSN," povedal britský veľvyslanec pri OSN Simon Manley. "Ukrajina musí byť pri rokovacom stole," povedal Manley, ktorý opustil sálu hneď po začiatku prejavu ruského predstaviteľa.

"Ak by sme nechali to, čo sa stalo s Ukrajinou, bez odozvy... otvorili by sme tak dvere rozpadu základných princípov, na ktorých bola OSN založená," povedal francúzsky veľvyslanec Jérôme Bonnafont.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin v prejave obvinil Ukrajinu z "hrubého porušovania základných ľudských práv" a tiež z "rusofóbie", píše Reuters. "Zabezpečenie ľudských práv a slobôd je nezlučiteľné s dvojitými štandardmi," dodal Veršinin.

Zástupkyňa Ukrajiny naopak kritizovala Rusko za porušovanie medzinárodného práva.

"Agresor by mal byť potrestaný, agresia by nemala byť odmeňovaná," zdôraznila námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Mariana Betsová. (TASR)

USA neposkytnú Ukrajine veľké bezpečnostné záruky, to musí urobiť Európa, vyhlásil Trump.

"Nebudem dávať veľké bezpečnostné záruky...to bude musieť urobiť Európa, pretože Európa je ich sused. My sa postaráme o to, aby všetko prebehlo v poriadku," povedal americký prezident počas prvej schôdze svojej vlády.

Ruský prezident Putin bude musieť pri rokovaniach urobiť ústupky, pokračoval Trump. Odmietol však oznámiť, o aké ústupky by mohlo ísť. "To vám teraz nechcem povedať," povedal Trump.

Americký prezident odmietol aj snahy Ukrajiny o vstup do NATO. "NATO - na to môžete zabudnúť... Myslím si, že to je pravdepodobne dôvod, prečo sa to celé začalo," povedal Trump.

Zároveň oznámil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok navštívi Biely dom, aby podpísal dohodu o vzácnych nerastoch s USA, ktorá bude obe krajiny na dlhý čas úzko spájať.

"Prezident Zelenskyj príde v piatok, to je teraz potvrdené," dodal Trump.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj a Trump sa dohodli. Putin však tvrdí, že Rusko môže USA ponúknuť viac ako Ukrajina Čítajte 

Diplomati USA a Ruska na stretnutí v Istanbule nebudú rokovať o Ukrajine, oznámil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí.

"Aby bolo jasné, na programe nie sú žiadne politické ani bezpečnostné otázky. Ukrajina nie je na programe dňa," upresnil v e-mailovej správe pre Reuters hovorca ministerstva.

Stretnutie v Istanbule na úrovni diplomatov a odborníkov sa bude podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova venovať "nahromadeným systematickým problémom" v práci veľvyslanectiev oboch krajín.

Mierová dohoda pre Ukrajinu musí obsahovať bezpečnostné záruky, vyhlásila talianska premiérka Meloniová.

Mier na Ukrajine "možno dosiahnuť len vtedy, keď Kyjev dostane primerané bezpečnostné záruky, aby sa nezopakovalo to, čoho sme boli svedkami počas uplynulých troch rokov," uviedla Meloniová po stretnutí so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom v Ríme.

Odkazovala tak na ruskú inváziu na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022.

Takéto záruky sú potrebné, "aby sa európske národy, ktoré sa cítia najviac ohrozené, mohli namiesto toho cítiť bezpečne", zdôraznila premiérka.

"Tieto bezpečnostné záruky sa musia implementovať v kontexte Severoatlantickej Aliancie, pretože si myslím, že ide o najlepší rámec na zaručenie mieru, ktorý nie je ani krehký, ani dočasný a ktorý bráni práve riziku, že by Európa mohla čoskoro znovu spadnúť do vojnovej drámy," vyhlásila Meloniová.

Talianska predsedníčka vlády sa k problematike vyjadrila v čase, keď sa Británia a Francúzsko pokúšajú presvedčiť amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby poskytol Ukrajine bezpečnostné záruky ako súčasť potenciálnej dohody o prímerí s Ruskom. Obe krajiny sú iniciátormi návrhov na nasadenie európskych "mierových síl" na Ukrajine v počte menej ako 30.000, pokiaľ sa vojna s Ruskom skončí.

Francúzsko i Británia však požadujú od Trumpa záruky, pravdepodobne v podobe vzdušnej obrany či spravodajských služieb, na podporu akýchkoľvek európskych jednotiek vyslaných na Ukrajinu s cieľom dohliadať na prímerie.

"Európa musí mať odvahu pracovať na upevnení európskeho piliera NATO, o ktorom už dlho hovoríme a ktorý musí dopĺňať severoamerický pilier, pretože NATO zostáva základom našej bezpečnosti," vysvetlila Meloniová. "Aby sme to dokázali, musíme samozrejme viac míňať, ale musíme byť zároveň schopní aj zvýšiť investície," povedala premiérka. "Rozhodnutie vylúčiť výdavky na obranu z Paktu stability a rastu je prvým krokom... (po ktorom) by mali nasledovať ďalšie riešenia," dodala Meloniová. (TASR)

Šéfka diplomacie Európskej únie Kallasová sa na návšteve Washingtonu nestretne s Rubiom.

 Dôvodom sú "problémy s plánovaním termínov", oznámila jej kancelária.

Kallasová ešte v pondelok uviedla, že sa počas cesty do americkej metropoly 26. a 27. februára stretne s Rubiom a bude s ním hovoriť o snahách USA ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine.

Hovorca Kallasovej podľa DPA potvrdil, že Rubio v stredu odvolal plánovanú schôdzku, čo nemecká tlačová agentúra označila za "ďalšiu diplomatickú urážku" EÚ zo strany americkej vlády. Ministerstvo zahraničných vecí USA sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrilo.

V Bruseli považujú za možné vysvetlenie to, že EÚ nedávno vo Valnom zhromaždení OSN nepodporila americký návrh rezolúcie o vojne na Ukrajine, ktorý bol ústretový voči Moskve.

Kallasová predtým označila plány prezidenta USA Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine ako "špinavú dohodu". Kritizovala napríklad, že Ukrajina by sa podľa Washingtonu mala vzdať ambícií na vstup do NATO a akceptovať, že časť jej územia zostane natrvalo pod kontrolou Ruska. (TASR)

Vypočítavý a vynútený mier nás vráti do čias boja kolónií za oslobodenie. Tentoraz od Ameriky. Píše Michal Havran. (SME)

Vzácne kovy núkal Trumpovi aj Kremeľ. Vyzerá to tak, že ukrajinský prezident má väčšiu šancu na úspech. (SME)

Európska pomoc Ukrajine je väčšia ako americká podpora, konštatuje Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku.

Európa doteraz totiž Ukrajine poskytla 132 miliárd eur, USA len 114 miliárd eur.

Spojené štáty americké síce Ukrajine dodali mierne viac vojenskej pomoci (64 mld. eur) ako Európa (62 mld. eur), ale v percentuálnom pomere k hrubému domácemu produktu americká pomoc zaostáva za pomocou viacerých európskych krajín.

Pred USA sú z tohto hľadiska Estónsko, Dánsko, Litva, Lotyšsko, Fínsko, Švédsko, Poľsko, Holandsko, Nórsko a dokonca aj Slovensko a Chorvátsko.

Ako nemecký ekonomický inštitút dodáva, USA v rámci pomoci Ukrajine pri vyčíslení v americkej mene poskytli 123 miliárd dolárov, ale chcú za to 500 miliárd dolárov vo forme využívania ukrajinských nerastných surovín. (SITA)

Podpredsedníčka výboru pre európske záležitosti Beáta Jurík z PS so skupinou United for Ukraine navštívila Kyjev.

Počas cesty hovorila s viacerými ukrajinskými predstaviteľmi vrátane predsedu parlamentu Ruslana Stefančuka, podpredsedníčky vlády pre európsku integráciu Oľhy Stefanišynovej a prezidenta Volodymyra Zelenského. 

Poslankyňa Jurík na stretnutí s ukrajinským prezidentom povedala, že ľudia na Slovensku majú jasno v tom, kto je v konflikte medzi Kyjevom a Moskvou agresor a kto obeť.

"Slovensko nie je len Robert Fico. Státisíce ľudí na našich námestiach a v uliciach považujú Ukrajinu za nášho suseda a priateľa. Ďakujeme za vaše hrdinstvo a za to, že bojujete aj za našu slobodu a bezpečnosť. Sme s Vami," vyhlásila.

K hlavným témam stretnutia so Zelenským patrili formy pomoci európskych krajín, dohoda s USA, ale aj sankcie voči Rusku, pričom opakovane zaznela potreba jednoty v EÚ.

So Stefanišynovou otvorili otázku prístupových rokovaní do EÚ, ktoré momentálne blokuje Maďarsko. "Ukrajina patrí do EÚ," zdôraznila Jurík. Poslankyňa zároveň ocenila reformy, ktoré už Ukrajina zaviedla v snahe splniť prístupové podmienky. Členstvo v EÚ by Kyjevu podľa nej poskytlo určitú formu ochrany a podpory.

Jurík počas návštevy vystúpila s prejavom aj na Jaltskej európskej konferencii, ktorej hlavná téma bola "Čas zvíťaziť".

Opozičná poslankyňa prijala pozvanie skupiny United for Ukraine a v nedeľu odcestovala do Kyjeva pri príležitosti tretieho výročia začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Cestu označila za symbolickú a za dôkaz, že Európa aj naďalej stojí za Ukrajinou. (TASR)

Dohoda s USA je partnerský projekt, ktorý berie do úvahy záujmy Ukrajiny, povedal prezident Zelenskyj.

Ukrajina potrebuje vedieť, či môže spoliehať na USA, uviedol.

Zelenskyj podľa Reuters novinárom povedal, že úspech dohody s USA o vzácnych nerastoch bude závisieť od prezidenta Trumpovi a že ide o súčasť širších dohôd s USA, ktoré by Ukrajine mali poskytnúť bezpečnostné záruky zabezpečenia trvalého a spravodlivého mieru.

Dohodu by mala podpísať podpredsedníčka ukrajinskej vlády a ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková a americký minister financií Scott Bessent.

"Dokument bol formulovaný tak, aby nevyžadoval ratifikáciu v parlamente," napísal server a upozornil, že ide o rámcovú dohodu, a teda Ukrajinu ešte len čakajú dôležitejšie rokovania s USA o dohode, ktorá by podrobne upravovala činnosť ukrajinsko-amerického investičného fondu pre rekonštrukciu.

Ukrajinskému vyjednávaciemu tímu sa v posledných dňoch podarilo oproti predchádzajúcim americkým návrhom úplne zmeniť znenie dokumentu, takže v aktuálnej verzii nielenže dá Trumpovi príležitosť hovoriť o jeho schopnosti rýchlo sa dohodnúť, ale tiež skutočne pomôže medzinárodnej stabilite, a to je výhodné hlavne pre Ukrajinu, napísala Ukrajinska pravda.

"Veľmi som chcel, aby sa v rámcovej dohode objavil aspoň návrh bezpečnostných záruk pre Ukrajinu," povedal Zelenskyj s tým, že mu vyjednávači povedali, že toto je v desiatom bode zmluvy.

Novinárom podľa serveru RBK-Ukrajina tiež povedal, že dohoda môže predstavovať veľký úspech, alebo ticho zapadnúť - a že tento veľký úspech závisí od jeho rokovaní s Trumpom. (ČTK)

Videohovor francúzskeho prezidenta s lídrami EÚ bol podľa českého premiéra Fialu veľmi užitočný.

"Informoval nás o jeho rokovaniach s Donaldom Trumpom. Myslím si, že to bol veľmi užitočný rozhovor, ktorý bol dôležitý, pretože na budúci štvrtok máme zvolané mimoriadne rokovanie Európskej rady, kde sa pokúsime prijať určité rozhodnutia, ktoré sa týkajú našej bezpečnosti," komentoval spoločný hovor Fiala.

Je podľa neho zjavné, že Európa musí začať obhajovať svoje strategické záujmy sama a viac sa musí starať o svoju bezpečnosť, pretože v budúcnosti sa nebude môcť spoliehať na Spojené štáty. Pre Česko z toho podľa jeho slov vyplýva jednoznačná úloha - aby modernizovalo svoju armádu a v priebehu niekoľkých rokov postupne navyšovalo prostriedky vynaložené na obrany až na tri percentá HDP.

"Budú to dobre vynaložené peniaze, ktoré sa českej ekonomike určite vrátia, ale ktoré sú hlavne dôležité preto, aby sme žili v bezpečí a dokázali sa spolu s ďalšími krajinami brániť pred agresívnymi štátmi a mali aj dostatočnú silu, aby sme odstrašili Rusko od ďalších agresívnych krokov," dodal český premiér. (TASR)

Česká energetická firma ČEZ vyhrala arbitráž, ruský Gazprom jej má zaplatiť v prepočte 40 miliónov eur. (TASR)

K útoku na ruský konzulát v Marseille sa priznali dvaja zamestnanci francúzskeho vedecko-výskumného centra. (TASR)

Ukrajinskí výsadkári oslobodili obec Kotlyne v Doneckej oblasti, uviedli to Ukrajinské vzdušné útočné sily.

„V priebehu útočných a vyslobodzovacích operácií parašutisti 25. samostatnej výsadkovej vykonali vyčistenie v obci Kotlyne pri Pokrovsku," uviedli ukrajinské sily. Obec Kotlyne je strategicky dôležitá, pretože umožňuje dostať sa na hlavnú cestu spájajúcu Pokrovsk s mestom Dnipro.

Ukrajinské sily ruským útokom v smere na Pokrovsk odolávajú už 14 mesiacov. Rusi nevedú na toto mesto priamy útok, ale snažia sa ho obísť a obkľúčiť. V doterajších bojoch o Pokrovsk už Moskva stratila viac ťažkej techniky ako počas druhej svetovej vojny v Stalingrade.

Najmenej päť ľudí zahynulo a osem utrpelo zranenia pri ruských útokoch na mesto Kosťantynivka v Doneckej oblasti.

Ďalší dvaja ľudia vrátane novinárky zomreli pri dronovom útoku na obec v Kyjevskej oblasti.

Gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin na platforme Telegram uviedol, že ruská armáda zhodila na Kosťantynivku a jeho okolie najmenej tri riadené letecké bomby. Dodal, že v poslednom čase sú ruské útoky na civilistov v tomto meste čoraz častejšie a brutálnejšie a vyzval jeho obyvateľov, aby ho radšej opustili.

Obeťami útoku v obci Krjukivščyna v Kyjevskej oblasti sú podľa ukrajinských médií novinárka agentúry Ukrinform Teťjana Kulyková a chirurg Pavlo Ivančov z lekárskej univerzity v Kyjeve. Obaja sa nachádzali v dome, ktorý zasiahol ruský dron. Smrť Ivančova však polícia zatiaľ oficiálne nepotvrdila.

Ministerstvo vnútra uviedlo, že v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov boli zranení dvaja ľudia a jeden dron tam zasiahol deväťpodlažnú obytnú budovu.

Najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK bez ďalších podrobností oznámila, že v Dnepropetrovskej oblasti bolo poškodené jedno z jej zariadení. (TASR)

Nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall od začiatku vojny na Ukrajine zvýšil desaťnásobne cenu svojich akcií.

Informovala o tom agentúra DPA.

Kým 23. februára 2022 stála jedna akcia výrobcu zbraní 96,8 eura, v stredu popoludní sa na platforme Xetra obchodovala za 968 eur.

Rheinmetall vyrába tanky, vojenské nákladné vozidlá, delostrelectvo, protilietadlové delá a muníciu, výzbroj, ktorá je vo vojne na Ukrajine naliehavo potrebná.

Spoločnosť okrem dodávok pre krajinu napadnutú Ruskom ťaží aj zo zvýšeného dopytu zo strany štátov NATO, ktoré sa cítia Moskvou ohrozené, a preto viac investujú do obrany.

Strmú trajektóriu rastu možno pozorovať predovšetkým na objednávkach. Na konci roka 2021 spoločnosť evidovala nevybavené objednávky v celkovom objeme 24,5 miliardy eur. Na jeseň v roku 2024 to už bolo takmer 52 miliárd a tento objem ďalej rástol.

Rheinmetall odhaduje, že v roku 2024 jeho tržby prvýkrát dosiahnu hranicu približne 10 miliárd eur. (TASR)

Ukrajinská vláda dnes posúdi text dohody s USA, ktorá počíta so zriadením investičného fondu na obnovu krajiny.

Dohoda bude podpísaná po tom, ako sa prezidenti oboch krajín dohodnú na bezpečnostných zárukách, povedal premiér Denys Šmyhaľ podľa médií.

"Neuvažujeme o podpísaní akýchkoľvek dohôd bez bezpečnostných záruk," povedal Šmyhaľ podľa agentúry Interfax-Ukrajina.

Premiér podľa nej v televíznom vysielaní uviedol, že za dva týždne intenzívnych rokovaní medzi vládami oboch krajín sa podarilo dospieť k definitívnemu návrhu dohody o hospodárskej spolupráci.

Dokument je teraz podľa premiéra dohodou o stanovení pravidiel a podmienok investičného fondu pre obnovu Ukrajiny. Fond majú obe krajiny rovnoprávne riadiť a napĺňať, dodal.

"Vláda dnes prerokuje text tejto dohody a splnomocní ministrov, aby ju podpísali," povedal Šmyhal podľa serveru RBK-Ukrajina. Samotný podpis sa podľa predsedu vlády uskutoční po tom, ako sa prezidenti dohovoria na bezpečnostných zárukách. "Za prítomnosti prezidentov zástupca vlády podpíše túto predbežnú zmluvu," dodal.

Podľa Šmyhala aj americká vláda podporuje snahu Ukrajiny získať bezpečnostné záruky, ktoré sú nevyhnutné pre pevný mier. (ČTK)

Rusko uviedlo, že čaká na potvrdenie, že USA a Ukrajina sa dohodli na podmienkach dohody o nerastných surovinách.

„Zatiaľ nie je v tejto veci žiadne oficiálne vyhlásenia. Počuli sme len, že Zelenskyj sa v piatok chystá do Washingtonu,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. (SITA)

Desiatky delegátov pri prejave ruského zástupcu pred Radou OSN pre ľudské práva opustili rokovaciu sálu.

 Vyjadrili tak podporu Ukrajine. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá pripomína, že sa tak stalo len dva dni po treťom výročí ruského útoku na Ukrajinu.

Medzi delegátmi, ktorí odišli zo sály, boli napríklad zástupcovia Nemecka, Británie či Francúzska pri UNHRC, ktorí sa potom zhromaždili pred sálou, aby si tam pripomenuli tretie výročie ruskej invázie. Bližšie podrobnosti zatiaľ Reuters neuvádza.

Lídri krajín Únie si cez videokonferenciu vypočuli Macronovu správu o stretnutí s Donaldom Trumpom.

Podľa predsedu Európskej rady Antónia Costu boli tieto informácie veľmi užitočné na prípravu mimoriadneho summitu EÚ, ktorý sa uskutoční budúci štvrtok 6. marca.

"Pokračujeme v úzkej európskej koordinácii, dnes prezident Emmanuel Macron informoval lídrov EÚ o svojom stretnutí s Donaldom Trumpom začiatkom tohto týždňa vo Washingtone," napísal na sociálnej sieti X Costa.

Dodal, že mimoriadny summit na začiatku marca prijme rozhodnutie o európskej podpore Ukrajiny a o posilnení európskej obrany.

Podľa diplomatických zdrojov trvala videokonferencia len asi 30 minút a bola zameraná práve len na "debriefing" zo strany prezidenta Macrona, ktorý doplnilo niekoľko otázok.

Poradca poľského prezidenta generál Polko kritizoval odmietavý postoj vlády k vyslaniu vojakov na Ukrajinu.

Podľa neho takýto postoj oslabuje pozíciu Poľska na medzinárodnej scéne a môže viesť k strate dôvery zo strany spojencov, informovala televízia Polsat News.

"Keď nebudeme my na Ukrajine, môže prísť Rusko k nám," povedal Polko a varoval, že poľský odmietavý postoj môže odradiť iné štáty.

"Nemecko či Taliansko sa na misii nezúčastnia, ak uvidia, že krajina, ktorá chce byť lídrom na severovýchodnom krídle NATO, odmieta akúkoľvek vojenskú prítomnosť," uviedol člen Rady bezpečnosti poľského prezidenta Andrzeja Dudu.

Premiér Donald Tusk vylúčil účasť poľských jednotiek na prípadnej mierovej misii, pričom zdôraznil, že krajina poskytuje Ukrajine logistickú a politickú podporu.

Polko však upozornil, že konkrétny formát misie zatiaľ nie je známy a môže ísť napríklad o logistickú podporu. Odmietavé stanoviská preto považuje za unáhlené. "Nehovorme našim vojakom, aby stiahli chvost ako zbabelci," vyhlásil.

O možnosti nasadenia vojakov na Ukrajine diskutujú viaceré európske krajiny. (TASR)

Zástupcovia Ruska a USA sa vo štvrtok stretnú v Istanbule, kde budú diskutovať o činnosti veľvyslanectiev.

Oznámil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Schôdzka na úrovni diplomatov a odborníkov sa bude podľa Lavrova venovať "nahromadeným systematickým problémom" v práci veľvyslanectiev oboch krajín. "Myslím si, že jej výsledky ukážu, ako rýchlo a efektívne môžeme napredovať," povedal Lavrov na tlačovej konferencii počas oficiálnej návštevy Kataru.

  (TASR)

Ruský minister Lavrov znovu odmietol myšlienku vyslania európskych vojakov ako mierových síl na Ukrajinu.

Za ochotou Francúzska a Británie k tomuto kroku je podľa Lavrova podvod, ktorý má na Ukrajinu len dostať ďalšie západné zbrane. Podľa ruského ministra zahraničia ide v skutočnosti o ďalšie rozdúchanie konfliktu a odmietanie snáh o ukončenie vojny.

"Nemôžeme zvažovať žiadne varianty," vyhlásil Lavrov podľa ruskej agentúry TASS.

Rozmiestnenie európskych vojakov na Ukrajine by si podľa neho vyžadovalo súhlas oboch strán konfliktu, ale "nás sa na to nikto nepýta". Paríž a Londýn podľa ruského ministra vnucujú ostatným európskym krajinám prístup, ktorý je podľa neho zameraný "na ďalšie rozdúchanie konfliktu a stopnutie akýchkoľvek snáh o jeho urovnanie".

"Také triky, ako rozmiestnenie vojsk, nepomôžu. Budeme musieť hovoriť o prvotných príčinách (vojny)," tvrdí ruský minister. (ČTK)

O prípadnom osobnom stretnutí Trumpa s Putinom nateraz nie sú známe nové informácie.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že takáto schôdzka by mala prebehnúť, no vyžaduje si dôkladnú prípravu.

"V súčasnosti nie sú k dispozícii nijaké bližšie podrobnosti týkajúce sa osobného stretnutia. Je však zrejmé, že by sa malo uskutočniť a malo by byť dobre pripravené. Toto pochopenie majú obaja prezidenti," uviedol Peskov.

Vláda o ďalší rok predĺžila poskytovanie dočasného útočiska pre odídencov z Ukrajiny. (SITA)

Ukrajinskí vojaci zostrelili 110 zo 177 dronov, ktorými Rusko v noci zaútočilo. 66 dronov zmizlo z radarov.

Uviedlo to ukrajinské letectvo, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Počet obetí ruských náletov v Kyjevskej oblasti vzrástol na dve. Telo obete našli hasiči pri hasení požiaru rodinného domu. V troskách domu potom hasiči našli telo druhej obete, povedala serveru Ukrajinska pravda hovorkyňa oblastnej správy Viktórija Rubanová.

Polícia sa podľa hovorkyne teraz snaží určiť totožnosť mŕtvych; podľa televízie TSN v dome, ktorý zasiahol ruský dron, žil "známy chirurg a pracovníčka televízie", dodal server.

Šéf ukrajinského Centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko však povedal že drony zasiahli ruský prístav Tuapse v Krasnodarskom kraji. Podľa Kovalenka ide o kľúčový ruský nákladný prístav s jedným z najväčších ropných terminálov v krajine.

DSNS.GOV.UA
@SESU_UA

#Костянтинівка: вночі російські окупанти знову атакували місто, завдавши удару по житлових районах

Внаслідок обстрілів виникло загоряння приватного житлового будинку. Надзвичайники оперативно ліквідували пожежу.

На щастя, ніхто не постраждав. https://t.co/6ZXSpS19sL

26.2.2025 o 9:40 · archivované: 26.2.2025 o 11:51

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Dvaja zadržaní Francúzi sa priznali k útoku na ruský konzulát v Marseille na juhu Francúzska.

Obaja pracujú v Národnom centre vedeckého výskumu, uviedla s odvolaním sa na tamojšiu prokuratúru agentúra Reuters.

Prokuratúra už v utorok oznámila, že ide o "významné osoby". Podľa miestneho denníka La Provence dotyčných v pondelok večer zbadala polícia na demonštrácii na podporu Ukrajiny.

Ruský konzulát v Marseille v pondelok ráno zasiahli dva výbuchy, ktoré nespôsobili škody ani zranenia. Podľa polície do záhrady konzulátu niekto hodil tri podomácky vyrobené plastové fľaše, z ktorých jedna nevybuchla a neskôr ju zlikvidovali pyrotechnici. Akú látku fľaše obsahovali, zatiaľ nie je jasné.

Severokórejský vodca počas návštevy vojenskej akadémie vyzval na vybudovanie armády schopnej viesť vojnu. (TASR)

Povedať, ktorý zo summitov o Ukrajine dostane prívlastok historický, je predčasné, ale šancu má posledný. Píše Peter Schutz. (SME)

Predstavitelia evanjelickej cirkvi na Slovensku vo svojom stanovisku odsúdili napadnutie Ukrajiny Ruskom. (TASR)

Moskva pripravila scenáre vojensko-politickej situácie do roku 2045, Ukrajinu chce rozdeliť na tri časti, píše Kyiv Post.

Prognóza obsahuje plány na koniec existencie Ukrajiny ako samostatného štátu. Ako referuje web Kyiv Post s odvolaním sa na spravodajské zdroje, Moskva má údajne v úmysle sprostredkovať tento plán novej americkej administratíve.

Ukrajinská rozviedka okrem toho získala dokument Kremľa, ktorý načrtáva štyri potenciálne scenáre rozvoja širších medzinárodných procesov. Hneď dva považuje Rusko za najpriaznivejšie, a to „vytvorenie multipolárneho sveta“, kde si mocnosti rozdeľujú sféry vplyvu, a tiež „regionalizáciu alebo chaos“, čo znamená oslabenie globálneho poriadku.

Za dva menej priaznivé scenáre Rusko považuje „dominanciu USA a Západu“ a „Čínu v pozícii vedúcej svetovej veľmoci“.

Pri prvých dvoch scenároch Kremeľ počíta s tým, že pôjdu „ruka v ruke“ s víťazstvom vo vojne proti Ukrajine, čo povedie k priaznivým zmenám v globálnej politike. Zvyšné dva scenáre by podľa Moskvy mohli nastať, ak Rusko prehrá vojnu alebo rusko-ukrajinský konflikt zamrzne.

Dokument navrhuje rozdeliť Ukrajinu na tri časti. Tú prvú majú tvoriť plne a čiastočne okupované oblasti Ukrajiny, ktoré sa Moskva snaží oficiálne začleniť do Ruska. Medzi tieto ukrajinské oblasti patrí Donecká, Chersonská, Luhanská a Záporožská oblasť, ako aj polostrov Krym.

Druhú časť Ukrajiny má tvoriť územie okolo Kyjeva, ktoré Moskva označuje ako „proruský štátny útvar“. Má to byť bábkový štát s proruskými orgánmi a ruskou vojenskou prítomnosťou.

Západné regióny Ukrajiny, označované Kremľom ako „sporné územia“, majú byť určené na ukrajinských rokovaniach s Ruskom, Poľskom, Maďarskom a Rumunskom. Medzi tieto územia podľa Moskvy patrí osem ukrajinských oblastí - Zakarpatská, Ivano-Frankivská, Černovická, Ľvovská, Ternopiľská, Chmeľnycká, Volyňská a Rivnenská. (SITA, KyivPost)

Mníchovská konferencia ešte nikdy nebola taká dramatická, vraví šéf Globsecu. Trump podľa neho rozdelí Európu. (SME)

Ruský dronový útok na Kyjevskú oblasť zabil jedného človeka a štyroch ďalších zranil, uviedol šéf oblastnej správy. 

S odvolaním sa na šéfa oblastnej správy Mykolu Kalašnyka to napísala agentúra Reuters.

Kalašnyk na telegrame pôvodne informoval o tom, že zranenia hlavy utrpela devätnásťročná žena, neskôr sa navyše ukázalo, že v jednej z budov, ktorá po útoku začala horieť, zomrel človek.

Šéf oblastnej správy ďalej informoval o zranených a o poškodení najmenej piatich rodinných domov a dvoch rezidenčných budov. Taktiež zverejnil zábery zachytávajúce, ako hasiči v noci bojujú s požiarmi.

Podľa dát ukrajinského letectva bol v Kyjeve a jeho okolí a na východe krajiny od utorkových 21.00 h SEČ na niekoľko hodín vyhlásený letecký poplach.

Rusko, ktoré rozsiahlu inváziu na Ukrajinu začalo pred tromi rokmi, vec nekomentovalo. Moskva aj Kyjev popierajú, že by útočili na civilistov, ale zomreli ich už tisíce, väčšina z obetí sú Ukrajinci, napísal Reuters. (ČTK)

Ukrajina podnikla jeden z najväčších dronových útokov na Rusko od začiatku invázie.

Ruské sily protivzdušnej obrany "zachytili a zničili 128 ukrajinských leteckých dronov" vrátane 30 nad Krymským polostrovom anektovaným v roku 2014, uvádza sa vo vyhlásení ministerstva obrany.

Okrem Krasnodarského kraja, známeho svojimi čiernomorskými letoviskami, boli podľa ministerstva útoky dronov zamerané aj na ruské ruskú Brjanskú a Kurskú oblasť, ktoré hraničia s Ukrajinou.

Ruské médiá ani úrady bezprostredne neinformovali o žiadnych väčších škodách.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️128 Ukrainian drones attack Russia overnight, Krasnodar Krai port targeted.

Residents reported explosions in the cities of Tuapse and Anapa in Krasnodar Krai, while the airport in Sochi was closed due to a drone attack.

https://t.co/CzkXnA5mVl

128 Ukrainian drones attack Russia overnight, Krasnodar Krai port targeted

Residents reported explosions in the cities of Tuapse and Anapa in Krasnodar Krai, while the airport in Sochi was closed due to a drone attack.

26.2.2025 o 8:24 · archivované: 26.2.2025 o 8:56

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko stratilo počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva ďalších 1 170 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 870 700, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 19 tankov, 15 obrnených bojových vozidiel pechoty a 34 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 201 tankov, 21 183 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 686 delostreleckých systémov.

Ruský útok na Kyjevskú oblasť zranil 19-ročnú ženu a spôsobil požiar rezidenčnej budovy, uviedol šéf oblastnej správy.

"Bola hospitalizovaná s poranením hlavy," napísal Mykola Kalašnyk na telegrame. Zároveň zverejnil zábery zachytávajúce, ako hasiči v noci bojujú s požiarom rezidenčnej budovy.

Agentúra Reuters uviedla, že sa jej okolnosti požiaru nepodarilo nezávisle overiť, ale že jej jeden svedok oznámil, že v okolí Kyjeva počul výbuchy, ktoré zrejme súviseli s ukrajinskou protivzdušnou obranou.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na telegrame uviedol, že metropole čelí útoku. Podľa dát ukrajinského letectva bol v Kyjeve a jeho okolí a na východe krajiny od 21.00 h SEČ vyhlásený letecký poplach.

Rusko, ktoré rozsiahlu inváziu na Ukrajinu začalo pred tromi rokmi, vec nekomentovalo. Moskva aj Kyjev popierajú, že by cielili na civilistov, ale zomreli ich už tisíce, drvivá väčšina z obetí sú Ukrajinci, napísala agentúra Reuters. (ČTK)

Ruská ľudskoprávna skupina Memorial navštívila v januári Ukrajinu s cieľom vyšetriť údajné porušovanie ľudských práv.

Informuje o tom agentúra DPA.

V januári zástupcovia skupiny Memorial navštívili Kyjevskú, Charkovskú, Černihivskú, Odeskú, Mykolajevskú a Chersonskú oblasť, kde sa rozprávali s obeťami. "Bolo pre nich ťažké hovoriť s nami. Ale rozprávali sa," uviedol spoluzakladateľ organizácie Oleg Orlov.

DPA pripomína, že Orlova odsúdili v Rusku za "diskreditáciu ruskej armády" na dva pol roka v trestaneckej kolónii. Začiatkom augusta 2024 bol prepustený v rámci výmeny väzňov medzi Ruskom, Bieloruskom a piatimi krajinami NATO. Odvtedy žije v Berlíne.

Cestu na Ukrajinu Memorial organizovala spoločne s ukrajinskými aktivistami z Charkova. Bolo to prvé verejné stretnutie zástupcov občianskej spoločnosti Ruska a Ukrajiny po viac ako troch rokoch.

Podľa Orlova príbehy o bombardovaní civilných budov, nelegálnych zatknutiach, vydieraní a tajných väzniciach zneli podobne ako z iných ruských vojen. "Ruinám Mariupolu predchádzali ruiny Aleppa v Sýrii a Groznyj v Čečensku," dodal.

"V okupovaných oblastiach ruská štátna moc vládne systémom štátneho teroru," povedal Vladimir Malychin z centra pre ochranu ľudských práv organizácie Memorial. "Násilie je zámerné a systematické. Je to ruka štátu. V prípade uzavretia mierovej zmluvy budú musieť obe strany prepustiť všetkých väzňov," dodal.

Ukrajina v súčasnosti pre vojnu s Ruskom nepovoľuje vstup ruským občanom na svoje územie. V prípade cesty delegácie z organizácie Memorial spravila výnimku. (TASR)

Trump potvrdil, že USA koncom týždňa navštívi Zelenskyj. Na stretnutí podpíše dohodu o nerastných surovinách.

Dva zdroje agentúry Reuters oboznámené so situáciou predtým informovali, že k stretnutiu by mohlo dôjsť v piatok.

Trump tiež uviedol, že po ukončení bojov je potrebné na Ukrajine nasadiť mierové jednotky. Reuters však pripomína, že Moskva odmietla akékoľvek nasadenie jednotiek NATO na území Ukrajiny.

Trump vyhlásil, že do Washingtonu chce doraziť Zelenskyj, aby podpísal dohodu. Podľa zdrojov však o schôdzku požiadal Biely dom.

Zdroje agentúry AFP v utorok večer uviedli, že Ukrajina odsúhlasila podmienky dohody o nerastných surovinách. Washington a Kyjev by na jej základe spoločne ťažili nerastné bohatstvo Ukrajiny, pričom príjmy by smerovali do novovytvoreného fondu, ktorý by bol "spoločný pre Ukrajinu a Spojené štáty". (ČTK)

USA a Ukrajina sa zhodli na podmienkach dohody o ukrajinských nerastoch, ktorá je kľúčová pre udržanie americkej podpory.

Informuje agentúra Reuters s odvolaním sa na dva zdroje. Podľa nich sa prezident Zelenskyj chystá v piatok odcestovať do Washingtonu na stretnutie s Trumpom. 

Americký prezident tvrdí, že sa usiluje o rýchle uzavretie mieru medzi Ukrajinou a Ruskom a zároveň o dohodu, ktorá by USA zabezpečila podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve. Tá by podľa neho USA kompenzovala doterajšiu pomoc Kyjevu v obrane proti Rusku.

Ukrajina od počiatočných rokovaní o dohode požadovala od USA bezpečnostné záruky výmenou za nerastné suroviny. Ukrajinský predstaviteľ spresnil, že návrh dohody síce obsahuje odkaz na "bezpečnosť", ale úlohu USA konkrétne nestanovuje.

"Existuje všeobecná klauzula, v ktorej sa uvádza, že Spojené štáty budú investovať do stabilnej a prosperujúcej suverénnej Ukrajiny, že pracujú na trvalom mieri a že podporujú úsilie o zaručenie bezpečnosti," vyhlásil.

Podľa zdroja AFP Washington tiež z dohody vyškrtol všetky ustanovenia nevýhodné pre Ukrajinu vrátane záväzku, že Spojeným štátom poskytne nerastné suroviny v hodnote 500 miliárd dolárov.

Trump požadoval, aby mu Ukrajina poskytla prístup k svojim nerastným surovinám ako kompenzáciu za vojnovú pomoc, ktorú jej Washington poskytol počas trojročného konfliktu s Ruskom.  Zelenskyj pôvodný návrh dohody odmietol s odôvodnením, že neobsahuje dostatočné bezpečnostné záruky pre Kyjev. (TASR, ČTK)