Šéf Globsecu: V Európe vznikne nový obranný pilier a nik na nás nebude čakať

Mníchovská bezpečnostná konferencia nebola nikdy taká napätá ako teraz. Dôvodom bolo rozhodnutie Spojených štátov začať rokovania s Ruskom bez Európy a neposkytovať bezpečnostné záruky Ukrajine ani eventuálnym mierovým jednotkám v nej.

Aj zo stretnutí v Mníchove a vo Washingtone a reakcie európskych lídrov je jasné, že v Európe vzniká nový obranný pilier, vraví RÓBERT VASS , prezident organizácie Globsec. "Ak neudržíme jednotu Európy, vznikne koalícia ochotných, ktorí pôjdu oveľa ďalej a vytvoria nové obranné jadro Európskej únie. Nikto nebude čakať na krajiny, ktoré nebudú chcieť byť súčasťou," povedal po návrate z Mníchova.

Vrátili ste sa z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ktorú uzavrel mediálne silný moment, keď sa jej riaditeľ Christoph Heusgen na tlačovke takmer rozplakal. Symbolizuje to skutočnú náladu z konferencie alebo to bol len mediálny moment?

Tento ročník konferencie vojde do histórie ako jeden z míľnikov. Atmosféra bola naozaj napätá, bolo cítiť veľkú obavu, že svetový poriadok, ktorí Európania spolu s Američanmi budovali po druhej svetovej vojne, sa rozpadá.

Je to posledný budíček pre Európu. Musíme robiť niečo viac, tá mierová dividenda, ktorú sme si vyberali od Američanov, je definitívne preč. Hovorilo nám to niekoľko amerických administratív, nielen Trumpova.

Dnes je jasné, že ak o nás nemajú rozhodovať vo Washingtone, v Moskve alebo niekde inde, tak musíme zásadne zvýšiť výdavky na obranu.

Musíme posilniť európsku obranu, postaviť sa na vlastné nohy a odísť z toho mamahotela, ktorý nám Američania poskytovali od druhej svetovej vojny.

Mnohí prirovnávali tohtoročnú konferenciu v Mníchove k Mníchovu 1938. Veľa politikov varovalo, aby sme neurobili tú istú chybu - politiku appeasementu voči agresorovi. Christoph Heusgen to povedal vo svojej reči – „nefungovalo to vtedy a nebude to fungovať ani teraz“.

Ako sa Američania správali mimo kamier? Bola atmosféra chladná aj pri káve?

Bolo to dramatické. My sami sme zorganizovali debatu, ktorá bola mimoriadne napätá, predovšetkým medzi niektorými európskymi ministrami obrany a americkými predstaviteľmi. A to bola neverejná debata.

Pôvodné stretnutie Volodymyra Zelenského s J. D. Vanceom sa zrušilo a uskutočnilo sa až po intenzívnej diplomatickej práci.

Američania povedali Ukrajincom, že kým nepodpíšu dohodu o kritických mineráloch, tak sa Vance s nimi nestretne. Po tom to chcelo celý deň diplomacie. Nikdy to nebolo také napäté ako teraz.

Okrem Mníchova ste boli aj vo Washingtone. Ako reagovali experti či think-tanky tam?

Vo Washingtone som bol ešte pred Mníchovom a odvtedy sa toho deje veľmi veľa. Bola tam skôr atmosféra vyčkávania, mnohí experti a think-tanky nevedeli, čo sa bude diať. Bola tam veľká neistota, preto sa tam ani žiadne väčšie akcie nekonali. Naša bola ojedinelá.

Signály boli pozitívne, na našu konferenciu prišiel aj náčelník štábu Keitha Kellogga, ktorý je Trumpov vyslanec pre Ukrajinu a Rusko, ale odvtedy sa to celé zdramatizovalo.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Tretí rok vojny: Front ešte neskolaboval, Ukrajina však prichádza o najväčšieho spojenca Čítajte 

Dokážeme čítať nejakú stratégiu v tom, čo aktuálne robí Amerika voči Európe? V médiách zaznieva šok, ale nevidia za tým chladnejšie hlavy nejaký čitateľný strategický rámec?

Američania dnes nie sú ochotní ani na úrovni G7 alebo OSN prijať rezolúciu o odsúdení ruskej agresie, to nie je dobrý signál. Keď americký prezident nazve ukrajinského prezidenta diktátorom, ktorý vyvolal vojnu, v tom sa veľmi ťažko hľadá nejaká stratégia.

Jedna vec je, že Trump určitým spôsobom narušil pokojnú hladinu, čo nemusí byť nevyhnutne zlé. Ale v tomto momente to ukazuje, že Európa sa musí postaviť na vlastné nohy.

Vzniká spojenectvo medzi Washingtonom a Moskvou, alebo je tu nádej, že sa pozeráme na nejaký neokrôchaný, no zhruba kissingerovský manéver, aby Moskva mala s Washingtonom lepšie vzťahy ako s Pekingom?

Rusi sú dnes veľmi spokojní s tým, čo sa deje. Dostali, čo chceli, a to sa ešte rozhovory ani nezačali. Hneď dostali formát rokovaní priamo s Washingtonom bez Ukrajiny. To je veľká vec.

Druhá vec, ruské požiadavky idú ďaleko za Ukrajinu, nie je podstatné, kde bude kontaktná línia. Niektoré veci by z našej strany mali byť z rokovaní vylúčené. Niekto tretí nemôže diktovať, či má byť Ukrajina v NATO alebo v EÚ, alebo nemá.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Politológ: Ani Biden nechcel, aby Ukrajina vyhrala. Je naivné veriť, že Putin ukončí vojnu Čítajte 

Európa sa má postaviť na vlastné nohy, začať konať, a to rýchlo. Ak v Mníchove padli nejaké bariéry, asi musia padnúť aj v Európe. Do akej miery existuje politická vôľa v Európe postupovať spoločne?

Ak neudržíme jednotu Európy, vznikne koalícia ochotných, ktorí pôjdu oveľa ďalej a vytvoria nové obranné jadro Európskej únie.

Nie je vylúčené, že sa na tento účel vytvoria európske dlhopisy, ale nebude to na úrovni celej EÚ.

Bude sa to tvoriť predovšetkým okolo severských krajín, Nemecka, Poľska, pobaltských štátov. Určite sa pridá Francúzsko. Nikto nebude čakať na krajiny, ktoré nebudú chcieť byť súčasťou.

Dôsledkom bude rozdelenie Európy. Vznikne nové jadro a podstatné bude, kto v ňom je a kto nie je.

Vytvára sa nové bezpečnostné jadro Európy a každý rozumie tomu, že to je jediná cesta, ako posilniť bezpečnosť Európy.

Zo štátov, ktoré ste menovali, je Francúzsko jediné jadrovou mocnosťou. Okrem neho v Európe už len Spojené kráľovstvo. Do akej miery budú ochotné rozšíriť svoj jadrový dáždnik z čisto národných na európske záujmy? Alebo Američania práve spustili jadrové zbrojenie v Európe, pretože ak Poľsko či Ukrajina nedostanú bezpečnostné záruky od jadrových mocností, druhou možnosťou je získať vlastné jadrové zbrane?

V situácii, keď sa Rusko vyhráža Európe jadrovou vojnou a transatlantická dôvera sa oslabuje, je prirodzené, že európske krajiny rozmýšľajú, ako pristúpiť k jadrovému odstrašeniu.

Toto bude veľmi kľúčová otázka - zabezpečiť dostatočný európsky jadrový dáždnik aj nad strednou a východnou Európou.

Je dôležité, kto v Európe zaplní vákuum po Spojených štátoch. Dôležité však aj je, že sa nemôžeme úplne odčleniť od Spojených štátov. Musíme popritom vytvárať vlastný silný pilier.

Hovorí sa tomu strategická parita - rovnocennosť či rovnováha.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Európa diskutuje o vyslaní vojakov na Ukrajinu. Je to nevhodné, odkázal Scholz Čítajte 

Ak tu teda vzniká nejaká európska obranná únia, bude musieť mať strategickú paritu s USA. To znamená jadrové zbrojenie, lietadlové lode, ponorky, spravodajská služba. To bude asi tvrdý oriešok.

Jedna z veľmi dôležitých indikácií toho, že Rusko sa môže pripravovať na širšiu konfrontáciu s NATO, je, že oni systematicky narúšajú bezpečnosť európskych základní v Nemecku, prelietavajú nad nimi profesionálne drony, vidíme aj narúšanie námorných základní. Vidíme prestrihávanie káblov, čo nazývame hybridnými operáciami, ale ony majú veľmi fyzickú povahu.

Toto ukazuje, že Rusko skúša naše reakcie, hľadá slabé miesta, testuje reakčný čas a spoluprácu. Popritom buduje novú jedenapolmiliónovú armádu.

Tieto indície sú veľmi znepokojujúce. Môže to znamenať, že sa pripravujú na nejakú väčšiu konfrontáciu s európskymi krajinami a krajinami NATO. Niektoré európske bezpečnostné služby hovoria, že na to budú pripravení najneskôr v roku 2029.

My tak musíme nielen zvýšiť výdavky na obranu, ale zásadne posilniť aj európske spôsobilosti a ochranu kritickej infraštruktúry.

Dnes nemáme celoeurópsky prístup k ochrane kritickej infraštruktúry, ktorá je v mnohých prípadoch v súkromných rukách. Od mobilných sietí po podmorské káble. Rozprával som sa s viacerými takýmito spoločnosťami, o ochrane s nimi nikto nehovoril. Potrebujeme naliehavo vytvoriť európsky systém ochrany kritickej infraštruktúry.

Ako čítajú experti na takej udalosti, akou je Mníchovská bezpečnostná konferencia, kroky slovenskej vlády a jej prístup k obrane či k NATO?

Treba vnímať širší trend a ten je, že Európa sa bude posilňovať v obrane a bude sa vytvárať európsky pilier.

Nikto na nás nebude čakať a bude na nás, či budeme súčasťou. To jadro dokáže fungovať aj bez nás. Nik nás nebude ani ťahať, ani tlačiť. Je to podstatné predovšetkým pre nás, či budeme v tom jadre, alebo nie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Obranu nechávajú Američania na Európanoch. Päť percent budú hľadať štáty ťažko Čítajte 

Debatu o jadre a periférii Európy počujeme azda už tretíkrát. Najprv keď bola hospodárska kríza v rokoch 2008 -2009, potom, keď prišla dlhová kríza eurozóny a teraz znova. Hovorilo sa o dvojrýchlostnej Európe či delení sever verzus juh. Na Slovensku vtedy vždy prevládla paradigma, že nech sa deje čokoľvek, Slovensko musí byť v jadre, pretože je od neho existenčne závislé. Dnes tá istá debata rieši priame ohrozenie Slovenska. Je na Slovensku nejaká rozhodnosť brániť túto krajinu?

Podľa prieskumov verejnej mienky nie je úplne vysoká. Určite nie v takej miere ako napríklad na Ukrajine. To nie je len o nás. Takto to vnímajú mnohé krajiny v Európe, pretože sme si zvykli na mier a nie sme ochotní sa brániť.

Iné je to napríklad vo Švédsku a Fínsku, kde je až 90 percent ľudí pripravených brániť svoju krajinu a majú pripravené skvelé plány pre celú spoločnosť vrátane súkromného sektora. Od týchto štátov sa máme čo učiť.

Kde má Slovensko priestor zlepšovať svoju bezpečnosť v krátkodobom horizonte, napríklad do konca tohto volebného obdobia tejto vlády?

Sme štátom na potenciálnej frontovej línii. Ak to myslíme s našou bezpečnosťou a suverenitou vážne, tak dve percentá HDP do obrany absolútne nestačia.

Rýchlo treba rozhodnúť o zvýšení výdavkov na obranu napriek tomu, že v čase konsolidácie je to politicky citlivé.

Myslím si, že spoločnou európskou odpoveďou na toto dianie bude nie národný, ale európsky rozpočet, ktorý vytvorí európske projekty, napríklad spoločný protiraketový dáždnik a ďalšie oblasti, kde sa môžeme brániť spoločne.

Veľmi rýchlo potrebujeme spôsobilosti, ktoré sa ukázali ako kľúčové na Ukrajine, vrátane dronov, protiraketového dáždnika a podobne.

O percentách výdavkov na obranu hovoril aj generálny tajomník NATO, keď vo štvrtok navštívil Bratislavu. Slovenský premiér Robert Fico sa s ním nestretol. Aký je to signál?

Očakávam, že na summite NATO (Haag, 24. - 26. jún, pozn. red.) vznikne záväzok postupne zvýšiť investície do obrany na tri a pol percenta HDP. Už ani tri percentá nie sú dosť, a nie je to pre požiadavky Trumpa.

Mnohé strany a politici, ktorí majú dnes dobré vzťahy s Trumpom, budú musieť počúvať, keď Trump povie, že to má byť tri či tri a pol percenta. Musíme to však spraviť predovšetkým pre svoju bezpečnosť, postaviť sa na vlastné nohy a nie preto, že to od nás niekto chce.

Posledný rozhovor s vami denník SME zverejnil takmer presne pred rokom. Vtedy ste na otázku o európskych ozbrojených silách odpovedali, že to má zmysel, iba ak to nebude na úkor NATO. Stále to platí alebo sa zmenilo príliš veľa?

Dnes už takto otázka nestojí. Signály z Ameriky sú úplne jasné - posilnite sa, lebo odídeme. Európska únia tak má obrovskú zodpovednosť aj možnosti. Musíme to urobiť.

Keď americký prezident hovorí spojencom v Dánsku, že nevylučuje použitie vojenskej sily na získanie Grónska, keď vidíme prístup k Ukrajine a nie sme si istí americkým prístupom k európskej bezpečnosti.... V takom prípade je jediným správnym rozhodnutím posilnenie európskej bezpečnosti a vytvorenie európskej armády.

Nemá to ísť na úkor vzťahu s Američanmi, má to ísť v prospech strategickej parity a rovnováhy.

Dánsko a Grónsko dnes patria medzi tie bizarnejšie nápady Donalda Trumpa, možno spolu s Panamským prieplavom. Dokážeme v krokoch americkej administratívy rozlíšiť, ktoré z tých vecí sú úletom jedného uleteného politika a ktoré z nich sú skutočne strategickými zmenami?

Do istej miery si myslím, že je to vyjednávacia taktika, pretože Grónsko je bohaté na kovy vzácnych zemín a iné kritické suroviny. Skôr či neskôr tam uvidíme veľa amerických spoločností, ktoré to budú ťažiť.

Grónsko buď zostane dánskym územím, prípadne bude nezávislé. Ale Trumpove slová veľmi pozorne počúvajú v Moskve aj v Pekingu a to má negatívne dôsledky pre svetový poriadok.

Ak sa USA otvorene pripravujú na konfrontáciu s Čínou a potrebujú sa sústrediť tam, a Rusko z tohto vyjde posilnené, vychádza im to?

Nie. Z Ameriky často počúvam argument, že ich strategickým protivníkom je Čína a ruská vojna na Ukrajine ich len rozptyľuje od oveľa väčšej výzvy.

Ruská vojna na Ukrajine je do veľkej miery aj o Číne. Čína podporuje a financuje Rusko, udržuje stabilitu jeho ekonomiky. Dôsledkom je, že Rusko oslabuje Európu a Ameriku, ale zároveň sa Čína učí. Ak vyšleme signál, že nedokážeme ubrániť krajinu na našich hraniciach, kto nám bude veriť čokoľvek, čo povieme o iných častiach sveta?

Ak neudržíme Ukrajinu slobodnú a demokratickú, je to signál akémukoľvek ďalšiemu agresorovi, že mu to jednoducho prejde.

Takže by európske krajiny mali byť pripravené vstúpiť na Ukrajinu aj fyzicky? Armády, lietadlá, technika, vojaci?

Ak vznikne nejaký mierový plán, bude ho treba udržať a Európania musia byť spoluzodpovední, aby mierovú dohodu udržali.

Netreba si však zamieňať prímerie a mier. V Mníchove som vnímal, že málokto verí, že Putin má záujem o skutočne udržateľný, spravodlivý mier.

Ak zmrazíme konflikt prímerím na Ukrajine a neuzavrieme skutočný mier, ktorý garantuje ukrajinskú a európsku bezpečnosť, Rusko presunie svoje vojenské a hybridné aktivity do Európy. Produkcia ruskej vojnovej mašinérie sa nezastaví. Dnes vidíme, že Rusko bojuje proti Európe na mnohých frontových líniách.

Potrebujeme udržateľný mier, nielen prímerie. Ak si zameníme prímerie za mier, hrozí, že zrušíme sankcie, začneme s Rusmi obchodovať skôr, ako vznikne skutočný mier, čo posilní ich ekonomiku a my zabudneme, že nie sme v bezpečí.

Putinove požiadavky idú ďaleko nad rámec Ukrajiny. Idú proti bezpečnostnému usporiadaniu Európy. Spomeňme si, že dal ultimátum, aby sa NATO stiahlo zo strednej Európy vrátane Slovenska či Česka pred rok 1997. Z krajín, ako sú Slovensko alebo pobaltské štáty, chce vytvoriť nárazníkovú zónu. Jeho kroky jasne indikujú, že jeho záujmy a mierové rokovania nebudú o kontaktnej línii.

V princípe druhá Jalta.

Áno, ale toto sú tie požiadavky. Putin nikdy nebude súhlasiť, aby Ukrajina bola v NATO. Nikdy nebude súhlasiť, aby tam bola európska armáda. Pokiaľ však máme hovoriť o udržateľnom mieri, tak je to nevyhnutné.

Takže ostáva nerešpektovať Putina a byť dostatočne silní, aby sme si to mohli dovoliť?

Rokovania budú prebiehať, treba komunikovať, počúvať, ale za stolom musia byť Ukrajina aj Európa. Nemôžeme dovoliť, aby sa Amerika s Ruskom dohodli o nás bez nás.

Ak nechceme, aby sa rozhodovalo o nás bez nás v Moskve alebo vo Washingtone, tak si jednoducho musíme posilniť vlastnú európsku obranu.

Keď sme sa rozprávali pred rokom, oznamovali ste, že konferencia Globsec sa prvýkrát bude konať v Prahe. Aká je dnes jej budúcnosť?

Po úspechu z minulého roka sme sa rozhodli, že Globsec budeme budovať v Prahe. Tento rok oslávime 20 rokov od vzniku v Prahe. Cítime tam záujem naprieč politickým spektrom. Zároveň sme sa tento rok rozhodli, že vytvoríme kanceláriu a právny subjekt aj v Českej republike.

Tiež hovoríme o výraznejšej prítomnosti v Poľsku a severských krajinách, kde rokujeme s niekoľkými vládami. Globsec sa presunom do Prahy jednoznačne posilnil.

Dotklo sa Globsecu Trumpovo zastavenie USAID či zahraničnej pomoci USA?

Nie. S USAID sme nemali žiadne projekty. Máme výskumné projekty s inými partnermi z USA, ktoré pokračujú bez zmeny, dokonca niektoré vznikli tento rok.

Naša konferencia spred dvoch týždňov vo Washingtone bola tiež mimoriadne úspešná a tešíme sa vzťahom naprieč politickým spektrom. Naša nadácia Globsec v Spojených štátoch expanduje.

Financovanie máme veľmi dobre diverzifikované, máme vyše 80 partnerov zo súkromného sektora, pracujeme s EÚ a ďalšími európskymi inštitúciami a niekoľkými vládami.

Žiadny partner nám neposkytuje viac ako 10 percent nášho rozpočtu a väčšina je do piatich percent, čo nám dáva nezávislosť. Globsec dnes nie je závislý od žiadnych verejných zdrojov.

Do medzinárodnej expanzie a diverzifikácie a vzťahov sme investovali veľa energie. Presun konferencie do Česka nám túto nezávislosť posilnil. Dokonca sme v tejto situácii zaznamenali nárast a posilnenie, zlepšili sme aj diverzifikáciu zdrojov.