Zakladateľ Globsecu Vass: Francúzsky prezident musel rečniť v stane

Bezpečnostná konferencia Globsec sa už tento rok zrejme nebude konať v Bratislave. V Prahe alebo vo Varšave bude mať lepšie podmienky vyrásť na stredoeurópsku konferenciu s globálnym dosahom, hovorí pre SME spoluzakladateľ a prezident organizácie RÓBERT VASS.

Za prvoradý problém Bratislavy považuje nedostatok kongresových priestorov. Vníma však aj nejednoznačný postoj Slovenska k svojmu bezpečnostnému ukotveniu.

V rozhovore sa dočítate

prečo konferencia Globsec uvažuje o inom pôsobisku,
či a ako na rozhodnutie vplýva postoj súčasnej slovenskej vlády k mimovládnym organizáciám,
čo najviac ohrozuje svetový poriadok,
ako čítať vyjadrenia Donalda Trumpa spochybňujúce americké záväzky voči NATO,
či EÚ potrebuje vlastné ozbrojené sily,
ako by Slovensko malo v krátkodobom horizonte ošetriť svoju vlastnú bezpečnosť.

Globsec 2024. Je už rozhodnuté, kde sa bude konať?

Zatiaľ zvažujeme niekoľko možností. Už pred niekoľkými rokmi sme zvažovali, či konferenciu necháme v Bratislave, alebo ju budeme rotovať. Za posledných päť rokov sme veľa investovali do toho, aby sme boli stredoeurópskou organizáciou s globálnymi ambíciami. Otvorili sme pobočky vo Viedni, v Kyjeve, Bruseli a najnovšie aj nadáciu Globsec USA vo Washingtone.

Tento rok je navyše špeciálny. Vojna na Ukrajine sa preklápa do tretieho roku a vnímame určitú únavu z nej. Vidíme aj bezprecedentne ťažkú bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe, ale aj v iných častiach sveta. Akoby rôzne mocnosti začali testovať odolnosť svetového poriadku. K tomu prichádzajú voľby v Európe a USA. Dopyt po takých stretnutiach, ako je Globsec, rastie. V Bratislave by sme boli do istej miery limitovaní. Vnímame aj to, že zahraničnopolitické témy na Slovensku momentálne nie sú veľkou prioritou. Organizácia Globsec však zo Slovenska neodchádza.

Centrála zostáva v Bratislave?

Áno, na tom sa nič nemení. Ale diverzifikujeme aktivity, aby neboli všetky v jednej krajine.

Ovplyvnila vaše rozhodnutie aj nová politická realita na Slovensku alebo proruské nálady obyvateľstva?

To uvažovanie nestojí len na tomto. Máme väčšie ambície a rozmýšľali sme, ako dosiahnuť väčší vplyv. Zároveň máte pravdu, že vnímame to rozdelenie spoločnosti. Vnímame, že na Slovensku sa stráca spoločenský konsenzus v základných zahraničnopolitických otázkach.

Súčasná slovenská vláda sa prinajmenšom v slovnej rovine ku Globsecu nespráva príliš priateľsky. Globsec mal v minulosti dobrú spoluprácu so štátom, osobitne s ministerstvom zahraničných vecí. Zmenilo sa niečo aj v rovine skutkov?

Ak komunikovali, že do Globsecu už neinvestujú peniaze, chcem povedať, že my sme už s nejakými zdrojmi zo Slovenska v tohtoročnom rozpočte ani nerátali. Máme dobre diverzifikované zdroje. Máme viac ako osemdesiat partnerov – súkromných, verejných či nadácie. Nikto z nich neprispieva na našu činnosť vyšším ako desaťpercentným podielom. To nám dáva nezávislosť v rozhodovaní.

Na to, aby sme mali medzinárodný dosah, potrebujeme cítiť dopyt po takýchto konferenciách. A v strednej Európe ten dopyt je.

Štát v minulosti pomáhal Globsecu konkrétnymi vecami. Konferencie strážila polícia, s vysokopostavenými ľuďmi zo zahraničia ste komunikovali aj prostredníctvom slovenskej diplomacie. Toto zostáva alebo je to narušené?

Róbert Vass

V roku 2005 spoluzakladal konferenciu o bezpečnosti a zahraničnej politike Globsec.

Globsec sa odvtedy zaradil medzi najväčšie konferencie tohto druhu spolu so Svetovým ekonomickým fórom a Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou.

Vass v súčasnosti pôsobí ako prezident globálneho think-tanku Globsec.

Nemyslím si, že by to bolo narušené. Otázka ochrany ústavných činiteľov alebo vysokopostavených ľudí nevyplýva z dobrej vôle k nejakej organizácii. Vyplýva z medzinárodných záväzkov, z diplomatických dohovorov. Toto nepovažujeme za problematické.

Neuvažovali ste, že práve v aktuálnej slovenskej politickej realite by bolo dobré, keby Globsec zostal a vyslal do zahraničia aj iný signál o Slovensku ako ten, ktorý vysiela jestvujúca koalícia? Bratislava by sa tak ocitla na mape aj v inom kontexte.

Je to možné, ale je otázka, s akým cieľom takú konferenciu robíme. Ak nechceme ísť dozadu, ale dopredu, hľadáme priestor, kde ten krok vpred môžeme spraviť. A ten priestor je tam, kde máme aj politickú podporu a tam, kde dokážeme zväčšiť politický dosah tých rozhovorov. Varšava aj Praha sú hlavnými mestami krajín, ktoré politicky majú jednoznačný vplyv. Toto zohráva úlohu. Už dávnejšie sme si vyhodnocovali riziká dlhodobého rozvoja konferencie Globsec na Slovensku a vyšli dve. Po prvé to bola nedostatočná kongresová infraštruktúra v Bratislave. Roky sme sa tlačili v hoteli, ale žiadny hotel tu nie je uspôsobený na takú veľkú akciu. Svetových lídrov sme museli hostiť v stanoch. Emmanuel Macron so svojou hlavnou rečou, ktorá sa dostala do všetkých novín v Európe a doteraz rezonuje, vystúpil v stane.

Ak by sa takáto konferencia mala rozvíjať päť rokov dopredu, tak má objektívne fyzické limity.

Po druhé, toto nie je Švajčiarsko alebo Nemecko. Stredná Európa je geopoliticky nestabilná, čo v istých chvíľach vytvára atraktívne prostredie, ale v iných momentoch nie.

Vnímajú zahraniční politici Slovensko ako nie celkom úrodnú pôdu? Vyberú si radšej Prahu alebo Varšavu, ani nie pre veľkosť, ale pre atmosféru v krajine?

Takto by som to nestaval, ale v tomto momente by sa nám vysokopostavení ľudia pozývali do Varšavy oveľa ľahšie. Mal by som oveľa viac a lepších argumentov. A súvisí to aj s tým, že sme sa stali stredoeurópskou organizáciou. Naša správna rada sa nás pýta, či chceme byť slovenskou organizáciou alebo stredoeurópskou organizáciou. Tá ambícia potrebuje priestor.

Ak to zhrnieme, Globsec Slovensko prerástol?

Lepšie by som to nepovedal. Globsec sa doma cíti dobre a je hrdý na značku Made in Slovakia. Ale možnosti Slovenska prerástol. Plán je, že bude rotovať medzi viacerými miestami.

Súvisia tieto zmeny aj so zmenami v bezpečnostnej situácii v Európe? Osobitne Varšava je výrazným bodom európskej obrany a postoja k ruskej agresii. Urýchlilo to tento proces?

Určite áno. Tento rok je špecifický práve bezpečnostnou situáciou na globálnej úrovni. Odkedy sa za našimi hranicami začala vojna, globálna situácia sa viditeľne zhoršila. Patrí k tomu napätie na Blízkom východe, v juhovýchodnej Ázii. Vidíme odstredivé sily v Európe, vidíme americké voľby a ich možný dosah na súdržnosť NATO a Západu. V tejto situácii majú rôzne štáty pohnútky testovať stabilitu medzinárodného poriadku, ktorý sme budovali od druhej svetovej vojny a ktorý stojí na medzinárodnom práve. Pred nami stojí úloha, aby sa medzinárodnému spoločenstvu podarilo cez tieto zmeny prejsť s čo najmenšími stratami.

Ako teda vnímate krátko- alebo strednodobú bezpečnostnú perspektívu v Európe? Kam sa môže ubrať?

V Globsecu veľa debatujeme o tom, čo by nová Európska komisia a ďalšie inštitúcie v novom cykle mali robiť. Určite je priestor najmä na obnovu európskeho obranného priemyslu. Treba lepšie zvládnuť ochranu kritickej infraštruktúry. Bude treba zvládnuť ďalšie rozšírenie Európskej únie, aby sa z krajín, ktoré sú dnes čistými príjemcami európskych peňazí, nestali čistí platcovia. To by zmenilo politickú dynamiku v mnohých krajinách. Malo by to obrovský dosah na fragmentáciu Európy.

Popri tom vidíme americké voľby. Mysleli sme si, že zvolenie Donalda Trumpa v roku 2016 bolo výnimkou. Ukazuje sa, že to nebola výnimka, ale trend, ktorý vidíme naprieč Európou a svetom. Takže budeme vidieť fragmentáciu a budeme vidieť, že mnohí budú testovať medzinárodný systém. To je veľmi nebezpečné. Podobných konfliktov sa môže objaviť viac. Na Blízkom východe je situácia najnebezpečnejšia za desaťročia. Vidíme tam neštátnych aktérov, ktorí sú schopní zastaviť medzinárodný obchod. To má vplyv aj na slovenskú ekonomiku, má to dosah na infláciu a dodávateľské reťazce. Dôsledky na medzinárodnú politiku budú trvalé. Skončila sa éra globalizmu a svetového voľného obchodu. Bude viac fragmentácie a protekcionizmu. V tom kontexte rastie dopyt aj po inštitúciách, akou je Globsec, a po medzinárodnom dialógu.

Donald Trump na volebnom mítingu povedal, že USA by pod jeho vedením nechránili členský štát NATO, ktorý "neplatí". Zrejme tým myslel investície 2 % HDP do vlastnej obrany. Dokonca by podľa vlastných slov v takom prípade povzbudil agresora, nech si robí, čo chce. Dokážu takéto vyjadrenia ohroziť NATO, aj keď Trump nie je prezidentom? Čo sa od neho dá skutočne očakávať?

NATO je najúspešnejšia obranná aliancia v histórii, ktorá za 75 rokov prežila politikov všetkého spektra. Myslím si, že vyjadrenia Donalda Trumpa sú na jednej strane nešťastnou rétorikou a predvolebnou taktikou, na druhej strane jeho minulé kroky v skutočnosti smerovali k posilneniu východného krídla NATO.

Mala by sa Európa pripravovať na bezpečnosť bez Spojených štátov bez ohľadu na to, kto sa tam stane prezidentom? Je ústup USA z Európy nemennou vecou?

Nevnímam to tak. Donald Trump aj v minulosti hovoril, že vystúpi z NATO a nevystúpil. NATO je dnes silnejšie. Historicky sme v NATO nikdy neinvestovali toľko, ako keď tú tému otvoril Trump. Hovoril, že stiahne vojakov z Európy, ale posilnil pozície na východnom krídle NATO – v Poľsku aj v Pobaltí. Ale určite je to dnes menej predvídateľná situácia. Európa musí robiť viac.

Primárny vektor zahraničných vzťahov USA je transpacifický, zdôraznila to ešte Madeleine Albrightová na Globsecu v roku 2016. Európa je číslo dva. Ak sa v Juhočínskom mori niečo strhne, Washington sa bude pozerať tam asi bez ohľadu na to, či bude prezidentom Trump, alebo Biden. Čo z toho vyplýva pre Európu?

Ak máme obhájiť svoju pozíciu vo svete, transatlantická spolupráca je nevyhnutná. Európa však pre svoju obranu musí urobiť oveľa viac.

Európske ozbrojené sily?

Napríklad, ale nesmie to ísť na úkor NATO. Sú veci, ktoré EÚ môže urobiť efektívnejšie, ako napríklad ochrana kritickej infraštruktúry. Ak chceme obnoviť európsky obranný priemysel, tam má EÚ obrovské možnosti.

Ozbrojené sily nemôžu fungovať bez spravodajskej zložky. Je vôbec možné, aby vznikla paneurópska spravodajská služba?

Toto je málo pravdepodobné. V Európe máme veľa jazykových, kultúrnych aj historických bariér, ktoré hrajú rolu aj vo vývoji spravodajských služieb. Skôr treba lepšiu koordináciu, ale od roku 2014, keď sa v západnej Európe odohrali teroristické útoky, sa veľa dier podarilo zaplátať. Určite je ešte priestor na lepšiu spoluprácu. Ale dnes fantazírovať o európskych spravodajských službách by bolo utópiou. Ozbrojené sily môžeme považovať za dlhodobú víziu, ale prioritou by dnes mal byť obranný priemysel a posilnenie odstrašovacieho potenciálu. Aby si nik ani len nepomyslel, že môže na nás zaútočiť.

Na Ukrajine dnes vidíme zlyhanie politiky odstrašenia. Putin mal pocit, že Európa je slabá, čo bolo výsledkom vajatania Západu. Napríklad v Afganistane, odkiaľ sme odišli a zanechali sme tam chaos. To, čo sa stalo na Ukrajine, je dnes útok na základné princípy európskej bezpečnosti.

Ak tieto princípy neochránime v Európe, kto nám bude veriť v Afrike, v Ázii alebo v Južnej Amerike? Európa a Amerika stratia akúkoľvek kredibilitu do budúcich konfliktov.

Keď sa vrátime na Slovensko, aké má dnes najväčšie bezpečnostné rezervy?

Treba posilniť protivzdušnú obranu aj pozemné sily. Očakávame stíhačky F-16. Ak by sa Slovensko možnému útoku malo brániť samo, vyšlo by nás to mnohonásobne viac. Základom je preto rozvíjať aliančné vzťahy, aby sme sa dokázali brániť spoločne. Do tohto musíme investovať našu politiku. Je dôležité, aby Slovensko bolo spoľahlivým spojencom.