Ukrajina Rusko Online: Prezident Zelenskyj kritizuje americko-ruské rozhovory

Rubio stručne informoval niektorých európskych náprotivkov o rokovaniach s ruskou stranou v Saudskej Arábii.

Oznámilo francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Rubio hovoril so šéfmi diplomacie Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a aj vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Ďalšie podrobnosti o obsahu telefonátov zverejnené neboli.

Americko-ruské okovania v Rijáde viedli Rubio a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov, ukrajinskí ani európski predstavitelia na rokovania pozvaní neboli.

Rubio po stretnutí s ruskou delegáciou potvrdil, že Európa bude v "istom momente" súčasťou rozhovorov o ukončení vojny. Dodal, že akékoľvek prípadné riešenie konfliktu bude musieť byť prijateľné pre všetky zúčastnené strany, pričom menoval Ukrajinu, Rusko i Európu. (TASR)

Lotyšsko bude naďalej zvyšovať výdavky na obranu - v budúcom roku to majú byť štyri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a v nasledujúcich rokoch päť percent.

Dodatočné prostriedky sa použijú na protivzdušnú obranu, ochranu pobrežia, výrobu munície a vývoj bezpilotných lietadiel. Po rokovaní vlády to oznámili premiérka Evika Siliňová a minister obrany Andris Spruds. 

"Je potrebné zvýšiť rozpočet na obranu Lotyšska a urýchlene zabezpečiť dodatočné vojenské kapacity," povedal Spruds.

Siliňová zdôraznila, že na to, aby sa našli potrebné peniaze, sa musia prehodnotiť rozpočty všetkých ministerstiev, nielen ministerstva obrany.

Lotyšsko plánuje tento rok minúť na obranu 3,45 percenta HDP. Táto pobaltská krajiny hraničí s Ruskom a jeho blízkym spojencom Bieloruskom. Vojnu na Ukrajine považuje za priamu hrozbu pre svoju bezpečnosť. Vláda v Rige preto zvýšila vojenské výdavky a masívne prezbrojuje armádu. (TASR)

Prezident Macron potvrdil, že Francúzsko bude v stredu hostiť ďalší summit o Ukrajine.

Na tomto stretnutí sa podľa neho zídu predstavitelia európskych a mimoeurópskych krajín.

Takéto stretnutie avizovala agentúra Reuters. Podľa nej sú medzi pozvanými krajinami Nórsko, Kanada, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Česká republika, Grécko, Fínsko, Rumunsko, Švédsko a Belgicko. Niektorí predstavitelia by sa na rokovaniach mohli zúčastniť prostredníctvom videokonferencie.

Rumunská agentúra Agerpres informovala, že na stretnutí bude Rumunsko zastupovať úradujúci prezident Ilie Bolojan.

V rozhovore pre francúzsky regionálny denník La Dépeche zverejnenom v utorok Macron uviedol, že Paríž sa "nepripravuje vyslať na front pozemné jednotky, ktoré by boli súčasťou konfliktu" na Ukrajine. Spolu so svojím spojencom Britániou však zvažuje vyslanie "expertov alebo dokonca vojakov v obmedzenom rozsahu mimo akejkoľvek zóny konfliktu".

Takýto krok by "povzbudil Ukrajincov a prejavil solidaritu", povedal Macron.

Britský premiér Starmer v noci na pondelok deklaroval, že Británia je v prípade potreby pripravená vyslať na Ukrajinu svojich vojakov, aby zabezpečili implementáciu mierovej dohody s Ruskom.

Francúzsky prezident však zdôraznil, že pre budúce bezpečnostné záruky Kyjevu je potrebná podpora Washingtonu. "Vzhľadom na to, že Rusko je štát s jadrovým potenciálom, pre európskych partnerov je to kľúčový bod," povedal Macron.

Ako informuje AFP, Macron tiež vyslovil myšlienku, že "v rámci rokovaní sa rozhodne o mierovej operácii pod mandátom OSN, ktorá by sa uskutočnila pozdĺž frontovej línie".

Vyhlásil, že Trump "môže obnoviť užitočný dialóg" s Putinom. Trump podľa jeho slov vytvára pre prezidenta Putina "strategickú nejednoznačnosť používaním veľmi tvrdých slov a vytváraním neistoty, ktorá môže pomôcť vyvíjať tlak".

Macron takisto povedal, že je pripravený hovoriť s Putinom, "keď to bude vhodné v rámci cyklu nadchádzajúcich rokovaní". (TASR)

Po vyhlásení prímeria nedostane už žiadny Ukrajinec v Česku dočasnú ochranu, vyhlásil minister vnútra Rakušan.

Serveru Novinky.cz to povedal minister vnútra Vít Rakušan (STAN). Automatickú ochranu by nedostali ani muži, ktorí už majú v Česku svoje rodiny. Museli by prípadne požiadať o pobyt ako ostatní cudzinci.

"Nech sa vojna skončí akokoľvek, nikto by sem po jej konci nemohol prísť v inštitúte dočasnej ochrany. Tiež ak by išlo o zlučovanie rodín, muselo by prebiehať podľa platnej cudzineckej agendy, ktorú Česká republika má, "povedal minister serveru.

Ak bude vyhlásené prímerie alebo vojna skončí, všetkým utečencom v Česku by dočasná ochrana vypršala hneď nasledujúci deň. Istý čas by však v krajine ešte mohli zostať a mali by možnosť požiadať o prechodný pobyt. Ak by boli z územia okupovaného Ruskom, mohli by žiadať aj o politický azyl.

V Česku zatiaľ dočasná ochrana pre utečencov z Ukrajiny platí do konca tohto marca, EÚ sa však vlani dohodla na ročnom predĺžení. Dočasná ochrana umožňuje ľuďom, ktorí utiekli pred ruskou agresiou, prístup k verejnému zdravotnému poisteniu, vzdelaniu či na pracovný trh.

Ruská invázia na Ukrajinu sa začala 24. februára 2022. V prvej polovici tohto februára malo v Česku dočasnú ochranu podľa ministerstva viac ako 396.700 utečencov. Z nich bolo 96 700 detí a 17 600 ľudí nad 65 rokov. V aktívnom veku bolo 171-tisíc žien a 111 400 mužov. (ČTK, Novinky.cz)

Lotyšsko chce do dvoch rokov zvýšiť svoje výdavky na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu.

Podľa agentúry DPA to po zasadnutí kabinetu oznámili šéfka vlády Evika Siliňová a minister obrany Andris Sprúds. Tento rok táto pobaltská krajina susediaca s Ruskom plánuje dať na obranné výdavky 3,45 percenta HDP.

"Treba navýšiť prostriedky na obranu Lotyšska a urýchlene zaviesť ďalšie vojenské kapacity," povedal Sprúds. Siliňová zdôraznila, že je potrebné preskúmať rozpočty všetkých ministerstiev, aby sa našli potrebné peniaze.

Lotyšsko ako členská krajina EÚ a Severoatlantickej aliancie chce v budúcom roku výdavky na obranu zvýšiť na štyri percentá HDP a v roku 2027 na päť percent HDP. Peniaze navyše majú smerovať predovšetkým do protivzdušnej obrany, pobrežnej obrany, výroby munície a vývoja bezpilotných lietadiel.

Ako poznamenáva agentúra DPA, Lotyšsko vidí inváziu ruských vojsk na Ukrajinu ako priame nebezpečenstvo pre svoju národnú bezpečnosť, a preto výrazne navyšuje svoje obranné výdavky.

Práve päť percent HDP by podľa predstáv Trumpa mali do budúcnosti na obranu dávať všetky členské krajiny NATO. Doterajší cieľ Severoatlantickej aliancie počítal s dvoma percentami HDP. (ČTK)

Český premiér Fiala sa zúčastní videokonferencie s lídrami ďalších štátov o Ukrajine a bezpečnosti v Európe.

Oznámila to hovorkyňa vlády Lucie Ješátková. Druhé rokovanie tento týždeň organizuje Francúzsko. Pondelkovú schôdzku obmedzil francúzsky prezident Emmanuel Macron iba na niekoľkých európskych predstaviteľov, teraz Paríž pozval aj ďalších spojencov z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

"Pán premiér je v kontakte s ostatnými lídrami a môžeme potvrdiť, že sa zajtrajšej (stredajšej) videokonferencie zúčastní," uviedla Ješátková. (ČTK)

Európska únia plánuje tento rok dodať Ukrajine ďalšie zbrane a najmenej 1,5 milióna delostreleckých granátov.

Uvádza sa to v memorande vypracovanom Európskou službou pre vonkajšiu činnosť , ktoré bolo zaslané členským štátom EÚ.

Informuje o tom agentúra DPA, ktorá má dokument k dispozícii.

Očakáva sa, že o tomto pláne budú diskutovať ministri zahraničných vecí EÚ v Bruseli 24. februára.

Podľa návrhu by mala EÚ poskytnúť Kyjevu aj systémy protivzdušnej obrany, bezpilotné lietadlá, riadené strely a výcvikové programy pre ukrajinských vojakov.

"Cieľom tejto iniciatívy je urýchliť a konsolidovať úsilie EÚ a jej členských štátov pri riešení najnaliehavejších krátkodobých potrieb Ukrajiny," cituje DPA z memoranda.

ESVČ navrhuje rozdeliť náklady podľa výkonnosti ekonomiky každej krajiny EÚ, ktoré by poskytli buď zbrane a muníciu, alebo finančné prostriedky. Očakáva sa, že EÚ prispeje sumou približne 880 miliónov eur vo forme úrokov zo zmrazených ruských aktív. K iniciatíve by mali byť prizvané aj partnerské krajiny EÚ.

Dokument nešpecifikuje celkový rozsah pomoci. Predpokladá sa, že Nemecko ako najväčšia európska ekonomika zabezpečí približne štvrtinu potrebných finančných prostriedkov.

ESVČ v memorande zdôrazňuje, že EÚ bude Ukrajine poskytovať vojenskú podporu tak dlho a tak intenzívne, ako to bude potrebné. (TASR)

Európa sa už nemôže plne spoliehať na Spojené štáty pri obrane našich spoločných hodnôt, varujú europoslanci.

Poslanci Európskeho parlamentu požadujú, aby Európa „zdvojnásobila“ svoju obranu a podporila Ukrajinu po tom, čo Spojené štáty začali s Ruskom úsilie o zastavenie vojny.

„Európa sa už nemôže plne spoliehať na Spojené štáty pri obrane našich spoločných hodnôt a záujmov vrátane pokračujúcej podpory suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení viacerých politických skupín v europarlamente - Európskej ľudovej strany, Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov, Obnovme Európu a Zelených.

Výzva na akciu prišla po stretnutí predstaviteľov USA a Ruska v Saudskej Arábii. Trump odstavil spojencov Washingtonu a zvrátil úsilie Západu oslovením ruského Vladimíra Putina. "Musíme čeliť tejto novej realite a zdvojnásobiť naše spoločné európske úsilie pri obrane Ukrajiny a európskej bezpečnosti ako celku vytvorením dôveryhodného a silného odstrašujúceho prostriedku proti akejkoľvek agresii.“

„Nemôže byť rokovanie o Ukrajine bez Ukrajiny a Európskej únie pri rokovacom stole. Bez Európskej únie nemôže byť rokovanie o európskej bezpečnosti,“ uviedli europoslanci.

EÚ sa obáva, že ak Trump uzatvorí za ich chrbtom zlú dohodu s Kremľom, postaví ich pred posmelené a ťažko vyzbrojené Rusko.

„Európska únia a jej členské štáty nemajú inú možnosť, ako okamžite podniknúť kroky s NATO a podobne zmýšľajúcimi spojencami mimo EÚ, aby investovali do efektívnejšej a integrovanejšej európskej bezpečnostnej a obrannej architektúry," dodali európski zákonodarcovia. (SITA)

Európska komisia urýchlene predloží návrhy výnimiek, ktoré by umožnili zvýšenie výdavkov na obranu.

Informuje o tom agentúra DPA.

Komisár EÚ pre obchod Valdis Dombrovskis po stretnutí ministrov financií v Bruseli oznámil, že eurokomisia v najbližších týždňoch predloží podrobné návrhy na uplatňovanie takzvanej únikovej doložky. Tá by členským štátom umožnila vyšší dlh v súvislosti s výdavkami na obranu bez toho, aby sa museli obávať konania EÚ pre nadmerný deficit.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii koncom minulého týždňa naznačila možnosť vyňať výdavky členov EÚ na obranu spod pravidiel Paktu stability a rastu, ktorého úlohou je zabezpečiť, aby krajiny hospodárili zodpovedne. Neposkytla však bližšie podrobnosti.

Nemecký kancelár Olaf Scholz dal jasne najavo, že by uprednostnil cielenú zmenu fiškálnych pravidiel EÚ. Podľa jeho názoru výnimky by mali existovať len pre krajiny, ktoré už teraz vynakladajú na obranu viac ako 2 percentá HDP.

Súčasný predseda Rady ministrov financií EÚ Andrzej Domanski uviedol, že najlepšie by bolo, ak by sa o tom rozhodlo už do konca mája. (TASR)

Popredný ukrajinský predstaviteľ kritizoval Trumpa za začatie rozhovorov s Ruskom bez Ukrajiny.

Udialo sa tak po tom, ako predstavitelia Washingtonu a Moskvy mali v utorok prvé stretnutie od ruskej invázie na Ukrajinu.

„Obaja (bývalí americkí prezidenti Barack) Obama pred rokom 2014 a (Joe) Biden pred touto vojnou hovorili s Putinom o všetkých bez všetkých, o Európe bez Európy a niekto z Trumpovho tímu ho viedol v rovnakých stopách. To len priživí Putinovu chuť do jedla," povedal pre agentúru AFP popredný ukrajinský predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.

Zelenskyj kritizoval americko-ruské rozhovory v Rijáde, snahy o ukončenie vojny musia byť podľa neho „spravodlivé“.

"Rokovania musia zahŕňať európske krajiny vrátane Turecka," tvrdí ukrajinský prezident.

Jeho poznámky prišli po tom, čo Washington a Moskva uviedli, že vymenujú tímy, ktoré budú rokovať o ceste k ukončeniu vojny na Ukrajine.

Ukrajinský líder sa takto vyjadril po takmer trojhodinovom stretnutí s tureckým prezidentom Erdoganom v tureckom hlavnom meste Ankara.

„Ukrajina, Európa v širšom zmysle – a to zahŕňa Európsku úniu, Turecko a Spojené kráľovstvo – by sa mali zapojiť do rozhovorov a rozvoja potrebných bezpečnostných záruk s Amerikou, pokiaľ ide o osud našej časti sveta,“ povedal Zelenskyj.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump využíva zraniteľnosť napadnutého národa. Čo dohodli USA s Ruskom? Čítajte 

Trumpovo prepracovanie americkej politiky voči Rusku vyvolalo obavy, že by sa Washington mohol pripravovať prinútiť Kyjev k urovnaniu za podmienok Moskvy.

Akékoľvek úsilie o ukončenie konfliktu by malo byť „spravodlivé“, povedal Zelenskyj, pričom kritizoval utorňajšie americko-ruské rozhovory v Rijáde a zopakoval svoj nesúhlas s „rozhodnutiami bez Ukrajiny o tom, ako ukončiť vojnu na Ukrajine“.

Povedal, že nebol pozvaný na rokovania v Rijáde a odkladá svoju vlastnú cestu do hlavného mesta Saudskej Arábie, kde ho očakávali v stredu, na 10. marca.

Západ mohol zastaviť predaj ruskej ropy už dávno. A bolo by po všetkom, píše Petra Procházková. (SME)

Francúzsko v stredu usporiada druhé rokovanie o Ukrajine a bezpečnosti v Európe.

S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informovala agentúra Reuters.

Podľa agentúry Reuters sú medzi pozvanými krajinami na druhý takýto summit Nórsko, Kanada, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Česká republika, Grécko, Fínsko, Rumunsko, Švédsko a Belgicko.

Dva zdroje uviedli, že niektorí pozvaní by sa mohli na stretnutí zúčastniť prostredníctvom videokonferencie.

Elyzejský palác sa podľa Reuters dosiaľ nevyjadril k správam o tomto summite.

Pondelkovú schôdzku obmedzil francúzsky prezident Macron iba na niekoľko európskych predstaviteľov, teraz Paríž podľa Reuters pozve aj ďalších spojencov z NATO, okrem iného aj Českú republiku, pobaltské štáty, škandinávske krajiny alebo Kanadu. (ČTK, TASR)

Poľský prezident vyhlásil, že bol uistený o tom, že USA nemajú zámer znižovať aktivitu v strednej Európe.

Duda to vyhlásil na tlačovej konferencii po stretnutí s osobitným vyslancom amerického prezidenta pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom. Uviedol tiež, že očakáva skôr jej posilnenie.

Poľský prezident dodal, že s Kelloggom absolvoval dlhý rozhovor o bezpečnostnej situácii v strednej Európe a o vývoji na Ukrajine. Prezident vyzval na zachovanie pokoja a zdôraznil, že Spojené štáty neplánujú znižovať počty svojich vojakov v Poľsku a nič podľa neho nenasvedčuje tomu, že by sa chceli z Európy stiahnuť.

Americkému vyslancovi tlmočil poľský postoj k mierovým rokovaniam o Ukrajine, ktoré podľa neho musia vyplynúť do trvalého a spravodlivého mieru, po ktorom nebude nasledovať ďalšia ruská agresia. USA podľa Dudu veľmi intenzívne vstúpili do hry a preto verí, že vojna bude ukončená a ruská agresia zastavená.

Pred médiami zdôraznil aj silnú pozíciu Poľska, ktoré podľa neho dnes buduje vojenský potenciál, ktorým dokáže nie len chrániť seba, ale aj zaisťovať bezpečnosť v regióne. Okrem toho podľa neho zohráva kľúčovú rolu v súčasnej aj budúcej podpore Ukrajiny.

Duda apeloval na posilnenie transatlantických vzťahov a informoval, že Poľsko je v kontakte s predstaviteľmi administratívy prezidenta Trumpa.

Uistil, že všetko sa deje za účelom budovania bezpečnosti v regióne a dodal, že prioritou poľského predsedníctva v Rade EÚ je posilnenie vzťahov medzi USA a Úniou. (TASR)

Ukrajina má plnú podporu Turecka, povedal ukrajinskému prezidentovi jeho turecký náprotivok Erdogan.

Zelenskyj označil spoločné rozhovory oboch štátnikov v Ankare za konštruktívne, informujú tlačové agentúry.

Turecko podporuje územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny a pre Ankaru sú tieto hodnoty nespochybniteľné, povedal Erdogan. Dodal, že americká diplomatická iniciatíva usilujúca sa o ukončenie vojny na Ukrajine je v súlade s doterajšou politikou Turecka.

Zelenskyj uviedol, že odložil stredajšiu cestu do Rijádu na pondelok 10. marca. Zopakoval, že rozhovorov o mieri na Ukrajine sa musí zúčastniť aj Kyjev a že žiadne rokovania sa nemôžu konať "za jeho chrbtom"

Erdogan v tejto súvislosti uviedol, že Turecko je podľa neho "ideálnou krajinou" pre organizovanie rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine.

Ukrajina stratila územia okupované Ruskom a musí sa vzdať ďalších častí oblastí, povedal predstaviteľ Ruska.

Ako upozornil americký Inštitút pre štúdium vojny, počas zasadnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov to povedal stály predstaviteľ Ruska pri OSN Vasilij Nebenzia.

Podľa ruského predstaviteľa sa Krym a okupované časti Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti údajne stali „navždy“ súčasťou Ruska.

Tvrdil tiež, že Ukrajina musí v rámci mierových rozhovorov súhlasiť s revíziou svojich teritoriálnych hraníc tým, že sa vzdá aj tých častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré sú v súčasnosti pod kontrolou Kyjeva.

Nebenzia tiež povedal, že budúca Ukrajina by sa mala stať neutrálnym štátom, bez členstva vo vojenských alianciách a bez práva na vstup do bezpečnostných blokov. V ten istý deň ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odmietol akúkoľvek možnosť územných ústupkov zo strany Ruska. (SITA)

Zástupcovia Ruska a USA sa dohodli na nutnosti vytvoriť podmienky, ktoré povedú k obnoveniu spolupráce.

Zároveň sa zhodli, že je potrebné vytvoriť proces vedúci k urovnaniu vojny na Ukrajine, povedal podľa agentúry Reuters Lavrov po rokovaní so svojím americkým náprotivkom Rubiom.

Zopakoval tiež, že ukrajinské členstvo v NATO by pre Rusko bolo neprijateľné a ohrozovalo by ruské záujmy.

Výsledkom rokovania je podľa Lavrova zhoda v troch bodoch. Po prvé, čo najskôr vymenovať veľvyslanca a zrušiť "prekážky voči diplomatickým misiám", a to vrátane obmedzenia bankových prevodov pre veľvyslanectvá.

Druhým bodom je podľa Lavrova začatie procesu urovnania situácie na Ukrajine; USA a Rusko podľa Lavrova na tento účel vymenujú osobitných splnomocnencov.

Po tretie podľa Lavrova existuje zhoda ohľadom vytvorenia podmienok pre obnovenie rusko-americkej spolupráce v plnom rozsahu a pre jej rozšírenie v rôznych oblastiach.

Dnešné rokovanie podľa ruského ministra "nebolo neúspešné". "Bol to veľmi užitočný rozhovor. Počúvali sme sa navzájom," vyhlásil Lavrov.

Šéf ruskej diplomacie na otázku týkajúcu sa slov Zelenského, ktorý povedal, že neprijme mierovú dohodu, na ktorej by sa Ukrajina nepodieľala, odpovedal, že sa k veci nemusí podrobne vyjadrovať, pretože to už komentoval Putin.

"Ak sa Zelenskyj bude chcieť zúčastniť na rokovaní, pošlem svojich ľudí," povedal Putin v nedávnom rozhovore s novinárom ruskej štátnej televízie Pavlom Zarubinom. Kremeľ následne uviedol, že Putin je pripravený so Zelenským hovoriť, "ak to bude potrebné".

Zelenskyj schôdzku v Rijáde počas návštevy Turecka kritizoval s tým, že pri nej išlo o Ukrajinu bez Ukrajiny. (ČTK)

Všetci, ktorí sa zúčastňujú konfliktu na Ukrajine, musia súhlasiť s riešením jeho konca, uviedol americký minister Rubio.

Vymenoval pritom Ukrajinu, Rusko aj Európu.

Cieľom je spravodlivý, trvalý a udržateľný koniec vojny, dodal Rubio podľa agentúry Reuters. Rusko je podľa ministra ochotné zapojiť sa vážne mieneného procesu vedúceho k ukončeniu vojny.

"Prvý krok na dlhej a zložitej ceste," opísal dnešné rokovanie Rubio, podľa ktorého musí k ukončeniu akéhokoľvek konfliktu dôjsť k ústupkom zo strany všetkých zúčastnených. "Európska únia bude musieť v určitom momente byť pri rokovacom stole, pretože aj oni uvalili sankcie (na Rusko)," dodal minister.

"Musí to byť trvalý koniec vojny, nie nejaký dočasný koniec, akého sme boli svedkami v minulosti," povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. "Realitou je, že predmetom debaty bude územie a predmetom rozpravy budú tiež bezpečnostné záruky," dodal.

Ministri zahraničia USA a Ruska sa zhodli na vytvorení vyjednávacích tímov, ktoré začnú pracovať na čo najrýchlejšom ukončení vojny na Ukrajine, uviedla podľa Reuters hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia Tammy Bruceová.

Na podporu 136-tisíc utečencov z Ukrajiny bude v dvoch rokoch potrebné vynaložiť 79 miliónov amerických dolárov.

Vyplýva to z Plánu reakcie na príchod utečencov z Ukrajiny na roky 2025 až 2026, ktorý koordinuje Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov v spolupráci s 19 humanitárnymi organizáciami.

Plán podľa ministerstva vnútra SR na predošlé aktivity za účasti štátu a prináša systematickú podporu ľuďom, ktorí museli opustiť svoje domovy v dôsledku vojnového konfliktu.

Ukrajina diskutovala o dovoze plynu s predstaviteľmi Únie a Slovenska.

Stalo sa tak po tom, ako sa zintenzívnili ruské útoky na ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo energetiky.

O diverzifikácii trás dodávok plynu sa hovorilo aj na stretnutí ukrajinského ministra energetiky Germana Galuščenka, eurokomisára pre energetiku Dana Jorgensena a slovenskej ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas), uviedlo ministerstvo v aplikácii Telegram.

Prezident Zelenskyj uviedol, že od začiatku vojny s Ruskom bolo zabitých viac ako 46-tisíc ukrajinských vojakov.

Ďalšie desaťtisíce sú nezvestné alebo padli do zajatia.

Podľa Zelenského „nikto presne nevie“, koľko Ukrajincov prišlo o život v dôsledku vojny. „Máme zistený počet strát, a to 46-tisíc zabitých vojakov. Potom, do dnešného dňa, máme ďalšie desaťtisíce, ktorí sú nezvestní alebo v zajatí. A nemôžete to vedieť s istotou, pretože tí, ktorí sa stratili počas akcie, môžu byť mŕtvi alebo môžu byť v zajatí.“

Zelenskyj tiež uviedol, že do Ruska bolo deportovaných približne 19 500 ukrajinských detí. „A nemáme ani potuchy o množstve – tisícoch, desaťtisícoch – civilistov, ktorí zomreli na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny,“ dodal. (SITA)

Na trinásť rokov väzenia odsúdili v ruskej Murmanskej oblasti muža, ktorý sa pokúšal vstúpiť do ukrajinskej armády.

Informovala o tom ruská bezpečnostná služba FSB.

Podľa FSB Artem Konstantinov narodený v roku 2000 kontaktoval ukrajinskú armádu cez komunikačnú platformu Telegram a „vyjadril ochotu zúčastniť sa bojových akcií na území Ukrajiny proti ruským ozbrojeným silám“. (SITA)

Rozhovory medzi Ruskom a USA v Rijáde sa po štyroch a pol hodinách rokovania skončili.

Uviedla to agentúra Reuters.

Podľa zahraničnopolitického poradcu Kremľa Jurija Ušakova rokovania prebehli dobre, diskutovalo sa o budúcej schôdzke amerického prezidenta Trumpa s ruským prezidentom Putinom. Termín schôdzky však nebol stanovený.

"Myslím, že je predčasné hovoriť o kompromisoch. Možno povedať, že obe strany spolu začali komunikovať, začali sa počúvať. Začal dialóg," povedal Kirill Dmitrijev, výkonný riaditeľ Ruského fondu priamych investícií. Podľa Dmitrijeva sa k sebe obe delegácie správali s rešpektom.

"Američania musia vymenovať svojich zástupcov, my vymenujeme svojich a potom pravdepodobne príde práca," uviedol Ušakov podľa ruskej štátnej agentúry TASS. Kedy sa tak stane podľa neho zatiaľ nie je jasnéa rozhodne o tom ruský prezident Vladimir Putin. "Sám prezident rozhodne, keď dostaneme mená amerických účastníkov," dodal. (ČTK)

Útok ukrajinského dronu na hlavný ropovod by mohol podľa Ruska znížiť objem exportu takmer o tretinu.

Oznámil to ruský štátny prevádzkovateľ ropovodu Transnefť. 

Sedem bezpilotných ukrajinských lietadiel naplnených výbušninami v pondelok zasiahlo čerpaciu stanicu konzorcia Caspian Pipeline Consortium, ktoré prepravuje kazašskú ropu cez južné Rusko k Čiernemu moru, odkiaľ smeruje aj do západnej Európy.

"Následky tohto zásahu budú odstránené v priebehu 1,5 až 2 mesiacov, čo by mohlo viesť k poklesu vývozu ropy z Kazachstanu o 30 percent," uviedla vo vyhlásení ruská štátom kontrolovaná spoločnosť Transnefť.

Ropovod s dĺžkou 1 500 kilometrov vlastní konzorcium, v ktorom majú podiely ruská a kazašská vláda, ako aj veľké západné energetické spoločnosti Chevron, ExxonMobil a Shell.

Zabezpečuje približne 80 percent kazašského vývozu ropy a približne jedno percento globálnych dodávok. Tri štvrtiny zo 63 miliónov ton, ktoré vlani pretiekli potrubím, čerpali západné energetické spoločnosti, uviedla v utorok Transnefť.

Kazašské ministerstvo energetiky na otázku agentúry AFP, ako presmeruje ropu a aký to môže mať vplyv na ekonomiku, odpovedalo, že "momentálne zisťuje všetky podrobnosti o tejto záležitosti". (TASR)

Členstvo Ukrajiny v NATO je neprijateľné, odmietnutie žiadosti o vstup ale nestačí, vyhlásilo Rusko.

Povedala to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová.

Dodala, že Severoatlantická aliancia by mala upustiť od svojho vyhlásenia z bukurešťského summitu v roku 2008, keď Kyjevu prisľúbila budúci vstup do aliancie. (ČTK)

Nemecká ministerka zahraničia označila diskusiu o vyslaní európskych síl na Ukrajinu za predčasnú.

"Do tejto horúcej vojny nebudú vyslaní žiadni vojaci," povedala Baerbocková.

Uznala však, že v budúcnosti bude "udržanie mieru na Ukrajine úlohou Európy", a vyhlásila, že o ukončení vojny sa nemôže rokovať bez účasti Ukrajiny alebo európskych štátov.

Podľa aktuálneho prieskumu spoločnosti Forsa pre časopis Stern by 49 percent Nemcov privítalo nasadenie nemeckých jednotiek na Ukrajine, ktoré by boli súčasťou mierových síl dohliadajúcich na prímerie. S nasadením nemeckých vojakov naopak nesúhlasí 44 percent opýtaných. (TASR)

Po skončení vojny na Ukrajine bude podľa šéfa litovskej diplomacie možno potrebné vyslať státisíce európskych vojakov.

Kęstutis Budrys sa vyjadril, že je dôležité, aby zabránili novej ruskej agresii.

„Poznáme počty potrebné na odstrašenie Ruska. Hovoríme o státisícoch vojakov," povedal Budrys. Za úspech označil už len to, že európske krajiny o tom konečne otvorene diskutujú.

Budrys poznamenal, že neverí, že by Rusko dodržiavalo akúkoľvek dohodu o mieri alebo prímerí. „Neverím, že Rusko bude dodržiavať dohodu, pretože som nevidel žiadnu mierovú dohodu, ktorú by rešpektovali," zdôraznil.

Hovorca Kremľa vyhlásil, že ak má Ukrajina záujem o vstup do Európskej únie, je to jej výsostným právom.

Moskva však nesúhlasí so vstupom Ukrajiny do NATO.

"Je to výsostné právo každej krajiny. (V EÚ) ide o integráciu, ekonomické procesy a v tejto oblasti, samozrejme, nikto nemôže žiadnej krajine nič diktovať. Nebudeme to robiť," podotkol hovorca Kremľa. "Ale v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti, obrany alebo vojenských aliancií máme úplne odlišný postoj," zdôraznil Dmitrij Peskov.

Hovorca ruského prezidenta opätovne ozrejmil, že Vladimir Putin je o otázke ukončenia vojny na Ukrajine ochotný rokovať aj s prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého však Moskva nepovažuje za legitímneho.

"Sám Putin opakovane povedal, že ak to bude potrebné, bude rokovať aj so Zelenským," pripomenul Peskov. Hovorca Kremľa však upozornil, že právne zakotvenie prípadných dohôd s Ukrajinou bude "predmetom vážnej diskusie," keďže z pohľadu Moskvy nelegitímny prezident Zelenskyj nemá právomoc podpisovať medzinárodné dohody.

Súčasného prezidenta Ukrajiny Moskva nepovažuje za legitímneho, keďže jeho päťročné funkčné obdobie uplynulo minulý rok. Počas vojnového stavu ukrajinská ústava nedovoľuje usporiadanie volieb a jeho prezidentský mandát sa preto automaticky predĺžil. Rusko napriek tomu jeho legitimitu spochybňuje. (TASR)

Predsedníčka eurokomisie von der Leyenová a americký vyslanec pre Rusko a Ukrajinu Kellogg sa stretli v Bruseli.

"Chceme byť partnermi Spojených štátov pri dosahovaní spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu," napísala von der Leyenová na sociálnej sieti X po stretnutí.

Schôdzka bola naplánovaná už na pondelok, šéfka eurokomisie však odcestovala na mimoriadny summit v Paríži a stretnutie odložila. Uskutočnila sa tiež v čase, keď ruská a americká delegácia rokuje v saudskoarabskom Rijáde aj o ukončení vojny na Ukrajine.

Von der Leyenová na stretnutí údajne zdôraznila kľúčovú úlohu EÚ pri zabezpečovaní finančnej stability a obrany Ukrajiny, ktorej celkové záväzky predstavujú 135 miliárd eur, čo je viac ako u ktoréhokoľvek iného spojenca. Zahŕňa to aj viac ako 50 miliárd eur na vojenskú pomoc, ktoré sa vyrovnajú príspevkom USA.

Šéfka EK na stretnutí opätovne potvrdila záväzok EÚ dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier medzi Moskvou a Kyjevom. Zopakovala, že akékoľvek riešenie musí rešpektovať nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a musí sa opierať o silné bezpečnostné záruky, píše sa v tlačovej správe EK.

Proruská hackerská skupina Noname057(16) sa prihlásila ku kybernetickému útoku na viaceré talianske inštitúcie.

Zamerala sa na webstránky niekoľkých ministerstiev, polície, prepravných spoločností, letísk a prístavov. 

Podľa talianskej agentúry pre kyberbezpečnosť k útoku došlo ešte v pondelok a spôsobil iba malé škody, keďže agentúre sa vďaka včasným varovaniam podarilo útoku do veľkej miery zabrániť.

Pri napadnutí webstránok hackeri využil takzvaný distribuovaný útok odmietnutia služby (DDoS), pri ktorom sa útočníci snažia znefunkčniť webstránku obrovským množstvom umelo vytvorených požiadaviek pomocou botnetov.

Hackerská skupina spojila pondelkový útok s výrokom talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu, ktorý nedávno prirovnal Rusko k nacistickej Tretej ríši v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v pondelok Mattarellove slová odsúdila, označila za klamlivé a vyhlásila, že nezostanú "bez následkov". (TASR)

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu 176 bezpilotnými lietadlami, z ktorých 103 zostrelila protivzdušná obrana.

Oznámilo to ukrajinské letectvo.

Ďalších 67 bezpilotných prostriedkov podľa ukrajinských vzdušných síl zmizlo z radarov bez toho, aby zasiahli ciele. O zvyšných šiestich dronoch sa letectvo nezmieňuje, ale škody sú podľa neho v štyroch regiónoch - Kirovohradskej, Charkovskej, Kyjevskej a Čerkaskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo zničenie piatich ukrajinských dronov.

Nočný dronový útok zasiahol podľa ukrajinských úradov výškovú obytnú budovu v meste Dolynska v Kirovohradskej oblasti, kde kvôli nemu utrpela zranenia žena a jej dve deti.

"Ťažká noc pre Kirovohradskú oblasť," napísal na telegrame šéf správy regiónu Andrij Rajkovč, podľa ktorého boli obyvatelia ďalších štyroch desiatok bytov evakuovaní.

Server Ukrajinska pravda v noci informoval o explóziách, ktoré otriasli Kyjevom, kde zasahovala protivzdušná obrana. Starosta Vitalij Kličko neskôr na telegrame uviedol, že trosky ruského dronu dopadli do jednej z kyjevských štvrtí, kde začalo horieť v priemyselnom objekte.

Ukrajinské letectvo vo svojej správe poznamenalo, že niektoré z vyslaných ruských dronov boli útočné, ďalšie označuje za takzvané imitácie, čo sú pravdepodobne návnady, ktoré majú zmiasť protivzdušnú obranu. Práve 67 z týchto prístrojov podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody. Agentúra Reuters píše, že nedosiahli svoje ciele zrejme v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja.

Ruské ministerstvo obrany medzitým informovalo o zostrelení piatich ukrajinských dronov nad Belgorodskou a Voronežskou oblasťou. O škodách sa nezmieňuje, Moskva zvyčajne ani neuvádza, koľko dronov celkom ukrajinská armáda nad Rusko vyslala. (ČTK)

Mediazona a ruská služba BBC potvrdili mená 93 641 ruských vojakov, ktorí boli zabití od začiatku invázie na Ukrajinu.

V porovnaní s predchádzajúcou správou z konca januára pribudli na zoznam mŕtvych mená 2 582 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne výrazne vyššie. Ich overené údaje pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.

Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 22-tisíc dobrovoľníkov, 15 600 naverbovaných väzňov, 10 700 mobilizovaných vojakov a viac ako 4 700 dôstojníkov, vrátane deviatich generálov a 500 vojakov s hodnosťou podplukovníka a vyššou. Novinári tiež konštatovali, že najmenej 12-tisíc ruských vojakov je nezvestných. (SITA)

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu 176 dronmi, z ktorých 103 zostrelila protivzdušná obrana nad 12 oblasťami. 

Ďalších 67 bezpilotných lietadiel podľa ukrajinských vzdušných síl zmizlo z radarov bez toho, aby zasiahli ciele. 

O zvyšných šiestich dronoch sa letectvo nezmieňuje, ale škody sú podľa neho v štyroch regiónoch - Kirovohradskej, Charkovskej, Kyjevskej a Čerkaskej oblasti.

Nočný dronový útok zasiahol podľa ukrajinských úradov výškovú obytnú budovu v meste Dolynska v Kirovohradskej oblasti, kde kvôli nemu utrpela zranenia žena a jej dve deti. 

"Ťažká noc pre Kirovohradskú oblasť," napísal na telegrame šéf správy regiónu Andrij Rajkovč, podľa ktorého boli obyvatelia ďalších štyroch desiatok bytov evakuovaní.

Server Ukrajinska pravda v noci informoval o explóziách, ktoré otriasli metropolou Kyjevom, kde zasahovala protivzdušná obrana. 

Starosta Vitalij Kličko neskôr na telegrame uviedol, že trosky ruského dronu dopadli do jednej z kyjevských štvrtí, kde začalo horieť v priemyselnom objekte. Viac miesta nešpecifikoval.

Ukrajinské letectvo vo svojej správe poznamenalo, že niektoré z vyslaných ruských dronov boli útočné, ďalšie označuje za takzvané imitácie, čo sú pravdepodobne návnady, ktoré majú mať protivzdušnú obranu. 

Práve 67 z týchto prístrojov podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody. Agentúra Reuters píše, že nedosiahli svoje ciele zrejme v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja.

Ruské ministerstvo obrany medzitým informovalo o zostrelení piatich ukrajinských dronov nad Belgorodskou a Voronežskou oblasťou. 

O škodách sa nezmieňuje, Moskva zvyčajne ani neuvádza, koľko dronov celkom ukrajinská armáda nad Rusko vyslala. (ČTK)

Mierových rokovaní o vojne na Ukrajine by sa mali zúčastniť všetky zainteresované strany, tvrdí Čína.

"Vítame úsilie smerujúce k mieru. Zároveň ale dúfame, že sa mierových rozhovorov budú môcť vo vhodnom čase zúčastniť všetky zainteresované strany," povedal hovorca čínskeho ministerstva Kuo Ťia-kchun v reakcii na stretnutie predstaviteľov Spojených štátov a Ruska v Rijáde.

USA predtým vyhlásili, že sa rozhovorov nezúčastní žiadny líder európskeho štátu a na rokovania nebola prizvaná ani Ukrajina.

Peking preto v tejto súvislosti vidí príležitosť na rokovania s Európskou úniou, ktorých "vzájomné zdravé a stabilné vzťahy sú teraz potrebné viac ako kedykoľvek predtým".

Spolupráca by priniesla väčšiu istotu a stabilitu v nepokojnom svete, kde by Čína pôsobila ako konštruktívna sila, citovala hovorcu agentúra Reuters.

Tieto vyhlásenia podľa Reuters predstavujú možný obrat vo vzťahoch EÚ a Číny, ktorých zlepšenie však budú pravdepodobne brániť úzke väzby Číny na Rusko. (ČTK)

Na Ukrajine dnes dokážu meniť veci len škandály a tlak na prezidenta Zelenského, vraví ukrajinský novinár. (SME)

Vývoz plynu zo Slovenska na Ukrajinu sa zvyšuje. Denný plán cez plynovod Vojany-Užhorod je 16 miliónov metrov kubických.

Ako vyplýva z údajov slovenského prepravcu plynu, spoločnosti Eustream, minulý týždeň niektoré dni pretieklo vojanským plynovodom zhruba 12 miliónov kubíkov plynu. Cez uplynulý víkend to už 14 miliónov metrov kubických.

O rekordných dodávok plynu na Ukrajinu má ešte plynovod ďaleko. Najviac sa doteraz prepravilo reverzným tokom v Budinciach, a to 44 miliónov kubíkov plynu, v sobotu 29. októbra 2016.

Plynovod Vojany-Užhorod, ktorým sme už neraz pomohli nášmu východnému susedovi, znova ožil začiatkom februára. Predtým sa približne tri roky viac nevyužíval, ako využíval.

Vo štvrtok (6. februára) poslali dodávatelia zo Slovenska na Ukrajinu prvýkrát po dlhšej dobe vojanským plynovodom takmer 3 milióny metrov kubických plynu. Ďalšie dni to už bolo vyše 7 miliónov metrov kubických plynu denne.

Slovenský premiér Robert Fico priznal, že súčasné dodávky plynu zo Slovenska na Ukrajinu sú v réžii zahraničných dodávateľov. Na ktoré nemá viac-menej dosah. Aj napriek tomu, sa zamýšľa nad možnosťami, ako dodávky vojanským plynovodom zastaviť. (SITA)

V Austrálii sa obávajú o zdravie Oscara Jenkinsa, ktorého zajali ruské jednotky na Ukrajine.

Na zverejnenom videu je bývalý učiteľ Jenkins vychudnutý, slabý a sťažuje sa na zlomenú ruku.

Podľa premiéra Anthonyho Albaneseho video potvrdzuje, že Austrálčan je nažive. "Stále máme vážne obavy o jeho zdravie," uviedol premiér. Oscar Jenkins slúžil ako dobrovoľník v ukrajinskej armáde.

"Rusku sme dali jasne najavo, že Jenkins je vojnovým zajatcom a že z toho v súlade s medzinárodným humanitárnym právom vyplývajú povinnosti, ktoré sa musia dodržiavať," uviedol Albanese pre televíznu stanicu ABC.

"Vyzvali sme Rusko na prepustenie Jenkinsa, aby sa mohol vrátiť domov k rodine," dodal.

Vo videu sa 32-ročný zajatec predstaví a kameraman ho vyzve, aby popísal svoj stav. Povie tiež, že video natáčal 17. januára 2025.

"Chcel by som viac slobody. Cítim sa trochu slabo. Veľmi som schudol. Stále mám zlomenú ruku, myslím," hovorí vo videu Jenkins.

Dátum a dôveryhodnosť videa nedokážu odborníci overiť. Ešte v decembri sa na internete objavilo video, na ktorom Jenkinsa vypočúva rusky hovoriaci muž, ktorý mu dal následne facku. Krátko po jeho zverejnení niektoré austrálske média oznámili, že Rusi Jenkinsa zabili. Ministerstvo zahraničia neskôr toto tvrdenie vyvrátilo.

Vzťahy Canberry a Moskvy sa vo februári 2022 po invázii Ruska na Ukrajinu zhoršili. Austrália útok označila za nelegálny a nemorálny. Už predtým ich vzťahy poznačilo zostrelenie letu MH17 ruskou raketou nad východom Ukrajiny. Na jeho palube zahynulo 38 Austrálčanov.

V Rijáde sa začali rokovania medzi USA a Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine.

Prvé osobné rozhovory medzi oboma krajinami od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 sa koná necelý týždeň po telefonáte amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Šéf Bieleho domu po ňom oznámil začiatok rokovaní s Kremľom o skončení vojny.

Americká strana však zdôraznila, že cieľom utorkového stretnutia nie je začať oficiálne rokovania, ale zistiť, či Rusko "myslí vážne" ukončenie vojny na Ukrajine.

"Nemyslím si, že by to ľudia mali vnímať ako niečo, čo sa týka detailov alebo posunu vpred v rámci nejakého vyjednávania," povedala v pondelok hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Tammy Bruceová. Dodala, že Trump poveril predstaviteľov, aby v Rijáde "účinne nadviazali" na jeho minulotýždňový telefonát s Putinom.

Rusko tvrdí, že prioritou stretnutia je začať normalizovať vzťahy s Washingtonom a pripraviť stretnutie Putina s Trumpom.

Napriek tomu však schôdzka podľa BBC vyvolala veľké znepokojenie ukrajinskej vlády, ale aj jej spojencov zo Západu, ktorí sa obávajú americko-ruskej dohody uzavretej bez Ukrajiny a Európy.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že jeho krajina nebude akceptovať výsledok akýchkoľvek dohôd, ak sa Kyjev na rokovaniach nezúčastní.

Rokovanie vedú ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov. Zúčastnia sa na nich aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a na ruskej strane zase poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov.

Nie je jasné, aká veľká časť tohto stretnutia sa bude odohrávať za zatvorenými dverami, píše BBC. (TASR)

Moskva ubezpečuje Teherán, že rozhovory so Spojenými štátmi nebudú mať vplyv na spoluprácu Ruska s Iránom.

Rusko je pripravené Iránu pomôcť pri riešení problémov týkajúcich sa jeho jadrového programu, dodal podľa agentúry TASS.

V saudskom Rijáde v utorok majú začať rokovania medzi zástupcami Ruska a Spojených štátov predovšetkým o ukončení vojny na Ukrajine.

Rusko a Irán sú dlhodobými spojencami, pričom Teherán ruskej armáde dodáva drony, ktoré Moskva využíva na útoky na ciele na Ukrajine.

Irán na konci januára oznámil, že od Ruska kúpil viacúčelové stíhacie lietadlá Su-35, získal zrejme aj ďalšie zbraňové systémy.

Rusko bolo v roku 2015 spolu so Spojenými štátmi, Úniou, Britániou, Francúzskom, Nemeckom a Čínou signatárom dohody, známej pod skratkou JCPOA, v ktorej sa Irán podpisom zaviazal súhlasiť s kontrolami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vo svojich jadrových zariadeniach. Dohovor mal spomaliť iránsky jadrový program výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií.

Po odstúpení USA od dohody za vlády prezidenta Donalda Trumpa v roku 2018 a opätovnom uvalení sankcií na Irán prestal Teherán dohodu dodržiavať. Začal obohacovať urán na 60 percent čistoty a obmedzil inšpekcie MAAE.

Irán dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program slúži len na mierové účely. Šéf MAAE Rafael Grossi ale v minulosti varoval, že Irán má dostatočné množstvo obohateného uránu, aby vyrobil niekoľko jadrových bômb, ak sa k tomu rozhodne. (ČTK)

Rusko stratilo v bojoch na Ukrajine 1 170 vojakov, od začiatku invázie zhruba 861 090, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 12 tankov, 12 obrnených bojových vozidiel pechoty, 53 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 101 tankov, 21 075 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 275 delostreleckých systémov a 1 285 raketometov.

Francúzsky prezident Macron hovoril po rokovaní v Paríži okrem Zelenského aj s Trumpom.

Zdôraznil, že Ukrajina potrebuje silné bezpečnostné záruky, aby možné prímerie s Ruskom neskončilo ako dohody z Minska, ktoré nedokázali zabrániť ruskej invázii v roku 2022.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pondelkovú schôdzku do Paríža zvolal v reakcii na zámer Spojených štátov rokovať s Ruskom o prímerí na Ukrajine bez Európanov. Jedným z hlavných cieľov summitu bolo preto stanoviť spoločnú pozíciu európskych krajín k Ukrajine.

Schôdze sa zúčastnili šéfovia vlád Nemecka, Británie, Dánska, Holandska, Poľska, Talianska či Španielska. Takýto formát rokovaní však vyvolal kritiku niektorých európskych krajín.

Podľa Macrona je nutné dojednať "silný a trvalý mier na Ukrajine". Podmienkami pre dosiahnutie takéhoto mieru sú podľa Macrona ukončenie agresie zo strany Ruska a "silné a vierohodné bezpečnostné záruky pre Ukrajincov". "Inak hrozí, že toto prímerie skončí ako dohody z Minska," dodal francúzsky prezident.

Jednou z možností, ako zabezpečiť bezpečnostné záruky, je vyslanie európskych vojakov na Ukrajinu. Rokovania v Paríži však ukázali, že nad tým nie je medzi lídrami hlavných európskych krajín zhoda.

Za predčasnú úvahu to označil nemecký kancelár Olaf Scholz a podobne sa vyjadrili aj španielsky premiér Pedro Sánchez či šéfka talianskej vlády Giorgia Meloniová.

"Sme presvedčení, že Európania musia investovať lepšie, viac a spoločne do svojej bezpečnosti a obrany," uviedol ďalej Macron, ktorý vyzval európske krajiny, aby konali rýchlo.

Potrebu viac investovať do obrany zdôraznili aj niektorí ďalší účastníci rokovaní v Paríži, napríklad poľský premiér Donald Tusk. (ČTK)

Taliansky prezident Mattarella rozzúril Rusko, vojnu na Ukrajine prirovnal k agresii nacistického Nemecka.

Podľa agentúry AFP to prispelo k zvýšeniu už existujúceho napätia medzi Rímom a Moskvou ohľadne konfliktu na Ukrajine.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v nedeľu neskoro večer varovala, že vyjadrenia Mattarellu "nemôžu byť a ani nebudú ponechané bez následkov".

Mattarella vo svojom prejave na univerzite Aix-Marseille vo Francúzsku minulý týždeň v piatok povedal, že existujú isté paralely medzi Ruskom a "projektom Tretej ríše" a označil ruskú inváziu na Ukrajinu za "dobyvačnú vojnu".

Zacharovová na to reagovala hneď v piatok a obvinila talianskeho prezidenta z "nehoráznych, očividne falošných historických paralel". Zároveň kritizovala Taliansko – ktoré spolu s ďalšími krajinami NATO poslalo zbrane a peniaze na pomoc Ukrajine pri obrane pred Moskvou.

Vo verbálnych útokoch podľa AFP pokračovala v nedeľu, keď vyhlásila, že "Taliansko bolo krajinou, odkiaľ pochádzal fašizmus", s odvolaním sa na režim Benita Mussoliniho, ktorý počas druhej svetovej vojny kolaboroval s nacistickým Nemeckom.

Politici v Taliansku vrátane premiérky Giorgie Meloniovej okamžite vystúpili na obranu Mattarellu. Meloniová uviedla, že vyjadrenia Moskvy "urážajú celý taliansky národ".

Niekdajší taliansky premiér Silvio Berlusconi mal blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, pripomína AFP. Od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 však Taliansko - najprv za vlády premiéra Maria Draghiho a neskôr Meloniovej - rozhodne podporilo Kyjev. Rím napriek tomu doposiaľ odmietal povoliť Kyjevu použiť Talianskom dodané zbrane mimo ukrajinského územia. (TASR)

Bezpečnostné záruky musia byť silné a spoľahlivé, v opačnom prípade by šlo len o ďalší ruský podvod, vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to uviedol v pondelok neskoro večer na platforme X po skončení mimoriadneho summitu v Paríži.

"Práve som absolvoval dlhý rozhovor s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom po dnešnom stretnutí s ostatnými európskymi lídrami, s ktorými sme rokovali o situácii vo svete, situácii v Európe a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu," ozrejmil Zelenskyj v príspevku na X.

Prezident zhodnotil, že všetci zdieľajú víziu bezpečnostných záruk, ktoré sú robustné a spoľahlivé. "Akékoľvek iné rozhodnutie bez týchto záruk, ako napríklad krehké prímerie (vo vojne na Ukrajine), by bolo iba ďalším podvodom zo strany Ruska (a poslúžilo) na začatie novej ruskej vojny proti Ukrajine či iným európskym štátom," vyhlásila ukrajinská hlava štátu.

Zelenskyj tiež uviedol, že ho Macron počas rozhovoru oboznámil s rokovaniami, ktoré viedol s ďalšími lídrami a nie len európskymi. "Dohodli sme sa, že zostaneme v nepretržitom kontakte, keďže sa prijímajú dôležité rozhodnutia. Zabezpečenie silného a trvalého mieru je nevyhnutnosťou. Dosiahnuť sa to ale dá len prostredníctvom silných bezpečnostných záruk," dodal v príspevku Zelenskyj.

Francúzsky prezident po rozhovore so svojím ukrajinským náprotivkom na X uviedol, že na zabezpečení stabilného mieru budú "spolupracovať všetci Európania, Američania i Ukrajinci". Podľa jeho slov musia Európania lepšie, viac a spoločne investovať do svojej bezpečnosti a obrany, v súčasnosti aj do budúcna.

"(Naša) práca bude pokračovať na základe návrhov Európskej komisie, a to tak pri podpore Ukrajiny, ako aj pri rozvoji a investovaní do našej obrany. Tento program, ktorý bol definovaný v roku 2022 na summite vo Versailles, sa jednoducho musí naplniť. Rozhodnutia, opatrenia, súdržnosť. V nasledujúcich dňoch budem v týchto diskusiách pokračovať," zdôraznil Macron v príspevku.

Summit v Paríži poslúžil na konzultácie a neboli prijaté nijaké záväzné rozhodnutia, povedal španielsky premiér Sánchez.

Sánchez podobne ako iní účastníci summitu pripomenul, že boj Ukrajiny proti Rusku má širší význam pre bezpečnosť Európy. Mier na Ukrajine a európska bezpečnosť sú podľa jeho slov dve strany tej istej mince. Zdôraznil tiež, že Španielsko je pripravené podporovať Ukrajinu, dokým bude vojna prebiehať.

Podobne ako dánska premiérka Mette Frederiksenová varoval pred akýmkoľvek predčasným alebo unáhleným prímerím. Zdôraznil tiež, že akákoľvek mierová dohoda s Ruskom by mala byť spravodlivá a trvalá, aby poslúžila všetkým stranám.

Sánchez trval na tom, že na mierových rokovaniach by mala byť zastúpená Ukrajina a tiež EÚ. Dodal, že v týchto ťažkých časoch "potrebujeme viac Európy, viac Európskej únie". Zároveň uviedol, že Španielsko je odhodlané splniť cieľ vynakladať na obranu dve percentá HDP, ako požaduje NATO.

Holandský premiér Dick Schoof po summite v Paríži zase uviedol, že Európa si vzala k srdcu odkaz z USA, že musí viac investovať do svojej obrany. Taktiež zdôraznil, že európski lídri sú odhodlaní úzko spolupracovať s USA, aby sa uistili, že akákoľvek mierová dohoda na Ukrajine bude trvalá. (TASR)

"Rusko teraz ohrozuje celú Európu," vyhlásila dánska premiérka Mette Frederiksenová po summite v Paríži.

Varovala tiež pred prímerím, ktoré by nebolo trvalé a ktoré by poskytlo Rusku čas na preskupenie síl a útok na Ukrajinu alebo inú európsku krajinu.

Frederiksenová tvrdí, že vojna na Ukrajine je o ruských "imperiálnych snoch, o budovaní silnejšieho a väčšieho Ruska, a nemyslím si, že sa na Ukrajine zastavia".

Dánska premiérka zároveň varovala Spojené štáty pred pokusmi dohodnúť sa na "rýchlom" prímerí, ktoré by podľa jej slov poskytlo Rusku možnosť "znova sa zmobilizovať, zaútočiť na Ukrajinu alebo inú krajinu v Európe".

Podľa nej nie je možné dosiahnuť trvalú mierovú dohodu bez účasti Ukrajiny na rokovaniach, informuje The Guardian. Európski lídri by sa podľa slov premiérky mali sústrediť na to, čo môžu urobiť v reakcii na rokovania USA s Ruskom.

"Teraz je najdôležitejšie, aby Ukrajinci dostali viac toho, čo potrebujú, aby túto vojnu neprehrali a aby boli v čo najlepšej možnej pozícii," povedala dánska premiérka.

Frederiksenová podľa britského denníka zopakovala výzvy na zvýšenie výdavkov na obranu a vojenskú pripravenosť. Tiež povedala, že predtým, než bude možné hovoriť o vyslaní európskych vojakov na Ukrajinu, je potrebné vyjasniť mnoho vecí. Namiesto toho by sa podľa nej mal klásť dôraz na posilnenie pozície Ukrajiny pred rokovaniami.

Dánska premiérka uviedla, že jej vláda je "otvorená" otázke vyslania vojakov, ale varovala, že kľúčovou otázkou je, či sa Spojené štáty v prípade ich vyslania "postavia na stranu Európy", píše AFP. (TASR)

Ukrajina si zaslúži mier prostredníctvom sily, zhodla sa Ursula von der Leyenová a António Costa.

Takýto mier by podľa nich mal rešpektovať nezávislosť Ukrajiny, jej územnú celistvosť a poskytnúť jej silné bezpečnostné záruky, píše denník The Guardian.

"Európa sa plne podieľa na vojenskej pomoci Ukrajine" uviedla predsedníčka Európskej komisie a šéf Európskej rady vo vyhlásení a zdôraznili potrebu posilnenia európskej obrany.

Iba bezpečnostná záruka od USA je jediný spôsob odradenia Ruska od ďalších útokov na Ukrajinu, tvrdí britský premiér Starmer.

Keir Starmer sa takto vyjadril po skončení utorňajšieho mimoriadneho summitu európskych lídrov v Paríži.

Starmer zároveň zopakoval svoju ochotu zvážiť prítomnosť britských vojakov ako mierových jednotiek na Ukrajine po tom, ako sa dosiahne mierová dohoda s Ruskom a Kyjev získa bezpečnostné záruky vrátane zmienenej americkej zábezpeky, ktorú označil za nevyhnutnú.

"Bezpečnostná záruka USA je jediným spôsobom, ako účinne odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu," povedal.

Britský premiér dôrazne varoval pred myšlienkou, že začatie mierových rokovaní by mohlo viesť k zníženiu podpory pre Kyjev.

Zdôraznil, že túto podporu je naopak potrebné zvýšiť. Ide totiž podľa jeho slov o jediný spôsob, ako zabezpečiť "trvalú a spravodlivú (mierovú) dohodu", ktorá zaručí suverenitu Ukrajiny.

Starmer pripomenul, že na budúci týždeň pôjde do Washingtonu, aby sa stretol s Donaldom Trumpom a "prediskutoval to, čo považujeme za kľúčové prvky trvalého mieru".

Európska reakcia je podľa jeho slov v počiatočnom štádiu a s americkým prezidentom chce hovoriť aj o nej.

"V tejto chvíli si musíme uvedomiť novú éru, v ktorej sa nachádzame... Je čas, aby sme prevzali zodpovednosť za našu bezpečnosť, za náš kontinent," povedal Starmer. Podľa jeho slov nie je "v stávke" len budúcnosť Ukrajiny, ale aj celej Európy. Európania podľa jeho slov budú musieť zvýšiť výdavky na obranu i pomoc Ukrajine.

V nadchádzajúcich dňoch sa britský premiér chystá hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Taktiež dúfa, že po jeho návrate z USA absolvuje ďalšie rozhovory s európskymi spojencami.

Na neformálne zasadnutie, ktoré na pondelok zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, dostali pozvánku len niektoré európske krajiny. Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny.

Prítomná bola aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte. (TASR)