Minister obrany USA nevidí vstup Ukrajiny do NATO a navrátenie jej územia ako reálne (SME Minúta)

Kyjev uvalil sankcie na exprezidenta Porošenka. Zelenského obvinil z podkopávania jednoty. (TASR)

Zelenskyj potvrdil, že s Trumpom viedol dlhý rozhovor o možnostiach dosiahnutia mieru a spolupráci.

Kancelária ukrajinského prezidenta informovala, že lídri spolu hovorili približne hodinu. Ukrajina si podľa Zelenského želá mier viac ako ktokoľvek iný.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump telefonoval s Putinom, USA už pred rokovaniami o mieri spochybňujú požiadavky Ukrajiny Čítajte 

Americký prezident na Truth Social uviedol, že hovor prebehol veľmi dobre.

"Diskutovali sme o rôznych témach súvisiacich s vojnou, ale predovšetkým o schôdzke, ktorá sa chystá v piatok v Mníchove, kde delegáciu povedú viceprezident J.D. Vance a minister zahraničia Marco Rubio. Dúfam, že výsledky stretnutia budú pozitívne", uviedol Trump. (ČTK)

Trump sa stretne s Putinom zrejme v Saudskej Arábii. Mier je podľa neho vec "nie príliš vzdialenej budúcnosti". (TASR)

V Rusku sa začal súdny proces s ôsmimi obvinenými v prípade výbuchu na Krymskom moste v roku 2022. (TASR)

Kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny prerokovala ďalšiu podporu napadnutej krajine.

Zástupcovia viac ako 50 krajín o dodaní vojenského materiálu i zvýšení kapacít ukrajinského obranného priemyslu.

Na rokovanie Ramsteinskej skupiny, ako sa UDCG tiež nazýva, prvýkrát dorazil aj nový americký minister obrany Pete Hegseth.

Ramsteinská skupina vznikla v roku 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. (ČTK)

Poľsko má podľa ministra obrany najväčšiu armádu a najvyšší obranný rozpočet vo svojej histórii.

Povedal to na zasadnutí Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny v sídle NATO v Bruseli.

Minister v Bruseli rokoval aj s novým šéfom Pentagónu Peteom Hegsethom, ktorý Poľsko na tlačovej konferencii vyzdvihol za množstvo peňazí, ktoré míňa na obranu. "Poľsko už vynakladá päť percent HDP na obranu, čo je model pre Európu," dodal. Zároveň zdôraznil, že ide o prvé kroky a je potrebné urobiť ešte viac.

Kosiniak-Kamysz po stretnutí uviedol, že obranné výdavky Poľska vzrástli za jeden rok o 50 miliárd zlotých (približne 12 miliárd eur), čo je 2,5-krát viac ako v roku 2022. V tomto roku vláda v rozpočte vyčlenila na výdavky spojené s obranou 4,7 percenta HDP, čo je najviac v rámci NATO.

Podľa šéfa poľského rezortu obrany tieto čísla dokazujú plné odhodlanie súčasnej vlády zaistiť bezpečnosť krajiny. Minister dodal, že záujem o armádu v Poľsku rastie. Počet príslušníkov poľských ozbrojených síl sa minulý rok zvýšil o 14-tisíc, pričom denne sa na cvičeniach a v kasárňach školí v priemere 55.000 vojakov, čo je o 10-tisíc viac ako v roku 2023 a o 20-tisíc viac ako v roku 2024.

Na začiatku roka 2025 slúžilo v poľskej armáde celkovo 206-tisíc profesionálnych vojakov, z toho 144-tisíc kariérnych príslušníkov. Poľsko má podľa najnovších údajov NATO tretiu najväčšiu armádu v Severoatlantickej aliancii a najväčšiu v Európe, pričom počet príslušníkov jeho ozbrojených síl dosahuje 216 100. V celkovom poradí sú pred Poľskom len Spojené štáty (1,3 milióna) a Turecko (481-tisíc).

Poľsko svoju obranyschopnosť intenzívne rozširuje najmä od ruskej anexie ukrajinského Krymu v roku 2014. (TASR)

Pri vyjednávaní o mieri musí byť Ukrajina aj Únia, tvrdia ministri zahraničia Francúzska, Nemecka a Španielska. (TASR)

Trump po telefonáte s Putinom hovoril aj s ukrajinským prezidentom Zelenským. (ČTK)

Česko vystúpi z organizácie kozmických telekomunikačných technológií Intersputnik sídliacej v Moskve.

Vypovie tiež všetky medzinárodné zmluvy, ktoré s jeho členstvom v organizácii súvisia. Návrh schválila vláda, hlasovať o ňom ešte budú poslanci a prezident.

Rozhodnutie podľa ministerstva priemyslu a obchodu vychádza z ekonomických aj geopolitických dôvodov a zodpovedá súčasným prioritám Česka v oblasti medzinárodnej spolupráce v telekomunikáciách.

"Vystúpenie z Intersputniku je logickým krokom. Chceme, aby Česká republika bola súčasťou organizácií, ktoré prinášajú reálny úžitok a sú v súlade s naším smerovaním," uviedol šéf rezortu Lukáš Vlček.

Intersputnik vznikol v roku 1971 s cieľom vybudovať medzinárodný družicový systém na rozhlasové, televízne a dátové prenosy. Organizácia je podľa českého ministerstva čoraz viac vnímaná ako ruská, pričom jej činnosť bola výrazne ovplyvnená ruskou agresiou proti Ukrajine. To podľa rezortu viedlo k obmedzeniu financovania a ďalším komplikáciám.

"Česko spolupracuje s mnohými organizáciami, ktoré pomáhajú rozvíjať vesmírne technológie a posilňujú spoluprácu s ďalšími krajinami. Na technickej úrovni nemáme na ďalšom členstve v Intersputniku žiadny záujem," zdôraznil riaditeľ sekcie digitalizácie a inovácii na ministerstve priemyslu a obchodu Petr Očko.

Dodal, že služby organizácie nevyužívajú štátne inštitúcie ani súkromný sektor. (TASR)

Trump oznámil, že telefonoval s Putinom o ukončení vojny na Ukrajine. Dohodli sa na stretnutí. (CNN)

Slovensko neposiela plyn na Ukrajinu, s tým by som nikdy nesúhlasil, uviedol premiér Fico vo videu na sociálnej sieti.

Problémom podľa neho môžu byť zahraniční dodávatelia, ktorí kupujú ruský plyn v Európe a ten potom na základe európskej legislatívy posielajú cez reverznú rúru vo Vojanoch na Ukrajinu. Denne je to asi 7,5 milióna metrov kubických (m3), čo je podľa neho veľa, na čo už upozornil aj Európsku komisiu.

"Slovensko neposiela žiadny svoj plyn na Ukrajinu. S tým by som nikdy nesúhlasil po tom, čo nám predviedol prezident Zelenskyj, keď jednostranne zastavil tranzit ruského plynu cez Ukrajinu na Slovensko a ďalej do Európy," povedal Fico.

Premiér kritizoval aj to, že namiesto toku ruského plynu z východu na západ je to presne naopak, a to zo západu na východ, čo spôsobuje jeho nedostatok v Európe a obrovské zdražovanie plynu.

"Dnes je to už okolo 60 eur za megawatthodinu (MWh) a ceny pôjdu ešte hore, lebo Ukrajina má prázdne zásobníky a veľkú spotrebu. Ak budú orgány Európskej únie naďalej tolerovať toto znevýhodňovanie členských krajín Európskej únie, zdražovanie plynu, toto všetko len preto, lebo Ukrajina, nech sa nečudujú, že dôveryhodnosť inštitúcií Európskej únie stále klesá," uzavrel Fico. (TASR)

Americký minister financií Bessent rokoval v Kyjeve so Zelenským, predmetom diskusie boli najmä nerastné suroviny.

Spojené štáty nedávno vyhlásili, že Ukrajine budú dodávať pomoc výmenou za jej vzácne kovy.

Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

Išlo o prvú návštevu člena administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na Ukrajine. Trump o plánovanej ceste Bessenta informoval na sociálnej sieti Truth Social, no neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti.

Zelenskyj novinárom po rokovaniach povedal, že americká strana v stredu predložila prvý návrh dohody, ktorý Kyjev preskúma. Zároveň však vyjadril nádej, že sa im ju podarí uzavrieť už počas tohtotýždňovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

"Mali sme produktívny, konštruktívny rozhovor. Pre mňa je otázka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu veľmi dôležitá a hovorili sme o nerastných surovinách vo všeobecnosti," doplnil Zelenskyj.

Bessent dohodu označil za súčasť "väčšej mierovej dohody", o ktorú sa Trump snaží. Podľa neho je táto návšteva dôkazom, že konflikt medzi Kyjevom a Moskvou je Trumpovou najväčšou prioritou. Bessent dodal, že USA pomocou plánovanej dohody zároveň zabezpečia "dlhodobý bezpečnostný štít pre všetkých Ukrajincov".

Podľa Reuters Zelenskyj už minulý týždeň načrtol plán takejto dohody so vzácnymi kovmi medzi obomi krajinami. Trump nedávno vyhlásil, že výmenou za americkú podporu chce od Ukrajiny tieto nerastné suroviny vo výške 500 miliárd dolárov (482 miliárd eur), pripomína agentúra.

Bessentova návšteva predchádza piatkovému stretnutiu Zelenského s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC).

AFP v pondelok informovala, že Ukrajinu by mal 20. februára navštíviť aj osobitný vyslanec Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg. Americký prezident ho údajne poveril vypracovaním plánu na zastavenie bojov na Ukrajine. (TASR)

Pre prázdne zásobníky rastie cena plynu. Zásluhu na tom majú aj ruské rakety dopadajúce na Ukrajinu. (Index)

Minister obrany USA Pete Hegseth nevidí vstup Ukrajiny do NATO a navrátenie jej územia ako reálne.

Vstup Ukrajiny do NATO či návrat do hraníc spred roka 2014 po vojne s Ruskom nie sú reálne ciele mierových rokovaní, vyhlásil Hegseth v Bruseli na stretnutí Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny.

Hegseth na stretnutí zdôraznil, že dosiahnutie mieru na Ukrajine je pre amerického prezidenta Donalda Trumpa "najvyššou prioritou".

"Trvalý mier nastolíme len vtedy, keď spojíme sily Aliancie s realistickým hodnotením (situácie na) bojisku," povedal Hegseth v sídle NATO v Bruseli. "Musíme si však najprv uvedomiť, že návrat k hraniciam Ukrajiny spred roka 2014 nie je reálnym cieľom. Honba za týmto iluzórnym cieľom len predĺži vojnu a spôsobí ďalšie utrpenie," skonštatoval.

Minister tiež prízvukoval, že Washington nevyšle na Ukrajinu vojakov v rámci žiadnej mierovej dohody. "Aby bolo jasné, že súčasťou akejkoľvek bezpečnostnej záruky nebude nasadenie amerických vojsk na Ukrajine," ozrejmil šéf rezortu obrany.

USA chcú "suverénnu a prosperujúcu Ukrajinu", povedal Hegseth. Podľa slov ministra však USA bojujú aj s iným bezpečnostným hrozbami pozdĺž svojich hraníc a v Tichomorí. "Keďže Spojené štáty upriamujú svoju pozornosť na tieto hrozby, európski spojenci musia stáť na čele (riešenia konfliktu na Ukrajine)," dodal Hegseth.

Šéf Pentagónu preto vyzval spojencov na zvýšenie podpory Ukrajiny a tiež zvýšenie výdavkov na vlastnú obranu.

"Zaistenie európskej bezpečnosti musí byť pre európskych členov NATO nevyhnutnosťou," zhodnotil Hegseth.

"Európa musí poskytnúť prevažnú časť budúcej ...(obrannej i humanitárnej) pomoci Ukrajine," upresnil minister. Zároveň varoval pred "nevyváženým rozdelením bremena" Aliancie, ktoré Washington podľa jeho slov nebude akceptovať.

"Spojené štáty sú naďalej oddané NATO a obrannému partnerstvu s Európou," doplnil Hegseth, no upozornil, že USA aj napriek tomu nebudú tolerovať nevyvážený vzťah podporujúci závislosť. (TASR)

Členské krajiny NATO podľa Rutteho prekonali svoj vlastný cieľ pomoci Ukrajine a jej hodnota prekročila 50 miliárd eur.

"Spojenci sľúbili poskytnúť Ukrajine v roku 2024 bezpečnostnú pomoc v hodnote 40 miliárd eur. Svoje záväzky nielen splnili, ďaleko ich predčili," uviedol v stredu Rutte.

Zdôraznil, že viac ako polovica pomoci Ukrajine bola poskytnutá európskymi krajinami a Kanadou. Severoatlantická aliancia tiež podľa generálneho tajomníka robí "veľký krok smerom k tomu, čo chce nový americký prezident Donald Trump".

"Súhlasím s ním, že musíme dorovnať našu bezpečnostnú pomoc Ukrajine. Aby sme skutočne zmenili smer konfliktu, musíme robiť ešte viac," dodal Rutte. (TASR)

Ukrajinský parlament schválil zákon oprávňujúci štátnu jadrovú spoločnosť na nákup dvoch ruských reaktorov z Bulharska

Dva jadrové bloky s celkovou kapacitou 2,2 GW za 500 miliónov eur, pôvodne určené pre jadrovú elektráreň Belene zrušenú v roku 2022, budú inštalované v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni a do siete by mali byť pripojené do troch rokov.

Ukrajina sa týmto snaží kompenzovať stratu Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú v súčasnosti kontroluje Rusko.

Enerhoatom v súčasnosti prevádzkuje dva reaktory v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni s celkovou kapacitou 2 GW. Výstavba tretieho a štvrtého reaktora v elektrárni sa začala v 80. rokoch 20. storočia, ale bola zastavená v roku 1990. Odvtedy bolo podpísaných niekoľko dohôd na oživenie projektu, ale dosiahol sa len malý pokrok. (SITA)

Ukrajinská tajná služba SBU zadržala náčelníka štábu svojho protiteroristického strediska.

Podozrieva ho, že pracoval pre ruskú tajnú službu FSB. Vysokopostaveného dôstojníka osobne zadržal šéf SBU Vasyľ Maľuk, ktorý o všetkých krokoch informoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, uviedla tajná služba v komuniké.

SBU meno podozrivého neuviedla, zverejnila však jeho snímku. Označila ho za "špičkovú krysu", čiže zradcu, pričom o jeho nezákonných aktivitách zhromaždila dôkazy v 14 prípadoch. Podľa informácií denníka Ukrajinska pravda ide o plukovníka Dmytra Kozjura. SBU tiež tvrdila, že jeho prostredníctvom miatla nepriateľa a poskytovala Moskve dezinformácie. 

"S pomocou zašifrovaného softvéru sme prenikli do technických zariadení zradcu: do mobilov a počítačov. Vlastne sme s ním žili, uviedol Maľuk. Tajnej službe sa podľa jej veliteľa podarilo nielen zaobstarať dôkazy, že podozrivý zhromažďuje a poskytuje nepriateľovi dôležité informácie, ale prostredníctvom zradcu tajná služba "dlhodobo odovzdávala nepriateľovi dezinformácie".

Maľuk tento prípad označil za príklad pokračujúcej "sebaočisty" SBU a dôkaz, že služba je schopná včas odhaliť všetky sprisahania a všetky pokusy o prienik nepriateľa do jej radov. (ČTK, TASR)

V Bruseli sa začalo rokovanie Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny, ktorému predsedá britský minister obrany.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov pred stretnutím informoval, že rokovania budú zamerané na včasné dodávky zbraní a spoločné projekty s európskymi partnermi, uviedla agentúra Reuters.

Umerov uviedol, že okrem potreby urýchlenia dodávok protivzdušnej obrany, letectva a munície plánuje s partnermi diskutovať aj o zvýšení objemu dodávok zbraní európskej výroby a rozšírení ich výroby na Ukrajine.

Ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO Natalija Halibarenková uviedla, že medzi naliehavé potreby patrí posilnenie protivzdušnej obrany a schopnosti podnikať útoky hlbšie v ruskom vnútrozemí, ako aj zabezpečenie stabilných dodávok munície.

Dodala, že v Bruseli sa bude diskutovať aj o situácii na bojiskách a bezpečnostných potrebách Ukrajiny.

Kontaktnú skupinu na obranu Ukrajiny tvorí asi 50 krajín a vžil sa pre ňu názov Ramstein – podľa americkej leteckej základne v Nemecku, kde sa konalo jej prvé zasadnutie. Pred tým, ako sa Donald Trump vrátil do úradu prezidenta USA, túto skupinu viedli Spojené štáty.

Stredajšej schôdzke predsedá britský minister obrany John Healey, ale prítomný je aj minister obrany USA Pete Hegseth, ktorý

v utorok avizoval, že v Bruseli bude tlačiť na európskych spojencov, aby zvýšili výdavky na obranu.

Umerov medzičasom na sociálnych sieťach informoval, že v stredu dopoludnia absolvoval svoje prvé osobné stretnutie s Hegsethom. Podrobnosti ich rozhovoru nie sú známe.

Vedúci ukrajinskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení NATO Jehor Černejev v rozhovore pre ukrajinské médiá na margo zmeny na poste krajiny predsedajúcej stretnutiam v ramsteinskom formáte vyjadril presvedčenie, že USA budú Ukrajine "aj naďalej poskytovať pomoc, ale hlavné bremeno sa teraz presunie na Európu".

Podľa Černejeva predsedníctvo Spojeného kráľovstva "vo formáte Ramstein symbolizuje zmeny v podpore Ukrajiny, ktoré sa uskutočnia v roku 2025." Predpokladá, že európske štáty sa pravdepodobne zamerajú na dodávky svojich zbraní a streliva vlastnej výroby na Ukrajinu. (TASR)

Duda ocenil Trumpa za pomoc Ukrajine. Spomenul jeho konanie spred začiatku invázie. Akceptuje biznisový štýl politiky. (TASR)

Pred ruským vojenským súdom sa začal proces s ôsmimi obžalovanými z útoku na Krymský most v októbri 2022.

Na lavici obžalovaných sú občania Ruska, Ukrajiny a Arménska, ktorým hrozí doživotie za teroristický úrok, uviedli ruské médiá.

Ruskí vyšetrovatelia označili za organizátora útoku šéfa ukrajinskej tajnej služby SBU Vasyla Maljuka.

Obžalovaní podľa obhajoby len pomohli svojimi znalosťami svojim známym pri preprave nákladu z cudziny do Ruska, ale k nákladu nemali žiadny vzťah a netušili, že v skutočnosti ide o trhaviny. Sami sa tiež dostavili k vyšetrovateľom, akonáhle ich predvolali, a spolupracovali s nimi.

"Naše stanovisko zostáva nemenné: Nikto z obvinených vinu nepriznáva," povedal advokát Sergej Bizjukin. "Dúfame, že súd bude mať odvahu priznať chybu vyšetrovateľov. Súd s takýmito skúsenosťami by mal hneď pochopiť, že nikto (z obžalovaných) nemá nič spoločné (s teroristickým útokom)," dúfa advokát Pavel Sajapin.

Ostatní obhajcovia podľa denníka Gazeta.ru odmietli odpovedať na otázky novinárov. (ČTK)

Ukrajinské sily v podnikli dronový útok v meste Enerhodar blízko záporožskej elektrárne, uviedol ruský gubernátor.

Vedenie elektrárne uviedlo, že neboli zaznamenané žiadne porušenia bezpečnosti. "Radiačné pozadie na mieste a v pozorovacom priestore je v norme," oznámilo na platforme Telegram.

Drony zasiahli parkovisko zhruba 300 metrov od jedného z reaktorov elektrárne, napísal na Telegrame Moskvou dosadený gubernátor Záporožskej oblasti.

Agentúra Reuters upozorňuje, že nedokázala nezávisle overiť správu o útoku. Ukrajina sa k útoku dosiaľ nevyjadrila. (TASR)

Rusko podľa Kremľa nepristúpi na výmenu okupovaného územia s Ukrajinou.

Rusko nikdy nebude rokovať s Ukrajinou o výmene okupovaného ukrajinského územia za územie, ktoré v Kurskej oblasti na západe Ruska obsadili ukrajinské jednotky.

Uviedol to podľa tlačových agentúr hovorca ruského prezidenta.

Reagoval tým na návrh ukrajinského prezidenta Zelenského. Ten v rozhovore s britským denníkom The Guardian povedal, že plánuje ponúknuť Moskve výmenu obsadených území. (ČTK)

V Severnej Kórei sa liečili stovky ruských vojakov zranených na Ukrajine, uviedol ruský veľvyslanec.

Alexander Macegora tak sprístupnil nové podrobnosti o podpore, ktorú KĽDR poskytuje ruskému vojnovému úsiliu.

Dodal, že KĽDR zabezpečila ruským vojakom bezplatnú starostlivosť. "Keď sme našim (severokórejským) priateľom ponúkli, že im aspoň časť nákladov nahradíme, úprimne sa urazili a požiadali nás, aby sme to už nikdy nerobili," povedal Macegora.

Uviedol tiež, že vlani v lete boli v KĽDR na prázdninách deti ruských vojakov, ktorí padli v bojoch na Ukrajine.

Moskva podľa jeho slov dodáva Pchjongjangu uhlie, potraviny a lieky.

Rozsah starostlivosti, ktorá je potenciálne dostupná zraneným ruským vojakom v rámci schátranej severokórejskej zdravotníckej infraštruktúry, zostáva nejasný, napísala CNN.

Pripomenula, že severokórejskí lekári, ktorí v posledných rokoch z krajiny utiekli, často hovoria o zlých pracovných podmienkach a nedostatku všetkého, od liekov až po základný zdravotnícky materiál.

Vyjadrenie ruského vyslanca je najnovším dôkazom prehlbujúcich sa vzťahov medzi oboma krajinami, ktoré v poslednom čase dosiahli úroveň nevídanú od čias studenej vojny. (ČTK)

Dronový útok na Kyjev ukazuje, že Kremeľ nemá záujem o mier, vyhlásil prezident Zelenskyj.

Na sociálnej sieti X napísal, že pri útoku utrpeli zranenia štyri osoby vrátane dieťaťa. Útok podľa ukrajinského prezidenta poškodil bytové domy, kancelárske budovy a civilnú infraštruktúru.

"Putin sa nepripravuje na mier - naďalej zabíja Ukrajincov a ničí mestá," vyhlásil Zelenskyj. "Tento teror môžu ukončiť len rázne kroky a tlak na Rusko. Práve teraz potrebujeme jednotu a podporu všetkých našich partnerov v boji za spravodlivé ukončenie tejto vojny," dodal.

Zelenskyj sa tak vyjadril v súvislosti s narastajúcou rétorikou Moskvy, Washingtonu a Kyjeva o možnosti rokovaní, ktoré by mohli ukončiť takmer tri roky trvajúcu ruskú inváziu. (TASR)

Ruský plynárenský koncern Novatek zaznamenal vlani rast zisku o vyše šesť percent.

V prepočte ide o viac než päť miliárd dolárov. Zisk podporilo zvýšenie produkcie a rast tržieb o viac než 13 percent.

Uviedla to ruská spoločnosť, ktorej výsledky zverejnila agentúra Reuters.

Novatek, druhý najväčší producent plynu a najväčší producent skvapalneného zemného plynu v Rusku, informoval, že v roku 2024 dosiahol jeho čistý zisk 493,5 miliardy rubľov, čo predstavuje 5,18 miliardy USD (5,02 miliardy eur). Oproti roku 2023 to znamená rast o 6,5 percenta. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 853 030 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 150 vojakov, deväť tankov, 27 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 164 dronov, 53 delostreleckých systémov a 121 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 023 tankov, 20 871 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 36 928 vozidiel a autocisterien, 22 976 delostreleckých systémov, 1 276 odpaľovacích raketových systémov, 1 061 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 24 919 dronov, 3 057 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 742 kusov špeciálnej techniky.

Ruské lietadlo nakrátko narušilo vzdušný priestor nad teritoriálnymi vodami Poľska, tvrdí poľská armáda.

Incident sa odohral v utorok.

Poľsko má spoločnú hranicu s ruskou Kaliningradskou oblasťou. Nedávno vyzvalo na zvýšenú ochranu Baltského mora pred možnými ruskými sabotážnymi aktivitami.

"Lietadlo Su-24MR ozbrojených síl Ruskej federácie narušilo vzdušný priestor nad teritoriálnymi vodami Poľska," uviedlo vo vyhlásení operačné velenie Poľska na platforme X.

Armáda uviedla, že lietadlo letiace z Kaliningradu bolo v poľskom vzdušnom priestore jednu minútu a 12 sekúnd a preletelo až 6,5 kilometra na poľské územie.

"Poľské služby riadenia vzdušného priestoru boli v kontakte s ruskou stranou, ktorá potvrdila narušenie poľského vzdušného priestoru," píše sa ďalej vo vyhlásení. Poľsko uviedlo, že ruská armáda odôvodnila narušenie vzdušného priestoru „zlyhaním navigačného systému lietadla Su-24MR“.

Rusko v noci cielilo na Kyjev. Po údere balistickej rakety hlásia najmenej jedného mŕtveho a troch zranených.

"Predbežne je mŕtvy jeden človek," uviedol prostredníctvom sociálnej siete Telegram starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

V ďalšom príspevku dodal, že ďalší najmenej traja ľudia utrpeli zranenia – dvaja ľudia boli hospitalizovaní, jeden bol ošetrený na mieste.

Útok spôsobil požiare a škody v najmenej štyroch štvrtiach Kyjeva, uviedli ukrajinské štátne záchranné zložky.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v minulosti uviedol, že obrana proti balistickým strelám a protivzdušná obrana rozmiestnená okolo Kyjeva je proti balistickým strelám účinná.

Trump dúfa, že prepustenie Marca Fogela z Ruska bude začiatkom nových vzťahov s Moskvou, ktoré pomôžu ukončiť vojnu na Ukrajine.

"Rusko sa k nám zachovalo veľmi pekne. Vlastne dúfam, že je to začiatkom vzťahu, kde tú vojnu budeme môcť ukončiť," vyhlásil Trump pred novinármi v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Fogela zatkli v Rusku v auguste 2021. Podľa svojej rodiny bol odsúdený na 14 rokov za prechovávanie lekársky predpísanej marihuany.

Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz ozrejmil, že USA a Rusko "vyjednali výmenu" s cieľom zabezpečiť Fogelovo prepustenie. Neuviedol však, koho Spojené štáty výmenou za Fogela prepustili. Podľa Waltza je výmena "znamením, že sa uberáme správnym smerom k ukončeniu brutálnej a strašnej vojny na Ukrajine". (TASR)

Volodymyr Zelenskyj pre The Guardian pripustil, že pri rokovaniach s Ruskom môže Ukrajina pristúpiť k výmene územia.

Uviedol tiež, že bez USA nebude Európa sama schopná ponúknuť Ukrajine ponúknuť bezpečnostné záruky.

Ak sa americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi podarí dostať Ukrajinu a Rusko za rokovací stôl, Zelenskyj plánuje ponúknuť Rusku výmenu územia. Ukrajina by sa v tomto prípade vzdala teritórií, ktoré ovláda v ruskej Kurskej oblasti.

"Vymeníme jedno územie za druhé," povedal s tým, že nevie, ktorú časť územia okupovaného Ruskom bude Ukrajina žiadať späť. "Neviem, uvidíme. Všetky naše územia sú dôležité, nemáme prioritu," povedal.

Zelenskyj sa v rozhovore tiež dotkol bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. "Ozývajú sa hlasy, že Európa by mohla ponúknuť bezpečnostné záruky bez Američanov, a ja vždy hovorím nie," uviedol ukrajinský prezident. Záruky bez účasti USA podľa Zelenského nie sú reálnymi bezpečnostnými zárukami. (TASR, The Guardian)

Ficova cesta do Moskvy paradoxne pomohla slovenskej zbierke na drony pre Ukrajinu. Tie dokážu aj zachraňovať vojakov. (SME)