BRATISLAVA. Zákop je na ukrajinsko-ruskom fronte relatívne bezpečné miesto. Dá sa v ňom kryť, zaliezť do diery, je šanca, že niekde nablízku je v ňom aj medik. "Najkritickejším momentom je rotácia, keď vojak musí prebehnúť s plnou poľnou z rotačného bodu do zákopu. Vtedy nie je krytý," hovorí bratislavský podnikateľ a dokumentarista Marcel Rebro, ktorý s novinárkou Janou Čavojskou založil organizáciu Nezlomní a na Slovensku organizujú verejné zbierky na kúpu dronov pre Ukrajinu.
"Ak sa vojak v priebehu dňa zraní, nemá šancu, že ho do západu slnka odtiaľ vytiahnu. Musí vydržať do tmy," vysvetľuje v kancelárii, v ktorej pripravuje ďalšiu várku dronov.
Zranený vojak je návnadou, Rusi doslova čakajú na to, kým k nemu príde evakuačná skupina, aby ju mohli zabiť. Osamelého zraneného vojaka vtedy dokážu zachrániť drony. Môžu mu priniesť lekárničku, škrtidlo, fľašu vody alebo vysielačku.
"Pre vojaka je pritom často najdôležitejší pocit, že niekto na neho nezabudol a vedia o ňom. Ak vojak takto prežije do západu slnka, môže dúfať, že potme po neho príde evakuačný tím," hovorí.
Drony, ktoré z vyzbieraných peňazí kupujú, sú bežne dostupné na internete za stovky, prípadne tisíce eur. Na Ukrajine ich však vojaci upravujú, robia na nich rôzne "macgyverizmy", aby dokázali plniť nové účely. Zhadzovať granáty či bomby, navigovať vojakov, prenášať signál vysielačiek.
Je pritom možné, že zbierkam Nezlomných pre Ukrajinu nechtiac pomohol aj slovenský premiér Robert Fico.
V článku sa dočítate:
- Ako sa z pozorovacieho dronu dá urobiť útočný alebo retranslačný,
- ako drony dokážu klásť míny a hádzať bomby,
- ako nosia zásoby vojakom a navádzajú ich,
- ako zachraňujú zranených vojakov na bojisku
- a ako vedú vzdávajúcich sa ruských vojakov do zajatia.
Čo urýchlila návšteva u Putina
Dva dni pred Štedrým dňom sa v médiách objavili informácie, že slovenský premiér Robert Fico navštívil Moskvu a rokoval tam s Vladimirom Putinom. Marcel Rebro s Janou Čavojskou boli už v tom čase presvedčení, že pred Vianocami už ľudia do ich zbierky na drony pre Ukrajinu výrazne neprispejú, keďže peniaze minuli na darčeky.
Ficova návšteva to však zmenila a za dva dni pribudli v zbierke na "ukrajinské" drony desaťtisíc eur. Keď koncom januára Nezlomní zverejnili blog, v ktorom vyzval Roberta Fica, aby sa s ním vypravil na Ukrajinu za veliteľom Gruzínskej légie Mamukom Mamulašvilim, vyzbieral len za jedno dopoludnie štyritisíc eur.
Zbierka slúži na nákup zdravotníckeho materiálu, napríklad turniketov na zastavenie krvácania, prenosných zdrojov energie, ale predovšetkým dronov. Pozorovacích so širokouhlými alebo infračervenými kamerami.
Drony ako napríklad Mavic 3T majú kamery, diaľkové ovládania, dokážu visieť vo vzduchu, sledovať terénne prekážky, samostatne vzlietnuť či pristáť.
Niektoré ich vlastnosti sú využiteľné hneď, iné by vo vojne dronistovi spôsobili smrť.
Drony pre Ukrajinu
Zbierku na nákup dronov či tábory pre deti z Ukrajiny organizuje združenie Nezlomní na https://donio.sk/nezlomni.
"Keď takýto dron zapnete, hneď začne vysielať svoju pozíciu. Aby vedel, kde je jeho operátor, a aby operátor vedel, kde je dron," hovorí Rebro. To je pre operátora vo vojne nebezpečné, pretože drony vysielajú na voľne dostupných frekvenciách, ktoré ruskí vojaci dokážu zamerať. Operátor by tak priamo na seba privolal nepriateľskú paľbu. Prvým krokom je preto preinštalovať firmvér. Program od výrobcu nahradia Ukrajinci vlastným, s ktorým už dron svoju polohu nevysiela. Operátor ho zo zákopu riadi iba podľa toho, čo vidí na obrazovke z kamery.
Okrem toho sa na drony montujú výkonnejšie antény alebo "kabátiky", ktoré Ukrajinci tlačia na 3D tlačiarňach a s ktorými sú drony odolnejšie proti vplyvom počasia.
Najjednoduchším použitím dronov s kamerami je prieskum a navádzanie paľby, čo prispieva aj k šetreniu muníciou. "Keď má mínometčík naviesť paľbu na cieľ, štandardne potrebuje zhruba štyri rany, aby sa 'zastrieľal'," rozprávajú Rebro s Čavojskou svoje zážitky z Ukrajiny. Ani najpresnejšie zameranie cieľa strelcovi nezaručuje, že ho trafí na prvýkrát, no s pomocou kamerového dronu a mapy dokáže nájsť presné súradnice cieľa a trafiť prvým granátom.
Zhadzujú nimi aj bomby
Drony, ktoré plnia prieskumné účely, slúžia aj na retransláciu, teda prenos rádiového signálu. Takýto dron lieta vo väčšej výške, kde okrem prieskumu robí "prostredníka" medzi operátorom v zákope a nízko letiacim kamikadze dronom, s ktorým by bez retranslácie operátor stratil rádiové spojenie.
Prieskumný dron si tak treba predstaviť ako vrchol pomyselného trojuholníka medzi operátorom a kamikadze dronom, pričom retranslačný dron operátorovi poskytuje prehľad o teréne aj zosilnenie signálu.
"Ak sa Mavic používa ako bojový dron, používa sa na zhadzovanie bômb. Vtedy naň vojaci upevnia jednoduché zariadenie, ktoré dokáže uchopiť a pustiť bombu veľkú zhruba ako ručný granát," hovorí Rebro.

Ručný granát je pritom zbytočne ťažký a málo účinný, vysvetľuje. Ukrajinci tlačia malé bomby v 3D tlačiarňach a do plastového obalu okrem trhaviny dajú guličky z ložiška, alebo drobné plastové kúsky s ostrými hranami. Komerčne dostupné drony tak dokážu zhodiť polkilové "bombičky", ktoré sú účinnejšie ako granáty.
Väčšie, okrídlené drony s rozpätím zhruba do troch metrov, ktoré sa vyvíjajú na Ukrajine, sa dajú použiť aj na kladenie mín. Dron s doletom zhruba dvesto kilometrov má vopred naprogramovanú trasu a dokáže zhodiť mínu na vybrané miesto, napríklad tam, kde Rusi predtým zaparkovali transportér.
Tieto drony navádza GPS, no na svojich trupoch nesú "tienidlo", ktoré bráni rušeniu GPS prijímača zo zeme. Dron preto lieta bez ostrejších náklonov, aby prijímač nevystavil rušeniu zdola. Stroj vyrobený z plastov a kompozitných materiálov má navyše minimálny radarový odraz.
"Pointa kladenia mín dronmi nie je iba v spôsobovaní škody. Dôležitým účinkom je zmätenie nepriateľa. Ak objaví míny hlboko vo vlastnom tyle, predpokladá, že sa tam pohybujú záškodníci. Na to musi naviazať ľudskú silu, ktorú by inak použili na fronte," opisujú taktiku jednotiek známych ako Angry Birds.
Nie všetky drony sú pritom odkázané na GPS či spojenie s operátorom. Niektoré dokážu čítať terén pomocou vlastných kamier a navigovať podľa výrazných objektov. Iné boli vyvinuté ako poľnohospodárske drony na práškovanie polí, takže majú nosnosť 30 až 50 kilogramov, pod ktoré sa dá zavesiť aj protitanková mína.

Zásobovanie aj záchrana
"Ak vojaka zrania ráno alebo cez deň, šanca, že ho evakuujú, je nulová," hovorí Čavojská. Aj ruské vojská totiž používajú prieskumné či útočné drony, ktoré by zachraňujúcich vojakov či medikov rýchlo odhalili a zabili. Zranený vojak musí na mieste prežiť do západu slnka, až vtedy má nádej, že po neho niekto príde.
Zákop je pritom na fronte relatívne bezpečné miesto. Dá sa v ňom kryť, môže v ňom dokonca byť aj medik. Kritickým momentom sú rotácie vojakov, ktorí musia s plnou poľnou prebehnúť z rotačného bodu na zákop. Preto sa aj rotácie robia iba v noci.

Zranenému vojakovi na bojisku dokáže dron priniesť fľašu vody, malú lekárničku, lieky proti bolesti či vysielačku. Práve na toto sa dajú upraviť komerčne dostupné kamerové drony.
Keď dron zhodí zranenému vojakovi vysielačku, môže mu medik zo zákopu dávať inštrukcie, ako sa ošetriť tak, aby prežil.
Vzdajte sa a nasledujte ma
Drony sa na Ukrajine používajú aj na klasické metódy psychologickej vojny, napríklad zhadzovanie letákov na nepriateľských vojakov. Alebo na komunikáciu s nepriateľom, ktorý sa chce vzdať.
"Keď na Štedrý deň pri Hulajpoli zaútočili Rusi na ukrajinskú pozíciu, Ukrajinci sa stihli skryť a potom dronmi zabili sedem Rusov. Rusi si väčšinou svojich nepreberajú, ale týchto ich veliteľ chcel. Priletel ruský dron a hodil do ukrajinských pozícii vysielačku. Pyrotechnici ju preskúmali a potom sa cez ňu ozvali Rusi, ktorí si po svojich padlých prišli," rozpráva Rebro. Vojak, ktorý bol pri tom a príhodu mu povedal, už nežije, Rusi ho na druhý deň zabili.
Podobným spôsobom drony s reproduktormi zhadzujú ruským vojakom letáky, ako sa vzdať, a potom im hovoria inštrukcie a navigujú ich k Ukrajincom. "Rus sa vzdá len, keď je sám. Keď sú dvaja, bojí sa, že ten druhý by ho natrel alebo zabil."
Drony zo Slovenska sa okrem toho využívajú na vyzdvihovanie zostrelených dronov z bojiska mechanickou rukou. Tie sa potom dajú použiť na náhradné dielce, niektoré sa dajú opraviť úplne.