Ukrajina Rusko Online: Ruský útok na mesto Sumy zabil troch ľudí, ďalší vrátane detí utrpeli zranenia

Pri ruskom raketovom útoku na mesto Sumy zahynuli traja ľudia a ďalších 11 vrátane detí utrpelo zranenia.

Rusko vyhlásilo, že jeho protivzdušná obrana odrazila útoky 13 ukrajinských bezpilotných lietadiel v okolí Moskvy a ďalších regiónoch.

„Podľa predbežných informácií nepriateľ zasiahol balistickou raketou civilnú infraštruktúru v Sumskej oblasti,“ uviedli ukrajinské orgány.

„Vieme, že zahynuli traja ľudia (dvaja zomreli v nemocnici, vrátane jedného dieťaťa) a 11 bolo zranených, vrátane piatich detí,“ dodali. Zosnulé dieťa malo údajne šesť rokov, píše Reuters.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že dva ukrajinské drony boli zostrelené nad Moskovskou oblasťou, sedem v Kalužskej a štyri v Tulskej oblasti.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin v príspevku na platforme Telegram napísal, že sa podarilo zostreliť tri drony smerujúce na Moskvu. Neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti o incidente.

Ruský letecký úrad v utorok večer dočasne pozastavil lety na dvoch moskovských letiskách, Vnukovo a Domodedovo. (TASR)

Ruský prezident Putin a izraelský premiér Netanjahu počas telefonátu diskutovali aj o vzájomných vzťahoch.

Lídri hovorili tiež o druhej svetovej vojne a odsúdili „pokusy o revíziu jej výsledkov“ a zároveň ocenili rolu Červenej armády.

„Bolo skonštatované, že obe krajiny sú odhodlané brániť pravdu o udalostiach druhej svetovej vojny, čeliť pokusom o revíziu jej výsledkov a falšovanie histórie,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

„Spomienka na hrdinov vojny, tých, ktorí položili svoje životy za víťazstvo, je posvätná v Rusku aj v Izraeli, kde je 9. máj tiež štátnym sviatkom,“ dodal Kremeľ. Putin v telefonáte tiež zdôraznil „rozhodujúci prínos Červenej armády a celého sovietskeho ľudu k porážke nacizmu“.

„Obaja lídri si vymenili srdečné pozdravy pri príležitosti 80. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne,“ uviedol Netanjahu a takisto vyzdvihol „rozhodujúci prínos Červenej armády k víťazstvu nad nacistami“. (TASR)

Kremeľ potvrdil stretnutie Roberta Fica s Vladimirom Putinom 9. mája v Moskve. (TASR)

Ukrajina varovala pred účasťou zahraničných vojsk na oslavách v Rusku 9. mája.

Kyjev uviedol, že by to bolo „neprijateľné“ a považovalo by sa to za pomoc Moskve v „skrývaní jej vojnových zločinov“.

V posledných rokoch niekoľko krajín vyslalo svoje jednotky na tradičnú vojenskú prehliadku, ktorá sa za prezidenta Vladimira Putina stala najdôležitejším štátnym sviatkom v krajine.

Boli to napríklad stredoázijské jednotky, no Kremeľ tento rok nevylúčil účasť severokórejských vojakov. Jednotky KĽDR tiež podporili Rusko vo vojne proti Kyjevu.

„Ruská armáda páchala a naďalej pácha na Ukrajine zverstvá v takom rozsahu, aký Európa nezažila od druhej svetovej vojny,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí Kyjeva.

„Práve táto armáda bude 9. mája pochodovať na Červenom námestí v Moskve. Títo ľudia nie sú osloboditelia Európy, sú to okupanti a vojnoví zločinci,“ zdôraznil rezort diplomacie.

Kyjev tvrdí, že vojenské prehliadka s ruskými vojakmi sa bude považovať za „zdieľanie zodpovednosti“ za kroky Moskvy v rámci viac ako trojročnej vojny na Ukrajine.

„Pochodovať po ich boku znamená zdieľať ich zodpovednosť za krv zavraždených ukrajinských detí, civilistov a vojakov, nie uctenie si víťazstva nad nacizmom,“ podotklo ministerstvo.

Územie Ukrajiny bola počas druhej svetovej vojny jedným z najzničenejších krajín. Podľa Kyjeva táto vojna „zasiahla každú ukrajinskú rodinu“.

Ministerstvo zahraničných vecí tiež uviedlo, že v Červenej armáde bojovalo šesť miliónov Ukrajincov. Zahynulo vtedy päť miliónov ukrajinských civilistov a tri milióny vojakov.

Vladimir Putin však označil víťazstvo nad nacizmom v Európe predovšetkým za počin ruského národa, pripomína AFP. (TASR)

Mýtus o oslobodení bol obzvlášť úspešnou súčasťou komunistickej propagandy. Píše Arpád Soltész. (SME)

Fico s Ruskom dotovali opravu cintorína v Michalovciach. S Bratčikovom si tam podali ruky. (Korzár)

Vstup Ukrajiny do EÚ nie je dobrý obchod. Nie je pridanou hodnotou, ale bude znamenať krach, napísal Viktor Orbán.

Maďarský premiér tak reagoval na kritiku zo strany predsedu Európskej ľudovej strany (EPP) Manfreda Webera, ktorý Budapešti vyčítal, že blokuje ambície Ukrajiny vstúpiť do EÚ. Dodal, že ako mali právo vstúpiť do Únie Maďari, tak ho majú aj Ukrajinci.

Maďarsko bolo podľa jeho slov prijaté do Únie, pretože to bolo v prospech členských krajín EÚ. „Bol to dobrý obchod, a to aj pre Nemecko, pán Weber,“ dodal.

„Je obrovskou chybou posielať európske peniaze Ukrajine namiesto toho, aby sa použili na posilnenie európskej ekonomiky, ktorá sa trápi. Je načase, aby európski lídri zastupovali záujmy európskych ľudí, pán Weber!“ píše maďarský ministerský predseda. (TASR)

Rusko a Ukrajina si vymenili po 205 vojnových zajatcov, oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Výmenu opäť sprostredkovali Spojené arabské emiráty, Ukrajina ju zatiaľ neoznámila.

"Výsledkom rokovaní je návrat 205 ruských vojakov. Výmenou bolo odovzdaných 205 vojnových zajatcov (z radov príslušníkov) ukrajinských ozbrojených síl,“ uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení zverejnenom na sieti Telegram.

Všetok vrátený ruský personál sa podľa neho momentálne nachádza na území Bieloruska, odkiaľ bude po prvotnej pomoci prevezený na liečbu a rehabilitáciu do Ruska.

Posledná výmena väzňov medzi Moskvou a Kyjevom sa uskutočnila 19. apríla. Rusko vtedy na Ukrajinu vrátilo 246 vojnových zajatcov výmenou za rovnaký počet Ukrajinou zajatých ruských vojakov.

Okrem toho ako „gesto dobrej vôle“ Moskva odovzdala 31 zranených vojnových zajatcov za 15 zranených ruských vojakov, ktorí potrebovali urgentnú lekársku starostlivosť, pripomenula BBC.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vtedy oznámil návrat 277 ľudí z ruského zajatia bez toho, aby ich rozdelil do kategórií. (TASR)

Ruská armáda zvyšuje hrozbu incidentov v oblasti Baltského mora, uviedlo lotyšské vojenské spravodajstvo.

Vo výročnej správe, ktorú 6. mája citovali lotyšské médiá, sa uvádza, že Rusko používa agresívne taktiky, ako sú neoprávnené narušenia vzdušného priestoru a blízke stretnutia s loďami a lietadlami NATO.

„Účelom provokácií je s najväčšou pravdepodobnosťou zastrašiť a otestovať potenciálneho protivníka, pričom nie sú vylúčené ani pokusy o zdiskreditovanie reakcií a obranných schopností krajín regiónu,“ uvádza sa v správe.

Ruská Baltská flotila má svoje veliteľstvo a hlavnú základňu v Kaliningradskej oblasti, ktorá má prístup k Baltskému moru. Veliteľstvo ruskej admirality sa nachádza v Petrohrade, ktorý sa tiež nachádza pri Baltskom mori.

Ruská armáda navýšila svoju prítomnosť pozdĺž baltského krídla. Bývalý Západný vojenský okruh, ktorý hraničil s Lotyšskom, bol rozdelený na novovytvorený Leningradský a Moskovský vojenský okruh. Toto bolo oficiálne prezentované ako reakcia na vstup Fínska a Švédska do NATO, upozorňuje lotyšská vojenská rozviedka.

Zmeny zatiaľ neviedli k výraznému posilneniu ruskej bojovej sily v blízkosti Lotyšska. Väčšina ruských vojenských zdrojov zostáva zapojená do vojny na Ukrajine.

Lotyši zaznamenali zníženie vojenských cvičení z dôvodu nedostatku vybavenia a pracovnej sily. Rusko a Bielorusko napriek tomu plánujú koncom tohto roka usporiadať spoločné vojenské cvičenia Západ 2025 ako súčasť dlhodobej série cvičení, ktoré sa konajú každé dva roky od roku 2009.

Rusko sa podľa správy zaviazalo k dlhodobej stratégii militarizácie a Moskva plánuje rozšíriť svoje ozbrojené sily z jedného na 1,5 milióna vojakov, pričom sa bude zameriavať najmä na západné krídlo.

Hoci úplné dosiahnutie takýchto cieľov môže trvať roky alebo dokonca desaťročie, Lotyšsko by malo očakávať postupný nárast prítomnosti vojakov v blízkosti svojich hraníc po zmiernení intenzity vojny na Ukrajine, uvádza sa v správe.

Správa tiež zdôrazňuje, že ruská vojnová ekonomika zostane do veľkej miery zachovaná aj po ukončení bojov na Ukrajine.

Odklon od mierových ekonomických priorít posilňuje trvalú potrebu vonkajšej konfrontácie a vojenskej expanzie, čím sa agresívna zahraničná politika Moskvy stáva nielen strategickou voľbou, ale aj domácou nevyhnutnosťou, dodala lotyšská Vojenská spravodajská a bezpečnostná služba. (Kyiv Independent)

Rusko aktívne verbuje žoldnierov z Kuby. Údajne sa tak deje už od roku 2023.

Ako na Telegrame uviedol projekt „Chcem žiť“, v ruskej armáde bojuje proti Ukrajine viac ako tisíc Kubáncov.

Zamestnanci projektu identifikovali mená a osobné údaje 1 028 Kubáncov, ktorí v rokoch 2023 a 2024 podpísali zmluvy s ruskými ozbrojenými silami.

„Kuba je chudobnejšia ako väčšina krajín vo svojom regióne, ľudia žijú horšie len vo Venezuele a Bolívii, ktoré sú si tiež duchom blízke Putinovmu Rusku,“ píše sa v príspevku.

Z dôvodu nízkych platov doma sa Kubáncov darí pomerne ľahko zlanáriť do ruskej armády. Ponúkajú im totiž „ľahkú prácu v bratskom Rusku“ s mesačným platom od dvoch tisíc do 2 500 dolárov.

Kubánci tak robia napriek tomu, že vo vlasti im môže hroziť až 30 rokov väzenia, doživotie alebo trest smrti. Napriek tomu sa obeťami ruských „náborárov“ mohlo stať až 20-tisíc Kubáncov.

Rusko okrem Kubáncov verbuje aj Srílančanov, Nepálčanov či štátnych príslušníkov stredoázijských krajín. V ruskej armáde bojujú tisíce Severokórejčanov a nedávno sa tiež objavili prípady čínskych vojakov.

Okrem toho sa Moskva spolieha na dodávky zbraní z KĽDR či Iránu. Neochvejným spojencom zostáva Bielorusko, ktoré na začiatku invázie poslúžilo Rusom ako východiskový bod do severných častí Ukrajiny. (SITA)

Severná Kórea poslala do Ruska 15-tisíc ľudí, aby zmiernili nedostatok pracovných síl, spôsobený vojenskými stratami.

Informuje o tom americký The Wall Street Journal, ktorý sa odvoláva na juhokórejské spravodajské služby.

Vojna, ktorá trvá tretí rok, zintenzívnila ruskú pracovnú krízu, ktorú už aj tak zhoršovala nízka pôrodnosť.

Predpokladá sa, že mnohí Severokórejčania prišli do Ruska na základe študentských víz, pričom údaje Moskvy ukazujú 12-násobný nárast príchodov zo Severnej Kórey v roku 2024 v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Doteraz ich využívali predovšetkým na ruskom Ďalekom východe, ale ruskí predstavitelia dúfajú, že ich privedú aj do veľkých miest vrátane Moskvy.

Ruskí zamestnávatelia oceňujú výdrž severokórejských zamestnancov, ktorí absolvujú 12-hodinové zmeny za nízke mzdy bez sťažností na pracovné podmienky, uviedol The Wall Street Journal.

Ide o porušenie uznesenia Bezpečnostnej rady OSN, ktorá zakazuje využívanie severokórejských pracovných síl v zahraničí.

Vlani Severná Kórea poskytla ruskej armáde 12-tisíc vojakov, v priebehu tohto roka ďalších 3-tisíc. (KyivPost)

Rusko stále plánuje 72-hodinové prímerie a varuje Ukrajinu pred útokmi, vyhlásil hovorca Kremľa.

Dmitrij Peskov povedal, že Rusko od Ukrajiny nepočulo nič, čo by naznačovalo, že dodrží trojdňové prímerie, ktoré Putin vyhlásil na tento týždeň.

Toto prerušenie bude trvať od 8. do 10. mája a bude zahŕňať oslavy Dňa víťazstva v Moskve 9. mája.

Peskov povedal, že Moskva s prímerím ráta, ale zareaguje, ak sa Ukrajina pokúsi zaútočiť na ruské pozície.

V ďalších poznámkach Peskov reagoval na tvrdenie Donalda Trumpa, že ceny ropy pomôžu „urovnať“ vojnu.

Hoci ceny ropy zohrávajú kľúčovú úlohu v ruskom rozpočte a v ekonomike ako celku, Peskov povedal, že ruské národné záujmy majú prednosť pred všetkým ostatným.

"Rusko pozorne sleduje svetový trh s ropou a dlhodobo spolupracuje v rámci OPEC+ na udržaní cien na optimálnej úrovni," dodal Peskov. (Sky News)

Politické vydieranie Ukrajiny neprinesie požadovaný výsledok, povedal ukrajinský politológ Mychajlo Basarab.

Tvrdí, že v dohľadnom čase neočakáva z Bieleho domu žiadne prelomové vyhlásenia.

„Postoj Trumpovho tímu voči Moskve je jasný. Nezmení sa, nech by sme jej navrhli čokoľvek,“ vraví Basarab.

„Vydieranie Ukrajiny neprinesie požadovaný výsledok, pretože to by museli vyvíjať tlak nie na pár ľudí, ale na celý národ. A na Ukrajine bude stále dosť tých, ktorí budú v boji pokračovať za každých okolností,“ dodal Basarab.

Basarab je presvedčený, že Ukrajina má „mnohonásobne viac prirodzených spojencov ako kedykoľvek predtým“. „Rusko nie je ZSSR. Je oveľa slabšie. A čaká ho hrozný koniec. Spravme si svoju časť domácej úlohy. Skutoční spojenci pomôžu a tých zvyšných určite premôže hanba,“ skonštatoval ukrajinský politológ. (SITA)

Ukrajinská armáda zastabilizovala frontovú líniu okolo mesta Pokrovsk, vyhlásil vrchný veliteľ Syrskyj.

Ruské jednotky sa pri Pokrovsku v Doneckej oblasti už niekoľko mesiacov pokúšajú o prienik. Ukrajinským silám sa v niektorých častiach tejto oblasti podarilo prebrať aj taktickú iniciatívu, oznámil Olexandr Syrskyj.

Pokrovsk je momentálne z troch strán obkľúčený ruskými silami, ale stále ho ovláda Ukrajina, a to aj napriek niekoľkým mesiacom intenzívnych ruských útokov.

Syrskyj ešte koncom apríla povedal, že Rusi výrazne zvýšili intenzitu bojových akcií, pričom svoje hlavné úsilie sústredili smerom na Pokrovsk.

V najnovšom príspevku na sieti Telegram hlavný veliteľ pripustil, že okolie Pokrovska je jedným z najzložitejších úsekov frontovej línie rusko-ukrajinskej vojny, no ukrajinskej armáde sa postup nepriateľa podarilo obmedziť.

„Vďaka odvahe a šikovným činom vojakov ozbrojených síl sa nám však podarilo stabilizovať situáciu v tejto operačnej zóne v Doneckej oblasti a na niektorých miestach prevziať taktickú iniciatívu,“ napísal Syrskyj.

Pokrovsk je dôležitým logistickým uzlom. V prípade, že by sa ho Rusku podarilo obsadiť alebo plne obkľúčiť, napomohlo by svojmu cieľu obsadiť zvyšnú časť Doneckej oblasti, ktorú teraz nekontroluje, napísala agentúra Reuters.

Niektorí obyvatelia žijúci v častiach regiónu, ktoré ovláda Ukrajina, koncom minulého roka uviedli, že uvažujú o odchode v očakávaní, že Moskva napokon Pokrovsk obsadí.

Od začiatku tohto roka však na frontovej línii v okolí mesta dochádza len k čiastkovým zmenám, dodala agentúra. (TASR)

Na štyri civilné obete stúpla bilancia nočných ruských útokov na územie Ukrajiny. Ďalších 11 utrpelo zranenia.

Ruský dron zasiahol aj trh v Charkove, kde následne vypukol požiar, píše TASR s odvolaním sa na správu britskej stanice BBC.

BBC doplnila, že Rusko v noci na utorok podniklo letecké útoky na dediny v Sumskej oblasti, kde v dôsledku toho zahynuli traja ľudia a ďalších sedem osôb je zranených. Úrady evakuovali obyvateľov dedín Vorožba a Bilopilľa.

Sumská oblasť sa nachádza blízko ruskej Kurskej oblasti, kde ukrajinské sily v noci na utorok podnikli útoky, ktoré si vyžiadali tri obete.

Jednu obeť hlásil aj gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper, keď informoval o ďalšom útoku na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa.

Pri dronovom útoku na mesto Charkov utrpeli zranenia štyria ľudia. Dron zasiahol aj miestny trh Barabašovo, kde následne vypukol rozsiahly požiar.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v súvislosti s ruskými útokmi na miesto spresnil, že v priebehu viac ako dvoch hodín Rusko v niekoľkých vlnách zaútočilo na oblasť približne 20 dronmi.

Maria Avdeeva
@maria_avdv

Two hours of nonstop drone attacks on Kharkiv this morning — 20 hits across the city.
Barabashovo market, one of the biggest in Ukraine and Europe, is on fire.
Russia keeps targeting civilians, day after day. https://t.co/mjKUsOdv1w

6.5.2025 o 6:47 · archivované: 6.5.2025 o 11:40

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Posledné tri roky ukázali, že Vladimir Putin nechce mier. Chce Ukrajinu, povedal bývalý Trumpov viceprezident Mike Pence.

Pence, ktorý bol viceprezidentom počas prvého volebného obdobia Donalda Trumpa, sa v rozhovore pre CNN vyjadril proti súčasnému postoju Bieleho domu k vojne na Ukrajine a povedal, že "kroky USA iba povzbudili Rusko,.“

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bývalý Trumpov viceprezident Pence dostal cenu od Kennedyho knižnice Čítajte 

„A potvrdzuje to skutočnosť, že uplynuli takmer dva mesiace od návrhu dohody o prímerí, s ktorou Ukrajina súhlasila, ale Rusko ju naďalej odkladá a vyhovára sa,“ dodal Pence.

Ukrajina už súhlasila s úplným 30-dňovým prímerím, ktoré navrhli USA, a 11. marca vyhlásila, že Kyjev je pripravený, ak s podmienkami súhlasí aj Rusko. Moskva to zatiaľ odmieta.

Trumpa údajne frustruje pomalý priebeh mierových rokovaní a 26. apríla vyhlásil, že Putin ho možno „naťahuje“ a že možno nemá záujem o ukončenie vojny.

Hoci sa Trump doteraz bránil vyvíjaniu akéhokoľvek skutočného tlaku na Kremeľ, bol ochotný dočasne zastaviť vojenskú pomoc a zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou.

Pence tento prístup kritizoval a povedal, že Putin „rozumie iba moci“.

„To je dôvod, prečo v tejto chvíli musíme jasne uviesť, že Spojené štáty budú naďalej viesť slobodný svet a poskytovať Ukrajine vojenskú podporu, ktorú potrebuje na odrazenie ruskej invázie a dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru,“ povedal Pence.

Pence tiež varoval pred dlhodobými dôsledkami nedosiahnutia spravodlivého mieru na Ukrajine.

„Pre mňa to nie je len o Ukrajine. Naozaj verím, že ak Vladimir Putin premôže Ukrajinu, je len otázkou času, kedy prekročí hranicu a naši muži a ženy v uniformách budú musieť ísť bojovať proti nemu,“ povedal.

„Držím sa tej starej Reaganovej doktríny, že ak ste ochotní bojovať proti našim nepriateľom na vašej pôde, dáme vám prostriedky na boj proti nim tam, aby sme s nimi nemuseli bojovať,“ dodal Mike Pence.

Cena ropy je kľúčovým faktorom v úsilí o dosiahnutie mieru na Ukrajine a jej pokles vojnu urovná, vyjadril sa Donald Trump.

„Myslím si, s klesajúcou cenou ropy sa Rusko dostáva do pozície, aby sa dohodlo na mieri, Máme za sebou dlhú cestu a je možné, že sa niečo stane,“ povedal americký prezident.

Cena ropy klesla od začiatku roka 2025 o približne 15 dolárov za barel.

Trump doplnil, že je nevyhnutné, aby sa s ruským prezidentom Putin stretol osobne. Dodal, že plánuje navštíviť Saudskú Arábiu už tento mesiac. Putin nemá naplánovanú žiadnu cestu na Blízky východ. (Sky News)

Asi to tak nevyzeralo, ale podľa protokolu bola hlavnou postavou návštevy v Česku Olena Zelenská. Manžel ju "len" sprevádzal. (hn.cz)

Ukrajina hlásila zneškodnenie 54 dronov, ďalších 70 sa stratilo z radarov bez negatívnych následkov.

Ruské sily sa vypustením 126 dronov zamerali na Charkovskú, Odeskú, Dnepropetrovskú oblasť. Drony odštartovali z Brjanskej, Kurskej, aj okupovanej časti Záporožskej oblasti.

Rusko zintenzívňuje výrobu tankov, húfnic a delostreleckej munície. Experti sa obávajú, že sa chystá na konfrontáciu s NATO. (SME)

Ukrajinské letectvo zasiahlo v Kurskej oblasti elektrickú rozvodňu v Rylsku, ktoré leží asi 50 kilometrov od hraníc.

Podľa gubernátora Kurskej oblasti Alexandra Chinštejna útok zasiahol dve trafostanice a zranil dvoch maloletých.

Miestne úrady evakuujú obyvateľov z oblastí blízko hraníc kvôli tomu, že ukrajinské dronové útoky sa tam tento týždeň zintenzívnili, uviedla miestna správa podľa Reuters.

Koncom apríla náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov oznámil, že ukrajinské jednotky boli úplne vyhnané zo západoruskej Kurskej oblasti, kam Ukrajinci prekvapivo vpadli na začiatku vlaňajšieho augusta.

Vytlačením z tohto regiónu by Kyjev podľa médií prišiel o dôležitú páku pre prípadné mierové rozhovory s Moskvou. V pondelok ale niekoľko ruských vojenských blogerov informovalo, že ukrajinské sily začali nový pokus o vpád do Kurskej oblasti.

Dnes tiež ukrajinská armáda podľa Reuters uviedla, že jej jednotky bojujú v Kurskej oblasti, hoci Moskva tvrdí, že ich vpád odrazila.

Prognóza budúcnosti Ukrajiny je po podpise „ťažiarskeho“ memoranda s USA svetlejšia. Píše Peter Schutz. (SME)

Ruské útoky zabili najmenej troch Ukrajincov, uviedol Kyjev. Moskva tvrdí, že ukrajinské drony zabili troch Rusov.

„Sumská oblasť. Rusko útočí na pohraničné dediny,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra.

„Dvaja ľudia boli zabití a traja zranení, vrátane dieťaťa,“ dodalo ministerstvo, pričom zverejnilo fotografie ťažko poškodených obytných budov. Uviedlo, že Rusko vykonalo letecké útoky na dediny Vorožba a Bilopillia.

Gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin samostatne uviedol, že jedna osoba prišla o život v dedine Novoekonomične ležiacej na frontovej línii.

Rusko uviedlo, že ukrajinské útoky na jeho pohraničnú oblasť pri Sumskej oblasti zabili troch civilistov. „Ukrajinský dron zaútočil na auto Lada Largus. Bohužiaľ, v dôsledku zásahu boli zabité dve ženy,“ napísal gubernátor Kurskej oblasti Alexander Chinštein v príspevku na Telegrame.

Pri inom incidente zomrel 53-ročný muž vo svojom aute, keď naň spadla výbušnina, dodal Chinštein.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Ukrajina už druhý deň po sebe zaútočila dronmi na Moskvu. Viaceré letiská uzavreli

Podľa primátora hlavného mesta Sergeja Sobjanina takmer 20 bezpilotných lietadiel zneškodnila protivzdušná obrana, avšak pre útok uzavreli moskovské letiská. 

Sobjanin na sociálnej sieti Telegram napísal, že najmenej 19 ukrajinských dronov bolo zničených, keď sa blížili k Moskve z rôznych smerov. Niekoľko úlomkov zo zostrelených bezpilotných lietadiel podľa neho dopadlo na diaľnice vedúce do mesta.

Na zasiahnutých miestach pracujú záchranné zložky, avšak nedošlo k žiadnym škodám ani obetiam.

Tri účty na Telegrame, ktoré sú napojené na ruské bezpečnostné služby - Bazaar, Mash a Shot - informovali, že jeden dron zasiahol obytný dom v blízkosti hlavnej cesty na juhu Moskvy a rozbil okná.

Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) informoval, že pre útoky pozastavil lety zo všetkých štyroch moskovských, ako aj niekoľkých regionálnych letísk.

Jay in Kyiv
@JayinKyiv

Ukraines Drones of Liberty paid a visit to Moscow last night. https://t.co/DxulDxmqJb

Length: (00:00)

5.5.2025 o 6:04 · archivované: 6.5.2025 o 6:12

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

K útoku ukrajinských bezpilotných lietadiel na Moskvu došlo aj v noci na pondelok, keď ruská protivzdušná obrana zneškodnila štyri drony.

Deje sa tak len niekoľko dní pred plánovaným prímerím, ktoré vyhlásil šéf Kremľa Vladimir Putin pri príležitostí osláv konca druhej svetovej vojny.

V Moskve sa na oslavách 9. mája očakáva prítomnosť viacerých svetových lídrov vrátane čínskeho prezident Si Ťin-pchinga či brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu. Vycestovať plánuje aj slovenský premiér Robert Fico.

Ukrajinský prezident cez víkend vyhlásil, že Ukrajina nemôže zabezpečiť bezpečnosť politikov, ktorí sa na oslavách zúčastnia.

Okrem Moskvy najmenej 18 ukrajinských dronov v noci na utorok útočilo aj vo Voronežskej oblasti na juhozápade Ruska. Protivzdušná obrana zničila ďalších 10 bezpilotných lietadiel nad juhoruskou Penzianskou oblasťou. (TASR)

Rusko musí prijať 30-dňové prímerie, aby bolo možné viesť zmysluplné mierové rozhovory, zhodli sa Starmer a Macron.

O telefonickom rozhovore britského premiéra a francúzskeho prezidenta v pondelok večer informovala hovorkyňa Downing Street.

"Pri diskusii o situácii v Pásme Gazy obaja vyjadrili hlboké znepokojenie nad nedávnym vývojom a zhodli sa, že je potrebné obnoviť mierový proces," uviedlo tiež sídlo britského premiéra vo vyhlásení.

Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni ozbrojenej ruskej agresii, už pred časom súhlasila s návrhom administratívy prezidenta Donalda Trumpa na 30 dní trvajúci pokoj zbraní, Moskva však jednoznačnú odpoveď nedala.

Ruský prezident Vladimir Putin rozhodol len o trojdňovom pokoji zbraní v bojoch proti Ukrajine počas dní okolo 80. výročia konca druhej svetovej vojny, ktoré si Rusko tradične pripomína 9. mája. Putinovo rozhodnutie o zastavení bojov sa týka 8., 9. a 10. mája.

Zastavenie rusko-ukrajinskej vojny, ktorá je najväčším ozbrojeným stretom v Európe od porážky nacizmu v roku 1945, označil Trump za svoj politický cieľ. Moskva však už niekoľkokrát naznačila, že pri hľadaní riešenia sa nemožno ponáhľať, následne z Washingtonu zaznelo, že USA sa zo snáh sprostredkovať pokoj zbraní v zásade sťahujú.

Schôdzka Putina s Trumpom je podľa pondelňajšieho vyjadrenia Kremľa potrebná, nič konkrétne ale zatiaľ dohodnuté nebolo. (ČTK)