Ukrajina Rusko Online: Europarlament potvrdil pokračujúcu podporu Ukrajine

Trump dúfa, že prepustenie Marca Fogela z Ruska bude začiatkom nových vzťahov s Moskvou, ktoré pomôžu ukončiť vojnu na Ukrajine.

"Rusko sa k nám zachovalo veľmi pekne. Vlastne dúfam, že je to začiatkom vzťahu, kde tú vojnu budeme môcť ukončiť," vyhlásil Trump pred novinármi v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Fogela zatkli v Rusku v auguste 2021. Podľa svojej rodiny bol odsúdený na 14 rokov za prechovávanie lekársky predpísanej marihuany.

Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz ozrejmil, že USA a Rusko "vyjednali výmenu" s cieľom zabezpečiť Fogelovo prepustenie. Neuviedol však, koho Spojené štáty výmenou za Fogela prepustili. Podľa Waltza je výmena "znamením, že sa uberáme správnym smerom k ukončeniu brutálnej a strašnej vojny na Ukrajine". (TASR)

Volodymyr Zelenskyj pre The Guardian pripustil, že pri rokovaniach s Ruskom môže Ukrajina pristúpiť k výmene územia.

Uviedol tiež, že bez USA nebude Európa sama schopná ponúknuť Ukrajine ponúknuť bezpečnostné záruky.

Ak sa americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi podarí dostať Ukrajinu a Rusko za rokovací stôl, Zelenskyj plánuje ponúknuť Rusku výmenu územia. Ukrajina by sa v tomto prípade vzdala teritórií, ktoré ovláda v ruskej Kurskej oblasti.

"Vymeníme jedno územie za druhé," povedal s tým, že nevie, ktorú časť územia okupovaného Ruskom bude Ukrajina žiadať späť. "Neviem, uvidíme. Všetky naše územia sú dôležité, nemáme prioritu," povedal.

Zelenskyj sa v rozhovore tiež dotkol bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. "Ozývajú sa hlasy, že Európa by mohla ponúknuť bezpečnostné záruky bez Američanov, a ja vždy hovorím nie," uviedol ukrajinský prezident. Záruky bez účasti USA podľa Zelenského nie sú reálnymi bezpečnostnými zárukami. (TASR, The Guardian)

Ficova cesta do Moskvy paradoxne pomohla slovenskej zbierke na drony pre Ukrajinu. Tie dokážu aj zachraňovať vojakov. (SME)

Zbierka mesta Banská Bystrica pre ukrajinské Sumy sa skončila, vyšlú tam autobus pomoci.

Banská Bystrica vyhlásila ešte v roku 2022 dobrovoľnú zbierku humanitárnej pomoci pre partnerské ukrajinské mesto Sumy, kde už takmer tri roky pretrváva vojnový konflikt. Mestskí poslanci v utorok na zasadnutí odsúhlasili jej ukončenie s tým, že z vyzbieraných vyše 5 600 eur mesto zakúpi a odovzdá ukrajinskému partnerovi nevyhnutné materiálne vybavenie v súlade s jeho aktuálnym zoznamom. TASR o tom informovala hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková s tým, že mesto vyšle do Sumy autobus pomoci.

"S mestom Sumy sme udržiavali priateľské vzťahy už pred vypuknutím vojnového konfliktu. Po smutných udalostiach sme zohrávali dôležitú úlohu pri koordinovaní pomoci pre odídencov, poskytovaní poradenských služieb, ubytovania či stravy. Aktuálne komunikujeme so zástupcami oddelenia investícií a medzinárodnej spolupráce, odboru financií, ekonomiky a investícií mesta Sumy, aby sme im odovzdali humanitárny materiál," konštatovala Antónia Jurečková z oddelenia medzinárodných vzťahov a zahraničného obchodu magistrátu.

Ukrajinský partner požiadal banskobystrickú samosprávu aj o poskytnutie pomoci vo forme medicínskej techniky či akýchkoľvek autobusov, ktoré aj keď nespĺňajú moderné normy, dajú sa ešte využiť.

"Materiálnym vybavením zakúpeným z vyzbieraných peňazí naplníme autobus, ktorý sa nám pre Sumy podarilo získať v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) Stredné Slovensko. Poslúži im na evakuáciu obyvateľstva v oblastiach s vysokým stupňom ohrozenia," vysvetlil primátor Ján Nosko.

Náklady na vyradenie vozidla z evidencie, rovnako ako aj dopravenie autobusu na Ukrajinu, bude znášať mesto spolu s OOCR Stredné Slovensko. Autobus bude naplnený potrebami, požadovanými od sumského oddelenia sociálnej ochrany obyvateľstva, oddelenia vzdelávania a vedy, odboru zdravotnej starostlivosti a mestského centra sociálnych služieb.

"Do autobusu pomoci môže prispieť rôznym materiálnym vybavením ktokoľvek, kto má záujem. Prostredníctvom našich základných škôl bude od 17. do 21. februára zverejnená výzva s pokynmi, ako sa zapojiť a čo je možné priniesť," dodala Jurečková. (TASR)

Americký minister financií Scott Bessent navštívi Ukrajinu, aby sa stretol s prezidentom Zelenským.

Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social dodal, že ozbrojený konflikt medzi Moskvou a Kyjevom "sa musí skončiť a aj čoskoro skončí", pretože počas takmer troch rokov jeho trvania došlo "k príliš veľkému množstvu úmrtí a ničení".

Šéf Bieleho domu neposkytol žiadne detaily ohľadom toho, kedy sa Bessentova cesta uskutoční a ani ako dlho bude trvať. Americké ministerstvo financií na otázky týkajúce sa tejto témy podľa AFP nereagovalo. (TASR)

Na obnovu infraštruktúry získa Ukrajina od Japonska grant 58 miliónov dolárov, oznámil ukrajinský premiér Šmyhaľ.

„Tieto prostriedky, ktoré poskytne Japonská agentúra pre medzinárodnú spoluprácu, podporia projekty obnovy. Som vďačný našim japonským partnerom za ich nepretržitú a pevnú podporu," uviedol ukrajinský premiér.

Šmyhaľ dodal, že Ukrajina neustále spolupracuje so spojencami po celom svete na zabezpečení ďalších prostriedkov na rekonštrukciu krajiny.

Rusko by sa mohlo pripraviť na vojnu v Európe za päť rokov od skončenia konfliktu na Ukrajine, uviedlo Dánsko.

 Dánska Obranná spravodajská služba o tom informovala v správe zverejnenej v utorok.

Správa sa zakladá na analýzach súčasných hrozieb a na predpoklade, že Spojené štáty a krajiny Severoatlantickej aliancie sa do vojny priamo nezapoja.

Podľa dánskej tajnej služby je nepravdepodobné, že by Rusko dokázalo viesť vojnu na Ukrajine a zároveň proti jednej či viacerým krajinám NATO. Pokiaľ by sa však konflikt na Ukrajine skončil alebo pozastavil, Rusko by mohlo uvoľniť značné vojenské zdroje a potenciálne do šiestich mesiacov zaútočiť na niektorú susednú krajinu, uvádza sa v správe.

FE zdôraznila, že v súčasnosti nedisponuje informáciami o žiadnych konkrétnych ruských plánoch útoku na člena NATO. Pravdepodobnosť útoku Moskvy by sa ale mohla zvýšiť, ak by Rusko považovalo Alianciu za oslabenú, napríklad keby USA stiahli svoju podporu. (TASR)

Europoslanci aj po takmer troch rokoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu potvrdili pokračujúcu podporu pre Kyjev.

V pléne pred nimi vystúpil aj predseda ukrajinského parlamentu Stefančuk.

Europoslanci sa počas rozpravy zaoberali vyhliadkami budúcich rokovaní o prímerí medzi Moskvou a Kyjevom. Niektorí rečníci zopakovali, že sa nesmie diskutovať o Ukrajine bez Ukrajiny.

Únia podľa nich musí byť pripravená prevziať väčšiu zodpovednosť pri poskytovaní bezpečnostných záruk a príprave Kyjeva na budúce členstvo v NATO a EÚ, píše sa na oficiálnej stránke EP.

Ďalší poslanci zdôraznili potrebu skonfiškovať ruský majetok na financovanie obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny, zatiaľ čo viacerí vyjadrili vážne obavy z toho, koľko Európa zaplatila a aj naďalej platí na podporu Ukrajiny.

Konferencia predsedov EP, zložená z predsedníčky europarlamentu Roberty Metsolovej a šéfov politických skupín, ráno tiež zverejnila spoločné stanovisko k problematike.

Lídri EP dôrazne odsúdili pokračujúcu ruskú vojnu "s úmyselnými útokmi na civilnú a kritickú infraštruktúru a zverstvá páchané na ukrajinskom obyvateľstve, čo sú všetko závažné porušenia medzinárodného práva a medzinárodného humanitárneho práva". V stanovisku tiež potvrdili solidaritu s Ukrajincami pri obrane zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti ich krajiny.

Európska únia musí podľa šéfov frakcií zostať jednotná vo svojom záväzku podporovať Ukrajinu, ktorý zahŕňa politickú, vojenskú, hospodársku, humanitárnu a finančnú pomoc. "Zároveň vyzývame EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili a urýchlili poskytovanie svojej podpory, najmä vojenskej, a zaviedli právny režim, ktorý umožní konfiškáciu aktív vo vlastníctve Ruska, ktoré EÚ zmrazila," píše sa vo vyhlásení.

Ruský raketomet Smerč-2 zničili v lesoch na lymanskom fronte v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Vypátrali ho a pomocou bezpilotného lietadla ho zlikvidovali ukrajinskí vojaci z jednotky Oceľové levy 63. samostatnej mechanizovanej brigády.

Ako informuje web Ukrajinská pravda, oznámila to na komunikačnej platforme Telegram ukrajinská operačná strategická skupina Chortycia.

Skupina uviedla, že raketomet Smerč-2 ruskí vojaci namontovali na nákladné vozidlo Ural a skryli ho v lese na lymanskom fronte. Raketomet zničil ukrajinský prápor špecializovaný na boj pomocou dronov.

Raketomet RBU-6000 Smerč-2 je zbraňou z éry Sovietskeho zväzu navrhnutou na boj proti ponorkám a torpédam. Počas rusko-ukrajinskej vojny však ruské sily tieto raketomety montujú na nákladné vozidlá. (SITA)

Nie je leitmotívom Trumpovho plánu pre Ukrajinu v prvom rade úder na EÚ? Pýta sa Peter Schutz. (SME)

Námestník ruského ministra zahraničia Riabkov sa v Moskve stretol s veľvyslankyňou USA Tracyovou.

Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí diskutovali o činnosti ruských diplomatických inštitúcií v zahraničí.

"Riabkov sa stretol s veľvyslankyňou USA. (Stretnutie) bolo venované činnosti zahraničných úradov," uviedla hovorkyňa ministerstva Marija Zacharovová.

Námestník ruského ministra ešte v pondelok na tlačovej konferencii hovoril okrem iného aj o možných mierových rokovaniach medzi Moskvou a Washingtonom o vojne na Ukrajine, píše Reuters. (TASR)

Predseda ukrajinského parlamentu Stefančuk vystúpil na plenárnom zasadnutí europarlamentu v Štrasburgu.

Únii sa poďakova za podporu, ktorú krajine poskytuje.

"Rusko sa snaží postupovať ďalej na Kyjev, ale to znamená aj postupovať na Varšavu, Štrasburg a Brusel," uviedol Stefančuk.

"Ak Rusko nebude zastavené, bude len otázkou času, kedy ruský vojak prebudí obyvateľov Budapešti, ako sa to stalo v roku 1956, a Prahy, ako tomu bolo v roku 1968," dodal šéf ukrajinského parlamentu s odvolaním sa na krvavé potlačenie protikomunistického povstania v Maďarsku v roku 1956, za ktorým stáli vojská Sovietskeho zväzu, a tiež vpád sovietskych vojsk do Československa v auguste 1968.

"Chcem, aby ste vedeli, že Ukrajina je unavená, ale je neporazená, je každému z vás nesmierne vďačná. Sme vďační za každé hlasovanie, za každý krok na podporu nášho boja za slobodu a nezávislosť," vyhlásil Stefančuk.

Spomenul množstvo finančnej a vojenskej podpory, ktorú Únia Kyjevu poskytuje, ale tiež fakt, že krajiny Európskej únie už vycvičili viac 70-tisíc ukrajinských vojakov. Ocenil tiež, že v mnohých krajinách EÚ našli svoje útočisko už viac ako štyri milióny ukrajinských utečencov.

"Nepotrestané zlo sa bude stále šíriť, kým mu to dovolíme. Preto možno mier získať jedine silou, silou našej jednoty, nášho odhodlania, spoločného tlaku na agresora," uviedol predseda ukrajinského parlamentu.

Jediným prostriedkom, ako zastaviť Rusko, je podľa neho "dočkať sa spravodlivého a trvalého mieru" a podporiť Ukrajinu takou silou, že to agresor pocíti priamo v teréne, ale aj vo svojej krajine.

"Potrebujeme viac účinných sankcií, ktoré nie je možné obchádzať, alebo sa im vyhýbať," dodal Stefančuk. Za svoje slová si od europoslancov vyslúžil potlesk.

Dlhoročné tresty väzenia uložili ruské súdy dvom mužom, ktorých usvedčili z pomoci ukrajinskej armáde.

Jedného z mužov odsúdili v Kirovskej oblasti na západe Ruska. Tamojší vojenský súd ho poslal do väzenia na 21 rokov za údajné podpaľačstvo elektrických zariadení na železnici. Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby muž konal na príkaz Ukrajiny.

AFP pripomína, že ruská železničná sieť, ktorá sa využíva na presun vojakov aj techniky na frontové línie, bola v ostatných rokoch opakovane terčom sabotáží či podpaľačských útokov.

Na ruskom Ďalekom východe zase odsúdili 22-ročného mladíka na 12-ročné väzenie za "vlastizradu". Podľa FSB sa jej dopustil tým, že na Ukrajinu previedol peniaze, ktoré boli použité na nákup vojenského vybavenia. (TASR)

Severná Kórea poskytla Rusku dvesto kusov delostreleckých zbraní dlhého dosahu.

Oznámil to predstaviteľ juhokórejského ministerstva obrany.

Pchjongjang údajne dal Moskve k dispozícii "približne 11-tisíc vojakov, rakety, 200 kusov zbraní dlhého dosahu a značné množstvo munície".

KĽDR je pritom pripravená poskytnúť Rusku aj ďalších vojakov, zbrane aj muníciu, uviedol zdroj z juhokórejského rezortu obrany.

Juhokórejské ministerstvo obrany predložilo parlamentnému výboru pre obranu správu, v ktorej upozornilo, že KĽDR po nasadení svojich jednotiek vo vojne na Ukrajine pokračuje v poskytovaní zbraní, munície a ďalšej vojenskej podpory Rusku.

Soul - podľa správy predloženej parlamentu - pozorne sleduje, či by Rusko výmenou za túto podporu mohlo KĽDR poskytnúť "pokročilé vojenské technológie", ktoré by pomohli výrazne zvýšiť vojenské kapacity Pchjongjangu. (TASR)

Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Rusko za jeho údajné koordinované úsilie o potláčanie disentu.

Diať sa tak malo po začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022. 

Rusko podľa štrasburského súdu zaviedlo "systémový a rozsiahly model obmedzovania spravodajstva" v spojitosti s vojnou. Po začiatku ruskej invázie bola prijatá legislatíva, podľa ktorej je "diskreditácia armády" alebo šírenie "falošných správ" o jej činnosti trestným činom.

"Vnútroštátne súdy kriminalizovali akékoľvek spravodajstvo alebo vyhlásenia, ktoré boli v rozpore s oficiálnym naratívom opisujúcim inváziu na Ukrajinu ako 'špeciálnu vojenskú operáciu'," uviedol súd narážajúc na to, že v Rusku je naďalej nezákonné nazývať konflikt ako vojnu.

Na základe týchto právnych predpisov boli odsúdené desiatky ľudí. Nezávislá televízna stanica Dožď a denník Novaja gazeta boli označené za nežiadúce organizácie a museli svoje pôsobenie v Rusku ukončiť.

ESĽP skonštatoval, že v týchto prípadoch došlo k porušeniu slobody prejavu v rámci článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Obmedzenia podľa neho svedčili o "koordinovanom úsilí potlačiť disent, a nie brániť sa hrozbám pre národnú bezpečnosť".

Súd okrem porušenia článku 10 Dohovoru zistil v jednotlivých prípadoch aj porušenia ďalších ustanovení - napríklad článku 3 (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania) či článku 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života). (TASR)

Rusko požiadalo Českú republiku o vydanie ruskej opozičnej novinárky Faridy Kurbangalejevovej.

Tá v posledných rokoch žije v ČR.

Informovala o tom sama novinárka na sociálnej sieti Facebook, kde zároveň uviedla, že je to pre ňu česť, lebo Rusko tak uznáva jej prínos v boji proti "zločineckému režimu" ruského prezidenta Vladimira Putina. O vydaní bude rozhodovať Mestský súd v Prahe.

"Dnes mi česká polícia odovzdala dokument o tom, že Generálna prokuratúra Ruskej federácie požiadala o moje vydanie. Je to pre mňa nepochybne veľká česť, pretože Rusko týmto spôsobom uznáva môj prínos v boji proti zločineckému Putinovmu režimu," napísala novinárka.

V dokumente sa podľa nej neuvádza, čo presne za žiadosťou o jej vydanie stojí. Myslí si však, že by mohlo ísť o dve trestné veci, v ktorých proti nej ruské úrady začali vlani konanie. Jednou z nich je údajné schvaľovanie terorizmu a ďalšou šírenie lživých informácií o ruskej armáde. Obe sú podľa nej vymyslené.

"Keďže poznám principiálnosť Česka v týchto veciach, som si istá, že moja rodná krajina si môže trhnúť," dodala Kurbangalejevová, ktorá Rusko opustila po anexii Krymu v roku 2014. Pretým pracovala ako moderátorka a spravodajkyňa ruskej štátnej televízie. (TASR)

Kremeľ vyhlásil, že značná časť Ukrajiny chce patriť Rusku. Vyjadrenie prišlo len pár hodín po výroku prezidenta Trumpa.

Americký prezident naznačil možnosť, že by "Ukrajina mohla byť jedného dňa ruská". 

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že situácia na Ukrajine "zväčša zodpovedá slovám prezidenta Trumpa".

"Skutočnosť, že značná časť Ukrajiny chce patriť Rusku, a už aj patrí, je fakt," povedal. Podľa agentúry AFP Peskov narážal na ruskú anexiu Krymu v roku 2014 a referendá z jesene 2022 o pripojení niektorých štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku.

Česi sa o vojnu na Ukrajine zaujímajú v posledných týždňoch o niečo viac než predtým.

To môže súvisieť s návratom Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta.

Vo všeobecnosti však informácie o vojne pre väčšinu ľudí v ČR nepatria medzi hlavné témy a celkovo sa vo verejnosti prejavuje únava z vojnového konfliktu. Väčšina Čechov si želá jeho rýchle ukončenie. Vyplýva to z výsledkov výskumu analytického ústavu STEM.

"V najnovšom januárovom meraní STEM sledujeme mierny nárast pozornosti, ktorý je možné do určitej miery spojiť s nástupom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa do funkcie, čo dáva možnosť zmeny dynamiky vojny, prípadne perspektívu, že by mohlo v dohľadnej dobe dôjsť k jej ukončeniu," uviedol ústav.

Spresnil, že 23 percent ľudí v prieskume uviedlo, že sa o konflikt veľmi zaujíma, čo je medziročne o sedem percentuálnych bodov viac. Takzvaný stredný záujem, teda keď ľudia informácie aktívne nevyhľadávajú, ale len prijímajú, čo sa k nim dostane, označilo 39 percent opýtaných, ďalších 23 percent sa o situáciu veľmi nezaujíma a zvyšných 15 percent odpovedalo, že sa nezaujíma vôbec.

STEM podotkol, že počas roka 2024 až do súčasnosti bolo možné sledovať pokračujúci pokles záujmu o dianie na Ukrajine. "Naďalej sa zosilňujú hlasy skeptické voči pokračujúcej vojenskej podpore Ukrajine a česká verejnosť preferuje, aby došlo k ukončeniu vojny aj za cenu ústupkov na ukrajinskej strane," uviedol ústav.

Česi by podľa prieskumu najviac uprednostnili riešenia, ktoré by Ukrajine priniesli bezpečnostné záruky, aj keď by nezískala späť všetky okupované územia. Len malá časť verejnosti považuje úplné víťazstvo Ukrajiny (šesť percent) alebo, naopak, jej plnú kapituláciu (desať percent) za pravdepodobné. "Vo všeobecnosti môžeme povedať, že česká verejnosť najviac preferuje tie riešenia, ktoré by znamenali rýchly koniec vojny a zároveň by do určitej miery zachovali nezávislú Ukrajinu," dodal analytik STEM Jiří Táborský.

Zotrvanie ukrajinských utečencov v ČR podporuje stabilne nadpolovičná väčšina ľudí, v januárovom prieskume to bolo 54 percent. Česi však podľa STEM zostávajú k utečencom ostražití a vnímajú ich skôr ako ohrozenie než ako prínos. Väčšina podporuje ich ľahšie zapojenie na trhu práce, zároveň si však myslí, že by sa príchod ďalších utečencov mal obmedziť a ich počet v krajine postupne znižovať.

Do prieskumu, ktorý sa uskutočnil od 16. do 25. januára, sa zapojilo 1034 respondentov starších než 18 rokov. (TASR)

Slovensko má podľa premiéra Fica právo zvažovať, ako zastaviť dodávky plynu na Ukrajinu.

Fico už skôr opakovane kritizoval ukrajinského prezidenta Zelenského za to, že Kyjev po skončení platnosti zmluvy s ruskou stranou ukončil na začiatku januára prepravu ruského plynu cez ukrajinské územie.

Ukrajina po ruských útokoch na jej plynárenské zariadenia začala minulý týždeň znovu odoberať plyn prostredníctvom záložného plynovodu zo Slovenska, dodávateľmi sú podľa Fica zahraničné firmy. Kyjev tiež zvýšil dovoz suroviny z Poľska a Maďarska.

Dodávky plynu z európskych krajín na Ukrajinu podľa Fica ešte viac zvyšujú tlak na ceny suroviny.

Fico tiež povedal, že neschopnosť Únie konkurovať USA povedie k tomu, že Európa bude kupovať viac ropy a plynu z USA. Podľa neho tak závislosť z východu na dodávkach suroviny bude nahradená závislosťou zo západu.

Premiér zopakoval svoje tvrdenie, že vojna na Ukrajine podľa neho vyhovuje západným krajinám, lebo prostredníctvom tohto konfliktu chcú oslabiť Rusko. Dodal, že to sa nestane a že Ukrajina zaplatí vysokú cenu. (ČTK)

Poľsko uviedlo letectvo do stavu najvyššej pohotovosti, reagovalo na ruský útok na Ukrajinu zameraný na jej energetiku.

Operačné velenie ozbrojených síl Poľska na sieti X spresnilo, že zapojené boli všetky sily: do pohotovosti bol uvedený radarový systém, do vzduchu vzlietli stíhačky a aktivované boli systémy protivzdušnej obrany.

"Žiaľ, vždy, keď Ukrajina svieti na červeno, t.j. pre celú Ukrajinu je vyhlásená pohotovosť a operuje letectvo Ruskej federácie, naše a spojenecké lietadlá sa aktivujú," komentoval situáciu minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

"Všetky systémy protivzdušnej obrany sú v stave najvyššej pohotovosti, naše aj spojenecké prieskumné systémy i možnosti tankovania vo vzduchu," dodal vicepremiér.

"Prijaté kroky sú zamerané na zaistenie bezpečnosti v oblastiach hraničiacich s ohrozenými oblasťami," oznámila armáda a ubezpečila, že situáciu monitoruje a je pripravená na okamžitú reakciu.

Americký prezident Trump pripustil, že Ukrajina by raz mohla byť ruská. Za pomoc chce od Kyjeva vzácne kovy. (ČTK)

V ruských väzeniach zmizlo asi 14-tisíc civilistov. Právo na nich nemyslí, príbuzní sa spoliehajú aj na pomoc odvážlivcov. (Washington Post)

Separatistický proruský moldavský región Podnestersko odmietol ďalšiu ponuku EÚ na dodávky plynu, obrátil sa na Maďarsko.

Od zastavenia dodávok ruským Gazpromom zažíva región vážnu energetickú krízu.

Región namiesto toho zvolil alternatívne riešenie financované Ruskom, ktoré umožní prepravu plynu z Maďarska.

„Odteraz bude plyn zabezpečovať maďarská spoločnosť“ platená sprostredkovateľom v Dubaji so súhlasom Moldavska, oznámil v pondelok v Telegrame líder separatistického regiónu Vadim Krasnoselskij. Dodávka „bola možná vďaka finančnej a logistickej podpore Ruska“, dodal.

Maďarsko dostáva väčšinu plynu z Ruska cez plynovod TurkStream, ktorý vedie cez Turecko.

Začiatkom februára začalo Moldavsko vďaka núdzovej pomoci Európskej únie vo výške 30 miliónov eur urýchlene dopravovať nakúpený plyn na vykurovanie pre obyvateľov Podnesterska.

Vďaka tejto dohode mohlo Podnestersko vydržať približne 10 dní. EÚ potom predložila druhú ponuku vo výške 60 miliónov eur, ktorá však podlieha podmienkam týkajúcim sa slobôd a ľudských práv v regióne, čo Podnestersko odmietlo. (SITA)

Ukrajina hlási ďalší rozsiahly ruský útok na energetickú infraštruktúru a výpadky elektriny.

"Odohráva sa ďalší útok na ukrajinský energetický systém. V noci nepriateľ zaútočil na plynárenskú infraštruktúru. Od rána zostáva energetický sektor naďalej pod drobnohľadom. Aby sa minimalizovali možné dôsledky pre energetickú sústavu, prevádzkovateľ prenosovej sústavy urýchlene uplatní núdzové obmedzenia dodávok elektriny," napísal minister energetiky Herman Haluščenko na facebooku.

Dodal, že následky bude možné spresniť, akonáhle to bezpečnostná situácia dovolí. No kým nebezpečenstvo trvá, ľudia by mali zostať v krytoch.

Havarijné vypínanie elektriny potvrdilo aj Ukrenerho. "Obmedzenia budú zrušené po ukončení leteckého poplachu a stabilizácii situácie v enegetickom systéme," prisľúbila spoločnosť na platforme Telegram.

Rusko aj v polovici januára podniklo masívny útok na Ukrajinu, ktorý ju donútil k preventívnemu prerušeniu dodávok elektriny vo viacerých oblastiach.

Rusi vypustili proti energetickým objektom viac ako štyri desiatky striel a rakiet a sedem desiatok dronov, spresnil neskôr ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého ukrajinská energetika zostáva v prevádzke vďaka protivzdušnej obrane.

Tá zostrelila 30 zo 43 ruských striel s plochou dráhou letu a rakiet a 47 zo 74 ruských dronov, ďalších 27 dronov sa zrútilo bez zasiahnutia cieľov, následne oznámilo ukrajinské letectvo.

Ruské ministerstvo obrany úder na ukrajinskú energetiku potvrdilo a uviedlo, že išlo o odvetu za ukrajinský úder proti ruskému územiu s nasadením amerických striel ATACMS a britských Storm Shadow a za to, že sa Ukrajinci pokúsili zaútočiť na kompresorovú stanicu na plynovode TurkStream v Krasnodarskom kraji.

Rusko prišlo v bojoch na fronte o ďalších 1390 vojakov, tvrdí ukrajinská armáda. Celkovo stratilo 851 880 vojakov.

Ruské sily zároveň stratili aj 13 tankov, 31 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 132 dronov, 44 delostreleckých systémov a 169 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 014 tankov, 20 844 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 36 807 vozidiel a autocisterien, 22 923 delostreleckých systémov, 1 275 odpaľovacích raketových systémov, 1 060 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 24 755 dronov, 3 056 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 741 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajinské drony v noci zrejme znovu napadli rafinériu v Saratove. Nálet nepriamo potvrdil aj gubernátor oblasti.

"Protivzdušná obrana zničila bezpilotné lietadlo. Sú škody na priemyselnom podniku v Saratove. Na miestach možného dopadu trosiek pracujú operatívne služby," napísal gubernátor oblasti Roman Busargin a platforme Telegram a dodal, že podľa predbežných údajov nie sú obete ani ranení.

Ruskí predstavitelia pri náletoch ukrajinských dronov vždy tvrdia, že cieľ zasiahli len trosky zostreleného dronu, poznamenala BBC a pripomenula, že naposledy saratovskú rafinériu napadli ukrajinské drony minulý mesiac.

Podľa neoficiálnych údajov drony zapálili nádrže s ropnými výrobkami. O týždeň skôr ukrajinské drony zasiahli sklad pohonných látok na druhom brehu rieky Volgy, kde sa oproti Saratovu nachádza mesto Engels a základňa strategických bombardérov.

Saratov leží asi 850 kilometrov na juhovýchod od Moskvy.

Ruská protivzdušná obrana počas noci zostrelila 40 ukrajinských dronov, z toho 18 nad Saratovskou oblasťou, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Ukrajinské drony sa často zameriavajú na ruské rafinérie a sklady palív, ktoré slúžia ruskému ťaženiu proti Ukrajine.

USA chcú tlačiť na spojencov v Európe, aby nakúpili viac zbraní pre Kyjev pred možnými mierovými rokovaniami s Ruskom.

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na dva nemenované zdroje.

Zdroje tvrdia, že táto myšlienka je jedna z viacerých nápadov, o ktorých administratíva v posledných týždňoch diskutuje, aby mohla pokračovať v dodávkach amerických zbraní do Kyjeva bez nutnosti vynaložiť značný objem amerického kapitálu.

O možných nákupoch zbraní budú podľa zdrojov rokovať americkí predstavitelia vrátane Trumpovho osobitného vyslanca pre Ukrajinu a Rusko Keitha Kellogga na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v závere tohto týždňa. Podľa očakávaní sa tam stretne Zelenskyj s viceprezidentom USA J. D. Vanceom.

Trump potvrdil, že Kellogga onedlho vyšle aj na Ukrajinu. Zdroj z ukrajinskej prezidentskej kancelárie predtým povedal, že Kellogg príde 20. februára.

Ukrajinskí predstavitelia sa už dlhšie obávajú, že Trump by mohol ďalšiu pomoc USA pre ich krajinu napadnutú Ruskom zablokovať alebo aspoň výrazne obmedziť. Ak sa plán, o ktorom hovoria citované zdroje, formalizuje, Kyjevu by to podľa Reuters poskytlo čiastočné uistenie.

Kellogg v rozhovore pre Reuters plán nepotvrdil, iba povedal, že USA vždy ochotne predávajú zbrane vyrobené na ich území, pretože to posilňuje ich ekonomiku. Bezprostredne ale nie je jasné, či USA chcú, aby európske krajiny kupovali americké zbrane na základe komerčných zmlúv alebo priamo z amerických zásob. Európa zbrane pre Ukrajinu nakupovala aj za vlády prezidenta Joea Bidena.

Trump počas svojej prezidentskej kampane sľuboval, že zastaví všetku pomoc Ukrajine. Niektorí jeho poradcovia však v zákulisí tvrdia, že Washington by mal naďalej vojensky podporovať Kyjev, predovšetkým ak sa mierové rozhovory odložia na neskôr v tomto roku.

Biden počas svojho pôsobenia v úrade schválil vojenskú pomoc Ukrajine vo výške viac ako 65 miliárd dolárov. Dodávky predtým schválené Bidenom podľa slov Kellogga naďalej prúdia na Ukrajinu. Jej predstavitelia vrátane prezidenta Zelenského však tvrdia, že Kyjev potrebuje viac bezpečnostných záruk predtým, než začne rokovať s Moskvou.

Trump začiatkom minulého týždňa naznačil, že by chcel s Ukrajinou uzavrieť dohodu, na základe ktorej by výmenou za pokračovanie americkej pomoci dodávala USA vzácne zeminy a iné nerasty.

Kyjev myšlienku sprístupnenia svojich kritických nerastných surovín pre investície spojencov predstavil už na jeseň minulého roka v rámci tzv. víťazného plánu, ktorého cieľom bolo získať čo najsilnejšiu pozíciu pre prípadné rozhovory a prinútiť Moskvu rokovať. (TASR)

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg príde 20. februára na Ukrajinu.

Informovali o tom zdroje z kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, píše agentúra AFP.

Trump presadzuje rýchle ukončenie ozbrojeného konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou a vypracovaním plánu na zastavenie bojov poveril práve Kellogga. Jeho návšteva Ukrajiny sa uskutoční len niekoľko dní pred tretím výročím ruskej invázie, ku ktorej došlo 24. februára 2022.

Zdroje z ukrajinskej prezidentskej kancelárie neuviedli, ktoré miesta v krajine Kellogg počas svojej cesty navštívi, píše AFP.

Kelloggova návšteva by mala nasledovať len niekoľko dní po stretnutí Zelenského s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. To sa podľa hovorcu ukrajinského prezidenta Serhija Nykyforova uskutoční v piatok. (TASR)