Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Nadežda Jevdokimová naposledy videla svojho manžela pred takmer tromi rokmi, keď ho ruskí vojaci vytiahli z ich auta na kontrolnom stanovišti na severovýchode Ukrajiny, posiatom mŕtvolami a zhorenými tankmi.
Nadežde, ktorá teraz žije v Európe, ešte v tú zimu po mesiacoch mučivého ticha zavolal niekto z neznámeho ruského čísla. Hlas v telefóne hovoril, že jej manžel Vlad je nažive a že ho zadržiavajú vo väzení v Rusku. Neznámy našiel jej meno a číslo na malom útržku papiera, ktorý prepašovali z Vladovej cely v cievke s niťou.
Nadežda neskôr zistila, že muž, ktorý jej v ten deň zavolal, bol súčasťou skupiny dobrovoľníkov v Rusku, ktorí riskujú svoje životy - občas za peniaze, ale zvyčajne zadarmo -, aby odovzdali dôležité informácie o Ukrajincoch, ktorí zmizli v rozľahlom ruskom trestnom systéme.
Vlad je jedným z tisícov ukrajinských civilistov, ktorí boli podľa právnikov a aktivistov nezákonne zadržaní, keď ruské sily postupovali a obsadili rozsiahle časti ukrajinského územia. Mnohí z nich zmizli vo väzniciach, zadržiavacích centrách a mučiarňach po celom Rusku a okupovanej Ukrajine.
„Nazývam to najväčšou krízou ľudských práv v súčasnom Rusku,“ vraví Roman, moskovský právnik, ktorý sa tejto problematike venuje od roku 2022.
Romana denník The Washington Post neuvádza celým menom, podobne ako niekoľko ďalších ľudí, a to z dôvodu rizika odvety ruských orgánov.
„To, čo sa tu deje, sa deje vo federálnom meradle. Obeťami tohto systému sa stáva oveľa viac ľudí a ich počty sú astronomické,“ dodáva.
V článku sa dočítate:
- čo chcú aktivisti dosiahnuť,
- koľko civilistov Rusko zadržiava,
- z čoho Rusi obviňujú civilistov,
- ako sa dobrovoľníci maskujú pred ruskými orgánmi.
Prvok teroru
Bývalá pracovníčka ruských orgánov činných v trestnom konaní, ktorá utiekla z Ruska a teraz pomáha ukrajinským rodinám nájsť ich blízkych, tvrdí, že problém je systémový.
„Z absolútneho bezprávia, v ktorom sa Rusko momentálne nachádza, sa mi samej vstávajú vlasy dupkom,“ vraví bývalá úradníčka. „Únosy civilistov sú prvkom teroru. Ľudia sú nesmierne vystrašení z toho, že ich príbuzní miznú a nie je jasné, kde sú a kedy sa vrátia.“
Aktivisti tvrdia, že v čase, keď sa zvyšuje tlak na Ukrajinu a Rusko, aby ukončili vojnu, a americký prezident Donald Trump sľúbil, že sa čoskoro stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čo najskôr nastolí mier, musí byť otázka zajatých ukrajinských civilistov v Rusku na prvom mieste akýchkoľvek rokovaní - dokonca pred otázkami územných ústupkov a bezpečnostných záruk.
Obrázok Vlada, ktorý bol unesený z Charkovskej oblasti na Ukrajine a prevezený do Ruska, kde bol zadržiavaný v rôznych väzniciach. (zdroj: Fabian Ritter — The Washington Post)„Hneď ako nastane prímerie, musíme čo najrýchlejšie vyriešiť tieto naliehavé humanitárne otázky,“ vraví Grigorij Michnov-Vajtenko, ruský kňaz, ktorý v tejto otázke spolupracuje s ukrajinskými a ruskými orgánmi.
Len málo z týchto civilistov bolo prepustených alebo vymenených, na rozdiel od prominentných výmen vojakov medzi oboma krajinami. Pri nedávnej novoročnej výmene boli zo 189 vrátených zajatcov len dvaja civilisti.
Hlavná otázka, prečo ruské orgány zadržiavajú civilistov v takom rozsahu a prečo nebolo vymenených viac ľudí, zostáva nezodpovedaná.
Medzinárodné spoločenstvo vyzýva Rusko, aby dodržalo svoj záväzok chrániť civilistov a vyšetrilo toto zneužívanie, ale každým dňom, čo sa konflikt predlžuje a ruské jednotky postupujú na západ, sa do zajatia dostávajú ďalší civilisti.
Tí, ktorí prežijú, sa vrátia ako vojenskí tréneri. Severná Kórea možno pošle Rusku ďalšie posily Čítajte Nikdy nezabudnete
Ukrajinské centrum pre občianske slobody, ktoré je aj nositeľom Nobelovej ceny, v marci uviedlo, že Rusko zadržiava sedemtisíc civilistov, zatiaľ čo ukrajinská vláda takmer o rok neskôr odhadla, že tento počet je viac ako dvojnásobný.
Tí, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, nazývajú zadržaných „zmrazenými ľuďmi“, a to v dôsledku medzery v zákone, podľa ktorej zadržaní ukrajinskí civilisti pred vznesením obvinenia v ruskom väzenskom systéme neexistujú. Trestnému konaniu čelí len malá menšina, ktorú často obvinia z terorizmu alebo zo sabotáže, ale zvyšok je zadržiavaný mimo právneho rámca a držaný vo väzniciach bez akejkoľvek komunikácie s vonkajším svetom.
„Prenasledovaní sú držaní v hrozných podmienkach, vystavení najtvrdšiemu mučeniu, nie je im poskytnutá účinná ochrana. Súdy nespĺňajú požiadavky spravodlivého procesu a často sa konajú za zatvorenými dverami bez účasti verejnosti,“ uvádza sa v nedávnej správe ‚First Flight‘, protivojnovej siete ruských aktivistov so sídlom mimo krajiny.
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že civilisti sú zadržiavaní v súlade so ženevskými konvenciami, ale dohovor o ochrane civilistov počas vojny zakazuje brať civilných rukojemníkov.
Podľa medzinárodných noriem môžu byť civilisti zadržiavaní len „v súlade so zákonmi a predpismi okupačnej moci“, pričom im musí byť zaručený spravodlivý proces a základné práva. Podľa právnikov ruské orgány žiadne z týchto pravidiel nedodržiavajú.
Ruské ministerstvo obrany na žiadosť o komentár nereagovalo.
Nadežda Jevdokimová, ktorá so svojimi dvoma deťmi utiekla z Ukrajiny do Lütgendortmundu, svojho nového domova v Nemecku. (zdroj: Fabian Ritter — The Washington Post)Evanjelického kňaza Oleksandra Sizyonova (42) z Berďanska na juhu Ukrajiny zajali ruskí vojaci v apríli 2022 a pätnásť dní ho zadržiavali v izolácii.
Keď ruskí vojaci prišli na úsvite do jeho domu, aby ho zatkli, dali mu na hlavu vrece a obvinili ho zo sabotáže. Sizyonov, ktorý sa zúčastňoval na zhromaždeniach proti okupácii, však nikdy nebol oficiálne obvinený.
Podrobný opis fyzického a psychického mučenia, ktorému bol Sizyonov vystavený, sa podobá tomu, čo zdokumentovali ľudskoprávne organizácie. To, že ho neochráni žiadny právny postup, zlomilo jeho ducha, tvrdí Sizyonov.
„Museli ste sa vyzliecť a ľahnúť si na studenú dlážku. Jednu kovovú sponu vám dali na palec na nohe, druhú na ušný lalôčik a dávali vám elektrické šoky,“ vysvetľuje. „Toto sa dialo celé dni. Celú noc, až do rána.“
Sizyonov si spomína, že psychický teror zo zvukov bol horší ako fyzické mučenie. „Keď počujete krik ľudí, ktorí si tým prechádzajú, tak pochopíte, že na to nikdy nebudete môcť zabudnúť,“ dodáva.
Väčšinu civilistov zadržali na okupovaných územiach Ukrajiny a často ich obviňujú z „odporu proti špeciálnej vojenskej operácii“ a zadržiavajú ich pre podozrenie zo špionáže alebo účasti na protestoch proti okupácii. Často sú zadržaní pre svoju predchádzajúcu kariéru v armáde alebo v polícii.
Ruské jednotky na Ukrajine zrejme používajú aj osly. Špekuluje sa, prečo Čítajte Súcit aj finančný zisk
Neskôr sa ukázalo, že cudzinec, ktorý v ten deň zavolal Nadežde, bol ruský väzenský dozorca pracujúci v zariadení, kde bol vtedy Vlad uväznený. Dva mesiace spolu komunikovali prostredníctvom aplikácie na posielanie správ Viber a Nadežda nakoniec zistila, čo sa stalo jej manželovi.
Vlada zajali ruské jednotky a obvinili ho z odporu proti vojne. Potom ho presúvali medzi väzenskými kolóniami v južnom Rusku a v okolí Moskvy. Dozorca neskôr Nadežde povedal, že jeho dvaja zaťovia boli povolaní do boja a jeden z nich bol zabitý.
„Chcel mi len pomôcť ako človek,“ vraví s tým, že nikdy nežiadal žiadnu finančnú kompenzáciu.
Zdá sa, že dozorca bol súčasťou malej skupiny ľudí v Rusku aj mimo neho, ktorí sa snažia pomôcť zadržaným Ukrajincom vrátane kňazov, právnikov a dokonca bývalých príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní.
Niekoľko Ukrajincov, s ktorými sa The Post rozprával, uviedlo, že ruskí väzenskí pracovníci im niekedy ponúkli pomoc, či už zo súcitu, alebo pre finančný zisk.
Voľne organizované úsilie predstavuje zriedkavý prípad ruskej a ukrajinskej spolupráce, keď si skupiny aktivistov vymieňajú informácie, spájajú príbuzných s ich zajatými blízkymi a komunikujú s orgánmi oboch strán.
Ruský pravoslávny kňaz Michnov-Vajtenko navštevuje ukrajinských civilistov, ktorí čakajú na súd v rámci okupovaného Krymu a samotného Ruska. Tí, s ktorými sa stretáva, majú to „šťastie“, že boli trestne obvinení a prešli štádium "zmrazenia".
„Túto vojnu nemôžem zastaviť,“ vraví Michnov-Vajtenko. „Môžem však pomôcť udržať niektorých ľudí v bezpečí. Najdôležitejšie je, aby sme zostali ľuďmi. A veľa ľudí v Rusku si myslí to, čo ja.“
Nadežda v Lütgendortmunde vo východnom Nemecku. (zdroj: Fabian Ritter — The Washington Post)Michnov-Vajtenko koordinuje skupiny dobrovoľníkov po celom Rusku a tvrdí, že ukrajinským utečencom a väzňom ich pomáhajú stovky.
„Pochádzajú z úplne odlišných prostredí, vzdelaní a vekových profilov,“ vysvetľuje. Mnohí z nich majú ukrajinských príbuzných alebo rodinné korene na Ukrajine. Iní chcú len pomôcť.
Olga Romanová, ruská novinárka a aktivistka pôsobiaca v Berlíne, spolupracuje so skupinou tridsiatich ukrajinských a ruských aktivistov a právnikov, ktorí koordinujú toto úsilie v Rusku. Pravidelne cestuje do Kyjeva, aby informovala vládu o snahách svojej skupiny. Doteraz potvrdili mená 1600 osôb v zajatí.
Cirkevné skupiny zase každý mesiac balia balíky potravín a oblečenia pre ukrajinských väzňov. Aktivisti koordinujú jednorazových dobrovoľníkov, ktorí odovzdávajú hotovosť v bankomatoch, aby udržali fungovanie pomocnej siete; dobrovoľníci sú často starostlivo maskovaní, aby ich úrady neidentifikovali.
Romanová zabezpečuje, aby dobrovoľníci absolvovali bezpečnostné školenia a boli pripravení na možnú núdzovú evakuáciu.
„Ľudia, ktorí to robia v Rusku, by mali zostať skrytí,“ vraví Romanová a opisuje atmosféru strachu vo vojnovom Rusku. „V skutočnosti je len veľmi málo ľudí, ktorých vôbec poznáme po mene. Mnohí pracujú pod prezývkami.“
Právnička Romanová vysvetľuje, že „divoká nespravodlivosť“ ruskej invázie je hlboko osobná. Celé dni trávi zhromažďovaním informácií o nezvestných Ukrajincoch a podávaním žiadostí na Vyšetrovací výbor, najvyšší ruský orgán v rámci prokuratúry, aby inicioval pátranie po zmiznutých ľuďoch.
„Som presvedčená, že proti tomu musím niečo urobiť alebo napraviť dôsledky tejto tragédie,“ vraví.
Pred dvoma mesiacmi Nadežda dostala ďalší nečakaný telefonát. Tentoraz to bolo od nedávno vráteného ukrajinského vojnového zajatca, ktorý našiel jej kontakt prostredníctvom dobrovoľníkov. Povedal jej, že s Vladom bol rok v jednej cele vo väzenskej kolónii južne od Moskvy.
Vlad bol podľa jeho slov stále nažive, ale po niekoľkých kolách mučenia vrátane bitia lopatou prišiel o všetky zuby. Ukrajinské ani ruské úrady nereagovali na žiadosti denníka The Post o komentár k procesu výmeny a otázke zajatých civilistov.
Nadežda sa vyrovnáva s tým, že každému, koho stretne, rozpráva príbeh svojho manžela, posiela žiadosti a hľadá stopy.
„Boli sme takí zamilovaní. Naozaj, bola to skutočná láska,“ dodáva. „Takže verím a čakám na neho.“
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
