Ukrajina Rusko Online: Rusko v Istanbule podľa Ukrajiny predložilo staré ultimáta

Ukrajina skritizovala Rusko za predloženie „starých ultimát“ počas mierových rokovaní v Istanbule.

Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu tieto návrhy nijako neprispievajú k ukončeniu vyše tri roky trvajúcej vojny.

„Ruská strana predložila súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú k skutočnému mieru,“ napísal ukrajinský minister na sociálnej sieti X.

Moskva podľa neho nereagovala ani na ukrajinské návrhy, ktoré zaslali vopred. „Počas zasadnutia sa naša delegácia opýtala Rusov, aké sú ich úvahy. Neuviedli žiadne. Ani počas zasadnutia, ani po ňom,“ skonštatoval Sybiha.

Zároveň upozornil, že takéto správanie je v rozpore s predchádzajúcimi prísľubmi Ruska, vrátane tých, ktoré dalo Spojeným štátom, že na rokovania v Istanbule predloží realistické a uskutočniteľné návrhy.

V dôsledku „nekonštruktívneho prístupu“ Moskvy sa rokovania podľa šéfa ukrajinskej diplomacie zúžili na otázky výmeny vojnových zajatcov. „Vítame pokrok v tejto oblasti, ale vo všetkých oblastiach by mohli byť výsledky oveľa hmatateľnejšie, keby Rusi opätovali konštruktívny prístup Ukrajiny,“ doplnil.

Moskva podľa jeho slov doteraz odmietla akékoľvek zmysluplné formy prímeria. Vyzval preto partnerov Kyjeva, aby uvalili na Rusko nové sankcie.

Kremeľ vo svojom memorande podľa AFP potvrdil svoje maximalistické požiadavky. Okrem iného požaduje, aby sa Ukrajina stiahla zo štyroch svojich oblastí, ktorých časti má pod kontrolou Moskva, žiada medzinárodné uznanie anektovaného Krymského polostrova ako súčasti Ruska, neutralitu Ukrajiny a stanovenie limitov na veľkosť jej ozbrojených síl a množstvo vojenského vybavenia. (TASR)

V rokovaniach s Ukrajinou nemožno očakávať rýchly prelom. vyhlásilo Rusko.

Vyhlásenie prichádza deň po tom, čo Moskva na rokovaniach v Istanbule odmietla výzvu Kyjeva na bezpodmienečné prímerie.

Obe strany sa dohodli na rozsiahlej výmene zajatcov a vymenili si návrhy na mierové riešenie, tzv. memorandá, no rokovania trvali menej ako dve hodiny a nepriniesli zásadný posun.

„Riešenie je mimoriadne zložité a zahŕňa množstvo nuáns. Bolo by chybou očakávať okamžité riešenia a prelomy,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Podľa ruských médií Moskva žiada, aby Ukrajina stiahla svoje jednotky zo štyroch východných a južných regiónov, ktoré Rusko považuje za anektované, ako podmienku na pozastavenie ofenzívy.

Kyjev naopak trvá na úplnom a bezpodmienečnom prímerí, Rusko ponúklo len čiastočné prímerie na dva až tri dni v niektorých oblastiach frontu.

Peskov zároveň odmietol možnosť samitu prezidentov Ruska, Ukrajiny a USA v blízkej budúcnosti, keďže takýto samit by podľa neho mohol nastať až po dosiahnutí dohody medzi vyjednávačmi. Biely dom v pondelok uviedol, že prezident Trump je takejto myšlienke otvorený, podporu vyjadrili aj Zelenskyj a Erdogan.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok obvinil Rusko z úmyselného útoku na civilistov pri raketovom útoku na mesto Sumy, kde zahynuli štyria ľudia.

Rusko podľa neho urýchľuje ofenzívu v regióne a snaží sa vytvoriť „nárazníkovú zónu“. Zelenskyj vyzval USA a Európu na rozhodné kroky a tvrdšie sankcie voči Rusku. Delegácia ukrajinských predstaviteľov zároveň rokuje vo Washingtone o obranných a ekonomických otázkach vrátane nových sankcií. (SITA)

Ukrajina ukazuje silu aj spojencom. Po ruskom strategickom letectve opäť napadla aj Kerčský most z Ruska na Krym. (SME)

Rusko nemá v úmysle zaútočiť na Britániu, oznámilo ruské veľvyslanectvo v Londýne.

Veľvyslanectvo zároveň poprelo obvinenia britskej vlády o rastúcej agresii Ruska a každodenných kybernetických útokoch, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Británia v pondelok vyhlásila, že radikálne zmení svoj prístup k obrane v reakcii na nové hrozby vrátane tých, ktoré prichádzajú z Ruska. Došlo k tomu po tom, čo schválila závery nezávisle vypracovaného strategického hodnotenia obrany.

Britský minister obrany John Healey po zverejnení hodnotenia ozrejmil, že Európa stojí pred vojnou, rastúcou ruskou agresiou, novými jadrovými rizikami a každodenným kybernetickými útokmi, uvádza Reuters. Ruská ambasáda v utorok následne vydala stanovisko, v ktorom kritizovala „čerstvú salvu protiruskej rétoriky“.

„Rusko nepredstavuje žiadnu hrozbu pre Britániu a jej obyvateľov,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Neprechovávame žiadne agresívne úmysly a nemáme žiadne plány útoku na Britániu. Nemáme o to záujem a ani to nepotrebujeme," doplnila ambasáda v stanovisku.

Vzťahy medzi Ruskom a Britániou sú na najnižšej úrovni od studenej vojny. Výrazne sa zhoršili po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a Británia spolu s ďalšími členskými krajinami NATO odvtedy poskytla Kyjevu rozsiahlu pomoc.

Čínske veľvyslanectvo v Londýne takisto kritizovalo hodnotenie britskej obrany. Podľa stanoviska ambasády dokument zámerne skresľuje obrannú politiku Pekingu, aby ospravedlnil britskú vojenskú expanziu.

Hodnotenie označilo Čínu za „sofistikovanú a pretrvávajúcu výzvu“, pričom sa odvolávalo na jej rýchlu vojenskú modernizáciu vrátane rozšíreného jadrového arzenálu. Peking podľa neho pravdepodobne využíva špionáž, kybernetické útoky a zároveň kradne aj duševné vlastníctvo, píše Reuters. (TASR)

Fico voličom hovorí, že je proti zbrojeniu, ale prezidentovi jeho prejav o zvyšovaní obranného rozpočtu odobril. (SME)

Ruskí vyšetrovatelia obvinili Ukrajinu, že cez víkend vyhodila do povetria dva mosty na jeho území.

Išlo podľa nich o teroristický čin. Pri zrútení mostov v Brianskej a Kurskej oblasti prišlo o život sedem ľudí, ďalších 113 potrebovalo lekársku starostlivosť. Boli medzi nimi aj deti.

V nedeľu ruskí vyšetrovatelia oznámili, že sa mosty v noci zo soboty na nedeľu zrútili v dôsledku explózie. V Brianskej oblasti spadol cestný most na rýchlik do Moskvy, ktorá pod ním prechádzal. Táto udalosť si vyžiadala všetky obete na životoch a väčšinu zranených.

Len o niekoľko hodín sa v Kurskej oblasti zrútil železničný most, po ktorom prechádzal nákladný vlak. Súprava sa zosunula na cestu pod mostom. Zranenia utrpel rušňovodič a dvaja jeho pomocníci.

Kurská a Brianská oblasť susedí s Ukrajinou. (ČTK)

Ruské úrady dočasne zastavili dopravu na Krymskom moste. K útoku na most sa zatiaľ nevyjadrili.

Podľa agentúry RIA Novosti úrady tiež pozastavili plavbu civilných lodí pri krymskom prístave Sevastopoľ. (ČTK)

Úroda obilia na Ukrajine tento rok zrejme klesne, rozsah poklesu by však nemal prekročiť 10 percent.

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia a olejnín na svete, úrody však závisia od podmienok počas sejby a zberu. Teraz sa k výkyvom počasia pridala vojna a obsadenie niektorých poľnohospodárskych oblastí Ruskom.

„Čaká nás náročná sezóna. Neprirodzene teplá zima, nedostatok vlahy a neskôr dlhšie obdobie dažďov spôsobili v niektorých regiónoch odklad sejby o dva týždne. Očakávame preto, že objem úrod bude nižší,“ povedal ukrajinský minister pôdohospodárstva Vitalij Kovaľ v rozhovore pre Reuters.

Dodal však, že najpesimistickejší odhad počíta s poklesom úrod obilia o 10 percent zhruba na 51 miliónov ton. V prípade olejnín ministerstvo odhaduje pokles úrod o 5 percent v porovnaní s minulým rokom.

Pri prezentácii prvého detailnejšieho odhadu na rok 2025 uviedol, že Ukrajina by mohla vyprodukovať približne 26 miliónov ton kukurice, 20 miliónov, prípadne až 22 miliónov ton pšenice a 4,5 milióna ton jačmeňa.

Okrem toho predpokladá, že vyprodukuje 11,5 milióna ton slnečnicových semien a 11 miliónov ton cukrovej repy. Dodal, že úrody olejnín by mohli klesnúť na 20,16 milióna ton z 21,18 milióna ton v minulom roku, čiastočne v dôsledku poklesu úrod semien repky olejnej o 600-tisíc ton.

Kovaľ odmietol poskytnúť odhad exportu ukrajinského obilia v sezóne 2025/2026 (júl - jún), podľa analytikov by však vývoz mal dosiahnuť 40,9 milióna ton. Z toho 15 miliónov až 15,5 milióna ton by mala predstavovať pšenica. (TASR)

Severoatlantická aliancia pozvala na svoj samit, ktorý sa bude konať v závere júna, aj Ukrajinu.

„Pozvali nás na samit NATO. Myslím si, že je to dôležité,“ povedal ukrajinský prezident Zelenskyj. Ukrajinský líder neuviedol, kto bude krajinu na samite v Holandsku zastupovať, ani či sa ho zúčastní osobne.

Vyhlásenie prichádza po špekuláciách, že spojenci sa rozhodli nepozvať Ukrajinu na výročný samit pre nesúhlas administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio neskôr tieto tvrdenia poprel a Holandsko uviedlo, že Zelenského na samite privíta. (SITA)

Ukrajinská tajná služba tvrdí, že vážne poškodila piliere Krymského mosta. Operácia trvala niekoľko mesiacov.

"Agenti SBU zamínovali podpery tohto nelegálneho zariadenia. A dnes, bez akýchkoľvek obetí medzi civilným obyvateľstvom, o 4:44 ráno boli aktivované prvé výbušné zariadenie," uviedla tajná služba.

SBU tvrdí, že most podmínovala 1100 kilami výbušnín v ekvivalente TNT. "Most je v stave núdze," uviedli služba.

СБ України
@ServiceSsu

СБУ провела нову унікальну спецоперацію і втретє вразила Кримський міст — цього разу під водою!

Операція тривала декілька місяців. Агенти СБУ замінували опори цього незаконного об’єкта.

➡️ https://t.co/Rf4fR7QDXk https://t.co/wgsS4HoCbc

Length: (00:00)

3.6.2025 o 13:12 · archivované: 3.6.2025 o 13:57

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Most postavený Ruskom po okupácii Krymského polostrova v roku 2014 Ukrajina vníma ako symbol vojenskej rozpínavosti svojho suseda.

Po začiatku vojny vo februári 2022 bol poškodený dvoma rôznymi explóziami. Jednu spôsobili výbušniny umiestnené v nákladnom vozidle, ďalšiu potom námorný dron.

Most cez Kerčský prieliv je dôležitou infraštruktúrou pre cestné a železničné spojenie medzi Ruskom a okupovaným polostrovom. (SME, ČTK)

Stretnutie prezidentov Ruska, USA a Ukrajiny je v blízkej budúcnosti málo pravdepodobné, uviedol Kremeľ.

Priame rokovanie medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským požaduje Kyjev.

Turecko by považovalo za prínosné, keby sa rokovaní zúčastnil aj americký prezident Donlad Trump a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

"V blízkej budúcnosti sa to javí málo pravdepodobné," povedal o schôdzke vo formáte Putin, Trump a Zelenskyj hovorca Kremľa Peskov.

V pondelok sa v Istanbule uskutočnilo ďalšie priame rokovanie medzi ruskými a ukrajinskými diplomatmi. Ruskí predstavitelia okrem iného odovzdali ukrajinskej delegácii memorandum s požiadavkami na ukončenie vojny.

Dokument napríklad požaduje medzinárodné uznanie Krymu, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti ako súčasť Ruskej federácie.

Podľa vyhlásenia po stretnutí delegácie dojednali ďalšiu výmenu vojnových zajatcov.

"Bolo by chybou očakávať okamžité rozhodnutie a pokrok," uviedol ohľadom rokovaní s Ukrajinou Peskov. "Otázka urovnania (konfliktu) je mimoriadne zložitá," dodal hovorca Kremľa.

Zopakoval potom obvyklé ruské tvrdenie, že je nutné odstrániť "hlboké príčiny konfliktu". Tým Rusko mieni napríklad snahu Kyjeva vstúpiť do NATO.

Peskov tiež povedal, že na programe zatiaľ nie sú žiadne priame rokovania medzi Putinom a Trumpom. Ruský prezident sa tomu však nebráni, ak rozhovory budú vhodne pripravené, povedal Putinov hovorca. (ČTK)

Do Spojených štátov pricestovala ukrajinská delegácia. Bude rokovať o obranných a ekonomických témach.

Delegáciu vedie podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková, ktorú sprevádza vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak aj zástupcovia rezortu obrany.

Delegácia z Kyjeva sa stretne s tímom amerického prezidenta Donalda Trumpa iba deň po druhom kole priamych rokovaní s Ruskom v Istanbule, ktoré sa skončili bez prelomu.

Trump, ktorý sľuboval, že vojnu na Ukrajine urýchlene ukončí, dal v poslednom čase opakovane najavo, že je frustrovaný z postojov Kyjeva aj Moskvy v čase, keď sa Spojené štáty pokúšajú urovnať konflikt medzi nimi.

„Plánujeme hovoriť o podpore obrany a situácii na bojisku, o sprísnení sankcií voči Rusku,“ uviedol na sociálnych sieťach Jermak s tým, že ukrajinská delegácia sa stretne s predstaviteľmi Demokratickej a Republikánskej strany, ako aj členmi Trumpovho tímu. Diskutovať budú aj o „vrátení deportovaných ukrajinských detí Ruskom“.

Andriy Yermak
@AndriyYermak

🇺🇦🇺🇸В складі української делегації, яку очолює перший віце-премʼєр міністр - міністр економіки України @Svyrydenko_Y, прибув до Вашингтона
Також з нами команда Міністерства оборони та Офісу.

3.6.2025 o 10:11 · archivované: 3.6.2025 o 13:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruský úder v centre ukrajinského mesta Sumy zabil najmenej dvoch ľudí a asi 20 zranil.

Útok úplne zničil dva automobily, ktoré začali horieť, oznámila na telegrame sumská oblastná vojenská správa. Typ zbrane, ktorú nepriateľ útočil, sa zisťuje, na mieste zasahujú záchranári, dodala správa.

Sumská oblasť je v poslednom čase terčom zosilnených útokov ruských síl, ktoré zvyšujú aktivitu okolo hraníc. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na konci mája povedal, že Rusko v blízkosti Sumskej oblasti sústreďuje asi 50-tisíc vojakov a snaží sa tam vytvoriť desaťkilometrovú nárazníkovú zónu.

V mestečku Balaklija v Charkovskej oblasti, ktorá rovnako ako Sumská oblasť susedí s Ruskom, bola zasiahnutá súkromná firma. Zabitý bol jeden jej zamestnanec a niekoľko ďalších ľudí bolo zranených, uviedol na platforme Telegram šéf mestskej vojenskej správy Vitalij Karabanov, ktorý informoval o "masívnom útoku" bezpilotných strojov. Rozsah útoku nespresnil.

Drony padajúce na ulice a obytné budovy v Černihive spôsobili niekoľko požiarov, vrátane obytných domov, uviedol na telegrame šéf vojenskej správy mesta Dmytro Bryžynskyj. Štyria ľudia boli hospitalizovaní. Záchranná služba informovala, že ďalších 20 ľudí, vrátane ôsmich detí, bolo na mieste ošetrených.

Taktiež v prístavnom meste Odesa na juhu Ukrajiny ruské nočné letecké útoky poškodili obytné budovy a civilnú infraštruktúru, ale nikto nebol zranený, napísal na telegrame starosta Hennadij Truchanov.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 100 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 990 800, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, osem obrnených bojových vozidiel pechoty, 48 delostreleckých systémov, jeden raketomet a 12 lietadiel.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 881 tankov, 22 671 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 623 delostreleckých systémov, 1 402 raketometov a 384 lietadiel.

Vedúci ruskej delegácie na ukrajinsko-ruských rokovaniach Medinskij s pohŕdaním reagoval na požiadavku Ukrajiny na vrátenie detí deportovaných do Ruska.

Odovzdanie zoznamu detí údajne označil za „predstavenie pre bezdetné európske staré dámy“.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie novinára z časopisu The Economist Olivera Carrolla na sieti X.

Keď ukrajinská strana odovzdala Rusom zoznam stoviek deportovaných detí, Putinov poradca Medinskij povedal: „Nerobte predstavenie pre krvácajúce srdcia európskych starých dám, ktoré nemajú vlastné deti," uviedol Carroll s odvolaním sa na zdroj oboznámený s priebehom rokovaní.

Americký Senát by tento mesiac mohol začať pracovať na návrhu zákona o uvalení nových sankcií na Rusko.

Aj sekundárnych sankcií na krajiny, ktoré s Ruskom obchodujú. 

Líder republikánskej väčšiny v americkom Senáte John Thune povedal, že Trumpova vláda stále dúfa, že sa dosiahne dohoda o ukončení vojny trvajúcej už viac ako tri roky, no Senát je pripravený zvýšiť tlak na Moskvu.

„Sme tiež pripravení poskytnúť prezidentovi Trumpovi všetky nástroje, ktoré potrebuje, aby si Rusko konečne sadlo za rokovací stôl,“ povedal Thune.

Thune novinárom následne povedal, že o návrhoch sankcií diskutoval s Bielym domom. Na krajiny, ktoré kupujú od Ruska ropu, plyn, urán a iné produkty, by bolo uvalené clo vo výške 500 percent.

Približne 70 percent takéhoto vývozu pripadá na Čínu a Indiu, čo Rusku pomáha financovať vojenské operácie na Ukrajine.

Návrh zákona, ktorý predložili republikánsky senátor Lindsey Graham a demokratický senátor Richard Blumenthal a je zriedkavým príkladom spolupráce v hlboko rozdelenom Kongrese USA, má v súčasnosti v 100-člennom Senáte najmenej 82 podporovateľov.

Aby nadobudol účinnosť, musia ho schváliť Senát i Snemovňa reprezentantov a podpísať prezident Trump. Ten naznačil, že sa obáva, že nové sankcie by mohli zhoršiť vyhliadky na mierovú dohodu. (TASR)

Bez elektriny je celá časť Záporožskej oblasti okupovaná Ruskom. Podľa ruských médií po útoku Ukrajincov.

Bez prúdu je tiež viac ako 100-tisíc ľudí v Rusmi ovládanej časti Chersonskej oblasti, píše agentúra TASS.

Záporožská jadrová elektráreň, ktorá je najväčším takýmto zariadením v Európe a ktorú kontrolujú ruské sily, funguje podľa TASS v normálnom režime.

Agentúra RIA Novosti informovala, že ukrajinská armáda pri ostreľovaní zasiahla vysokonapäťové zariadenie, čo vyústilo do rozsiahleho výpadku elektriny. "V celom regióne nie je elektrina," uviedla agentúra.

Výpadok v Záporožskej oblasti podľa TASS nenarušil situáciu v tamojšej jadrovej elektrárni. Elektráreň, ktorú teraz riadi ruská štátna spoločnosť Rosatom, v súčasnosti nevyrába elektrinu, dodávky prúdu ale potrebuje pre chod chladiacich systémov. (ČTK)

Ukrajinský prezident vyzval USA, aby prijali nové sankcie proti Rusku s cieľom dotlačiť Moskvu k úplnému prímeriu. 

Výzva Zelenského prišla po tom, čo Rusko opäť odmietlo návrh na 30-dňové zastavenie bojov.

„Skutočné očakávame, že Trump podnikne razantné kroky,“ vyhlásil na brífingu po druhom kole rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Istanbule. Spojené štáty podľa neho musia „zatlačiť na Rusov silnými sankciami, aby pristúpili na prímerie“.

Zelenskyj zároveň upozornil, že návrh Ruska na dvoj- až trojdňové čiastočné prímerie podľa jeho názoru nie je skutočným riešením a Kremeľ chce len „krátku pauzu“.

Nové sankcie žiada aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. „Rusi robia všetko pre to, aby sa vyhli prímeriu a pokračovali vo vojne. Nové sankcie sú teraz mimoriadne dôležité,“ zdôraznil. (TASR)

Trump je ochotný prijať pozvanie tureckého prezidenta na trojstranné mierové rokovania v Turecku.

Uviedla to hovorkyňa Bieleho domu. 

„Prezident povedal, že je tomu otvorený, ak k tomu dôjde, no chce, aby lídri (Moskvy a Kyjeva) prišli k rokovaciemu stolu spoločne,“ povedala hovorkyňa Karoline Leavittová o návrhu Erdogana. (TASR)