Ukrajina Rusko Online: Rusko zaútočilo raketami na Kyjev, zabili najmenej dvoch ľudí

Poľsko sa musí stať vojenskou mocnosťou a stane sa ňou, vyhlásil premiér Tusk počas tlačovej konferencie s kancelárom Merzom.

„Naším cieľom je mať najväčšiu a najsilnejšiu armádu v EÚ. Nie preto, že by sme mali veľmocenské plány, ale sme v takom čase a na takom mieste, že nemáme inú možnosť,“ povedal premiér.

Poľsko sa podľa neho ekonomicky rozvíja najrýchlejším tempom v EÚ a je dobrým príkladom pre svojich západných susedov. „My nikoho o peniaze prosiť nemienime,“ povedal premiér v súvislosti s budovaním obranných kapacít, no očakáva, že financovanie bezpečnosti bude spoločným záväzkom celej Európy.

Podľa premiéra ak Európa porozumie, že financovanie bezpečnosti má byť spoločným záväzkom všetkých krajín, bude lepšie pripravená na potenciálnu ruskú agresiu. „Veľmi by som chcel aby aj Nemci zbrojili rýchlejšie a intenzívnejšie,“ uzavrel premiér. (TASR)

Čínsky prezident Si Ťin-pching prišiel do Moskvy, na návštevu Ruska dnes dorazili aj prezidenti Srbska a Brazílie.

Čínsky prezident sa zúčastní na podujatiach pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Zároveň sa stretne s Putinom, uviedli ruské tlačové agentúry.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Čínsky líder pricestoval na Letisko Moskva-Vnukovo... okolo 18.00 h (17.00 h SELČ),“ upresnila agentúra RIA s odkazom na vyjadrenie svojho korešpondenta.

V stredu zavítal do Moskvy aj srbský prezident Aleksandar Vučič. Urobil tak napriek varovaniam Európskej únie, podľa ktorej nebude pôsobiť priaznivo, ak sa líder kandidátskej krajiny zúčastní na týchto podujatiach. Srbsko sa o členstvo v EÚ uchádza už od roku 2012.

Na návštevu Ruska dorazil už aj brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. (TASR)

Ukrajina a Rusko by sa mali zhodnúť na pravidlách priamej komunikácie, tvrdí americký viceprezident J. D. Vance.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Myslíme si, že je pre nás pravdepodobne nemožné sprostredkovávať to bez nejakého priameho rokovania medzi oboma stranami. A preto sa zameriavame práve na to,“ povedal americký viceprezident J. D. Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo Washingtone.

USA viedli s Ukrajinou i Ruskom osobitné rokovania o ukončení konfliktu a ak sa nedosiahne pokrok, varovali pred odstúpením od sprostredkovávania.

Vance spomenul aj Európu, s ktorou sú USA „jeden tím“. „Myslím si, že táto európska aliancia je veľmi dôležitá, no na to, aby bola dôležitá a zároveň sme boli veľmi dobrými priateľmi - a ja si myslím, že sme skutoční priatelia - musíme hovoriť o dôležitých otázkach,“ ozrejmil.

Vance spojencov prekvapil, keď vo februárovom prejave na bezpečnostnom fóre v Mníchove kritizoval politiku EÚ v oblasti imigrácie a slobody prejavu. Podľa jeho vtedajších slov je sloboda prejavu naprieč Európou na ústupe, a že cenzúra je väčšou hrozbou ako vojenská agresia Ruska či Číny.

V stredu však hovoril o spoločných väzbách krajín, ktoré ich zbližujú. „Európska civilizácia a americká civilizácia, európska kultúra a americká kultúra sú veľmi prepojené a vždy budú prepojené,“ zdôraznil. „Je absolútne smiešne myslieť si, že sa niekedy podarí vraziť klin medzi Spojené štáty a Európu,“ dodal. (TASR)

Úrad vlády zverejnil program premiéra Fica na návšteve v Moskve 9. mája.

Stretne sa s prezidentom Putinom, prezidentom Čínskej ľudovej republiky, Brazílie aj s generálnym tajomníkom Komunistickej strany Vietnamu.

Všetci, ktorí sú za mier, by mali byť 9. mája na Ukrajine, nie v Moskve povedala Kaja Kallasová.

Kallasová je podpredsedníčkou Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

„V ten deň oslavujeme Európu ako projekt mieru. Preto tam ideme s rôznymi témami, napríklad zodpovednosť, ďalšia podpora pre Ukrajinu, a som rada, že to môžeme robiť spolu aj s partnermi mimo EÚ,“ uviedla Kallasová.

Európski ministri zahraničia sa majú 9. mája neformálne stretnúť v Ľvove.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski Kallasovú doplnil, že počas druhej svetovej vojny bola okupovaná len malá časť územia Ruska, zatiaľ čo Ukrajina bola okupovaná celá.

„Milióny Ukrajincov boli obeťami nacistického prenasledovania, ale tiež bojovali v Červenej armáde. Je poburujúce, že si Vladimir Putin privlastňuje víťazstvo nad nacistickým Nemeckom len pre Rusko, a ešte horšie je, že používa rétoriku tých čias na útok proti Ukrajine,“ povedal Sikorski.

Kallasová tiež informovala, že EÚ pracuje na 17. balíku sankcií voči Rusku. „Ak chceme, aby Rusko chcelo mier, musíme naň vyvinúť ešte väčší tlak,“ vyhlásila podpredsedníčka Európskej komisie a dodala, že Spojené kráľovstvo v tejto veci zdieľa s EÚ podobný pohľad. (TASR)

Cynická obluda: Fico a spol. si pýtajú krátku ukážku každodennej úzkosti bežných Ukrajincov.

(zdroj: Cynická obluda)

Francúzsky prezident Macron oznámil, že Paríž sa chystá s Berlínom vytvoriť radu pre obranu a bezpečnosť.

Vyjadril sa tak na tlačovej konferencii s novým nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorý je v Paríži na svojej prvej oficiálnej zahraničnej ceste. 

„Zriadime francúzsko-nemeckú radu pre obranu a bezpečnosť, ktorá sa bude pravidelne stretávať, aby prinášala operačné odpovede na naše spoločné strategické výzvy,“ povedal Macron.

Francúzsky prezident taktiež spochybnil, či Rusko dodrží trojdňové prímerie, ktoré na Ukrajine jednostranne vyhlásilo s tým, že má platiť od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája.

„Okrem sľúbených troch dní (prímeria), ktoré sa nepochybne nebude dodržiavať, ako už tie predchádzajúce, myslí to ruský prezident (Vladimir Putin) konečne vážne?“ pýtal sa Macron. „Rozhodne sa konečne dodržať svoje slovo, najmä sľuby, ktoré dal na rokovaniach s americkou administratívou? Na tom nám záleží,“ dodal.

Merz povedal, že vojna na Ukrajine sa nemôže skončiť bez zapojenia Spojených štátov a varoval, že európske krajiny nie sú v tomto smere schopné nahradiť Washington.

„Túto vojnu na Ukrajine nemôžeme ukončiť bez pokračujúcej účasti Spojených štátov amerických, ktorú Európania nedokážu len tak niečím nahradiť,“ povedal a dodal, že akékoľvek budúce prímerie a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu si budú vyžadovať práve aj zapojenie USA.

Merz sa na tlačovke venoval aj ozbrojeným stretom medzi Indiou a Pakistanom, uviedol pritom, že Berlín aj Paríž sú nimi hlboko znepokojené a obe strany konfliktu vyzývajú na zdržanlivosť. „Sme hlboko znepokojení včerajšími zrážkami medzi týmito dvoma jadrovými mocnosťami,“ povedal. Dodal, že „teraz viac než kedykoľvek predtým“ je potrebné zachovať si zdravý rozum a jasnú myseľ. (TASR)

Ruská protivzdušná obrana za posledný deň zničila 524 ukrajinských dronov, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

V čase vrcholiacich príprav na vojenskú prehliadku pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka by išlo o jeden z najväčších vzdušných útokov za celú vojnu. Informáciu ministerstva nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Opozícia vyzýva predsedu vlády, aby v záujme Slovenska zrušil cestu do Moskvy na oslavy 80. výročia ukončenia vojny. (TASR)

Jedným z najdôležitejších bodov návštevy Zelenského v Prahe bolo stretnutie s českými poslancami. Píše Jindřich Šídlo. (SME)

Zahraniční europoslanci kritizujú Ficovu cestu do Moskvy. Je to hanba, hovoria. Nepáči sa to ani euroskeptikom. (Korzár)

Rusko prijíma opatrenia vrátane obmedzenia prístupu na internet, aby zaistilo bezpečnosť počas osláv v Moskve.

Uviedol to Kremeľ po tom, čo ukrajinské dronové útoky narušili prevádzku letísk v Moskve i ďalších mestách.

Ako informovala agentúra AFP, Peskov na brífingu ubezpečil, že ruská armáda a tajné služby prijímajú opatrenia potrebné na to, aby oslava „veľkého víťazstva prebehla v pokojnej, stabilnej a mierumilovnej atmosfére.“

Všetky obmedzenia označil Peskov za „nevyhnutné“ kvôli „nebezpečnému susedstvu, ktoré tu máme“, čím mal podľa agentúry AFP na mysli Ukrajinu, voči ktorej Rusko od februára 2022 vedie vojnu.

Obmedzenia budú aj pri parkovaní a využívaní taxislužieb, zdieľaných áut, elektrických kolobežiek a bicyklov. V Moskve budú uzavreté niektoré cesty i stanice metra. Pre chodcov budú uzavreté aj niektoré podzemné priechody.

Ministerstvo dopravy i moskovská radnica upozornili i na možné obmedzenia v súvislosti s príjazdom zahraničných delegácií aj na možné kolóny, ktoré by sa na cestách v meste mohli tvoriť v súvislosti s predĺženým víkendom.

Cestná doprava i premávka metra boli v Moskve obmedzené už v stredu ráno a dopoludnia, pretože v centre mesta bol nácvik vojenskej prehliadky, ktorá sa na Červenom námestí uskutoční 9. mája.

Na otázku o časovom rámci, kedy budú obmedzenia zrušené, hovorca prezidenta Peskov uviedol, že platiť budú „podľa potreby.“ (TASR)

Cesta Fica do Ruska je jeho suverénny krok, ale aj vizitka, uviedla šéfka českej snemovne Pekarová Adamová.

Povedal to po stretnutí s predsedom Národnej rady Richardom Rašim v Prahe. Návštevu považuje Raši za rozhodnutie premiéra a predsedu najsilnejšej slovenskej koaličnej strany Smer.

„Mrzí ma, že si nepripomína tieto udalosti na Námestí SNP v Bratislave, ale radšej je na Červenom námestí a bude sa prizerať prehliadke, ktorá bude za účasti tých, ktorí dnes útočia na nevinných Ukrajincov,“ poznamenala Pekarová Adamová.

Zároveň doplnila, že nikto nespochybňuje historické fakty, udalosti a dôležitú rolu ruskej armády v oslobodení.

Raši si podľa vlastných slov pripomenie 80. výročie konca druhej svetovej vojny pri čo najväčšom počte pamätníkov na Slovensku.

„Nespochybňujem historické fakty a budem rád, keď ich nebude spochybňovať nikto. Slovenská republika bola oslobodená najmä vďaka vojakom Červenej armády... Ale moje rozhodnutie je uctiť si pamiatku týchto ľudí na Slovensku a to považujem za správne,“ skonštatoval Raši. (TASR)

Po nočných ukrajinských útokoch dronmi bolo v Rusku odložených alebo zrušených najmenej 350 letov.

Ovplyvnilo to približne 60-tisíc cestujúcich v Moskve a ďalších ruských mestách. Oznámila to v stredu ruská turistická asociácia.

Moskva pravidelne zastavuje leteckú dopravu v oblastiach, kde sú v činnosti jej systémy protivzdušnej obrany. Rozsah nútených pozastavení sa podľa AFP výrazne zvýšil v súvislosti s blížiacou sa piatkovou prehliadkou na Červenom námestí v ruskej metropole.

Pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny do ruského hlavného mesta pricestuje zhruba 29 zahraničných lídrov vrátane slovenského premiéra Roberta Fica.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v utorok a stredu zostrelilo desiatky ukrajinských dronov, ktoré mierili na ruské územie vrátane hlavného mesta. Podľa reportérov AFP sa v uliciach Moskvy zvýšila prítomnosť policajtov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odsúdil ukrajinské útoky dronmi na Moskvu pred plánovanými oslavami. (TASR)

Za rusofóbiu označil hovorca Kremľa údajný zákaz preletu lietadla s premiérom Ficom na prehliadku v Moskve.

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS. O existencii zákazu písali srbské médiá a minulý týždeň o ňom hovoril aj samotný Fico, žiadna z dotknutých krajín ho ale doteraz nepotvrdila.

Slovenský premiér je jediným vrcholným predstaviteľom krajiny EÚ, ktorý svoju účasť verejne potvrdil.

Peskov uviedol, že krajiny, ktoré podľa neho bránia preletu, pokračujú vo svojej "absurdnej politike rusofóbie" a uplatňujú ju aj na "európskych kolegov".

Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová pred cestou do Moskvy už skôr varovala. Povedala, že EÚ nebude brať účasť na prehliadke na ľahkú váhu vzhľadom na to, že Rusko vedie útočnú vojnu proti Ukrajine. Vyzvala, aby namiesto toho prejavili solidaritu s Ukrajinou. Tá účasť na prehliadke tiež kritizovala. (ČTK)

Strana SaS vyzbierala viac ako tisíc odkazov ruskému prezidenti Putinovi. Odovzdala ich na úrade vlády.

Ide o reakciu na návštevu premiéra Roberta Fica v Moskve, kam sa chystá 9. mája na oslavu 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Väčšina odkazov je podľa poslanca za SaS Juraja Krúpu v takom duchu, že Fica si môžu v Moskve nechať.

„Vladimir Vladimirovič, nechajte si ten červený nok v Moskve, nevracajte nám ho,“ píše sa v jednom z odkazov. „Slovensko je Európa. Hanbím sa za premiéra a prezidenta, že nie sú schopní zaujať jednoznačný postoj,“ píše sa v ďalšom odkaze.

Krúpa zdôraznil, že nacizmus a fašizmus síce boli v druhej svetovej vojne porazené, ale to neznamená, že úplne zanikli. „Nacizmus aj fašizmus prežil a máme dnes jasné dôkazy toho, že sa začína rozmáhať a šíriť po Európe. Som presvedčený, že tentokrát prichádza z východu,“ skonštatoval poslanec. Klasickým znakom nacizmu a fašizmu je podľa neho popieranie práva iných národov na svoju existenciu a suverenitu.

„Kremeľ tvrdí, že Ukrajina nie je národ, nikdy národom nebol a nemá právo existovať a rozhodovať o svojej budúcnosti. Putin sa vyjadril, že Poľsko vyprovokovalo nacistické Nemecko k útoku na jeho krajinu a na Poľsko, a preto je Poľsko vlastne na vine, že sa začala druhá svetová vojna. Najnovšie sa vynárajú rôzne teórie, že ani Litovci vlastne nie sú žiadnym národom, je to nejaký výmysel a mali by sme sa k tomu aj tak postaviť. Toto sú slová z Kremľa,“ poukázal.

Zároveň sa poslanec SaS Krúpa pýta, kedy príde na rad to, že ani Slovensko nebude pre Rusko svojbytný národ. „Robert Fico jednoznačne s takýmto niečím súhlasí, pretože sa rozhodol ísť do Moskvy - nie uctiť si pamiatku oslobodenia Československa Červenou armádou, ale ukloniť sa vojakom Ruskej federácie, ktorá napadla Ukrajinu, zabíja civilistov, unáša deti a ničí civilnú infraštruktúru s odôvodnením, že Ukrajina ako národ nemá nárok na existenciu,“ povedal Krúpa.

Na tribúnach budú podľa jeho slov stáť diktátori, masoví vrahovia aj generál Zajcev, ktorý ako vrchný generál plánoval a organizoval inváziu Varšavských vojsk do Československa v roku 1968.

„Aj tomu sa ide Robert Fico ukloniť, podať mu ruku a poďakovať sa mu? To, čo robí Robert Fico, je kolaborácia, robí obyčajného tajtrlíka ruskej propagande,“ vyhlásil Krúpa.

Zdôraznil, že prieskumy ukazujú jasne, že Slováci chcú zostať na Západe a nechcú patriť do Ruska. „Nedá sa oslavovať víťazstvo nad fašizmom s fašistom, lebo to, čo predstavovalo Nemecko na čele s Hitlerom, dnes predstavuje Rusko na čele s Putinom,“ doplnila Mária Kolíková z SaS.

Zdôraznila, že Rusko má záujem na tom, aby Slovensko vystúpilo z EÚ aj NATO. Ak by bol Fico suverénnym premiérom, tak by sa podľa Kolíkovej staral o to, aby bolo jasné, že Slovensko je pevnou súčasťou EÚ aj NATO. (SITA)

Viacerí ministri sa nestotožňujú s cestou premiéra Fica do Moskvy. Hovoria o riziku pokazenia imidžu v zahraničí.

Vyplýva to z ich vyjadrení pred stredajším rokovaním vládneho kabinetu.

Minister investícií Samuel Migaľ (nezávislý) by podľa vlastných slov do Moskvy na oslavy v súčasnej situácii nevycestoval. Myslí si, že to nie je vhodné minimálne z bezpečnostného hľadiska. O programe šéfa kabinetu Migaľ informácie nemá. „Je to v gescii výhradne úradu vlády a premiéra,“ povedal.

Podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas) mieni, že na Slovensku existuje dosť miest, kde si je možné dôstojne uctiť padlých príslušníkov Červenej armády. Obáva sa, že Ficova cesta pokazí imidž Slovenska v zahraničí. „Možno, že pre stranu Smer je táto cesta dobrá, ale pre Slovensko nie,“ okomentoval.

Šéf rezortu školstva Tomáš Drucker (Hlas) považuje cestu do Moskvy za rozhodnutie premiéra. „Ide si tam uctiť spomienku druhej svetovej vojny alebo teda víťazstva nad fašizmom,“ podotkol. Zdôraznil, že Hlas rozdeľuje spomienku na obete, 8. máj vníma ako sviatok oslobodenia Československa a ukončenia druhej svetovej vojny. „Ale nespájame to s podporou súčasného ruského režimu,“ dodal. (TASR)

Bývalý americký prezident Biden tvrdí, že Trump za cenu udobrovania si Ruska tlačí Ukrajinu, aby sa vzdala územia.

Vo svojom prvom rozhovore po odchode z funkcie, zverejnenom v stredu, Biden tiež vyjadril obavy, že Európa stratí dôveru v spoľahlivosť Spojených štátov a v ich vodcovskú úlohu. 

Biden pre BBC povedal, že ruský prezident Vladimir Putin verí, že Ukrajina je súčasťou Ruska a že „ktokoľvek si myslí, že sa zastaví (Putin)“ v prípade, že sa Kyjev vzdá svojho územia v prospech Moskvy, je podľa exprezidenta „jednoducho hlúpy“.

„Jednoducho nerozumiem, ako si môžu ľudia myslieť, že ak dovolíme diktátorovi, násilníkovi, rozhodnúť sa, že si vezme významné časti územia, ktoré mu nepatria, že ho to uspokojí. Úplne tomu nerozumiem,“ povedal exprezident USA.

Taktiež uviedol, že sa obáva, že niektoré členské štáty NATO hraničiace s Ruskom môžu „jednoducho povedať, že musíme dosiahnuť nejaký kompromis“ s Putinom, ak Ukrajina nakoniec vzdá územie.

Biden o februárovom stretnutí Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal, že spôsob, akým toto stretnutie prebehlo bolo „pod úroveň Ameriky“.

Bývalý šéf Bieleho domu na otázku o tvrdeniach predstaviteľov Trumpovej administratívy, že Kyjev by sa pre ukončenie vojny mal vzdať území, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko, odpovedal: „Je to moderná forma ústupkov.“

Podľa BBC bola Bidenova odpoveď odkazom na politiku bývalého britského premiéra Nevilla Chamberlaina, ktorý sa koncom 30. rokov 20. storočia snažil udobriť Adolfa Hitlera, aby sa neúspešne pokúsil vyhnúť vojne v Európe.

Trump už počas predvolebnej kampane kritizoval rozsiahlu americkú pomoc Ukrajine. Biden tvrdí, že počas jeho funkčného obdobia dali USA Ukrajine „všetko, čo potrebovala na zabezpečenie svojej nezávislosti, a boli sme pripravení reagovať agresívnejšie, ak by sa Putin opäť pohol“.

V tejto súvislosti Biden povedal, že väčšina Američanov si váži hodnoty. „Urobíme všetko, čo môžeme, aby sme sa vyhli vojne, ale nie, aby sme podľahli tyranom,“ dodal.

V rozhovore Biden reagoval aj na Trumpove vyjadrenie o tom, že by sa Kanada mala stať 51. štátom USA, na varovanie, že Spojené štáty prevezmú kontrolu nad Panamským prieplavom, či na premenovanie Mexického zálivu na Americký záliv. „Čo sa to, do čerta, deje? Ktorý prezident hovorí takto? To nie sme my. My sme o slobode, demokracii, príležitostiach. Nie o znárodňovaní,“ vyhlásil Biden.

Biden vyjadril obavy aj nad krokmi súčasného prezidenta v súvislosti s domácou a zahraničnou politikou. Bývalý prezident sa podľa vlastných slov obáva, že Európa stratí „dôveru v spoľahlivosť Ameriky a jej vodcovskú úlohu vo svete, pokiaľ ide nielen o NATO, ale aj o iné záležitosti, ktoré majú dôsledky“.

Trump sa podľa Bidena nespráva ako republikánsky prezident. Dodal, že sa menej obáva o budúcnosť americkej demokracie, pretože si myslí, že „Republikánska strana sa prebúdza a začína chápať, o čo Trumpovi ide“.

Slovenský premiér Fico sa v Moskve okrem Putina stretne aj s čínskym a brazílskym prezidentom.

Hovoriť chce o perspektívach ukončenia vojny na Ukrajine. Zdôraznil, že chce vytvárať vzťahy medzi západom a východom, a preto odmieta tzv. železnú oponu.

„Budem klásť vence k hrobu neznámeho vojaka, to bude taký môj základný bod programu v Moskve, to je to prejavenie úcty k minulosti. Potom budem mať sériu bilaterálnych rokovaní,“ povedal premiér v stredu na tlačovej konferencii pred rokovaním vlády.

Pýtal sa, ktorý slovenský politik mal možnosť sa v priebehu ôsmich hodín bilaterálne stretnúť s čínskym a brazílskym prezidentom, s najvyšším predstaviteľom Vietnamu a s ruským prezidentom. Po stretnutí s Putinom odletí Fico naspäť do Bratislavy.

Premiér bude okrem blahoželania k štátnemu sviatku hovoriť aj o tom, „čo ďalej“ a aké sú perspektívy ukončenia vojnového konfliktu. „Budeme opätovne opakovať, že mier je jediné východisko zo všetkého marazmu, ktorý dnes vidíme,“ povedal s tým, že odmieta železnú oponu. „Ak niekto postaví železnú oponu, garantujem vám, že zoberiem pílku na železo a budem v tej železnej opone vytvárať priestor na to, aby vždy existovali nejaké vzťahy medzi východom a západom,“ vyhlásil Fico.

Slovensko je podľa neho na to určené aj geopoliticky, pretože sa nachádza na území, ktoré môže zabezpečovať premostenie záujmov východu a západu. „Nikto ma neprinúti, že sa musím rozhodnúť, či budem na ľavej alebo pravej strane železnej opony, lebo ja železnú oponu ako myšlienku odmietam,“ zdôraznil.

Súčasťou programu premiéra v Moskve má byť podľa jeho slov stretnutie hláv delegácií vo štvrtok (8. 5.) večer a na druhý deň aj obed. (TASR)

Rusko po zvolení Merza za spolkového kancelára neočakáva zlepšenie vzťahov s Nemeckom.

Podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová.

Merz je považovaný za výrazného podporovateľa Ukrajiny, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej vojenskej agresii. Vyhlásil, že vojna na Ukrajine musí skončiť ukrajinským víťazstvom, teda obnovou ukrajinskej územnej integrity. V máji 2022 bol prvým vysokopostaveným nemeckým politikom, ktorý sa do Kyjeva vypravil od začiatku invázie.

Merz je zástancom ostrejšieho postupu voči Moskve. V nedeľu uviedol, že ďalej podporuje dodanie striel s plochou dráhou letu Taurus Ukrajine, a vyzval na zničenie zásobovacej trasy medzi Ruskom a okupovaným ukrajinským polostrovom Krym. (ČTK)

Rusko je trvalou hrozbou pre celú Európu, vyhlásila predsedníčka eurokomisie von der Leyenová.

Zároveň vyzvala na ďalšiu podporu Ukrajiny aj na urýchlenie jej integrácie do Európskej únie v záujme dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru.

Tomu by podľa šéfky EK pomohlo aj ukončenie dovozu ruských fosílnych palív do EÚ. V rozprave prevažovali hlasy na podporu Ukrajiny, ale zazneli aj výčitky, že Ú zatvára oči pred vojnou Izraela v Pásme Gazy, či tvrdenia, že dosiahnutie spravodlivého mieru na Ukrajine je ilúziou.

"Zlá (mierová) dohoda by mohla povzbudiť Rusko k ďalším výbojom," varovala von der Leyenová. V narážke na nastolenie komunizmu vo východnej a strednej Európe pripomenula, že pre polovicu európskeho kontinentu oslobodenie od nacizmu sovietskou armádou neznamenalo slobodu, pretože nasledovali okupácie a útlak. "Po 80 rokoch sme zase pri míľniku: V hre je budúcnosť Ukrajincov aj budúcnosť naša," povedala. "Ide naozaj o veľa a musíme sa snažiť urobiť čo najviac v záujme podpory Ukrajiny," dodala.

Rusko podľa nej bombarduje, vyhráža sa, nedodržiava sľuby a ruský prezident Vladimir Putin chce prinútiť Ukrajinu, aby prijala neprijateľné podmienky. Ukrajina preto musí byť dosť silná, aby Rusku odolala. Zároveň je nutné oslabiť schopnosť Ruska viesť vojnu, vyhlásila šéfka Európskej komisie.

"Na začiatku vojny sme míňali 12 miliárd eur mesačne za ruské fosílne palivá, teraz sme na 1,8 miliardy," pripomenula. "Je v našom záujme prestať financovať ruskú vojnu," zdôraznila a ocenila, že v EP je jasná väčšina pre zákaz dovozu ruských fosílnych palív.

"Znovu otvoriť kohútik s ruskou ropou by bola historická chyba, nikdy to nesmieme dopustiť. Rusko nie je spoľahlivý dodávateľ. Závislosť od Ruska je zlá. Cenu energií nám nesmie diktovať nepriateľský sused, "vyhlásila. "Éra ruských fosílnych palív v Európe sa blíži ku koncu," uviedla von der Leyenová.

Za najlepšiu bezpečnostnú záruku pre Ukrajinu a označila vstup do EÚ. Členstvo Ukrajiny v Únii by tiež bolo zárukou spravodlivého a trvalého mieru.

Ukrajinský prezident po ďalšej sérii útokoch na Kyjev vyzval, aby medzinárodné spoločenstvo zvýšilo tlak na Rusko.

Vo svojom statuse zverejnenom na sieti Facebooku Zelenskyj napísal, že „cestu k diplomacii môže vydláždiť iba výrazne zintenzívnený tlak na Rusko a prísnejšie sankcie.“

Podľa Zelenského v záujme dosiahnutia trvalého mieru musia byť implementované akékoľvek opatrenia, ktoré „agresora zbavujú zdrojov na vedenie vojny.“

Ukrajinský prezident sa v statuse poďakoval všetkým partnerom Ukrajiny, ktorí zdieľajú tento názor a poskytujú Ukrajine pomoc, ako aj tým, čo jej pomáhajú s protivzdušnou obranou. „Rusko musí niesť zodpovednosť za svoje činy,“ zdôraznil Zelenskyj.

Zelenskyj vo svojom statuse sumarizoval, že Kyjev bol v noci na stredu terčom dvoch vĺn útokov - najprv balistickými raketami a následne - ráno - dronmi. Nateraz sú správy o dvoch obetiach - žene a jej synovi. Zranených bolo sedem osôb vrátane štyroch detí.

Od utorka večera došlo podľa Zelenského aj k početným útokom na Záporožskú, Doneckú, Žytomyrskú, Chersonskú a Dnepropetrovskú oblasť. Uviedol, že po útoku ruských balistických rakiet na obec Velyka Černeččyna v Sumskej oblasti začala ruská armáda zhadzovať letecké bomby a oblasť ostreľovať - práve v čase, keď prebiehali záchranné operácie po prvom útoku.

Musíme si uvedomiť aj dnešnú tragickú realitu: celoplošnú vojnu, ktorá sa na náš kontinent opäť vrátila, píšu veľvyslanci. (SME)

Ruská armáda prišla o ďalších 1 270 vojakov, čím sa jej straty zvýšili na zhruba 960 770 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počas utorka stratili Rusi aj 14 tankov, tri bojové obrnené vozidlá, 124 dronov, 71 delostreleckých systémov a 131 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 780 tankov, 22 419 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 47 484 vozidiel a autocisterien, 27 502 delostreleckých systémov, 1 378 odpaľovacích raketových systémov, 1 155 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 372 lietadiel, 35 266 dronov, 3 197 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 873 kusov špeciálnej techniky.

Čo má spoločné vojna na Ukrajine s výročím konca druhej svetovej? Fico hovorí, že nič, spája ich pritom sám Putin. (SME)

Rusko podniklo raketové a dronové útoky na Kyjev. Údery zabili najmenej dvoch ľudí a spôsobili požiare viacerých bytov.

Ukrajina zas dronmi útočila na Moskvu, avšak tamojšej protivzdušnej obrane sa ich podarilo zneškodniť, oznámili miestni predstavitelia na oboch stranách.

Padajúce úlomky zo zneškodnených dronov spôsobili požiare v budovách v troch kyjevských štvrtiach, uviedli ukrajinské úrady na sociálnych sieťach len niekoľko hodín po tom, čo Rusko vyslalo na Kyjev rakety.

Pri útokoch utrpelo zranenia najmenej ďalších osem osôb vrátane štyroch detí, oznámil cez sociálnu sieť Telegram starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Update: Number of victims rises to 10 in Kyiv following Russian drone attack.

The number of those injured in Russia's attack on Kyiv has risen to eight, Mayor Vitali Klitschko said. Two other victims had earlier been confirmed killed in the attack.

https://t.co/tED8sSa3uE

Russian missile, drone attack on Kyiv injures at least 5

Russia launched a missile and drone attack on Kyiv overnight on May 7, striking residential buildings in the capital and injuring at least five people, officials reported.

7.5.2025 o 6:30 · archivované: 7.5.2025 o 7:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Kľúčové moskovské letiská opäť zostali väčšinu noci mimo prevádzky. Starosta Moskvy Sergej Sobjanin uviedol, že ruské jednotky protivzdušnej obrany zničili z utorka na stredu najmenej 14 ukrajinských dronov, pričom neboli hlásené žiadne škody.

Útok ukrajinských dronov na hlavné mesto Ruska už tretiu noc po sebe prichádza v čase, keď sa Moskva pripravuje na piatkovú vojenskú prehliadku pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny. (TASR)