Ukrajina aj Rusko zostrelili desiatky dronov, Kyjev hlási tri obete (SME Minúta)

Ruský prezident Vladimir Putin sa snaží zmanipulovať amerického prezidenta Donalda Trumpa, povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident to spomenul v súvislosti so snahami nového amerického prezidenta dojednať dohodu o mieri na Ukrajine.

Zelenskyj v piatok vyhlásil, že šéf ukrajinskej spravodajskej služby oznámil vedeniu ukrajinskej armády informácie o "ruskom vojenskom potenciáli a Putinovej pripravenosti pokračovať vo vojne a manipulovať svetových lídrov". Rusko Ukrajinu napadlo vo februári 2022, napadnutá krajina sa odvtedy so západnou pomocou agresii svojho suseda bráni.

"Zvlášť sa snaží manipulovať s túžbou amerického prezidenta dosiahnuť mier," povedal ukrajinský prezident v pravidelnom večernom videu. "Pevne verím, že žiadne ruské manipulácie už neuspejú," dodal Zelenskyj.

Putin v piatok naznačil, že o konflikte na Ukrajine je pripravený rokovať s novým americkým prezidentom, ale nie so Zelenským. Otázku rokovaní s Ukrajinou podľa Putina komplikuje skutočnosť, že ukrajinský prezident podpísal dekrét, ktorý mu zakazuje viesť rozhovory so šéfom Kremľa.

V decembri Putin tvrdil, že Rusko si nekladie žiadne podmienky na začatie rozhovorov s Ukrajinou a že je ochotný rokovať s každým, vrátane Zelenského.

Dodal však, že Zelenskyj, ktorého funkčné obdobie vypršalo vlani, ale bolo predĺžené kvôli stannému právu, bude musieť byť znovu zvolený, ak ho má Moskva považovať za legitímneho signatára akejkoľvek dohody.

USA zmrazili financovanie takmer všetkej zahraničnej pomoci.

Informovala o tom dnes agentúra AP s odvolaním sa na kabelogram, ktorý rozoslal nový minister zahraničia Marco Rubio ambasádam, po celom svete.

Výnimkou má byť len humanitárna potravinová pomoc a vojenská podpora pre Izrael a Egypt, ktoré majú pokračovať.

USA sú zďaleka najvýznamnejším poskytovateľom zahraničnej pomoci. Len za fiškálny rok 2022 predstavovala podľa denníka Financial Times 70 miliárd dolárov.

Krok ministerstva zahraničných vecí je podľa AP zrejme naplnením sľubu staronového prezidenta Donalda Trumpa, že zastaví všetky zahraničné výdavky, ktoré budú v rozpore s americkými záujmami.

Zastavenie sa dotkne množstva podporných programov po celom svete, od zdravotníckych cez vzdelávacie až po získavanie pracovných zručností.

Podľa Financial Times majú teraz americké úrady 85 dní na preskúmanie programov a rozhodnutí, ktoré programy budú môcť pokračovať a ktoré budú nadobro zastavené. (ČTK)

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie odmieta mierové rozhovory medzi Putinom a Trumpom bez Ukrajiny a Európy.

Andrij Jermak tak reagoval tak na vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý uviedol, že je pripravený rokovať o vojne na Ukrajine s novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom. 

"On (Putin) chce vyjednávať o osude Európy bez Európy. A chce rokovať o Ukrajine bez Ukrajiny," uviedol Jermak na sieti Telegram. "To sa nestane. Putin sa potrebuje vrátiť do reality, inak bude vrátený späť. Takto to v modernom svete funguje," dodal šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie.

Ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj, ktorý sa usiluje o stretnutie s Trumpom, v utorok pre Bloomberg pripustil aj svoje priame rokovanie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dodal, že takéto stretnutie je možné, len "ak Ukrajina dostane šancu ukončiť túto vojnu spravodlivým mierom pre Ukrajinu, pre Ukrajincov".

"Chápem, že bez Ruska nie je možné diplomaticky ukončiť túto vojnu," vyhlásil Zelenskyj. (TASR)

Severná Kórea stratila vo vojne na Ukrajine podľa britského vojenského spravodajstva už približne štyritisíc vojakov.

Z nich asi štvrtina zahynula. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

V príspevku na sociálnej sieti X britské obranné spravodajstvo uviedlo, že straty Pchjongjanu predstavujú viac ako tretinu z približne 11-tisíc severokórejských vojakov nasadených v Kurskej oblasti.

Napriek veľkým stratám však severokórejské jednotky v Kurskej oblasti dosiahli iba taktické úspechy. Estónska rozviedka v piatok uviedla, že existujú náznaky, že Severná Kórea pošle do leta na pomoc Rusku ďalších vojakov. 

Veľvyslanci Európskej únie sa nevedeli dohodnúť na predĺžení sankcií voči Rusku.

S odvolaním sa na nemecké noviny Süddeutsche Zeitung to uviedol server 24.hu.

Rozhodnutie padne zrejme v pondelok na stretnutí ministrov zahraničných vecí Únie, ale je možné, že na budúci týždeň bude zvolaný aj samostatný summit EÚ, píše maďarský server.

Sankcie sa musia predlžovať každých šesť mesiacov, vyžaduje si to však jednomyseľné hlasovanie a Maďarsko s tým v piatok nesúhlasilo.

Orbán v piatok na Facebooku naznačil, že Budapešť bude vetovať predĺženie týchto sankcií. "V Bruseli je teraz na programe otázka predĺženia sankcií a ja som zatiahol ručnú brzdu. Nie je možné, aby Maďarsko platilo takúto neúmernú cenu sankcií," napísal Orbán, podľa ktorého jeho krajina prišla za posledné tri roky pre bruselské sankcie o 19 miliárd eur.

Orbán vyzval Kyjev, aby obnovil tranzit plynu, aby vojensky neútočil na trasu plynovodu, a požiadal tiež o záruku, že to, čo urobila Ukrajina s plynom, sa nebude opakovať s ropou, pretože aj tá ide cez jej územie. "To je pre Maďarsko vážnym rizikom," uzavrel maďarský ministerský predseda. (TASR)

Z dedín v Doneckej oblasti, kontrolovaných Ukrajinou a ležiacich v blízkosti frontovej línie, budú evakuované desiatky rodín.

"Rozhodol som sa spustiť povinnú evakuáciu rodín s deťmi," uviedol gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin na platforme Telegram a na Facebooku, pričom vymenoval takmer 30 obcí a osád, ktorých sa evakuácia týka. Dodal, že v evakuovanej oblasti žije okolo 110 detí.

"Teraz, keď nepriateľ zintenzívnil ostreľovanie Doneckej oblasti, každý deň trpia a umierajú ľudia. Prosím rodičov, aby boli veľmi zodpovední ohľadom evakuácie. Deti by mali žiť v pokoji a mieri, nie sa skrývať pred ostreľovaním! Evakuácia je náročná, no zachraňuje životy vás a vašich rodín!“ zdôraznil gubernátor.

Ruské jednotky v posledných mesiacoch dobyli v Doneckej oblasti množstvo osád, z ktorých väčšina bola úplne zničená v bojoch po začiatku invázie vo februári 2022.

Príkaz na evakuáciu prišiel deň po tom, čo úrady Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny oznámili evakuáciu 267 detí z niekoľkých osád ležiacich v blízkosti frontovej línie. (TASR)

Trump môže pri Ukrajine prekvapiť, vraveli lídri v Davose. Rusko má však o mieri iné predstavy. (Washington Post)

Rusko v rámci najnovšej repatriácie obetí vrátilo telá viac ako 700 ukrajinských vojakov, oznámila Ukrajina.

"V dôsledku repatriačných opatrení sa na Ukrajinu vrátili telá 757 zosnulých vojakov," uviedol úrad pre vojnových zajatcov na sociálnych sieťach. Väčšina údajne padla v Doneckej oblasti, telá 34 z nich Rusko vraj vrátilo zo svojich márnic.

"Osobitné poďakovanie patrí príslušníkom ozbrojených síl Ukrajiny, ktorí prevážajú repatriovaných padlých hrdinov do určených štátnych špecializovaných inštitúcií, organizujú ich prevoz k predstaviteľom bezpečnostných zložiek na ministerstve vnútra a súdnym lekárom na ministerstve zdravotníctva... (Tí) čo najskôr identifikujú obete," dodal úrad. Za pomoc sa tiež poďakoval Medzinárodnému Červenému krížu. (TASR)

Kyjev označil vyjadrenia Fica o protestoch, ktorých cieľom je podľa neho predčasne zvrhnúť vládu, za „štandardnú rozprávku“.

„Áno, videli sme tieto vyjadrenia predsedu slovenskej vlády. A tieto vyjadrenia považujeme za snahu zastrašiť slovenskú spoločnosť a upevniť si jeho voličský základ. Nič viac a nič menej... Toto je štandardná rozprávka pre ľudí, že niekto pripravuje nejaké nepokoje,“ povedal hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj.

Fico tento týždeň hovoril o údajnom pripravovanom majdane slovenskej opozície, ktorá vraj pripravuje na blokády ciest, vládnych budov, chce mariť prácu vlády a organizovať nejaký národný štrajk.

Podľa Tychého by si však Fico mal hlavne všímať svoje konanie, ktoré burcuje ľudí v krajine a je spúšťačom nespokojnosti na Slovensku.

„Teraz si myslím, že slovenský premiér len vyťahuje zo skrine niečo, čo sa už dávno pokazilo a je škaredé ukazovať to na verejnosti,“ dodal.

Na otázku, či sa uvažovalo o stretnutí Fica s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Davosa počas Svetového ekonomického fóra, Tychyj odvetil: „Môžem potvrdiť, že sa diskutovalo o teoretickej možnosti zorganizovať takéto stretnutie v Davose... Toto stretnutie sa neuskutočnilo, ale myslím si, že naďalej hľadáme možnosti kontaktov so slovenskou stranou, na nejakej úrovni, nie nevyhnutne na úrovni lídrov, aby sa objasnili všetky problémy, ktoré tam budú.“ (SITA)

Ukrajinská armáda v noci zaútočila dronmi na viaceré oblasti v Rusku. Údajne zasiahla rafinériu, elektráreň a továreň.

Ukrajinský Generálny štáb uviedol, že zasiahol "jednu z najväčších ropných rafinérií" v Rusku a tepelnú elektráreň v Riazanskej oblasti južne od Moskvy.

Vo vyhlásení na sociálnych sieťach tiež ozrejmil, že poškodil závod na výrobu mikroelektroniky v Brianskej oblasti. Ruské štátne médiá už skôr informovali, že podnik nepracuje po útoku šietich dronov na jeho sklad.

Gubernátor Riazanskej oblasti Pavel Malkov, vo vyhlásení potvrdil, že v "podniku" vypukol požiar, ktorý vyvolali padajúce úlomky dronu, no nikto neutrpel zranenia.

Moskva predtým vyhlásila, že jej systémy protivzdušnej obrany zostrelili 121 ukrajinských dronov nad 12 regiónmi a okupovaným Krymským polostrovom.

"Systematické a cielené ničenie zariadení, ktoré zásobujú ruskú okupačnú armádu pohonnými hmotami, mazivami a vojenskou technikou, bude pokračovať, dokým sa ozbrojená agresia Ruskej federácie proti Ukrajine úplne nezastaví," dodala ukrajinská armáda vo vyhlásení. (TASR)

Zástupcovia členských štátov EÚ sa nezhodli na ďalšom predĺžení sankcií voči Rusku. Výhrady malo Maďarsko.

Ďalšou príležitosťou, kedy by sa sankcie mohli schváliť, je pondelkové zasadnutie ministrov zahraničných vecí EÚ alebo utorkové zasadnutie ministrov EÚ pre európske záležitosti. Ďalšou možnosťou by mohlo byť schválenie písomným postupom.

Bez dohody sankcie vypršia v piatok 31. januára, čo by znamenalo, že všetky sektorové sankcie v 15 doteraz schválených sankčných balíkoch by prestali platiť. Znamenalo by to aj uvoľnenie zmrazených ruských aktív uložených v belgickom systéme Euroclear.

Hospodárske sankcie voči Rusku sa musia obnovovať každých šesť mesiacov, naposledy v júli minulého roka. Krajiny EÚ pôvodne navrhovali ich predĺženie na 12 mesiacov, ale Budapešť bola proti a trvala na ich predlžovaní každých šesť mesiacov.

Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok uviedol, že jeho vláda má k sankciám výhrady. Ich predĺženie si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov EÚ.

„Nastal čas hovoriť o sankciách! Viedli k ukončeniu vojny? Nie. Ochromili ruskú ekonomiku? Nie. Podarilo sa Európe nahradiť ruskú energiu z iných dostupných zdrojov? Nie. Sankcie vytvorené bruselskými byrokratmi dosiahli jedno: zničili konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Je čas na zmenu!“ Orbán napísal na sociálnej sieti X.

Bruselské médiá v tejto súvislosti dokonca špekulujú o zvolaní mimoriadneho summitu EÚ v prípade, že Maďarsko neschváli predĺženie sankcií. (ČTK)

Ruský prezident Putin je pripravený rokovať s americkým náprotivkom Trumpom, ale čaká na "signály".

"Putin je pripravený. Čakáme na signály z USA," vyhlásil hovorca Kremľa Peskov. Odmietol Trumpovo tvrdenie, že vojna na Ukrajine by sa dala ukončiť znížením ceny ruskej ropy.

"Viem, že to nie je pravda. Tento konflikt nezávisí od cien ropy," doplnil Peskov.

Ukrajinský prezident Zelenskyj tiež nemôže byť podľa hovorcu Kremľa pripravený urovnať konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, "keďže si sám zakázal rokovať s Putinom". Reagoval tak na tvrdenie Trumpa, že Zelenskyj je pripravený hovoriť o dohode.

Počas predvolebnej kampane v USA Trump opakovane deklaroval, že dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom uzavrie v prvý deň svojho pôsobenia v úrade, ak nie skôr. Jeho poradcovia však teraz pripúšťajú, že hľadanie riešenia pre ukončenie vojny potrvá mesiace.

Peskov na tlačovej konferencii tiež doplnil, že Moskva je pripravená obnoviť s USA rozhovory o jadrovom odzbrojení "čo najskôr". Rokovania sa dostali do slepej uličky po začiatku vojny na Ukrajine

"Máme záujem začať tento proces rokovaní čo najskôr. Loptička je na strane Američanov, ktorí zastavili všetky dôležité kontakty," dodal. (TASR)

Za necelé tri roky vojny Ruska na Ukrajine zahynulo najmenej 90 019 ruských vojakov, informovala ruská služba BBC.

Tá analyzovala verejne dostupné zdroje s nezávislým serverom Mediazona.

Podľa stanice viac ako polovicu identifikovaných ruských obetí tvoria ľudia, ktorí na začiatku vojny neboli spojení s ruskou armádou alebo ruskou národnou gardou.

Okrem zazmluvnených vojakov sa na ruskej vojenskej agresii proti Ukrajine podľa BBC podieľali aj mobilizovaní Rusi, členovia súkromných vojenských skupín, dobrovoľníci a väzni.

„Od októbra 2023 sme zaznamenali prudký a neustály nárast počtu obetí medzi dobrovoľníkmi,“ uvádza BBC. Ľudia, ktorí sa prihlásili do ruskej armády po začatí invázie na Ukrajinu, tvoria 23 percent zabitých, uvádza sa v správe. Od novembra 2023 tvorili dobrovoľníci 14 percent ruských obetí.

Podiel padlých povolaných vojakov tvorí 17 percent a rovnaké percento je aj v prípade zajatcov poslaných do boja. Zároveň sa v tabuľke BBC nikde neuvádza počet padlých (vyše 25-tisíc). Priemerný vek Rusov zabitých v minulom roku bol 36 rokov, čo je podľa BBC viac ako počet zabitých v prvých dvoch rokoch bojov.

Skutočné straty sú, samozrejme, oveľa vyššie, ako sa dá určiť na základe otvorených zdrojov, upozornila BBC a dodala, že skutočný počet mŕtvych na ruskej strane sa môže pohybovať od 138,5-tisíc do 200-tisíc vojakov.

Toto číslo sa ešte zvýši, ak sa zohľadnia úmrtia na strane proruských bojovníkov zo separatistických formácií na východe Ukrajiny, ktoré Moskva najprv podporovala a potom sa rozhodla anektovať. (ČTK)

Najmenej traja ľudia zahynuli pri ruskom nočnom dronovom útoku v Kyjevskej oblasti, ďalšia osoba sa zranila.

Rusko informovalo o náletoch viac ako sto ukrajinských bezpilotných lietadiel, ktoré sa mu podarilo zostreliť.

Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že úlomky dronov zabili dvoch mužov a jednu ženu v centrálnej časti Kyjevskej oblasti. The Kyiv Independent oznámil, že muži mali 36 a 26 rokov. Podľa predstaviteľov v regióne útok poškodil bytovku, osem súkromných domov, niekoľko komerčných budov a viacero áut.

Kyjev vyhlásil, že protiletecké jednotky ukrajinskej armády zostrelili 25 z 58 ruských bezpilotných lietadiel. Ďalších 27 dronov sa podľa nich "stratilo", keďže Ukrajina použilo elektronickú rušičku na ich presmerovanie.

Ruská protivzdušná obrana v piatok uviedla, že v noci odrazila masívny útok ukrajinských dronov. Zachytila a zničila 121 bezpilotných lietadiel, ktoré smerovali do 13 regiónov vrátane Moskvy a okupovaného Krymského polostrova. Z niektorých oblastí hlásili médiá požiare. Podľa AFP išlo o jeden z najväčších ukrajinských náletov počas takmer troch rokov trvajúceho konfliktu.

O odrazení ukrajinského útoku na ruskú metropolu v piatok na sociálnej sieti Telegram informoval aj primátor Moskvy Sergej Sobjanin. "Na mieste, kam dopadli úlomky, nedošlo k žiadnym škodám ani obetiam," povedal Sobjanin.

Podľa ukrajinských predstaviteľov ruské sily v roku 2024 zaútočili na Kyjev viac ako 7000 bezpilotnými lietadlami, čo je najmenej dvakrát viac ako v roku 2023. Väčšinu z nich zostrelili alebo presmerovali, píše Reuters. (TASR)

Ukrajinská armáda je v záverečnej fáze prípravy reformy pre nábor ľudí do 25 rokov, na ktorých sa nevzťahuje mobilizácia.

Oznámil to veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Pavlo Palisa,

Jednou zo zmien je podľa Palisa plán tzv. 'čestnej zmluvy', ktorý zahŕňa finančné prémie, jasné záruky výcviku a opatrenia na zabezpečenie dialógu medzi vojakmi a ich veliteľmi.

"Musíme začať otvorený dialóg so spoločnosťou. Pretože obrana štátu nie je len povinnosťou ozbrojených síl. Je to povinnosť a záväzok každého ukrajinského občana," povedal Palisa.

Niektorí analytici dlhodobo poukazujú na štrukturálne nedostatky v ukrajinskej armáde vrátane problémov vo velení či slabú komunikáciu medzi jednotkami na fronte.

"(Potrebujeme) prispôsobiť štruktúru logike modernej vojny, čo nám umožní byť efektívnejší a zabráni opakovane robiť tie isté chyby," vysvetlil Palisa.

Ukrajina vlani na jar zákonom znížila vekovú hranicu pre povolanie do armády z 27 rokov na 25, ale nepodarilo sa tým dostatočne doplniť doterajšie straty.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je dlhodobo proti zavedeniu povinnej mobilizácie od 18 rokov s tým, že by to radikálne ovplyvnilo budúcnosť krajiny po vojne.

Od začiatku ruskej invázie sa ukrajinská armáda výrazne posilnila, ale dlhotrvajúce boje proti agresii Moskvy prenechalo minimum času na strategický manažment, ktorý by podľa AP Ukrajine zabezpečil šancu na úspech. (TASR)

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 1 500 vojakov, od začiatku invázie o zhruba 826 820, oznámilo velenie Ukrajiny.

Ruská armáda prišla v priebehu dňa aj o 11 bojových obrnených vozidiel, 39 delostreleckých systémov, jeden raketomet, 51 bezpilotných lietadiel a 87 kusov inej automobilovej vojenskej techniky a autocisterien.

Ukrajinské drony v noci útočili na rafinériu, leteckú základňu aj tepelnú elektráreň v ruskom meste Riazaň.

Mesto leží približne 200 kilometrov od ruskej metropoly a asi 450 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Protivzdušná obrana nálet odrazila, tvrdí tamojší gubernátor Pavol Malkov na sociálnej sieti Telegram.

Nálet sa podľa predbežných informácií obišiel bez obetí a zranených, uviedol Malkov. Neskôr informoval o odstraňovaní následkov a o tom, že nariadil pomôcť jednej rodine. Jej dom zasiahli trosky dronu a spôsobili požiar, ktorý medzičasom hasiči už uhasili.

O útok písal aj server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na informácie očitých svedkov zo sociálnych sietí.

Miestni obyvatelia na sociálnych sieťach informovali, že okolo polnoci zaznelo pri rafinérii asi desať hlasných výbuchov a protivzdušná obrana zostrelila niekoľko dronov, napísal RBK-Ukrajina.

V Riazani sa nachádza sklad pohonných hmôt a rafinéria spoločnosti Rosnefť, ktorá spracováva viac ako 17 miliónov ton ropy ročne a patrí k hlavným dodávateľom palív do regiónov okolo Moskvy.

Moskovský súd tento mesiac nariadil ruskej internetovej spoločnosti Jandeks uzavrieť prístup k mapám a snímkam jednej z najväčších ruských rafinérií, ktorá čelila opakovaným náletom ukrajinských dronov. Podľa agentúry TASS išlo o prvý verdikt svojho druhu. Podľa súdnych dokumentov išlo o podnik v Riazani.

Terčom dronov sa stalo aj vojenské letisko Ďagilevo pri Riazani, odkiaľ štartujú ruské bombardéry Tu-95 a Tu-22 k útokom proti Ukrajine. Zábery vyhotovené z okolia ukazujú požiar. Výbuchy a požiar hlásia očití svedkovia aj z tepelnej elektrárne, nachádzajúcej sa blízko rafinérie, dodal RBK-Ukrajina.

Agentúra Reuters poznamenala, že zábery požiarov v Riazani, zverejnené na sociálnych sieťach, nemohla overiť.

Moskovský starosta Sergej Sobjanin predtým uviedol, že protivzdušná obrana odrazila útoky ukrajinských bezpilotných lietadiel na štyroch miestach v okolí ruského hlavného mesta. Uistil, že padajúce trosky zostrelených dronov nespôsobili škody či obete.

Úrady podľa médií dočasne uzavreli tri letiská v okolí Moskvy: Vnukovo, Domodedovo a Žukovskij (predtým Ramenskoje). Naposledy Moskovská oblasť, obklopujúca metropolu, čelila náletu vlani 20. novembra, keď ministerstvo obrany hlásilo dva zostrelené drony, pripomenul list Kommersant na svojom webe.

O zostrelení dvoch dronov informoval aj gubernátor Tulskej oblasti a podľa ruského ministerstva obrany protivzdušná obrana vo štvrtok od siedmej do desiatej večer moskovského času (od 17.00 do 20.00 h SEČ) zničila 49 ukrajinských dronov: 37 nad Kurskou, sedem nad Brianskou oblasťou, štyri nad anektovaným Krymom a jeden nad Belgorodskou oblasťou, uviedlo predtým na sociálnej sieti Telegram ruské ministerstvo obrany bez akýchkoľvek ďalších podrobností a informácií o prípadných škodách. (ČTK)