Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Motto na fasáde Domu Ukrajiny odzrkadľuje rodiaci sa globálny duch doby: „Vaša krajina na prvom mieste - vyhrajte s nami“.
Slogan kyjevského pavilónu, ktorý stojí pozdĺž preplnenej promenády švajčiarskeho horského mestečka Davos, bol témou prestížnych štvrtkových raňajok, na ktorých sa zúčastnili svetoví lídri a významní generálni riaditelia, a odvolával sa naň aj hostiteľ podujatia.
„Ak kladiete záujem svojej krajiny na prvé miesto, znamená to, že národná bezpečnosť je absolútnou prioritou,“ povedal Viktor Pinčuk, vplyvný ukrajinský oligarcha, ktorý je stálicou rôznych podujatí popri Svetovom ekonomickom fóre (WEF) a rád získava podporu proti Rusku.
„To však znamená, že nesmiete dovoliť nášmu šialenému, strašnému nepriateľovi, aby na Ukrajine zvíťazil.“
V článku sa dočítate:
- ako Trump zmenil postoj voči Ukrajine,
- čo Trump odkázal Putinovi,
- že sa medzi západnými lídrami objavuje konsenzus.
Bude sa to iba zhoršovať
Návrat amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho program „Amerika na prvom mieste“ sa vznášal nad rokovaniami v Davose celý týždeň, aj keď tam americký prezident fyzicky neprišiel.
Zdalo sa, že mnohí prítomní priaznivci Ukrajiny sa snažili získať pre Kyjev väčšiu podporu, ktorá by nahrávala Trumpovým inštinktom a prioritám. Pred svojím volebným víťazstvom Trump vyjadril pochybnosti o pokračovaní vojenskej pomoci Ukrajine a vyzdvihol svoje dobré vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Pred davom v Davose však Trump počas štvrtkového večerného virtuálneho prejavu zmenil tón, keď vyzval na ukončenie vojny na Ukrajine. Rusku odkázal, aby si sadlo k rokovaciemu stolu, pričom tvrdil, že Kyjev je pripravený na rokovania.

V príspevku na sociálnych sieťach, ktorý analytici a politická elita v Davose uvítali, sa dokonca zdalo, akoby sa Kremľu vyhrážal: „Urobím Rusku, ktorého ekonomika sa rúca, a prezidentovi Putinovi veľmi veľkú láskavosť. Upokojte sa a zastavte túto smiešnu vojnu! Bude sa to iba zhoršovať,“ napísal.
Trump tiež vyzval európskych členov NATO, aby zvýšili vojenské výdavky na dramatických päť percent HDP. Odráža to jeho dlhoročné názory, s ktorými sa do istej miery stotožňujú aj konkurenční demokrati - že Európa musí zvýšiť svoje investície do obrany. Generálny tajomník NATO Mark Rutte s tým súhlasil.
„Problémom nie je Trump ani USA,“ povedal v Davose. „Problémom je Európa.“
Vyhliadky na mier na Ukrajine
Aj mnohí ďalší účastníci Davosu sa zrejme riadili podľa rovnakého scenára. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Európu, aby sa dala dokopy; predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa zasadzovala za silnejší, nezávislejší a jednotnejší kontinent – a to v čase, keď Trump plánuje potenciálne clá na vývoz z EÚ a sťažuje sa na to, že sa Európska únia správa k Spojeným štátom „veľmi zle“.
„Európa musí pochopiť, že Trump mal pravdu, keď nás tlačil k zvýšeniu našich výdavkov na obranu,“ povedal fínsky prezident Alexander Stubb. „Zároveň musíme veľmi tvrdo pracovať na tom, aby sme [ho] presvedčili, že obchodné clá nie sú dobré.“
Stubb v príhovore na okraj fóra povedal, že je „opatrne optimistický“, pokiaľ ide o vyhliadky na mier na Ukrajine a úlohu, ktorú by mohol Trump zohrať pri sprostredkovaní prímeria. „Je dôležité, aby sa tieto rokovania s Ukrajinou začali z pozície sily,“ povedal Stubb, pričom poukázal na „jasný fakt, že Trump chce vyhrať mier“ a poukázal na napätie v ruskej ekonomike a schopnosť udržať konflikt.
„Verím, že prezident Donald Trump dobre chápe, že ruský imperializmus treba zastaviť,“ povedal poľský prezident Andrzej Duda počas podujatia denníka The Washington Post, ktoré sa konalo v Davose. „A tiež chápe, že je v americkom záujme udržať hegemóniu USA v tejto časti sveta.“

Ako však bude možný mier vyzerať, je menej jasné. Väčšina analytikov sa domnieva, že ani jedna strana nemôže vyhrať krvavú opotrebovaciu vojnu a že dočasné prímerie by sa pravdepodobne uskutočnilo v situácii, keď by desaťtisíce ruských vojakov stále okupovalo rozsiahle územie Ukrajiny.
Západní predstavitelia a ich ukrajinskí kolegovia bežne zdôrazňujú potrebu „spravodlivého mieru“ po ruskej invázii, ale fakty v teréne nenasvedčujú ideálnemu scenáru, podľa ktorého by Ukrajina bola schopná obnoviť kontrolu nad všetkými svojimi územiami, ktoré stratila v prospech Ruska.
Namiesto toho sa medzi západnými predstaviteľmi objavuje zhoda na tom, že vojenská pomoc musí pokračovať, aby posilnila Ukrajinu pri rokovacom stole, pričom Kyjev musí dostať od Západu aj rozsiahle záväzky v oblasti obrany, aby sa zabránilo obnoveniu konfliktu alebo ďalšiemu zabratiu území zo strany Moskvy.
„Spravodlivý mier je mier, ktorý má bezpečnostné záruky,“ povedal Andrij Jermak, náčelník Zelenského štábu, počas WEF, pričom gestom poukázal na uplynulé desaťročie, keď sa zvyšok sveta odvracal od toho, ako si Rusko po nezákonnej anexii Krymu v roku 2014 upevnilo svoju pozíciu. „Máme veľmi zlé skúsenosti so zmrazeným konfliktom.“
Je to smiešna vojna
Zelenskyj a jeho spojenci, vrátane susedov vo východnej Európe, dúfajú v členstvo v NATO, ale vstup do Aliancie nepodporovala ani Bidenova administratíva, nieto ešte Trump. Ukrajinský prezident v Davose tiež vyslovil nádej na vytvorenie približne 200-tisícovej aliančnej mierovej jednotky, ktorá by pomáhala zabezpečiť ukrajinské územie.
Stubb však argumentoval, že Trump by nechcel „reprízu“ toho, čo sa odohralo v Afganistane v roku 2021, keď po stiahnutí sa amerických vojsk okamžite skolabovala Západom podporovaná vláda v Kábule.
Aby sa tomu podľa Stubba zabránilo, Trump a všetci ostatní partneri Ukrajiny by museli obhajovať tri zásady: zabezpečiť, aby Kyjev nebol po mierovej dohode zastrašovaný a nestal sa bábkou Moskvy, aby si zachoval suverénnu schopnosť rozhodnúť, či chce vstúpiť do Európskej únie a NATO, a aby sa nevzdal žiadnych svojich nárokov na územie obsadené ruskými silami.
Ale ruské predstavy o mieri sú dosť odlišné. Najčastejší vzorec, ktorý čoraz viac presadzujú Putin a ľudia okolo neho, zahŕňa neutrálnu, demilitarizovanú Ukrajinu mimo NATO, pričom Rusko si ponechá územie, ktoré už anektovalo. Vzorec dokonca môže zahŕňať aj požiadavky Moskvy na širšie rozhovory o európskej bezpečnostnej architektúre a na stiahnutie vojenskej infraštruktúry NATO z jej východných hraníc.
Európski predstavitelia v Davose dúfali, že ukrajinská vízia o tom, ako by sa mala vojna skončiť, s jednotnejším frontom a novou nátlakovou kampaňou vedenou Trumpom zvíťazí. „Ak sa zhodneme v tom, že nemôžeme dovoliť Rusku vyhrať túto vojnu, potom sa veci môžu udiať rýchlo,“ povedala Roberta Metsola, predsedníčka Európskeho parlamentu.
Zdalo sa, že Trump tento názor zopakoval vo štvrtok z Oválnej pracovne. „Myslím si, že Rusko by malo chcieť uzavrieť dohodu,“ povedal. „Podľa toho, čo som počul, by ma Putin rád videl a stretneme sa čo najskôr. Bolo by pekné ukončiť túto vojnu. Je to smiešna vojna.“