Ukrajina v posledných dňoch dvakrát útočila na Rusko strelami ATACMS, tvrdí Moskva (SME Minúta)

Nová balistická raketa, ktorou Rusko zasiahlo ukrajinské Dnipro, mala viacero bojových hlavíc, ale žiadne výbušniny.

Dnes to podľa agentúry Reuters povedali dvaja nemenovaní ukrajinskí vládni činitelia. Poskytli tak ďalšie informácie o tejto zbrani, ktorou podľa zdrojov v Spojených štátoch bola experimentálna raketa stredného doletu.

Reuters píše, že tieto rakety sú zvyčajne určené na využitie pre jadrové útoky na ciele, ktoré sú vzdialené tisíce kilometrov.

Jeden z ukrajinských zdrojov povedal, že raketa niesla makety bojových hlavíc a škody, ktoré spôsobila, opísal ako "celkom malé".

Druhý činiteľ povedal, že "v tomto prípade (raketa) bola bez výbušnín. Nenastali tak typy výbuchov, ktoré sme očakávali. Niečo tam bolo, ale nebolo to veľké," povedal. (ČTK)

Členské krajiny NATO opätovne potvrdili svoju podporu Ukrajine, ktorá sa vyše tisíc dní bráni agresii ruských síl.

Stretnutie bolo zvolané v reakcii na minulotýždňové odpálenie experimentálnej balistickej rakety stredného doletu Ruskom na mesto Dnipro. 

Prostredníctvom videolinku vystúpili na zasadnutí rady aj riaditeľ ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov a veliteľ vzdušných síl Anatolij Kryvonožko, ktorí "informovali spojencov o podrobnostiach útoku a jeho možných následkoch", uviedla ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO Natalija Halibarenková.

Veľvyslanci 32 členských krajín NATO vo vyhlásení pre médiá konštatovali, že útok na Dnipro je vnímaný "ako ďalší pokus Ruska terorizovať civilné obyvateľstvo Ukrajiny a zastrašiť tých, ktorí podporujú Ukrajinu, brániacu sa voči nezákonnej a nevyprovokovanej ruskej agresii".

Pripomenuli tiež predchádzajúci postoj Aliancie, podľa ktorého použitie experimentálnej balistickej rakety Ruskom "nezmení priebeh konfliktu a neodvráti pozornosť spojencov NATO od podpory Ukrajiny“. (TASR)

Gazprom vo svojom pláne na rok 2025 vychádza z predpokladu, že do Európy už nebude prúdiť plyn cez Ukrajinu.

Uviedol to zdroj oboznámený s týmto plánom.

Kyjev vyhlásil, že nepredĺži dohodu o tranzite plynu. Tým sa zastaví viac ako 50 rokov trvajúci tok plynu zo Sibíri na trhy strednej Európy, ktorý sa spustil v časoch Sovietskeho zväzu a bol stabilným zdrojom príjmov ruského rozpočtu.

Zatiaľ čo Ukrajina uviedla, že nebude uvažovať o predĺžení tranzitnej dohody, ktorá Kyjevu prináša ročne až 1 miliardu USD (950,4 milióna eur) z tranzitných poplatkov, Moskva signalizovala, že je otvorená rokovaniam a pokračovaniu tranzitu cez túto trasu. Takisto ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko je pripravené aj naďalej dodávať plyn cez Ukrajinu.

Dvaja ľudia prišli o život pri ruskom útoku na mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny, povedal prezident Zelenskyj.

Zasiahnutý bol autoservis a podľa Zelenského je jeden človek zrejme zavalený pod troskami. Poškodený bol ešte jeden dom a škôlka.

Ukrajinský prezident uviedol, že podľa predbežných informácií Rusko na Sumy zaútočilo s nasadením salvového raketometu.

"Jediným efektívnym spôsobom, ako sa pred týmto ochrániť, je zničiť ruské zbrane a odpaľovacie zariadenia priamo na ruskom území," zdôraznil Zelenskyj. "Preto je pre nás také dôležité, aby sme boli schopní zasahovať ruské územie," dodal.

Nemecko do konca roka dodá Ukrajine dva systémy protivzdušnej obrany IRIS-T.

Počas záverečného dňa stretnutia šéfov diplomacie skupiny G7 v talianskom mestečku Fiuggi to oznámila nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. 

Baerbocková pripomenula, že od začiatku vojny na Ukrajine poskytlo Nemecko nielen na ochranu Ukrajiny, "ale aj na našu vlastnú ochranu", pomoc za viac ako 37 miliárd eur.

Nemecký kancelár Olaf Scholz začiatkom septembra prisľúbil Ukrajine dodanie ďalších systémov protivzdušnej obrany typu IRIS-T. Záväzne objednaných bolo osem systémov IRIS-T SLM a deväť systémov IRIS-T SLS, pričom dva komplety z každého typu budú dodané tento rok, ostatné od roku 2025.

Systémy IRIS-T vyrába nemecká zbrojovka Diehl Defence. (TASR)

Prezidenti Ruska a Kazachstanu môžu v najbližších dňoch rokovať o dodávkach ropy do Nemecka cez ruské územie.

Putin by mal v stredu navštíviť kazašské hlavné mesto Astana, aby sa tam zúčastnil na samite Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorú vedie Moskva, a jej členmi sú ďalšie bývalé sovietske republiky vrátane Kazachstanu.

"So stopercentnou istotou môžem povedať, že sa určite bude hovoriť o rôznych témach v súvislosti s energetikou. Je to opäť na rozhodnutí prezidentov, ale my z toho prirodzene vychádzame. A príslušné materiály na rokovania sú pripravené," odpovedal asistent prezidenta Kazachstanu Ušakov na otázku, či sa počas Putinovej štátnej návštevy neplánuje diskutovať o možnosti prepravy kazašskej ropy cez Rusko do Nemecka.

Očakáva sa tiež, že výsledkom rokovaní v Astane bude podpísanie balíka dokumentov vrátane protokolu o predĺžení a zmene medzivládnej dohody o spolupráci v oblasti dodávok ropy a ropných produktov do Kazachstanu z decembra 2010, dodal Ušakov. (TASR)

Nórska vláda navrhla zvýšiť pomoc Ukrajine na 30 miliárd nórskych korún z úrovne 27 miliárd korún.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje nórsku verejnoprávnu televíziu NRK.

„Situácia na Ukrajine sa stála vážnejšou. Chceme, aby Nórsko bolo jasným a popredným podporovateľom ukrajinského zápasu," povedal nórsky premiér Jonas Gahr Støre.

NRK ďalej uviedla, že Støre má na programe schôdzku s premiérmi severských a pobaltských krajín v Štokholme. Na stretnutí sa zúčastní aj poľský premiér. „Podpora Ukrajiny bude jednou z tém tohto stretnutia," povedal nórsky premiér.

Ruský súd poslal na štyri roky do väzenia novinárku za spoluprácu so zahraničnými médiami.

Mala pomáhať pri príprave obsahu, ktorý diskredituje ruskou armádou. Informovala o tom agentúra AFP.

Ruská tajná služba FSB 24-ročnú novinárku Niku Novakovú obvinila z toho, že "úzko spolupracovala so zástupcom zahraničnej mediálnej organizácie".

Tiež "pomáhala pri príprave nepresných materiálov, ktoré diskreditovali ruskú armádu a štátne inštitúcie".

Podľa vyšetrovateľov to robila s úmyslom poškodiť povesť Ruska a destabilizovať krajinu v čase, keď vedie takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Tak sa v Rusku oficiálne nazýva invázia do susednej krajiny.

Novaková bola zatknutá vlani v decembri v Moskve a jej prípadom sa zaoberal súd v Čite v Zabajkalskom kraji, kde pracovala.

Proces sa konal za zatvorenými dverami a súd neuviedol, s akými zahraničnými médiami spolupracovala. Rozhlasová stanica Rádio Slobodná Európa/ Rádio Sloboda na svojej internetovej stránke uvádza, že Novaková bola jej prispievateľkou.

Ľudskoprávna organizácia Memorial Novakovú označila za politickú väzenkyňu. Memorial na základe príspevkov tejto ženy na sociálnych sieťach uviedol, že zastávala protiukrajinské názory, ale kritizovala úrady v Zabajkalskom kraji, že vojnu podporujú a nevenujú dostatočnú pozornosť problémom v regióne. (ČTK)

Rusko zakázalo vstup do krajiny viacerým vysokopostaveným členom britskej vlády.

Ako dôvod uviedlo "rusofóbnu" politiku zo strany Londý

Moskva zakázala vstup ministerke financií Rachel Reevesovej, podpredsedníčke vlády Angele Raynerovej, ako aj ministerke vnútra Yvette Cooperovej. Na zozname sa však nachádza viac ako desať ďalších vysokopostavených politikov novej labouristickej vlády.

Rozhodnutie prichádza krátko po tom, čo Rusko v utorok vyhostilo britského diplomata pôsobiaceho na britskom veľvyslanectve v Moskve Edwarda Wilkesa.

Generálporučík Alexandr Sančik bol vymenovaný za nového veliteľa Južného vojenského okruhu v Rusku.

Oznámila to spravodajská stanica RBK s odvolaním sa na nemenované zdroje. Informuje o tom agentúra Reuters.

Na rôznych internetových portáloch sa 23. novembra začala šíriť správa o odvolaní doterajšieho veliteľa Južného vojenského okruhu generálplukovníka Gennadija Anaškina.

Zdroj RBK na ruskom ministerstve obrany uviedol, že toto rozhodnutie bolo prijaté v rámci plánovanej rotácie.

Od roku 2020 pôsobil Sančik ako veliteľ 35. kombinovanej armády Východného vojenského okruhu, v roku 2023 sa stal prvým zástupcom veliteľa vojsk Východného vojenského okruhu. V máji 2024 sa zúčastnil na stretnutí s Putinom ako úradujúci veliteľ vojsk Východného vojenského okruhu.

Južný vojenský okruh je organizačná zložka ozbrojených síl Ruskej federácie, ktorej úlohou je obrana juhu európskej časti Ruska. Jej veliteľstvo sa nachádza v Rostove na Done.

Podľa ruského ministerstva obrany jednotky južnej skupiny vojsk vedú bojové operácie proti ukrajinským ozbrojeným silám v Doneckej oblasti. (TASR)

Rakúsky kancelár Nehammer vyhlásil, že Trumpovi navrhol Rakúsko ako miesto na mierové rokovania o vojne na Ukrajine.

Trumpa zároveň pozval na návštevu krajiny. Informujú o tom agentúry DPA a APA.

Podľa Nehammera má Trump záujem o ukončenie vojny. Rakúsky kancelár verí, že po jeho nástupe do funkcie 20. januára naberie táto téma novú dynamiku.

Trump kritizoval vojenskú pomoc pre Ukrajinu zo strany súčasného prezidenta USA Joea Bidena. V predvolebnej kampani opakovane vyhlásil, že vojnu na Ukrajine vyrieši do 24 hodín.

Telefonát oboch lídrov sa uskutočnil ešte v pondelok. Podľa Nehammera sa Trump počas rozhovoru zaujímal najmä o dojmy z osobného stretnutia rakúskeho kancelára s Putinom.

Nehammer sa s Putinom stretol necelé dva mesiace po začiatku vojny na Ukrajine. Jeho cieľom bolo rokovať o možných diplomatických riešeniach konfliktu.

Rakúsko nie je členom NATO. Doteraz však podporilo všetky sankcie, ktoré EÚ na Rusko uvalila. Nehammer patrí k najvýznamnejším európskym politikom, ktorí naliehajú na skoré začatie rokovaní s Moskvou.

Nehammer telefonát označil ako "veľmi priateľský a perspektívny". Okrem konfliktu na Ukrajine s Trumpom diskutoval aj o energetickej bezpečnosti, ekonomickej a bezpečnostnej spolupráci. (TASR)

Ministri zahraničia G7 odsúdili vypálenie hypersonickej strely stredného doletu Ruskom na ukrajinské mesto Dnipro.

Tento útok je podľa nich dôkazom bezohľadného a eskalujúceho správania Moskvy. Informuje o tom agentúra Reuters.

Ministri v spoločnom vyhlásení na záver dvojdňového stretnutia v talianskom meste Fiuggi taktiež čo najdôraznejšie odsúdili "nezodpovedné a hrozivé" vyjadrenia Ruska k jadrovým útokom a tiež jeho "postoj strategického zastrašovania".

Schôdzky sa zúčastnil aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.

Varovali, že podpora Severnej Kórey Rusku je nebezpečným rozšírením konfliktu s vážnymi dôsledkami pre európsku a indotichomorskú bezpečnosť. Zároveň vyzvali Čínu, ktorá je dlhodobým spojencom KĽDR, aby proti Pchjongjangu zakročila.

"Naša podpora územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny zostane neochvejná," píše sa v návrhu

vyhlásenia na záver ich zasadnutia. Ministri v ňom vyjadrili nádej, že do konca roka sa začnú rozdeľovať finančné prostriedky z úverového balíka vo výške 50 miliárd dolárov, ktorý pochádza zo zmrazených ruských aktív.

Moskva oznámila, že Ukrajina zasiahla ruské vojenské zariadenia a letisko v ruskej Kurskej oblasti raketami, ktoré jej dodali Spojené štáty.

Tieto nové údery americkými strelami ATACMS, ku ktorým došlo 23. a 25. novembra, spôsobili určité škody na infraštruktúre a zranili dvoch vojakov, priznalo ruské ministerstvo obrany. Moskva za ukrajinské útoky prisľúbila odvetu.

Pri prvom útoku v Kurskej oblasti zostrelili ruské sily tri z piatich rakiet americkej výroby. V prípade druhého útoku zničili sedem z ôsmich rakiet.

Ukrajina prvýkrát zaútočila na Rusko strelami ATACMS minulý týždeň po tom, čo jej to povolili USA. Moskva na to reagovala vystrelením novej hypersonickej strely s označením Orešnik (Lieska), ktorá zasiahla mesto Dnipro. Putin naznačil, že táto strela dokáže niesť jadrové hlavice. (TASR)

Ukrajina počas troch dní zaútočila dvakrát na Rusko západnými zbraňami dlhého doletu, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Moskva zároveň pohrozila odvetou, ktorej podobu nespresnila.

Ukrajinci podľa ruského rezortu obrany útočili v uplynulých dňoch americkými strelami ATACMS v Kurskej oblasti.

Moskva pripustila zásahy. "Nepriateľ (v sobotu) 23. novembra vykonal úder piatimi raketami ATACMS americkej výroby v oblasti obce Lotarevka na raketovú divíziu protivzdušnej obrany S-400," uviedlo ruské ministerstvo obrany s poznámkou, že tri rakety ATACMS ruská obrana zničila, ďalšie dve zasiahli cieľ. "Poškodený bol radarový systém. Medzi personálom sú zranení," dodalo ruské ministerstvo.

V pondelok ukrajinská armáda podľa ruského ministerstva obrany zaútočila ôsmimi strelami ATACMS na letisko Kursk-Vostočnyj pri obci Chalino, kde sa nachádza vojenská základňa.

Sedem rakiet zničila protivzdušná obrana, jedna strela zasiahla cieľ, dodala Moskva, podľa ktorej pri páde trosiek rakiet utrpeli dvaja vojaci zranenia a ľahko poškodené sú objekty infraštruktúry.

Agentúra AFP označila vyhlásenie, v ktorom Rusko priznáva poškodenie vojenského vybavenia a zranenia svojich vojakov, za zriedkavé. Ruské ministerstvo tiež zverejnilo fotografie, ktoré podľa neho zachytávajú zvyšky rakiet. (ČTK)

Anonymné vyjadrenia o dodaní jadrových zbraní Ukrajine sú nezodpovedné, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov.

Za absolútne nezodpovedné označil Peskov medializované vyjadrenia nemenovaných predstaviteľov, že na Západe sa diskutuje o vyzbrojení Ukrajiny jadrovými zbraňami.

Reagoval na článok denníka New York Times z minulého týždňa, ktorý takúto možnosť spomínal. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

NYT vo svojom článku odkazoval na neidentifikovaných západných predstaviteľov, ktorí naznačili, že končiaci americký prezident Joe Biden by mohol Ukrajine dodať jadrové zbrane ešte pred odchodom z Bieleho domu.

"Viacerí predstavitelia dokonca navrhli, aby Biden vrátil Ukrajine jadrové zbrane, ktoré jej boli odobraté po rozpade Sovietskeho zväzu. To by bol okamžitý a obrovský odstrašujúci prostriedok. Takýto krok by však bol komplikovaný a mal by vážne dôsledky," napísal NYT.

"Sú to absolútne nezodpovedné argumenty ľudí, ktorí zle chápu realitu a necítia pri takýchto vyhláseniach ani kúsok zodpovednosti," reagoval Peskov na otázku k článku amerických novín. Podotkol ale, že vo všetkých prípadoch ide o anonymné vyjadrenia.

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev už predtým v utorok vyhlásil, že ak by Západ dodal Ukrajine jadrové zbrane, Moskva by to mohla považovať na útok na Rusko a dôvod na jadrovú reakciu.

Ukrajina zdedila jadrové zbrane po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Na základe budapeštianskeho memoranda z roku 1994 sa ich však vzdala výmenou za bezpečnostné záruky, ktoré dostala od Spojených štátov, Británie i samotného Ruska. Jej zdedený jadrový arzenál patril k najväčším na svete.

Zelenskyj v októbri vyhlásil, že Kyjev nežiada od svojich západných spojencov jadrové zbrane. Keďže ich ale nemá, vstup do NATO je podľa neho jediným spôsobom, ako môže odradiť Rusko.

V minulom týždni došlo vo viac než 1000 dní trvajúcej vojne k eskalácii na oboch stranách. Ukrajina prvýkrát s povolením Západu vypálila na Rusko americké a britské strely dlhého doletu. Moskva tvrdí, že v reakcii na tieto útoky vypálila novú hypersonickú raketu stredného doletu na východoukrajinské mesto Dnipro.

Peskova sa novinári pýtali aj na riziko jadrovej eskalácie. Tvrdí, že Západ by mal pozorne počúvať Putina a prečítať si aktualizovanú ruskú jadrovú doktrínu. Tá rozširuje zoznam dôvodov pre použitie jadrových zbraní Ruskom.

Moskva by k takémuto kroku okrem iného mohla pristúpiť v prípade rozsiahleho útoku nepriateľských lietadiel, rakiet či dronov na ruské územie, narušení ruského vzdušného priestoru alebo útoku na spojenecké Bielorusko. (TASR)

Bývalý dôstojník ruských jadrových síl opísal priebeh úvodných dní ruskej invázie na Ukrajinu. (SITA)

Ruskom dosadený politik z okupovanej Novej Kachovky vyviazol z pokusu o atentát, tvrdí tamojší gubernátor.

Rusko tvrdí, že ukrajinská armáda pri delostreleckom útoku na okupované mesto Nová Kachovka zasiahla autobus, v ktorom následne zahynuli štyria ľudia. Ďalších najmenej sedem osôb utrpelo zranenia. Informovala o tom agentúra AFP.

Gubernátor Ruskom čiastočnej okupovanej Chersonskej oblasti Vladimir Saľdo na svojom konte na sieti Telegram tento útok odsúdil a označil ho za barbarský. Saldo okrem toho informoval aj o pokuse ukrajinských ozbrojených síl o atentát na Moskvou vymenovaného šéfa administrácie jedného z obvodov Novej Kachovky.

Pokus o atentát na Vitalija Guru a jeho zástupcu bol vykonaný pomocou bojových bezpilotných lietadiel. Nikto z nich však nebol zranený, citovala zo Saľdovho statusu na sociálnej sieti ruská provládna agentúra RIA Novosti.

"Dron riadený ukrajinskou armádou zacielil na auto, v ktorom bol šéf mestskej časti Vitalij Gura a niekoľko kľúčových zamestnancov administratívy," píše sa v statuse na konte administratívy mesta Nová Kachovka citovanom stanicou BBC.

Nová Kachovka leží na Ruskom okupovanom východnom brehu rieky Dneper. Rieka je de facto frontovou líniou medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami.

Kyjev incidenty bezprostredne nekomentoval. Vo všeobecnosti však popiera, že by pri svojich útokoch v Chersonskej oblasti a ďalších oblastiach na východe a juhu krajiny ovládaných Ruskom útočil na civilné ciele. (TASR)

Ruského agenta obvinili z teroristického činu pre nastraženie výbušného zariadenia na policajnú hliadku.

Uviedla to kyjevská prokuratúra.

Prvou úlohou ruského agenta bolo spôsobiť požiar na železnici v Kyjevskej oblasti. Za jej splnenie dostal sto dolárov.

Za nastraženie a odpálenie výbušného zariadenia v prenajatom byte v Kyjeve mu sľúbili dvetisíc dolárov.

Do bytu neidentifikovaná žena telefonicky privolala policajtov, ktorým povedala, že ju zbil priateľ.

Keď na miesto prišli dvaja policajti, dvere boli otvorené, ale byt bol prázdny. Nastala explózia, ale policajtom sa podarilo z bytu uniknúť.

Úlohy, ktoré mal plniť, niekoľkonásobne odsúdený páchateľ dostával cez komunikačnú platformu Telegram.

https://www.pravda.com.ua/eng/news/2024/11/26/7486384/ (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajina vyhlásila, že ruské jednotky zastrelili piatich ukrajinských vojakov, ktorí sa im predtým vzdali v Doneckej oblasti.

Informuje o tom agentúra AFP.

Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňujú, že ich armády sa od spustenia ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 dopúšťajú zločinov.

Ukrajinská prokuratúra v Doneckej oblasti uviedla, že najnovší incident sa odohral 13. novembra blízko dediny Petrivka v okrese Pokrovsk.

"Päť ukrajinských vojakov ustúpilo a ukrylo sa v súkromnom dome, ktorý neskôr obkľúčil nepriateľ," spresnila oblastná prokuratúra vo vyhlásení.

"Ruskí vojaci ich prinútili, aby neozbrojení vyšli von a ľahli si na zem. Potom ich zastrelili," dodala prokuratúra s tým, že v prípade sa začalo vyšetrovanie.

Moskva na tieto tvrdenia bezprostredne nereagovala. Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec povedal, že v súvislosti s obvineniami kontaktoval Organizáciu Spojených národov (OSN) a Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Samotná OSN zdokumentovala "viaceré porušenia medzinárodného humanitárneho práva voči vojnovým zajatcom vrátane hromadných popráv ruských i ukrajinských vojnových zajatcov", uviedla pre AFP ešte vlani hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR). (TASR)

Ruský súd vydal zatykač na reportérku francúzskej televízie France24, obvinil ju z nepovoleného vstupu do Kurskej oblasti.

Súd nariadil zatknutie Catherine Norrisovej Trentovej, podľa ruskej štátnej agentúry TASS tak urobil na základe obvinenia z nepovoleného prekročenia hranice v Kurskej oblasti, kde údajne vstúpila s ukrajinskou armádou.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Rusko začalo trestné stíhanie viacerých západných novinárov, ktorí informovali o dianí v Kurskej oblasti. Ukrajinské jednotky kontrolujú časť územia v tejto oblasti od 6. augusta, keď Kyjev podnikol cezhraničnú ofenzívu.

Súdne procesy sa začali v neprítomnosti reportérov. Na základe súdneho príkazu by však došlo k ich okamžitému zatknutiu, pokiaľ by opätovne vstúpili na ruské územie, spresňuje Reuters.

Ruská Federálna bezpečnostná služba v auguste začala trestné stíhanie aj voči redaktorke talianskej verejnoprávnej televízie (RAI) Stefanii Battistiniovej a kameramanovi Simoneovi Trainimu. Dvojica je taktiež obvinená z nelegálneho prekročenia hraníc v Kurskej oblasti. (TASR)

NATO prijalo rezolúciu, ktorá podporuje právo Ukrajiny útočiť v sebaobrane na vojenské ciele na ruskom území.

Rezolúciu navrhol politický výbor Parlamentného zhromaždenia NATO.

Rezolúcia vyzýva spojencov, aby pred ďalším samitom NATO v Holandsku vypracovali spoločnú stratégiu voči Rusku.

Táto stratégia by sa mala sústrediť na schopnosť aliancie odstrašiť a čeliť hrozbám z Ruska a zároveň znižovať schopnosti Ruska viesť vojnu, vrátane zabezpečenia úplnej zhody so sankciami.

Dokument uznáva právo Ukrajiny útočiť na legitímne vojenské ciele na území agresorskej krajiny v súlade s princípmi práva na sebaobranu, ako to stanovuje článok 51 Charty OSN.

Rezolúcia tiež apeluje na pokračovanie a zvyšovanie vojenskej a inej podpory Ukrajiny, vrátane dodávok zbraní a munície včas, vrátane systémov protivzdušnej obrany, zbraní dlhého doletu a viacúčelových bojových lietadiel.

Súčasťou rezolúcie je aj intenzifikácia politických a praktických snáh, aby Ukrajina čo najskôr dostala pozvánku na vstup do NATO. Rezolúcia vyzýva na zvýšenie sankčného tlaku na Rusko a Kórejskú ľudovodemokratickú republiku (KĽDR), ktorá prehlbuje svoju podporu Ruska vo vojne proti Ukrajine.

Rezolúcia tiež podporuje snahy, aby ruskí vojenskí a iní predstavitelia boli braní na zodpovednosť za všetky zločiny spáchané počas vojny proti Ukrajine. Navrhuje tiež využitie politických a ekonomických pák vplyvu na Čínu s cieľom odradiť ju od podpory Ruska vo vojne. (SITA, Ukrajinská pravda)

EÚ navrhuje uvaliť sankcie na čínske firmy, ktoré pomohli Rusku vyvinúť drony použité na Ukrajine.

Európska komisia ako výkonný orgán EÚ tiež zvažuje ďalšie obmedzenia na ruských ropných tankerov, aby Moskve viac skomplikovala obchádzanie existujúcich reštrikcií.

S odvolaním sa na príslušné dokumenty k týmto návrhom to uviedla agentúra Bloomberg.

Správa prichádza v čase, keď v Taliansku rokujú ministri zahraničia skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7. Venujú sa okrem iného opatreniam proti Číne a ďalším krajinám, ktoré podporujú ruské vojnové úsilie na Ukrajine.

Opatrenia, ktoré by zaviedla EÚ, by si vyžadovali podporu všetkých 27 členských štátov.

Proti niektorým firmám už zaviedli sankcie Spojené štáty a Británia. Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničia Mao Ning obvinenia odmietla a uviedla, že Čína je proti jednostranným sankciám, ktoré nemajú oporu v medzinárodnom práve. (ČTK, Bloomberg)

EÚ potrebuje posilniť svoje postavenie v oblasti obrany, vyhlásil grécky premiér Mitsotakis po stretnutí s Ruttem. (TASR)

Poslanci budú o vládnej novele zákona o pobyte cudzincov rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní.

Novela má priniesť legislatívne opatrenia na zavedenie elektronizácie procesov evidencie cudzincov aj možnosť vydávania ID karty ako dokladu pre odídencov z Ukrajiny.

Kabinet skrátené legislatívne konanie odôvodňoval tým, že elektronizácia evidencie je míľnikom z plánu obnovy a novelu musí parlament prijať do konca roka.

Rusko vyhostilo britského diplomata, obvinilo ho zo špionáže a z uvedenia nepravdivých údajov pri vstupe do krajiny.

Ruské ministerstvo zahraničia si súčasne predvolalo britského veľvyslanca Nigela Caseyho. Informovala o tom tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na správu ruskej tajnej služby a hovorkyňa ruskej diplomacie. Ide o ďalšiu diplomatickú roztržku medzi oboma krajinami, pripomenula agentúra AFP.

"Federálna bezpečnostná služba (FSB) odhalila známky spravodajskej a podvratnej činnosti spomínaného diplomata, ohrozujúcej bezpečnosť Ruskej federácie," uviedla ruská kontrarozviedka v správe, z ktorej citovala TASS.

Pracovník politického oddelenia britského veľvyslanectva v Moskve Wilkes Prior len tento rok v auguste nahradil jedného zo šiestich britských spravodajských dôstojníkov, ktorí boli z Ruska rovnako vyhostení, uviedla FSB.

Pri vstupe do krajiny navyše podľa "spoľahlivého zistenia" tajných služieb "úmyselne uviedol nepravdivé údaje, čím porušil ruské zákony", dodala s tým, že diplomat musí opustiť Rusko do dvoch týždňov.

"Britský veľvyslanec bol predvolaný na ministerstvo zahraničných vecí," oznámila následne podľa TASS hovorkyňa ruskej diplomacie Maria Zacharovová. Reportér agentúry pri budove ministerstva potvrdil, že veľvyslanec prišiel, na otázky novinárov však odmietol odpovedať. (ČTK)

Prezident Pellegrini odovzdal poverovaciu listinu novému veľvyslancovi v Rusku Petrovi Priputenovi. (TASR)

Ruskí zákonodarcovia navrhujú vyradiť islamistické hnutie Taliban z ruského zoznamu teroristických organizácií. (SITA)

Štyria Slováci mali niekoľkým Ukrajincom umožniť nelegálne zotrvať na území Slovenska a iných štátov Európskej únie.

Mali im vytvoriť fiktívne podmienky pre naplnenie náležitostí k získaniu prechodného pobytu, respektíve jeho obnovy. Mali si za to účtovať tisíce eur. Účelom malo byť podnikanie na území Slovenska.

Informovala o tom hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Martina Sláviková.

Vyšetrovateľ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ zadržal štyroch obvinených zo zločinu prevádzačstva.

"Obvinené osoby mali zabezpečovať potrebné podklady na vystavenie povolenia na pobyt a vystavenie fiktívnych dokumentov o poskytnutí ubytovania. Taktiež mali sprevádzať príslušníkov tretích krajín na oddeleniach cudzineckej polície," povedala Sláviková.

Polícia počas domových prehliadok zadokumentovala aj drogovú trestnú činnosť a trestnú činnosť nedovoleného ozbrojovania. V súvislosti s touto trestnou činnosťou taktiež prebiehajú potrebné úkony.

"Aktuálne vykonávame procesné úkony aj v spolupráci s oddeleniami cudzineckej polície v Dunajskej Strede a v Nových Zámkoch," potvrdila Sláviková. Dodala, že v prípade dokázania viny hrozí obvineným osobám trest odňatia slobody na dva až osem rokov.

Rusko hlási dobytie ďalšej dediny Kopanky v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny.

Uviedlo to ruské ministerstvo obrany citované agentúrou Interfax. Táto dedina sa podľa agentúry AFP nachádza v oblasti, kde bola frontová línia donedávna relatívne stabilná.

Kopanky ležia v blízkosti administratívnej hranice s Luhanskou oblasťou. Správy o dobytí dediny sa nateraz nedajú nezávisle overiť.

Vo vyhlásení ruského rezortu sa tiež uvádza, že ruské jednotky zostrelili tri ukrajinské drony neďaleko Záporožskej jadrovej elektrárne na východe Ukrajiny.

ZAES okupuje Rusko od začiatku svojej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Odvtedy je opakovane terčom útokov či sabotáží a zo zodpovednosti za ne sa vzájomne obviňujú Moskva a Kyjev. ZAES je najväčšia jadrová elektráreň v Európe.

Ukrajina informovala, že Rusko na ňu vypustilo až 188 bezpilotných lietadiel, čo je podľa nej najviac za jeden útok od začiatku ruskej invázie z februára 2022. Pri útoku boli poškodené budovy a kritická infraštruktúra vo viacerých regiónoch Ukrajiny.

Vo vyhlásení ukrajinských vzdušných síl sa uvádza, že išlo o iránske drony Šáhid a ďalšie neidentifikované bezpilotné lietadlá. Zo 188 dronov zostrelili systémy protivzdušnej obrany 76 v 17 ukrajinských oblastiach. Ďalších 95 sa stratilo z radaru alebo sa zrútili v rámci elektronickom boja.

Ruské ministerstvo obrany zase hlásilo zničenie 39 ukrajinských dronov nad ruskými regiónmi, ktoré hraničia s Ukrajinou. (TASR)

Generálny tajomník NATO Rutte pochválil Grécko za investície do obrany krajiny a za podporu ukrajinskej armády. 

Úloha Grécka v kolektívnej obrane NATO je kľúčová, zdôraznil Rutte v tlačovej správe. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis po spoločnom rokovaní vyzdvihol dôležitosť partnerstva a dodržiavania medzinárodného práva, píše grécky rozhlas ERT.

Bezpečnosť je pre Grécko už dlho prioritou a krajina úspešne rozvíja zručnosti svojich vojsk, uviedol Rutte. Pripomenul tiež zmluvu, ktorú Atény v októbri uzavreli s Kyjevom o výcviku ukrajinských pilotov a mechanikov pre stíhacie lietadlá F-16.

"Zhodli sme sa na jednej zo základných priorít všetkých spojencov, a to na potrebe posilniť našu spoločnú obranu, čo si vyžaduje silný obranný priemysel, významné investície a efektívnejšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO," povedal Mitsotakis podľa agentúry Reuters.

Rutte a Mitsotakis rokovali o vojne na Ukrajine a potrebe podpory Kyjeva najmä s blížiacou sa zimou alebo o západnom Balkáne. Témou bolo aj možné prímerie v Libanone, kde proti sebe bojujú izraelská armáda a hnutie Hizballáh.

Počas návštevy Atén Rutte rokoval tiež s ministrami zahraničia a obrany Jorgosom Gerapetritisom a Nikosom Dendiasom. V pondelok Rutte navštívil Turecko. (ČTK)

Európania zintenzívnia vojenskú podporu pre Ukrajinu, tvrdí nemecký minister obrany Pistorius.

Nová misia NATO v Nemecku prevezme v januári koordináciu západnej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Ako referuje web The Guardian, povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Zriadeniu misie NSATU, ktorá sa zameriava na bezpečnostnú pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu, predchádzali mesiace plánovania.

Vo všeobecnosti je táto misia vnímaná ako snaha ochrániť mechanizmus pomoci pred zásahmi novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa.

„Európania zintenzívnia vojenskú podporu pre Ukrajinu,“ sľúbil Pistorius po rozhovoroch v Berlíne so svojimi britskými, francúzskymi, talianskymi a poľskými partnermi. „Naším cieľom musí byť umožniť Ukrajine konať z pozície sily,“ povedal Pistorius po usporiadaní stretnutia piatich popredných krajín v európskej obrane. (SITA, The Guardian)

Ukrajinu treba podporovať na ceste do EÚ a naďalej poskytovať Kyjevu prostriedky na obranu, zaznelo v europarlamente.

V Európskom parlamente prebiehala rozprava venovaná podpore Ukrajiny a kritike ruskej spolupráce s KĽDR.

Od zástupcov krajne pravicovej frakcie Európa suverénnych národov (ESN), Ľavice v Európskom parlamente (GUE / NGL) a europarlamentnej frakcie Patrioti pre Európu (PfE) naopak bola počuť kritika vojenskej pomoci Ukrajine a výzvy na mierové riešenie aj za cenu, že Ukrajina príde o časť svojho územia.

Vo štvrtok by europoslanci v závere zasadnutia mali hlasovať o príslušnom vyhlásení. (ČTK)

V Kurskej oblasti zadržali Brita bojujúceho na strane Kyjeva, potvrdil ruský súd.

Dvadsaťdvaročný James Scott Rhys Andreson je vo väzbe pre podozrenie z "účasti na ozbrojených bojoch na území Kurskej oblasti". Informuje o tom agentúra AFP.

Na videu na sociálnej sieti Telegram mladý muž vo vojenskom oblečení po anglicky uvádza svoje meno, a tvrdí, že od roku 2019 do 2023 slúžil v britskej armáde.

Do ukrajinskej medzinárodnej légie (jednotky zloženej zo zahraničných dobrovoľníkov) podľa svojich slov vstúpil po tom, čo stratil prácu a v televízii videl správy o vojne.

V pondelok bol na súde identifikovaný ako občan Spojeného kráľovstva z anglického mesta Banbury. Na neverejnom zasadnutí súdu odznelo, že je "podozrivý zo spáchania viacerých obzvlášť závažných trestných činov, ktoré predstavujú osobitné nebezpečenstvo pre verejnosť". Ruský súd dodal, že proti rozhodnutiu o vzatí do väzby sa možno odvolať.

Otec britského žoldniera podľa stanice BBC začiatkom týždňa povedal, že svojho syna prosil, aby nešiel na Ukrajinu. "Chcel tam ísť, pretože si myslel, že robí to, čo je správne," uviedol Scott Anderson.

Ukrajinské jednotky podnikli v auguste cezhraničný vpád do Kurskej oblasti. Odvtedy však v dôsledku početných protiofenzív ruských síl stratili vyše 40 percent zabraného územia, povedal cez víkend vysokopostavený ukrajinský zdroj z armády. (TASR)

Rozpočet na obranu vo výške dvoch percent HDP nebude podľa českej ministerky obrany Černochovej stačiť.

Povedala to na veliteľskom zhromaždení Armády ČR s tým, že ide o spodnú hranicu a nie strop. Náčelník generálneho štábu AČR Karel Řehka označil budúci rok za prelomové obdobie, v ktorom sa ukáže, či Česko berie svoju obranu vážne.

"Dve percentá nie sú žiaden strop, je to podlaha. Všetci vieme, že nová americká administratíva bude veľmi starostlivo sledovať krajiny, ktoré budú či nebudú plniť washingtonský záväzok," podotkla.

Ukrajinci podľa nej kupujú Česku čas, aby sa spamätalo z rokov, keď sa obrana podceňovala a jej rozpočty škrtali.

Zdôraznila, že zodpovednosť za obranu má každý občan ČR. "Musíme spoločnosť edukovať v tom, že zodpovednosť za obranu a bezpečnosť našej krajiny majú všetci, nie len ľudia v uniformách alebo pracovníci ministerstva," povedala Černochová.

Řehka poukázal na to, že Rusko stupňuje útočnú politiku voči Ukrajine a Západu. Buduje koalíciu, na ktorej sa podieľa Irán, podporuje ju Čína a fyzicky sa do nej pridala armáda Severnej Kórey. "Toto nie je čas na pasivitu, ale je to chvíľa, keď musíme konať a ukázať, že to myslíme vážne," zdôraznil.

Armáda ČR
@ArmadaCR

“Stojím tady jako náčelník generálního štábu, ale taky jako voják a člověk, který má rád svoji zemi a záleží mu na její bezpečnosti,” řekl vojákům generál Řehka na Velitelském shromáždění. https://t.co/08QTAbVmJa

26.11.2024 o 10:45 · archivované: 26.11.2024 o 12:20

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Česká armáda podľa neho potrebuje viac výzbroje, ale najmä viac ľudí. Predbežné odhady hovoria o 37 500 vojakoch z povolania, v súčasnosti ich armáda má okolo 24-tisíc. Tento nedostatok považuje za výrazný problém a kritizoval pomalý nábor nových vojakov. "Smerujeme k stavu, keď budeme mať novú techniku, ale nebude ju mať kto obsluhovať," opísal situáciu náčelník.

V budúcom roku podľa neho nastane prelomové obdobie, ktoré ukáže, či Česko berie svoju obranu vážne a aj to, aký je spojenec. Spresnil, že česká armáda bude na základe nových plánov NATO, ktoré by sa mali ešte len schváliť, potrebovať kvalitnejšiu výzbroj, viac personálu, rozšírenú infraštruktúru a intenzívnejší výcvik. To všetko bude vyžadovať viac finančných prostriedkov. (TASR)

Európa sa musí zobudiť, viac riskovať a obmedziť byrokraciu, aby vyhrala preteky v zbrojení, vyhlásil vysoký predstaviteľ NATO.

V rozhovore s portálom Politico to vyhlásil francúzsky admirál Pierre Vandier, ktorý od septembra stojí na čele Veliteľstva spojeneckých síl NATO pre transformáciu.

"Európa nemôže vyhrať budúcu bitku v zbrojení s pravidlami, ktoré si dnes sama stanovila," povedal Vandier.

Prekážky, ktorým európski zbrojári čelia, možno podľa admirála spoločne opísať ako prehnané zviazanie predpisu. Verí, že summit NATO v Haagu v júni budúceho roka vyšle Európskej únii jasný odkaz, že ak bude chcieť v pretekoch v zbrojení zostať, musí zmeniť pravidlá.

Portál Politico poznamenal, že Vandierov komentár prichádza v čase, keď sa Európa po ruskej invázii na Ukrajinu chce vyzbrojiť. Únijné štáty pracujú na zvýšení zbrojnej produkcie, za ruskou výrobou ale stále zaostávajú.

Regulácie v Európe podľa Vandiera súvisia s neochotou Európanov riskovať, zbrojné programy sú tak pomalé a nepružné. Spomenul, že napríklad francúzske fregaty musia čakať na riadne aktualizácie bojových režimov roky, zatiaľ čo americké vojnové lode možno modernizovať na dennej báze. Nedostatok rýchlosti a pružnosti je podľa Vandiera duševným stavom, inšpirovať by sa tak mala Európa u Američanov. "Ich nadšenie a schopnosť riskovať je kľúčové. V Európe neriskujeme, "povedal.

Admirál tiež uviedol, že vzhľadom na vývoj v Ázii, kam Spojené štáty presúvajú čoraz viac pozornosti, bude Washington potrebovať silný európsky obranný priemysel. Dodal, že európske spoločnosti sa môžu stať aj viac ako len subdodávateľom amerických firiem.

"Som optimistický a mám odkaz: Je čas sa zobudiť. Môžeme robiť veľké veci, čo znamená, že musíme peniaze dobre využívať, viac riskovať a skúšať viac vecí, "dodal.

O potrebe väčších investícií do armády už v pondelok hovoril šéf Vojenského výboru NATO Rob Bauer. Ten povedal, že na splnenie obranných plánov aliancie budú musieť členské štáty vydávať na armádu viac ako v roku 2014 dohodnuté dve percentá hrubého domáceho produktu, suma sa bude blížiť skôr k trom percentám. (ČTK, Politico)

Ukrajina chce do roku 2030 výrazne zvýšiť kapacitu svojej západnej hranice, v pláne sú aj opravy hraničných priechodov.

Predpokladá to návrh stratégie rozvoja hraničnej infraštruktúry s Európskou úniou a Moldavskom do roku 2030.

„V dôsledku rozsiahlej invázie sa zaťaženie kontrolných bodov výrazne zvýšilo, takže musíme prispôsobiť hranicu aktuálnym potrebám,“ vysvetlil na Facebooku námestník ukrajinského ministra pre rozvoj komunít a území Serhij Derkač.

Kapacita hraničnej infraštruktúry sa zvýši rekonštrukciou existujúcich kontrolných bodov a vybudovaním nových, vrátane prístupových ciest.

V pláne je napríklad zrekonštruovanie šiestich hraničných priechodov s Poľskom, troch na hranici so Slovenskom, piatich s Rumunskom, troch s Maďarskom a 11 s Moldavskom. Plánuje sa aj vybudovanie nových kontrolných bodov.

Medzi ciele patrí aj zavedenie spoločnej kontroly so susednými krajinami, skrátenie času pri čakaní a vytvorenie siete servisných zón. Ukrajina už dostala súhlas od Európskej komisie, dodal Derkač.

Spojené kráľovstvo nevyšle na Ukrajinu svojich vojakov, reagoval britský minister Lammy na medializované špekulácie.

Lammy reagoval na správy, podľa ktorých Británia a Francúzsko o tejto možnosti diskutujú. Informovala o tom agentúra DPA.

Francúzsky denník Le Monde s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedol, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo "nevylučujú" vyslanie vojakov a súkromných obranných spoločností na Ukrajinu.

Diskusia o nasadení vojakov sa podľa denníka obnovila po návšteve britského premiéra Keira Starmera vo Francúzsku pri príležitosti Dňa prímeria 11. novembra.

Britský minister zahraničných vecí zdôraznil, že postoj krajiny sa nezmenil.

"Sme pripravení naďalej podporovať Ukrajincov, a to najmä výcvikom, no dlhodobo zastávame názor, že nevysielame britské jednotky na bojisko," povedal Lammy pre denníky La Repubblica, Le Monde a Die Welt na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín G7 v Taliansku. "To je postoj Spojeného kráľovstva a nateraz zostáva nemenný," vyhlásil.

"Neexistujú ani žiadne plány" vysielať jednotky na Ukrajinu, vyhlásil hovorca britského premiéra a dodal, že nie je oboznámený s tým, že by francúzsky prezident Emmanuel Macron a Starmer rokovali o tejto záležitosti. (TASR)

Podstupujú reálne bojové simulácie. Na východe Francúzska už vyše mesiaca cvičia asi dve tisícky ukrajinských vojakov. (Aktuálně.cz)

Kremeľ nepočul o tom, že by plynárenský gigant Gazprom chcel predať plynovod Nord Stream 2, tvrdí jeho hovorca Peskov.

Peskov to uviedol v reakcii na správu, že americký investor chcel kúpiť Nord Stream 2. Informuje o tom agentúra Reuters.

Peskov vyhlásil, že Gazprom neodovzdá svoje strategické zdroje Spojeným štátom. Americký denník Wall Street Journal (WSJ) minulý týždeň napísal, že americký finančník Stephen Lynch sa chce pokúsiť kúpiť plynovod Nord Stream 2.

Lynch, ktorý dve dekády pôsobil v Moskve a v predvolebnej kampani štedro podporoval Donalda Trumpa, minulý týždeň pre WSJ povedal, že požiadal vládu USA o súhlas s podaním ponuky na akvizíciu plynovodu Severný prúd 2 v prípade, že pôjde v rámci švajčiarskeho konkurzného konania do dražby.

Washington musí schváliť rokovania s firmami, ktoré sú na sankčnom zozname USA. Prevádzkovateľom plynovodu Severný prúd 2 je dcérska firma ruského Gazpromu Nord Stream 2 AG so sídlom vo Švajčiarsku.

Podľa Lyncha americké vlastníctvo plynovodu posilní pozíciu USA pri vyjedávaniach s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine a bude slúžiť aj dlhodobým záujmom Spojených štátov. "Toto je mimoriadna možnosť pre Američanov a Európanov získať kontrolu nad dodávkami energií v Európe do skončenia éry fosílnych palív," dodal Lynch.

Plynovod bol poškodený v septembri 2022, keď na ňom aj plynovode Severný prúd 1 došlo k sabotáži. WSJ v tom čase informoval, že za sabotážou sú Ukrajinci.

Zatiaľ čo cez prvú vetvu plynovodu Nord Stream 1 sa pred poškodením prepravoval plyn z Ruska po dne Baltského mora do Nemecka, Nord Stream 2 sprevádzkovaný byť nestihol.

Dôvodom bol útok Ruska na Ukrajinu a sankcie západných štátov. Aj po sabotáži je však stále čiastočne funkčný, keďže výbuch poškodil iba jedno z dvoch potrubí plynovodu. (TASR)

Zodpovednosť jednotlivých členských krajín NATO za vlastnú obranu a bezpečnosť sa zvyšuje, vyhlásil český prezident Petr Pavel. (TASR)

Švédsko chce, aby sa čínska loď, ktorá zakotvila pri Dánsku po poškodení dvoch káblov v Baltskom mori, presunula do švédskych vôd. (TASR)

Česko sa pri bezpečnosti v poslednej období spoliehalo na členstvo v NATO a kolektívnu obranu, uviedol prezident Pavel.

Jednoznačne sa však zvyšuje zodpovednosť jednotlivých členských krajín za vlastnú obranu a bezpečnosť. Na veliteľskom zhromaždení Armády ČR to prostredníctvom videoodkazu povedal český prezident Petr Pavel.

Česko musí podľa neho budovať schopnú armádu, ale aj odolnú ekonomiku a spoločnosť.

Bezpečnostná situácia sa podľa českého prezidenta od posledného veliteľského zhromaždenia vo februári tohto roka nezlepšila. Pripomenul 1000 dní trvajúcu vojnu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe či napätú situáciu v Juhočínskom mori. Pri všetkých týchto konfliktoch podľa neho hrozí, že sa rozhoria a presiahnu hranice regiónu.

"Z tohto pohľadu nie je obranyschopnosť prázdny termín, ale je vecou, ktorej by sme mali venovať maximálnu pozornosť. V poslednej dobe sme sa spoliehali na naše členstvo v NATO, na schopnosť kolektívnej obrany. Tento základný pilier našej bezpečnosti úspešne trvá už 25 rokov. Na druhú stranu sa jednoznačne zvyšuje zodpovednosť jednotlivých členských štátov za vlastnú obranu a bezpečnosť," podotkol Pavel.

Česko podľa jeho slov musí budovať nielen schopnú, pripravenú a pohotovú armádu, ale tiež ekonomiku, ktorá bude dostatočne odolná a rovnako musí pripravovať spoločnosť. Zdôraznil, že bezpečnosť je podmienkou rozvoja, a preto je aj celospoločenskou úlohou.

"Pozornosť jej musí venovať nielen armáda, ministerstvo obrany a orgány vnútornej bezpečnosti, ale my všetci. Nie je to žiadne strašenie konfliktom alebo vojnou, ale absolútne nutná reakcia na svet, v ktorom žijeme," povedal český prezident.

Nová americká administratíva podľa neho prinesie nielen zmenu prístupu k Rusku a konfliktu na Ukrajine, ale aj k NATO a EÚ. Preto bude ešte dôležitejšie pamätať predovšetkým na vlastné úsilie zaistiť bezpečnosť, pretože bez toho nebude možné zaistiť iné aspekty života spoločnosti, dodal Pavel. (TASR)

Kandidátka na post rumunskej hlavy štátu Elena Lasconi vyzvala na svoju podporu, aby zabránila návratu Rumunska pod ruský vplyv. (SITA)

Rusko stupňuje útočnú politiku voči Ukrajine a západnému svetu, tvrdí náčelník generálneho štábu českej armády Řehka.

"Buduje koalíciu, na ktorej sa podieľa Irán, podporuje ju Čína, a dokonca sa fyzicky pridala aj severokórejská armáda, povedal Řehka na otvorení veliteľského zhromaždenia.

Vojna na Ukrajine je podľa neho varovným signálom pre všetkých. "Vidíme na vlastné oči, aká je dôležitá vlastná obranyschopnosť a odolnosť. Vojaci i civilisti na Ukrajine denne čelia tvrdej realite, ktorú si nevieme predstaviť, napriek tomu vzdorujú a bojujú, "uviedol Řehka k viac ako 1000 dní trvajúcemu konfliktu.

"Pokračuje tiež konflikt na Blízkom východe. Čína čoraz viac zasahuje do svetového poriadku. Toto nie je čas na pasivitu. Je to chvíľa, keď musíme konať a ukázať, že to myslíme vážne," dodal šéf českej armády. (ČTK)

Pokiaľ Západ dodá Ukrajine jadrové zbrane, môžeme to považovať za útok a vytvorenie priestoru na jadrovú odpoveď, tvrdí Kremeľ.

Uviedol to podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev. Informuje o tom agentúra Reuters.

Niektorí nemenovaní západní predstavitelia podotkli, že americký prezident Joe Biden by mohol poskytnúť Ukrajine jadrové zbrane, hoci existujú obavy z dôsledkov tohto rozhodnutia, uviedol minulý týždeň denník New York Times.

"Americkí politici a novinári vážne diskutujú o dôsledkoch odovzdania jadrových zbraní Kyjevu," podotkol bývalý ruský prezident Medvedev na platforme Telegram.

Zdôraznil preto, že už zvažovanie takéhoto presunu zbraní by sa mohlo považovať za prípravu na jadrovú vojnu proti Rusku, píše Reuters.

"Skutočné odovzdanie takýchto zbraní sa môže rovnať útoku na našu krajinu," vyhlásil Medvedev na základe aktualizovanej ruskej jadrovej doktríny. (TASR)

Vývoz ruského plynu cez Ukrajinu do Európy je stabilný, nominácie na dodávky do Rakúska zo Slovenska sa zvýšili.

Ukázali to v utorok údaje ruského plynárenského giganta Gazprom a prevádzkovateľa prepravnej sústavy Eustream. Informuje o tom agentúra Reuters.

Nominácie, teda požiadavky na toky zemného plynu do Rakúska, sa síce zvýšili, ale zostali pod úrovňou zaznamenanou predtým, ako Gazprom 16. novembra zastavil priamy export komodity do Rakúska. Dôvodom je spor o platby a dodávky.

Spoločnosť OMV 13. novembra oznámila, že vyhrala arbitrážny súd v Nemecku proti Gazpromu o 230 miliónov eur v súvislosti s nepravidelnými dodávkami plynu pre jej nemeckú divíziu.

V snahe získať toto odškodné, OMV "zabavila" októbrové dodávky plynu v hodnote 230 miliónov eur. Gazprom to označil za nezaplatenie a zastavil export do Rakúska.

Napriek tomu, že Gazprom už priamo nedodáva plyn pre OMV, celkové toky do Európy cez Ukrajinu zostali stabilné, pretože iní kupujúci žiadali viac plynu.

Gazprom uviedol, že v utorok pošle do Európy cez Ukrajinu 42,2 milióna kubických metrov (m3) plynu. To je len mierne zvýšenie oproti 42 miliónom m3 v pondelok (25. 11.).

Nominácie na toky do Rakúska zo Slovenska boli v utorok o 21 % vyššie ako v predchádzajúci deň, čím sa vrátili na úrovne z minulého týždňa, zatiaľ čo nominácie pre Českú republiku zo Slovenska vzrástli o približne 8 %, ukázali údaje Eustreamu.

Nominácie na Slovensko z Ukrajiny boli stabilné, ukázali dáta. (TASR)

Ruské vzdušné útoky prerušili dodávky elektriny v 70 percentách Ternopiľskej oblasti, oznámil tamojší gubernátor Nehoda.

Škody označil ako "značné" a "nadlho" ovplyvnia dodávky elektriny v meste Ternopiľ i okolitých oblastiach.

Starosta Ternopilu Serhij Nadal ozrejmil, že okrem elektriny sa prerušili dodávky tepla a vody. Záchranné služby pracovali na obnovení dodávok vody do skorého rána, upresnil Nadal na platforme Telegram.

Trolejbusy v meste nahradia obyčajné autobusy a energiu v školách, nemocniciach a štátnych inštitúciách dodajú generátory, povedal starosta. Neposkytol podrobnosti o rozsahu škôd v meste, ktoré malo pred ruskou inváziou v roku 2022 takmer štvrť milióna obyvateľov. Bezprostredne nebol jasný ani rozsah útoku.

Podľa údajov ukrajinských vzdušných síl platil v Ternopile a väčšine územia Ukrajiny niekoľko hodín v noci stav leteckého poplachu.

Rusko sa zameralo aj na ukrajinské hlavné mesto Kyjev, uviedla tamojšia vojenská správa na Telegrame. Dodala, že ukrajinské jednotky protivzdušnej obrany zničili vyše desať ruských dronov.

Ruské drony sa ku Kyjevu približovali v niekoľkých vlnách a z rôznych smerov. Pri útokoch však nedošlo k žiadnym škodám ani zraneniam osôb, uviedol na Telegrame šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko. (TASR)

Okupanti útočili na Ukrajinu balistickými raketami Iskander-M z Voronežskej a Kurskej oblasti, oznámilo velenie Ukrajiny.

Letectvo dovedna odhalilo 192 striel, štyri z nich boli balistické rakety Iskander-M a 188 dronov Šahíd, iných dronov, riadených striel. Obrana zneškodnila  76 dronov.

OSN zdokumentovala na Ukrajine od začiatku ruskej invázie 376 prípadov sexuálneho násilia.

Podľa správy monitorovacej misie obeťami tohto násilia bolo 262 mužov, väčšinou mučených v zajatí na okupovaných územiach alebo v Rusku a 104 žien. Medzi obeťami sexuálneho násilia boli aj deti.

Desať dievčat a dvaja chlapci. „Sexuálne násilie súvisiace s vojnou je porušením medzinárodných ľudských práv, humanitárneho a trestného práva,“ uviedla misia OSN.

Polovica ľudí oslobodených z ruského zajatia vypovedala, že boli mučení, znásilnení alebo vystavení iným formám sexuálneho násilia, konštatoval stály zástupca Ukrajiny pri OSN Serhij Kyslycia (SITA)

Rusko v noci okrem Kyjeva zaútočilo aj na západoukrajinský Ternopiľ, mesto hlási prerušené dodávky elektriny a vody.

Nad Kyjevom protivzdušná obrana zničila viac ako desať dronov, informoval server Ukrajinská pravda.

Ternopiľský portál Suspilne Ternopil napísal, že poplach kvôli dronom vyhlásila miestna obrana pred polnocou (pred 23:00 SEČ), o hodinu neskôr mestom otriasla séria výbuchov. Okrajové časti potom zostali bez elektriny.

Ďalšia vlna útokov prišla asi o hodinu neskôr. Primátor mesta Serhij Nadal na sieti Telegram vyzval, aby ľudia nezverejňovali fotografie a videá. Informácie o možných obetiach nie sú dostupné.

Kým Ternopiľ teraz zisťuje škody, útok na ukrajinské hlavné mesto sa zaobišiel bez obetí i škôd, tvrdí šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko. "Obranné sily zachytili a zničili vyše desať ruských dronov ohrozujúcich Kyjev," povedal Popko. (ČTK, Ukrajinská pravda)

Ukrajinská armáda vyradila ďalších 1 480 okupantov, od začiatku vojny zhruba 733 830, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva prišla aj o šesť tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty a 19 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 435 tankov, 19 256 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 806 delostreleckých systémov.

Severná Kórea údajne dodala Rusku už viac ako 100 balistických rakiet typu KN-23 a KN-24.

Do krajiny vyslala aj množstvo vojenských špecialistov na obsluhovanie dodaných zariadení, informovala juhokórejská agentúra Jonhap, ktorá sa odvoláva na tvrdenia ukrajinského vojenského spravodajstva.

"Rusko dostalo od Severnej Kórey viac ako 100 takýchto rakiet. Nepriateľ prvýkrát použil tieto zbrane vo vojne proti Ukrajine koncom roka 2023," uviedla v správe ukrajinská vojenská rozviedka.

"Spolu s raketami následne Pchjongjang poslal do Ruska aj svojich vojenských špecialistov, aby obsluhovali odpaľovacie zariadenia a podieľali sa na vojnových zločinoch proti Ukrajine," dodala ukrajinská tajná služba.

KN-23 a KN-24 sú balistické rakety krátkeho doletu schopné niesť jadrové hlavice. Známe sú aj pod názvom Hwasong-11.

Ukrajinská tajná služba taktiež uviedla, že v raketách, ktoré dopadli na územie Ukrajiny, boli nájdené komponenty od západných a čínskych spoločností. Vyzvala preto na sprísnenie opatrení pri exporte týchto komponentov. (TASR)

Kyjev bol v noci niekoľko hodín pod sústavným útokom ruských dronov, zasahovala protivzdušná obrana.

"Útok bezpilotných lietadiel na hlavné mesto pokračuje," hlásil v noci starosta Vitalij Kličko na sociálnej sieti Telegram. "Protivzdušná obrana operuje v rôznych oblastiach mesta. Drony vstupujú do hlavného mesta z rôznych smerov."

Útoky potvrdili aj svedkovia agentúry Reuters, ktorí uviedli, že počuli sériu výbuchov znejúcich ako pracujúca protivzdušná obrana.

Reuters pripomína, že na väčšine ukrajinského územia v pondelok vyhlásili poplach pred leteckými útokmi. V Kyjeve a jeho okolí bol poplach platný od 20:00 SEČ. (TASR)