Južná Kórea uvažuje o dodávke zbraní Ukrajine (SME Minúta)

Počet obyvateľov Ukrajiny sa od začiatku rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022 znížil o desať miliónov, teda asi o štvrtinu.

"Pôrodnosť prudko klesla a v súčasnosti sa pohybuje okolo jedného dieťaťa na ženu, čo je jedna z najnižších hodnôt na svete," uviedla na tlačovej konferencii v Ženeve Florence Bauerová z Populačného fondu OSN (UNFPA), kde vedie sekciu pre východnú Európu. Na udržanie stabilnej populácie je podľa Reuters potrebná pôrodnosť 2,1 detí na ženu.

Ukrajina mala v roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz, vyše 50 miliónov obyvateľov. Podobne ako ďalšie východoeurópske krajiny alebo štáty strednej Ázie následne zažila populačný pokles. V roku 2021 mala podľa Reuters približne 40 miliónov obyvateľov. Ruská invázia zhoršila už tak ťažkú demografickú situáciu, uviedla Bauerová.

Najviac sa na úbytku obyvateľov krajiny podpísal útek zhruba 6,7 milióna ľudí do zahraničia. Faktorom sú aj vojnové úmrtia. "Je komplikované získať presné čísla, ale odhady sa pohybujú okolo desiatok tisíc obetí," povedala Bauerová.

Bezprostredný dopad je podľa nej vidieť v niektorých vyľudňujúcich sa regiónoch, existujú dediny, kde zostali len starší ľudia. Na presné vyčíslenie dopadu ruskej vojenskej agresie na ukrajinskú populáciu ale bude treba podľa Bauerovej počkať na koniec vojny, keď bude možné vykonať sčítanie ľudu.

Rusko, ktoré malo pred svojím vojenským ťažením na Ukrajine vyše 140 miliónov obyvateľov, tiež zaznamenalo zhoršenie svojej demografickej situácie, poznamenal Reuters a upozornil na dáta ruského štatistického úradu Rosstat publikované v septembri, podľa ktorých krajina zaregistrovala v prvých šiestich mesiacoch tohto roka najnižšiu pôrodnosť od roku 1999.

V najrozľahlejšej krajine sveta sa narodilo v prvom polroku 599 600 detí, čo je o 16-tisíc menej ako v rovnakom období vlaňajška. (ČTK)

Putin rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Lídri spolu dlhšie diskutovali o vojne na Ukrajine a vzťahoch so Západom.

"Keďže útočia na naše záujmy aj na záujmy Číny, boli to témy na diskusiu," uviedol Putinov hovorca Dmitrij Peskov v ruskej televízii po rokovaní na summite skupiny BRICS s odkazom na západné štáty. Dodal, že Moskva a Peking majú podobný pohľad a prístup k medzinárodnej politike.

DPA pripomína, že Čína oficiálne zastáva k vojne na Ukrajine neutrálny postoj a uznáva jej územnú celistvosť. Moskvu však nikdy za inváziu nekritizovala a s Ruskom prehlbuje obchodné vzťahy.

Podľa čínskej štátnej televízie Si na stretnutí opätovne označil Putina za svojho "starého priateľa" a vyhlásil, že "medzinárodnú scénu zachvátil chaos. Strategické partnerstvo Pekingu s Moskvou je preto v čase najvýznamnejších zmien za uplynulých sto rokov silou, ktorá podporuje stabilitu."

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Putin sa už nemusí skrývať. Summit BRICS sa zišiel v Rusku Čítajte 

Ruský prezident deklaroval, že "rusko-čínska spolupráca vo svetových záležitostiach je jedným z hlavných stabilizačných faktorov na svetovej scéne", a dodal, že Rusko má "v úmysle ďalej posilňovať koordináciu na všetkých multilaterálnych platformách s cieľom zabezpečiť globálnu bezpečnosť a spravodlivý svetový poriadok".

Trojdňový summit v meste Kazaň, na ktorom sa zúčastňuje viac ako 20 hláv štátov i generálny tajomník OSN António Guterres, je najväčším podujatím v Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Moskva podľa AFP dúfa, že skupina BRICS sa stane akousi protiváhou k "hegemónii" Západu.

Čínsky prezident vyhlásil, že spolupráca v skupine BRICS je "najdôležitejšou platformou pre solidaritu a spoluprácu medzi rýchlo sa rozvíjajúcimi trhovými štátmi a rozvojovými krajinami" a že je "nosnou silou pri realizácii rovnocennej a usporiadanej globálnej multipolarity". (TASR)

Vyslanie severokórejských vojakov na Ukrajinu by bolo znakom zúfalstva Ruska, uviedol fínsky prezident Stubb. 

"Vidíme, aké zúfalé je Rusko," povedal Stubb počas návštevy Berlína. "Na svete nemá veľa spojencov," uviedol. "Spolieha sa na iránske zbrane, spolieha sa na severokórejských vojakov. Ako veľmi sa to môže zhoršiť?" dodal fínsky prezident.

Nasadenie severokórejských vojakov na Ukrajine by podľa Stubba znamenalo eskaláciu konfliktu.

Stubb tiež uviedol, že budúci týždeň počas návštevy Číny tamojšiemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi povie, že nemôže byť uzavretá mierová dohoda bez zapojenia Ukrajiny.

Čínu chce vyzvať, aby nijakým spôsobom nepodporovala Rusko, "najmä nie materiálom a tovarom dvojakého použitia, ktorý sa môže využiť na výrobu zbraní". (TASR)

Stretnutie BRICS v Rusku ukazuje, že Putin nie je až taký izolovaný. S Čínou spájajú konkurentov Západu. (SME)

Ukrajinský prezident vyzval svojich spojencov, aby reagovali na dôkazy o zapojení KĽDR vojakov do vojny na Ukrajine.

Kyjev má informácie o príprave dvoch jednotiek pozostávajúcich možno až z 12-tisíc severokórejských vojakov, ktoré majú bojovať po boku ruských síl, povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze.

"Je to výzva, ale vieme, ako na ňu reagovať. Je dôležité, aby sa pred touto výzvou neskrývali ani naši partneri," povedal ukrajinský prezident.

KĽDR ani Rusko podľa Zelenského neberú ohľad na počet mŕtvych v konflikte. "Všetci na svete však máme rovnaký záujem na ukončení vojny, nie na jej predlžovaní. Preto musíme zastaviť Rusko a jeho komplicov," dodal.

"Ak Severná Kórea dokáže zasiahnuť do vojny v Európe, potom je tlak na tamojší režim určite nedostatočný," skonštatoval.

Podľa britského ministra obrany Johna Healeyho je veľmi pravdepodobné, že Severná Kórea už začala vysielať stovky vojakov na pomoc Rusku vo vojne na Ukrajine. "Severokórejskí vojaci podporujú ruskú agresiu na európskej pôde – je to rovnako šokujúce ako zúfalé," uviedol v utorok v parlamente. (TASR)

Čínsky prezident chválil pevnosť vzťahov s Ruskom, s Putinom rokoval aj o Ukrajine.

Čína a Rusko sústavne prehlbujú strategickú koordináciu a spoluprácu v mnohých ohľadoch, uviedol Si. Vzťahy Moskvy a Pekingu podľa neho "prispeli k blahu čínskeho a ruského národa a významne prispeli k obrane medzinárodnej rovnosti a spravodlivosti".

"Rusko-čínska spolupráca v medzinárodných otázkach je jedným z hlavných stabilizačných faktorov na svetovej scéne," uviedol Putin podľa ruskej agentúry RIA Novosti. Obe krajiny plánujú koordinovať svoje aktivity a tým "zabezpečiť globálnu bezpečnosť a spravodlivý svetový poriadok", uviedol ruský prezident. Spolupráca oboch krajín je podľa neho vzorom pre celý moderný svet.

Si a Putin podľa vyhlásenia oboch strán rokovali tiež o vojne na Ukrajine, ktorú Rusko napadlo vo februári 2022. Čína v tomto konflikte dlhodobo vyzýva na rokovania o prímerí a rešpektovanie územnej integrity všetkých štátov, nikdy však ruskú inváziu neodsúdila. (ČTK)

Rusko si predvolalo nemeckého veľvyslanca na protest proti otvoreniu nového námorného veliteľstva NATO.

Veliteľstvo, ktorého úlohou je plánovanie námorných operácií a cvičení a posilnenie obranyschopnosti Severoatlantickej aliancie v oblasti Baltského mora, otvorili v pondelok v nemeckom meste Rostock.

Ruský rezort diplomacie uviedol, že nemeckému veľvyslancovi v tejto súvislosti tlmočil svoj "rozhodný protest".

Ruské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že veliteľstvo NATO v Rostocku je "hrubým porušením" zmluvy o zjednotení Nemecka z roku 1990, podľa ktorej sa v danej oblasti nemajú rozmiestňovať žiadne zahraničné vojská.

Nové námorné taktické veliteľstvo NATO v Rostocku bude viesť nemecký admirál, pôsobiť tam bude personál z 11 členských krajín NATO.

Nemecký veľvyslanec počas predvolania veľmi jasne poprel, že by Berlín porušil dokument známy ako Zmluva 2+4, ktorý otvoril dvere znovuzjednoteniu Nemecka, povedal hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí pre agentúru AFP.

Dodal, že Zmluva 2+4 "výslovne povoľuje" nasadenie nemeckých ozbrojených síl v štruktúrach NATO, a to aj na území bývalého východného Nemecka.

"Tak ako v minulosti budú veliteľský štáb v Rostocku tvoriť nemeckí vojaci, ako aj zahraniční výmenní a styční dôstojníci. Bude tak prispievať do síl pripravenosti NATO," vysvetlil. (TASR)

Ukrajinský generálny prokurátor Kostin rezignoval. Urobil tak po zasadnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany.

Utorkové zasadanie rady, na ktorom sa zúčastnil prezident Zelenskyj, sa týkalo problému falošných osvedčení o invalidite vládnych úradníkov.

Kostin priznal, že v systéme prokuratúry na Ukrajine sa zistilo veľa zneužívania.

„Som presvedčený, že stanovisko ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je úplne správne, že nielenže by mali byť zrušené všetky nezákonné rozhodnutia o invalidite, príslušné zvýšenia dôchodkov a iných dávok a mali by nastať nielen jasné legislatívne a organizačné zmeny, ale musí sa vyvodiť aj osobná zodpovednosť," uviedol odchádzajúci generálny prokurátor na Telegrame. (SITA)

Poľsko stiahne svoj súhlas s fungovaním ruského generálneho konzulátu v Poznani, čím znemožní jeho prevádzku.

V utorok to oznámil poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, ktorý rozhodnutie odôvodnil sabotážnymi aktivitami Ruska v Poľsku a Európe.

"Mám informácie, že za pokusmi o sabotáž v Poľsku a v spojeneckých krajinách stojí Rusko. Preto som prijal rozhodnutie odobrať povolenie na činnosť ruského konzulátu v Poznani," vyhlásil Sikorski, ktorý uviedol, že pracovníci konzulátu budú považovaní za nežiaduce osoby (persona non grata).

Sikorski povedal, že prokuratúra mu predložila presvedčivé dôkazy o tom, že v Poľsku bol zaznamenaný pokus o sabotáž a že ho pripravila zahraničná rozviedka. Ukrajinský diverzant, ktorého poverili ruské tajné služby, údajne plánoval podpaľačské útoky v meste Vroclav na juhozápade Poľska. Serhija S. zadržali poľské orgány ešte v januári tohto roka.

Šéf poľskej diplomacie taktiež uviedol, že požaduje, aby sa zastavila hybridná vojna proti jeho krajine a jej spojencom.

"Ak bude hybridná vojna pokračovať, vyhradzujeme si právo podniknúť ďalšie rázne kroky," vyhlásil.

Na rozhodnutie poľského ministra už reagovala Moskva. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová pre agentúru RIA Novosti uviedla, že "na tento najnovší nepriateľský krok" budú reagovať "bolestivou odpoveďou".

Okrem generálneho konzulátu v Poznani má Rusko na poľskom území zriadené veľvyslanectvo vo Varšave, generálny konzulát v Gdansku a generálny konzulát v Krakove. (TASR)

Ak prezidentské voľby vyhrá Trump, Putin bude "sedieť v Kyjeve", uviedla demokratická kandidátka Harrisová.

„Donald Trump povedal, že záležitosť Ukrajiny a Ruska vyrieši za deň. Prečítajte si to a pochopte, čo hovorí. Vzdal by sa,“ povedala Harrisová podľa spravodajského webu CNN počas pondelkovej akcie v Michigane.

„Požiadal Ukrajinu, aby sa vzdala boja proti agresorovi, ktorý narušuje jej suverenitu. Ak by bol prezidentom Donald Trump, Vladimir Putin by sedel v Kyjeve a pochopte, čo by to znamenalo pre Ameriku a naše postavenie vo svete,“ povedala viceprezidentka Harrisová, ktorá je demokratickou kandidátkou v nadchádzajúcich amerických prezidentských voľbách. Tie sa uskutočnia 5. novembra.

Trump minulý mesiac odmietol povedať, či chce, aby Ukrajina vyhrala vojnu. Zároveň opísal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ako "obchodníka“, ktorý "nikdy nemal nechať vypuknúť vojnu“. (SITA)

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa vyhlásil, že Rusko považuje za cenného spojenca a priateľa.

Urobil tak počas rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v rámci summitu skupiny BRICS v Kazani.

"Naďalej vnímame Rusko ako cenného spojenca a cenného priateľa, ktorý nás podporoval od začiatku: od čias nášho boja proti apartheidu až po súčasnosť," povedal Ramaphosa ruskému náprotivku. "Tu v Kazani nás v rámci rodiny BRICS čakajú dôležité diskusie," dodal.

Podľa vyjadrenia ruského prezidenta sú vzťahy Ruska a Juhoafrickej republiky (JAR) založené na strategickom partnerstve, rovnosti a vzájomnom rešpekte. "A samozrejme, Rusko kladie osobitný dôraz na posilnenie vzťahov s krajinami afrického kontinentu," povedal Putin.

Na minuloročnom summite skupiny BRICS v Johannesburgu sa Putin osobne nezúčastnil, keďže Medzinárodný trestný súd (ICC) naňho vydal zatykač. JAR ako signatár štatútu ICC by mala Putina zatknúť v prípade, že by sa ocitol na jej území.

Juhoafrická republika sa zdržala hlasovania o rezolúciách OSN odsudzujúcich vojenskú ofenzívu Ruska proti Ukrajine z februára 2022, avšak vyzvala na ukončenie tejto vojny.

Trojdňový summit v meste Kazaň, na ktorom sa zúčastňuje viac ako 20 hláv štátov i generálny tajomník OSN António Guterres, je najväčším podujatím v Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Moskva podľa AFP dúfa, že skupina BRICS sa stane akousi protiváhou k "hegemónii" Západu. (TASR)

Je bytostným slovenským záujmom, aby Ukrajina boj s Ruskom neprehrala. Píše Boris Zala. (SME)

Indický premiér na stretnutí s Putinom počas summitu BRICS povedal, že si praje, aby sa konflikt na Ukrajine vyriešil rýchlo.

Opätovne tiež ponúkol, že sprostredkuje mierové rozhovory.

Trojdňový summit v meste Kazaň, na ktorom sa zúčastňuje viac ako 20 hláv štátov i generálny tajomník OSN António Guterres, je najväčším podujatím v Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Moskva podľa AFP dúfa, že skupina BRICS sa stane akousi protiváhou k "hegemónii" Západu.

"Sme v neustálom kontakte v súvislosti s konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou," povedal indický premiér Putinovi na úvod stretnutia. "Veríme, že spory sa môžu vyriešiť jedine mierovo. Podporujeme úsilie o rýchle obnovenie mieru a stability," dodal Módí s tým, že India je pripravená poskytnúť všetku možnú pomoc.

Putin vyzdvihol podľa jeho slov privilegované strategické partnerstvo Ruska a Indie.

India sa od začiatku vojny na Ukrajine podľa AFP pohybuje na diplomatickej hrane. Ukrajine prisľúbila humanitárnu podporu, no zároveň sa vyhla výslovnému odsúdeniu ruskej invázie. Módí v auguste počas návštevy Kyjeva vyhlásil, že Naí Dillí nie je voči ukrajinsko-ruskej vojne neutrálne či ľahostajné a stojí na strane mieru.

Medzi hlavnými bodmi programu summitu je aj Putinov nápad na vytvorenie platobného systému pod vedením BRICS, ktorý by konkuroval medzinárodnej finančnej sieti SWIFT, od ktorej ruské banky odstrihli v roku 2022. Diskutovať by sa malo aj o eskalujúcom konflikte na Blízkom východe.

Kremeľ označil summit BRICS za diplomatický triumf, ktorý dokazuje neúspech pokusov Západu o izolovanie Ruska v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Spojené štáty odmietli, že by sa skupina BRICS mohla stať geopolitickým rivalom, zároveň vyjadrili obavy, že Moskva v čase zúriaceho konfliktu na Ukrajine posilňuje svoje diplomatické sily. (TASR)

Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina nežiada od svojich západných spojencov jadrové zbrane, aby sa mohla brániť proti Rusku.

Jeho vyjadrenia podľa agentúry AFP pôvodne podliehali informačnému embargu, zverejnili ich v utorok.

Zelenskyj takto objasňoval svoje minulotýždňové výroky vyslovené na summite EÚ v Bruseli. Vtedy povedal, že "buď bude mať Ukrajina jadrové zbrane, ktoré nás ochránia, alebo musíme mať nejaké spojenectvo".

"Nežiadame, aby nám boli poskytnuté alebo vrátené jadrové zbrane," povedal Zelenskyj podľa AFP novinárom v pondelok večer.

Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrových zbraní na svojom území výmenou za rešpektovanie svojej územnej celistvosti a nezávislosti. Jadrový arzenál, ktorý vtedy Ukrajina zdedila, patril k najväčším na svete. Bezpečnostné záruky v roku 1994 v tzv. budapeštianskom memorande dostala od Ruska aj Spojených štátov.

"Vzdali sme sa jadrových zbraní. Nedostali sme sa do NATO. Všetko, čo sme dostali, bola rozsiahla vojna a mnoho obetí, takže dnes máme len jedno východisko. Potrebujeme NATO, pretože nemáme zbrane, ktoré by mohli zastaviť (ruského prezidenta Vladimira) Putina," zdôraznil ukrajinský prezident.

Jeho predošlé vyjadrenia o jadrových zbraniach vyvolali rozhorčenie v Moskve. Putin ich označil za "nebezpečnú provokáciu" a akýkoľvek krok v tomto smere by sa podľa neho stretol so "zodpovedajúcou reakciou". (TASR)

Populácia Ukrajiny sa od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022 zmenšila asi o viac než osem miliónov obyvateľov.

Na Ukrajine podľa Populačného fondu OSN (UNFPA) neprebehlo sčítanie obyvateľstva, no je zrejmé, že vo vojnou zmietanej krajine došlo k dramatickému poklesu populácie. Od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov, je to už odhadom viac než desať miliónov.

Regionálna riaditeľka UNFPA pre východnú Európu a Strednú Áziu Florence Bauerová zdôraznila, že pokles sa prejavoval "od začiatku invázie" Ruska na Ukrajinu pred viac než dvomi rokmi.

Ukrajina mala už pred vojnou jednu z najnižších mier pôrodnosti v Európe a podobne ako mnoho iných krajín vo východnej Európe podľa Bauerovej zaznamenala zmenšovanie populácie v dôsledku odchodu mladých ľudí, ktorí sa snažia hľadať príležitosti inde.

Od začiatku vojny však z krajiny utieklo približne 6,7 milióna ľudí, zatiaľ čo pôrodnosť klesla na približne jedno dieťa na ženu, poznamenala Bauerová s tým, že ide o jednu z najnižších mier na celom svete. Zdôraznila, že je to oveľa menej ako teoretická miera reprodukcie – 2,1 dieťaťa –, ktorú musí mať každá žena v priemere, aby sa zachovala veľkosť populácie.

Vojna si podľa nej tiež vyžiadala "niekoľko desaťtisíc obetí", čo takisto prispieva k nepriaznivej situácii. (TASR)

Veľká Británia poskytne Ukrajine pôžičku 2,26 miliardy libier krytú ziskom zo zmrazených ruských aktív.

Tento úver je príspevkom Londýna k iniciatíve skupiny G7, ktorej cieľom je poskytnúť Kyjevu do konca roka pôžičku vo výške 50 miliárd dolárov, ktorá bude splatená z výnosov zo zmrazených aktív Ruska.

Britská pôžička pôjde na vojenské výdavky Ukrajiny. To umožní Kyjevu investovať do kľúčového vybavenia na boj proti ruskej agresii, ako je delostrelectvo a protivzdušná obrana, uviedla vo vyhlásení britská vláda. (SITA)

Južná Kórea uvažuje o dodávke zbraní Ukrajine a vyslaní vojenského personálu.

Juhokórejská tajná služba minulý týždeň uviedla, že Severná Kórea vyslala v októbri do Ruska približne 1500 príslušníkov špeciálnych jednotiek, ktorí tam momentálne absolvujú výcvik a následne budú vyslaní na front na Ukrajine. Pchjongjang chce podľa nej na front poslať celkovo 12.000 vojakov.

Juhokórejský vojenský personál by podľa zdroja z prostredia vlády na Ukrajine monitoroval taktiku a bojové schopnosti severokórejských vojakov, alebo sa zúčastňoval na výsluchoch zajatých Severokórejčanov.

V súvislosti s vojenskou spoluprácou medzi Severnou Kóreou a Ruskom sa pripravujú diplomatické, ekonomické a vojenské opatrenia, ktoré zahŕňajú aj dodávky smrtiacich i nesmrtiacich zbraní Ukrajine, ak sa situácia zhorší.

"V rámci rôznych scenárov by sme uvažovali o dodávkach zbraní na obranné účely, a ak sa ukáže, že zachádzajú priďaleko, mohli by sme uvažovať aj o ich útočnom nasadení," povedal predstaviteľ prezidentskej kancelárie.

Južná Kórea je popredným svetovým výrobcom zbraní. Zatiaľ Ukrajine dodávala len nesmrtiace vybavenie, napríklad na odmínovanie či plynové masky a súpravy prvej pomoci.

Juhokórejská armáda vlastní celý rad obranných zbraňových systémov vrátane raketového systému zem-vzduch stredného dosahu Čcheon-kung II, ktorý by Ukrajine mohol pomôcť posilniť jej protivzdušnú obranu. Kyjevu by tiež mohla poskytnúť 155-milimetrové delostrelecké granáty, píše Jonhap.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine poskytovala Južná Kórea takúto muníciu Spojeným štátom pod podmienkou, že budú "koncovým používateľom“, čím podľa pozorovateľov nepriamo podporovala Ukrajinu.

Soul by mohol Ukrajine dodať aj ďalšie zbraňové systémy, ako sú juhokórejské domáce samohybné húfnice K9, bojové tanky K2 a salvové raketomety Čchonmu. (TASR)

Europoslanci schválili poskytnutie pôžičky Ukrajine vo výške až 35 miliárd eur.

Splátky sa majú pokryť z výnosov zo zmrazených ruských štátnych aktív.

Podľa materiálov Európskej komisie Ukrajina, ktorá sa bráni ruskej invázii, bude môcť použiť prostriedky na pokrytie okamžitých potrieb aj na rekonštrukciu.

Pomoc je súčasťou dohody krajín Skupiny G7 na poskytnutie Ukrajine prostriedkov vo výške až 50 miliárd dolárov prostredníctvom pôžičiek krytých výnosmi zo zmrazeného ruského majetku. (ČTK)

Za finančnú pomoc Ukrajine budú hlasovať aj europoslanci z frakcie socialistov a demokratov.

Poslanci Európskeho parlamentu budú v utorok hlasovať o schválení príspevku EÚ vo výške 35 miliárd eur na plán skupiny G7 poskytnúť Ukrajine finančnú pomoc do výšky 45 miliárd eur.

Progresívna aliancia socialistov a demokratov S&D oficiálne vyhlásila ešte pred hlasovaním, že zahlasuje za nový balík pomoci pre Ukrajinu, ktorý umožní mechanizmus ukrajinskej úverovej spolupráce až do výšky 45 miliárd eur a za mimoriadny úver v rámci makrofinančnej pomoci až do výšky 35 miliárd eur.

"Ide o veľmi potrebný krok, ktorý pomôže Ukrajine obnoviť jej infraštruktúru, stabilizovať hospodárstvo a pokračovať v boji za slobodu," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré upozorňuje, že sa blíži zima a Rusko zintenzívňuje útoky na kritickú infraštruktúru Ukrajiny.

Nová pôžička v rámci makrofinančnej pomoci, ktorej cieľom je podporiť Ukrajinu čeliacu ruskej agresii sumou 35 miliárd eur, je príspevkom EÚ k iniciatíve skupiny G7, ktorá bola dohodnutá v júni 2023, a ktorej cieľom je poskytnúť Ukrajine približne 45 miliárd eur.

Európsky parlament v správe pre médiá spresnil, že splatenie tohto výnimočného úveru zaistia okrem iného aj mimoriadne výnosy zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, podporované novovytvoreným mechanizmom ukrajinskej úverovej spolupráce.

Poslanci budú hlasovať v pléne o tomto príspevku po tom, ako minulý týždeň Výbor EP pre obchod veľkou väčšinou hlasov podporil balík pre Ukrajinu, ktorý získal aj podporu členských štátov (Rada EÚ). Cieľom je vyplatiť sľúbené miliardy do konca roku 2025.

Slovensko nemá vo frakcii S&D žiadnych poslancov, keďže frakcia aj Strana európskych socialistov (PES) vlani v októbri zmrazili členstvo stranám Smer a Hlas. (TASR)

Ukrajina kritizuje rozhodnutie šéfa OSN Guterresa stretnúť sa s ruským prezidentom Putinom na summite BRICS.

"Generálny tajomník OSN odmietol pozvanie Ukrajiny na prvý globálny mierový summit vo Švajčiarsku," uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí prostredníctvom sociálnej siete X.

Na mysli malo schôdzku, ktorá sa konala v júni tohto roku v hotelovom komplexe Bürgenstock vo Švajčiarsku. Na summite sa zúčastnilo viac ako 90 krajín.

"Prijal však pozvanie do Kazane od vojnového zločinca Putina. Je to nesprávna voľba, ktorá neprispieva k mieru. Poškodzuje len povesť OSN," dodalo ministerstvo. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 350 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 681 580, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 24 obrnených bojových vozidiel pechoty, 34 delostreleckých systémov a dva raketomety. (SITA)

Ruský dronový útok si v obytnej štvrti v Sumskej oblasti vyžiadal tri civilné obete, uviedol tamojší gubernátor.

Medzi obeťami je podľa Ihora Kalčenka aj jedno dieťa. "Traja ľudia vrátane dieťaťa zahynuli výsledkom nočného útoku nepriateľských dronov na obytné budovy" v Sumskej oblasti, potvrdil na platforme X.

Kalčenko uviedol, že sa ruský útok zameral na obytnú štvrť a kritickú infraštruktúru.

Oblastná vojenská správa na sociálnej sieti tiež uviedla, že počas noci ukrajinská protivzdušná obrana nad regiónmi zostrelila 25 nepriateľských dronov typu Šahíd. (ČTK, TASR)

Nálet ukrajinských dronov poškodil dva liehovary v Tulskej oblasti, ležiace južne od Moskvy, tvrdí gubernátor regiónu.

Oba závody, v meste Jefremov a v obci Lužkovskij, sú od seba vzdialené asi 150 kilometrov, napísal server BBC News.

Nálet sa podľa gubernátora Dmitrija Miljajeva obišiel bez obetí a ranených. "Situácia je pod kontrolou," ubezpečil na sociálnej sieti.

Obyvatelia Jefremova počas noci hlásili dva výbuchy a požiar v okolí miestnej tepelnej elektrárne, dodala BBC. Okresné mesto má necelých 40-tisíc obyvateľov, nachádza sa približne 300 kilometrov južne od Moskvy.

Ukrajinský dron tiež spôsobil explóziu a vyvolal krátkodobý požiar v chemickom závode v ruskej Tambovskej oblasti, oznámil miestny gubernátor Maxim Jegorov na platforme X. "Podľa prvých informácií nedošlo k žiadnym obetiam," spresnil Jegorov.

Bezpilotné lietadlo sa zrútilo na halu priemyselného podniku vo Voronežskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Alexander Gusev. Nálet si nevyžiadal obete na životoch či ranených, v podniku vznikol neveľký požiar, dodal.

Ruské úrady počas noci tiež načas prerušili prevádzku letiska v oblastnom meste Nižnij Novgorod, čo je opatrenie, ktoré zvyčajne prijímajú v prípade, že sa v okolí pohybuje nepriateľský dron. Nižnij Novgorod leží asi 400 kilometrov severovýchodne od Moskvy.

 Rusko zároveň uviedlo, že v noci zneškodnilo nad svojím územím dovedna 18 ukrajinských dronov. Podľa ministerstva obrany boli drony zneškodnené nad Brianskou, Belgorodskou, Kurskou, Tulskou a Oriolskou oblasťou. (ČTK)

Putin sa vo štvrtok stretne s generálnym tajomníkom OSN Guterresom, aby s ním prediskutoval vojnu na Ukrajine.

Ide o prvú cestu šéfa OSN do Ruska za viac ako dva roky, oznámil v pondelok Kremeľ.

Stretnutie sa uskutoční popri summite skupiny BRICS v Kazani. Moskva chce prostredníctvom tohto fóra Západu ukázať, že jeho pokusy izolovať Rusko v súvislosti s ofenzívou na Ukrajine zlyhali.

OSN plánované stretnutie nepotvrdila, už predtým sa však hovorilo o účasti Guterresa na summite. Putin s ním má podľa Kremľa diskutovať aj o činnosti OSN a situácii na Blízkom východe.

Šéf OSN opakovane kritizoval vojenskú ofenzívu Moskvy na Ukrajine a povedal, že pre svet predstavuje nebezpečný precedens. Vyzval zároveň na spravodlivý mier, ktorý rešpektuje medzinárodné právo a územnú celistvosť Ukrajiny.

Guterres sa s Putinom stretol v Moskve v apríli 2022, dva mesiace po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Vtedy diskutovali o návrhoch na humanitárnu pomoc a evakuáciu civilistov zo zón konfliktu. (TASR)

Ruské útoky pripravili v pondelok o život troch ľudí v Záporoží, ďalšie tri zahynuli v Doneckej oblasti blízko frontovej línie.

Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov na platforme Telegram napísal, že ruský útok na obytnú štvrť, ku ktorému došlo v pondelkových ranných hodinách, si vyžiadal tri obete na životoch.

Gubernátor východoukrajinskej Doneckej oblasti Vadym Filaškin spresnil, že pri ruskom ostreľovaní mesta Myrnohrad zahynuli dvaja ľudia. Mesto sa nachádza východne od Pokrovsku, ktorý je cieľom pri ruskom postupe ďalej smerom na západ, pripomína Reuters.

Ďalšia osoba prišla v Doneckej oblasti o život v meste Kurachove, ktoré je taktiež vystavené intenzívnym ruským útokom. (TASR)

Prezident Zelenskyj vyzval svojich vojakov, aby vydržali a zotrvali v ruskej Kurskej oblasti.

V protiklade s tvrdeniami, že ruské jednotky Ukrajincov z Kurskej oblasti vytláčajú, Zelenskyj naopak vyhlásil, že predmostie je tam silné. "Držíme svoje územie a každému jednému vojakovi ďakujem za statočnosť," uviedol ukrajinský prezident v pravidelnom videoposolstve.

"Nesmieme zabudnúť, že kurská operácia slúži strategickému účelu. Vojna sa musí vrátiť do oblasti, v ktorej sa začala. To je prípad, keď sa na území agresora vytvorí nárazníková zóna," dodal Zelenskyj.

Po prekvapivom postupe ukrajinských vojakov preniesol Kyjev pozemnú vojnu na ruské územie po prvý raz od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, konštatuje DPA.

Kurská operácia umožnila Ukrajine brať vojnových zajatcov a vymieňať ich za vlastných vojakov v ruskom zajatí, pripomenul Zelenskyj.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl zároveň v pondelok separátne informoval, že boje v ruskej Kurskej oblasti naďalej pokračujú.

Zelenskyj súčasne podľa agentúry Reuters uviedol, že Spojené štáty pripravujú balík pomoci v hodnote 800 miliónov dolárov na financovanie výroby ukrajinských dronov.

Podľa ukrajinského prezidenta ide o ďalšiu pomoc po oznámení balíka v hodnote 400 miliónov dolárov na nákup nových zbraní, ktorý oznámil americký minister obrany Lloyd Austin počas návštevy Kyjeva.

"Pripravuje sa tiež separátny balík - 800 miliónov dolárov na financovanie produkcie ukrajinských dronov... Ukrajina je za to vďačná. Potrebujeme zabezpečiť, že nech sú politické hrozby vo svete akékoľvek, Ukrajina dokáže dôsledne brániť svoju suverenitu a nezávislosť," povedal vo videoposolstve Zelenskyj. (TASR)