Správu priebežne aktualizujeme.
TEL AVIV. Vojna v Pásme Gazy trvá už rok. Bojovníci palestínskeho militantného hnutia Hamas a ďalších ozbrojených skupín 7. októbra 2023 zmasakrovalo viac ako 1200 Izraelčanov.
Bojovníci palestínskeho hnutia uniesli tiež 251 ľudí, z ktorých 97 je stále v zajatí v Pásme Gazy. O 33 z nich izraelská armáda tvrdí, že sú už mŕtvi.
Podľa údajov Hamasom kontrolovaného ministerstva zdravotníctva v Gaze, ktoré nerozlišuje medzi úmrtiami civilistov a militantov, pri izraelskej ofenzíve zomrelo už takmer 42-tisíc Palestínčanov.
Ako hodnotia dianie na Blízkom východe politici.
António Guterres, šéf OSN
(zdroj: TASR/AP)Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil Hamas a vyzval na okamžité ukončenie "šokujúceho násilia a krviprelievania" v Pásme Gazy a Libanone.
"Tento deň je pre svetové spoločenstvo dňom, keď musíme čo najhlasnejšie zopakovať naše absolútne odsúdenie odporných činov Hamasu vrátane zajatia rukojemníkov," uviedol šéf OSN Antonio Guterres v posolstve.
Guterres žiada "okamžité a bezpodmienečné prepustenie" rukojemníkov a zároveň požiadal Hamas, aby umožnil návštevy rukojemníkov pracovníkmi Červeného kríža.
Guterres okrem toho vyjadril obavy z rozšírenia konfliktu do Libanonu, kde Izrael v posledných dňoch útočí na libanonské militantné hnutie Hizballáh, ktoré je spojencom Hamasu. Vo svojom ťažení zabil viac ako tisíc ľudí a donútil viac než milión obyvateľov opustiť svoje domovy.
"Vojna, ktorá nasledovala po strašných útokoch spred roka, naďalej ničí životy a spôsobuje hlboké ľudské utrpenie Palestínčanom v Pásme Gazy a teraz aj obyvateľom Libanonu," dodal Guterres.
Loading
...Annalena Baerbocková, nemecká ministerka
(zdroj: TASR/AP)Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková označila minuloročný útok palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael za kľúčový moment v židovských aj nemeckých dejinách a uviedla, že je zahanbená antisemitskými útokmi, ktoré sa odohrávajú v nemeckých uliciach
Baerbocková v článku pre nemecký týždenník Bild am Sonntag, ktorý získala agentúra DPA, uviedla, že masaker Hamasu zo 7. októbra znamenal pre Židov aj Nemcov zlomový bod, ktorý označuje obdobie "pred" a "po".
Nemecká ministerka vyjadrila rozpaky nad tým, že odvtedy sa Židia aj v Nemecku cítia menej bezpečne, že antisemitských útokov pribúda a že na nemeckých uliciach sa oslavujú iránske rakety vypálené proti Izraelu.
"Sme proti tomu. S plnou silou zákona," zdôraznila Baerbocková a izraelskému ľudu odkázala: "Stojíme pri vás."
Ministerka zahraničných vecí dodala, že bezpečnosť Izraela je súčasťou nemeckého štátneho záujmu.
"Izrael má právo na sebaobranu. Proti násiliu Hamasu, ako aj proti raketovému teroru Iránu a Hizballáhu," skonštatovala.
Juraj Blanár, slovenský minister zahraničných vecí
(zdroj: SITA)Juraj Blanár (Smer) v súvislosti s prvým výročím útoku palestínskych militantov Hamasu na Izrael uviedol, že už dávno nastal čas, aby medzinárodné spoločenstvo vyvinulo ešte väčší tlak v záujme dosiahnutia dvojštátneho usporiadania v tomto konflikte.
Podľa Blanára dvojštátne usporiadanie "ako jediné a spravodlivé riešenie môže stabilizovať vzťahy medzi Izraelom a Palestínou".
"Tlak na humanitárne prímerie bude rásť," dodal šéf slovenskej diplomacie s tým, že Slovensko s obavami hľadí na stabilitu v tomto regióne.
"Apelujem na návrat k medzinárodnej diplomacii a zastavenie bojov. Mierové úsilie musí dostať šancu," uviedol Blanár s tým, že konflikt sa rozšíril aj na územie Libanonu a môže eskalovať.
Petr Fiala, český premiér
(zdroj: TASR/AP)Český premiér Petr Fiala v deň prvého výročia rozsiahleho útoku Hamasu na Izrael zopakoval, že Česko stojí na strane Izraela, ktorý je podľa jeho slov opakovane napádaný a musí mať právo brániť sa.
"Pred rokom bol Izrael brutálne napadnutý teroristami z Hamasu, ktorí zabili viac než tisíc nevinných obetí a ďalších viac než 250 ľudí vrátane žien a detí uniesli. Pred niekoľkými dňami na Izrael znova zaútočil Irán," uviedol Fiala. Dodal, že okrem toho opäť v rôznych podobách silnie antisemitizmus.
Napätie na Blízkom východe prináša podľa neho utrpenie mnohým ľuďom, avšak mier a dôstojný život tamojším obyvateľom neprinesú teroristické organizácie, podotkol.
"Izrael bráni svoju existenciu, je opakovane napádaný, musí mať právo sa brániť. V deň tohto tragického výročia preto znova hovorím: ČR stojí na strane Izraela!" zdôraznil Fiala.
Emmanuel Macron, francúzsky prezident
(zdroj: SITA/AP)Macron si v pondelok pri príležitosti prvého výročia útoku palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na Izrael uctil obete tohto bezprecedentného vyčíňania militantov, ktoré viedlo k vojne v Pásme Gazy.
"Bolesť zostáva rovnako živá ako pred rokom. Bolesť izraelského ľudu. (Aj) naša. Bolesť zraneného ľudstva," uviedol Macron.
"Nezabúdame na obete, rukojemníkov ani na rodiny, ktoré majú zlomené srdcia z absencie či čakania (na svojich blízkych). Posielam im naše bratské myšlienky," dodal.
Loading
...AFP pripomína, že Macron v nedeľu telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, pričom potvrdil "neochvejný záväzok" Francúzska voči bezpečnosti Izraela a trval na potrebe dosiahnutia prímeria v Gaze aj v Libanone.
Takeši Iwaya, japonský minister zahraničia
(zdroj: TASR/AP.)Vlaňajší útok Hamasu pri príležitosti jeho výročia v pondelok "jednoznačne odsúdilo" aj Japonsko.
Zároveň však vyjadrilo aj veľké znepokojenie z humanitárnej situácie v Pásme Gazy.
Novovymenovaný japonský minister zahraničných vecí Takeši Iwaya okrem toho uviedol, že Tokio naliehavo žiada okamžité prepustenie všetkých rukojemníkov.
Pápež František
(zdroj: SITA/AP)Pápež František v deň prvého výročia útoku palestínskych militantov Hamasu na Izrael - odsúdil "hanebnú neschopnosť" svetových mocností ukončiť konflikt na Blízkom východe.
"Pred rokom to bola rozbuška nenávisti, ktorá nepraskala, ale priam vybuchla v špirále násilia, v hanebnej neschopnosti medzinárodného spoločenstva a najmocnejších krajín umlčať zbrane a ukončiť tragédiu vojny," uviedol pápež v otvorenom liste katolíkom na Blízkom východe.
"Naďalej sa prelieva krv, ako aj slzy. Narastá hnev, spolu s túžbou po pomste, pritom to vyzerá tak, že len zopár ľudí sa zaujíma o to, čo je najdôležitejšie a najžiadanejšie: dialóg a mier," povedal František.
Vo svojom liste vyjadril v tento podľa neho smutný deň solidaritu s veriacimi na Blízkom východe, s "malým, bezbranným stádom".
František však list adresoval aj pre ľudí rôznych vierovyznaní, ktorých zasiahla vojna v regióne. "Som s vami, ktorých hlas nepočuť, pretože napriek všetkým rečiam o plánoch a stratégiách sa málo dbá o tých, ktorí trpia ničivou vojnou, ktorú mocní uvalia na iných, a predsa budú podrobení neúprosnému Božiemu súdu," dodal 87-ročný pápež. Prihovoril sa aj priamo obyvateľom Pásma Gazy. "Som s vami, ľudom Gazy, ktorý už dlho bojuje a je v ťažkej situácii," povedal.
Pápež zároveň zdôraznil, že história dokazuje, že násilie neprináša mier, avšak roky konfliktu ukazujú, že sme sa z histórie nepoučili.
Giorgia Meloniová, talianska premiérka
(zdroj: Wikimedia)Talianska premiérka Giorgia Meloniová si pripomenula prvé výročie teroristického útoku Hamasu na juh Izraela návštevou hlavnej synagógy v Ríme.
Opätovne tiež potvrdila právo Izraela brániť sa, informoval spravodajský server The Times of Israel.
Meloniová odsúdila "latentný a nekontrolovateľný antisemitizmus", ktorý sa objavil po útokoch palestínskeho hnutia Hamas na Izrael. Pripomenula najmä propalestínske a protiizraelské protesty v Taliansku cez víkend, pričom niektoré prerástli do násilností.
Talianska premiérka podľa TOI uznala právo Izraela na bezpečný život v rámci jeho hraníc, ale vyjadrila zároveň poľutovanie nad devastáciou, ktorú v Pásme Gazy rozpútali izraelské jednotky.
Upozornila, že tamojší Palestínčania sa stali "obeťami dvakrát: najprv cynizmu Hamasu, ktorý ich zneužíva ako ľudské štíty, a potom izraelských vojenských operácií".
Meloniová avizovala, že Taliansko bude pokračovať v snahách o okamžité prímerie v Pásme Gazy ako zástupkyňa krajiny predsedajúcej skupine siedmich priemyselne najvyspelejších štátov sveta (G7), o prepustenie izraelských rukojemníkov a stabilizáciu na izraelsko-libanonskej hranici prostredníctvom plnej implementácie rezolúcií OSN.
Joe Biden, americký prezident
(zdroj: SITA/AP)Spojené štáty sú aj naďalej "plne odhodlané" podporovať bezpečnosť Izraela, ktorý má právo brániť sa proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas, ako aj Iránu a iným aktérom.
Povedal to americký prezident Joe Biden pri príležitosti prvého výročia bezprecedentného útoku militantov z Hamasu na Izrael.
"Prešiel rok a s viceprezidentkou (Kamalou) Harrisovou naďalej zostávame plne odhodlaní podporovať bezpečnosť židovského národa, bezpečnosť Izraela a jeho právo na existenciu," povedal americký prezident.
Biden ďalej uviedol, že 7. október 2023 bol "temným dňom" aj pre Palestínčanov. V priebehu už rok trvajúceho konfliktu, ktorý následne vypukol v Pásme Gazy, si pritom podľa jeho slov už priveľa vytrpelo veľké množstvo civilistov.
"Som presvedčený, že história si bude 7. október pamätať ako temný deň pre palestínsky ľud aj pre konflikt, ktorý v ten deň rozpútal Hamas. Počas (následného) roku konfliktu si priveľa vytrpelo až príliš veľa civilistov," povedal.
Recep Tayyip Erdogan, turecký prezident
(zdroj: TASR/AP)Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prisľúbil, že Izrael zaplatí za genocídu v Pásme Gazy.
Vyhlásil to v deň prvého výročia útoku palestínskych militantov Hamasu na Izrael.
"Nemalo by sa zabúdať, že Izrael skôr či neskôr zaplatí za za túto genocídu, ktorú vykonáva už rok a naďalej pokračuje," uviedol turecký prezident v príspevku na sociálnej sieti X.
Erdogan často kritizuje Izrael. Premiéra Benjamina Netanjahua nazýva "mäsiarom Gazy" a niekoľkokrát ho prirovnal k Adolfovi Hitlerovi.
"Rovnako ako Hitlera zastavilo spojenectvo ľudstva, bude zastavený Netanjahu a jeho vražedná sieť," vyhlásil Erdogan. "Svet, v ktorom sa nebude vyvodzovať zodpovednosť za genocídu v Gaze, nikdy nenájde mier," dodal.
Turecký prezident často chváli Hamas ako bojovníkov za slobodu. Teraz povedal, že "v skutočnosti všetka ľudskosť a všetka nádej ľudstva na lepšiu budúcnosť" je po celý rok masakrovaná pred očami celého sveta.
Erdogan kritizoval aj medzinárodný systém za zlyhanie pri zastavení vojny v Pásme Gazy a teraz aj v Libanone. Dodal, že izraelská dlhodobá politika genocídy, okupácie a invázie musí skončiť.
Ursula von der Leyenová, šéfka eurokomisie
(zdroj: TASR/AP)Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vzdala hold obetiam teroristického útoku spáchaného pred rokom palestínskym islamistickým hnutím Hamas na juhu Izraela a zopakovala výzvu Európskej únie na okamžité prímerie v Pásme Gazy.
Von der Leyenová v písomnom vyhlásení uviedla, že pri príležitosti tragického výročia si chce uctiť pamiatku obetí a vyzvala na bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov.
"Európska únia stojí pri všetkých nevinných ľuďoch, ktorých životy boli od toho katastrofálneho dňa hlboko poznačené. Útok spáchaný Hamasom spôsobil obrovské utrpenie nielen izraelskému ľudu, ale aj nevinným Palestínčanom," pripomenula šéfka exekutívy EÚ.
Vo vyhlásení prisľúbila humanitárnu a finančnú pomoc pre palestínsky ľud a obyvateľov Libanonu, kde prebiehajú pozemné operácie izraelských ozbrojených síl.
Von der Leyenová zároveň zdôraznila, že antisemitské incidenty v Európe pribúdajú a zaviazala sa vyčleniť dodatočné finančné zdroje na boj proti tomuto fenoménu.
Josep Borrell, šéf diplomacie EÚ
(zdroj: TASR/AP)Potrebu prímeria opätovne zdôraznil aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
Borrell na sociálnej sieti X uviedol, že myšlienky predstaviteľov EÚ sú s rodinami vyše 1200 obetí brutálne zavraždených Hamasom vlani 7. októbra, ako aj s rukojemníkmi, ktorí musia byť okamžite oslobodení.
"Po roku sa utrpenie a násilie špirálovito rozrástli. Je čas na regionálne prímerie. Hneď teraz," odkázal Borrell.
Loading
...Olaf Scholz, nemecký kancelár
(zdroj: TASR/AP)Nemecký kancelár Olaf Scholz opätovne vyzýval na mier a riešenie situácie na Blízkom východe.
Spomienkové podujatia v Nemecku sa začali už skoro ráno súčasne v desiatkach miest po celom svete.
Organizátori uviedli, že cieľom je "zdieľať smútok Židov, prejaviť solidaritu so židovským štátom bez ohľadu na súčasnú politiku a postaviť sa proti antisemitizmu a antisionizmu".
Aktivisti sa zhromaždili pri Brandenburskej bráne v centre Berlína, aby prečítali mená vyše 1170 ľudí, ktorí zahynuli pri útoku militantného hnutia Hamas na Izrael v októbri minulého roka, a mená ďalších 255 osôb, ktoré hnutie zajalo.
"Drahí priatelia v Izraeli, cítime s vami, stojíme na vašej strane," povedal Scholz na otvorení konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji v meste Hamburgu na severe krajiny.
"Z každodennej skúsenosti s násilím a hladom nemôže vzísť nič dobré," zdôraznil kancelár. "Spolková vláda preto žiada prímerie, prepustenie rukojemníkov a politické rozhovory, aj keď sa zdá, že sú momentálne vzdialenejšie než kedykoľvek predtým," dodal.
Jediným riešením konfliktu je podľa Scholza dvojštátne riešenie, aby "Izraelčania a Palestínčania mohli žiť natrvalo bok po boku".
Úrady v nemeckom hlavnom meste nasadili viac ako 2000 policajtov, aby zabezpečili vigílie a udržali pokoj v metropole. V nedeľu večer sa v Berlíne uskutočnili aj protesty proti vojne v Pásme Gazy, pri ktorých došlo k zrážkam účastníkov s políciou.
Jean-Noël Barrot, francúzsky minister zahraničia
(zdroj: TASR/AP)Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot vyhlásil, že Hizballáh nesie významnú zodpovednosť za to, že Libanon zatiahol do vojny s Izraelom.
"V Libanone hrozí, že násilie uvrhne veľmi krehkú krajinu do trvalého chaosu, pričom to ohrozí bezpečnosť Izraela ešte viac ako doteraz," povedal Barrot počas návštevy Jeruzalema a dodal, že "Hizballáh nesie veľkú zodpovednosť za túto situáciu, keď zatiahol Libanon do vojny, ktorú si nevybral".
Šéf francúzskej diplomacie ukončil svoju cestu po Blízkom východe v Izraeli, kde si pripomenul výročie masakru hnutia Hamas, pri ktorom jeho bojovníci zabili približne 1200 Izraelčanov.
"Samotná sila nemôže zaistiť bezpečnosť Izraela. Vojenský úspech nemôže nahradiť politickú perspektívu," povedal Barrot s tým, že po roku vojny nastal čas na diplomaciu.
Barrot zopakoval, že je zvláštne vyzývať na prímerie a zároveň dodávať útočné zbrane. Doplnil, že podľa Francúzska, neoblomného obhajcu bezpečnosti Izraela, je nevyhnutné úprimne pristupovať k utrpeniu civilistov v Pásme Gazy, ale aj k vojenskej operácii v južnom Libanone.
Petr Pavel, český prezident
(zdroj: SITA/AP)Český prezident v deň prvého výročia bezprecedentného útoku Hamasu na Izrael vyzval na hľadanie cesty smerujúcej k udržateľnému mieru v regióne.
Kľúčom k riešeniu konfliktov je podľa neho dialóg a vzájomný rešpekt.
"K dnešnému smutnému výročiu útoku na Izrael dňa 7. októbra by som chcel zopakovať môj hlboký súcit so všetkými obeťami a ich rodinami," uviedol Pavel. Násilie a terorizmus nemajú podľa jeho slov v civilizovanej spoločnosti miesto.
"Zostaňme odhodlaní hľadať cestu k udržateľnému mierovému usporiadaniu a bezpečnosti. Naďalej verím, že dialóg a vzájomný rešpekt sú kľúčom k riešeniu konfliktov," dodal český prezident.
Loading
...Roberta Metsolová, predsedníčka europarlamentu
(zdroj: TASR/AP)Na prvá výročie teroristických útokov bojovníkov hnutia Hamas v Izraeli upozornila v Štrasburgu predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová.
Metsolová počas otvorenia prvého októbrového plenárneho zasadnutia EP zákonodarcom EÚ pripomenula hrôzy dňa, "ktorý bude navždy v znamení hanby".
"Nič a nikdy nemôže ospravedlniť masové vraždenie, znásilňovanie, únosy a mučenie, ku ktorým došlo pred rokom. Odvtedy sa len málokomu podarilo dostať späť k svojim milovaným. Európsky parlament bude aj naďalej robiť, čo môže, aby sme ich všetkých priviedli domov," povedala s odkazom na 251 unesených, ktorých bojovníci Hamasu odvliekli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.
Vlaňajšie útoky Hamasu 7. októbra spustili cyklus vojny, smrti a devastácie, pri ktorej zahynuli tisíce ľudí v Pásme Gazy, a viedli k nestabilite v celom regióne Blízkeho východu, pripomenula Metsolová.
Pri spomienke na obete útokov spred roka a na unesených Metsolová zdôraznila, že výzvy europarlamentu na okamžité prepustenie živých rukojemníkov zostávajú neochvejné.
"Naše výzvy na prímerie zostávajú rozhodné a naše snahy o deeskaláciu napätia zostávajú silné. Práca za skutočný, dôstojný, dlhodobý a udržateľný mier je neochvejná," povedala Metsolová v závere úvodného príhovoru.
Po ňom si europoslanci v štrasburskom sídle EP minútou ticha uctili pamiatku obetí a nevinných životov, ktoré si vyžiadali útoky spred roka.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
