Blinken presviedčal Izrael o pláne prímeria na hraniciach s Libanonom

NEW YORK. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa v noci na piatok v New Yorku stretol s izraelským ministrom pre strategické záležitosti Ronom Dermerom a diskutoval s ním o dôležitosti dosiahnutia dohody o 21-dňovom prímerí na izraelsko-libanonskej hranici.

Za návrat civilistov

Ide o návrh dohody, s ktorým prišli Spojené štáty, EÚ a ďalší spojenci. Dohoda o prímerí zahŕňa diplomatické urovnanie, ktoré umožní civilistom na oboch stranách izraelsko-libanonskej hranice vrátiť sa do svojich domovov.

Blinken v súvislosti s návrhom dohody a súčasnou situáciou v Libanone a Izraeli na stretnutí s Dermerom upozornil, že ďalšia eskalácia konfliktu Izraela s libanonským proiránskym hnutím Hizballáh len sťaží dosiahnutie tohto cieľa.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Hizballáh potvrdil úmrtie svojho veliteľa po izraelskom údere. Žiada o medzinárodný zásah Čítajte

S izraelským ministrom Blinken diskutoval aj o pokračujúcich snahách na dosiahnutie prímeria v palestínskom Pásme Gazy, ktoré by následne umožnilo prepustenie izraelských rukojemníkov, zmiernilo utrpenie palestínskeho ľudu a stanovilo podmienky na ukončenie vojny.

Blinken zdôraznil, že všetky strany musia prijať ťažké rozhodnutia potrebné na dosiahnutie dohody.

Blinken súčasne potvrdil, že Spojené štáty sú oddané ochrane bezpečnosti Izraela.

Netanjahu údajne súhlasil, ustúpil odporu koalície

Stretnutie Blinkena s Dermerom sa uskutočnilo v čase, keď sa americká administratíva netají nespokojnosťou s Netanjahuovým postojom k spomínanému plánu na 21-dňové prímerie v konflikte s Hizballáhom.

Washington tvrdí, že Netanjahu s plánom prímeria súhlasil, ale tento svoj postoj zmenil pod tlakom koaličných partnerov, ktorí ho presvedčili, že zintenzívnenie bojov proti Hizballáhu bude najlepší spôsob, ako dosiahnuť návrat obyvateľov severu Izraela do svojich domovov, odkiaľ ich vyhnali cezhraničné prestrelky s Hizballáhom.

Netanjahuova kancelária v reakcii na podráždenosť USA podľa správy Times of Israel z noci na piatok uviedla, že Netanjahu oceňuje úsilie Washingtonu a že Dermer v noci na piatok viedol v New Yorku rozhovory s cieľom dosiahnuť stanovený cieľ Izraela - návrat jeho evakuovaných občanov do ich domovov v pohraničných oblastiach na severe židovského štátu.

Macron podporil americký návrh

Situáciu na Blízkom východe počas návštevy v Kanade komentoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Povedal, že by bolo "chybou", keby Netanjahu odmietol prímerie v Libanone. Macron varoval, že v takom prípade by izraelský premiér musel prevziať zodpovednosť za eskaláciu v regióne.

"Návrh, ktorý bol predložený, je solídny," ozrejmil Macron na tlačovej konferencii s kanadským premiérom Justinom Trudeauom v Montréale. Dodal, že plán podporovaný Spojenými štátmi a EÚ bol pripravený v koordinácii s Netanjahuom.

Francúzsky prezident uviedol, že počiatočné reakcie Izraela na návrh nie sú "definitívne" a nastolil možnosť zvolať zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN k tejto téme s cieľom "zvýšiť tlak".

Libanonská opozícia je proti podpore Hamasu

Vodca opozičnej kresťanskej Libanonskej sociálnodemokratickej strany (Katáib) vyzval Hizballáh, aby prestalo s podporou vojny v palestínskom Pásme Gazy a sústredilo sa na politickú prácu v Libanone.

Predseda strany Katáib Samy Džamáíl vo štvrtkovom príspevku na sieti X vyzval Hizballáh, aby skoncoval s podporou Hamasu, ktorú "len využíva na ospravedlnenie svojich pokračujúcich ozbrojených zrážok s Izraelom", odovzdal svoje zbrane libanonskej armáde a pričlenil k nej aj svojich vojakov.

"Nejde tu o kapituláciu, ale o návrat k správe štátu. Je čas zjednotiť sa a vydať sa na spoločnú cestu s libanonským ľudom, a nie s Iránom, Hamasom alebo inými," napísal.

Hizballáh nedokáže účinne brániť Libanon

Džamáíl ďalej konštatoval, že vojna Izraela so šiitským hnutím "rozbila argument Hizballáhu, že jeho zbrane chránia Libanončanov", čím odkazoval na prestrelky v izraelsko-libanonskom pohraničí, ktoré sa zintenzívnili 8. októbra 2023 - deň po tom, ako Hamas a ďalšie ozbrojené palestínske skupiny podnikli vpád na juh Izraela, ktorý na to zareagoval mohutnou ofenzívou.

Vodca opozičnej strany Džamáíl vyzval Hizballáh na uznanie autority libanonského štátu a jeho armády, na uplatňovanie medzinárodných rezolúcií a vytvorenie podmienok pre voľbu prezidenta.

Post prezidenta Libanonskej republiky je neobsadený od 31. októbra 2022, keď sa skončil mandát Míšála Awna. Nového prezidenta sa nepodarilo zvoliť, pretože politické strany sa nedokážu dohodnúť na kompromisnom kandidátovi.

Hizballáh je šiitská politická i vojenská organizácia. Vznikla v roku 1982 zjednotením niekoľkých šiitských skupín v reakcii na izraelskú inváziu do Libanonu. Materiálne i finančne ho podporuje Irán.

Spoločne s hnutím Amal je Hizballáh jednou z dvoch hlavných politických strán zastupujúcich v Libanone šiitskú komunitu.