PRAHA. Prímerie v Pásme Gazy, kde od vlaňajšieho októbra prebieha vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, by mohlo zabrániť vypuknutiu širšej krízy na Blízkom východe.
Trauma, ktorú Izrael od októbrového útoku palestínskych kománd zažíva, sa podceňuje.
Aj takéto názory zazneli na diskusii o Blízkom východe, ktorá prebehla počas záverečného dňa medzinárodnej bezpečnostnej konferencie Globsec v Prahe.
Dosiahnutie prímeria
Dlhoročný egyptský diplomat a profesor na Americkej univerzite v Káhire Karim Haggag vyzdvihol počas panelovej diskusie vytrvalosť Spojených štátov, Egypta a Kataru, ktorí sa napriek doterajšiemu neúspechu naďalej snažia ako sprostredkovatelia prispieť k dosiahnutiu prímeria v Pásme Gazy.
Vedenie Hamasu aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu sú podľa Haggaga zapojení do veľmi tvrdého vyjednávania, v ktorom si obe strany kladú ťažko prijateľné požiadavky.
Profesor je však presvedčený, že kľúč k zastaveniu bojov má v rukách Biely dom, respektíve administratíva amerického prezidenta Joea Bidena.
Podobne to vidí aj riaditeľ saudskoarabského Centra pre strategické štúdie Mansúr Almarzúki. Americká vláda je však podľa neho momentálne paralyzovaná z dôvodu nadchádzajúcich novembrových prezidentských volieb, preto vyzval na opatrnosť pred akýmikoľvek očakávaniami, napríklad aj v podobe tlaku na Izrael zo strany USA.
Prímerie je potrebné dosiahnuť z humanitárnych dôvodov, dodal s odkazom na Medzinárodný súdny dvor (MSD), ktorý situáciu v Pásme Gazy podľa jeho slov označuje za "možnú genocídu". Vyzval tiež na prepustenie všetkých rukojemníkov "na oboch stranách".
Podpora Spojených štátov
Zakladateľ organizácie Ankara Global Advisory Group Hüseyin Bagci neočakáva, že sa v najbližšej dobe uzavrie v Gaze prímerie. Netanjahu má podľa neho plnú podporu Spojených štátov, preto sa každý štát na Blízkom východe vyhýba prijatiu akýkoľvek vojenských opatrení.
Domnieva sa, že krajiny mimo arabského sveta – Irán a Turecko – vyjadrujú v súčasnosti väčšie obavy nad udalosťami v Pásme Gazy než arabské krajiny a z tradične arabsko-izraelského konfliktu sa stal nearabsko-izraelský. Iránci by podľa neho bojovať nikdy nešli, ale do boja vedú ostatných.
Koby Huberman z Izraelskej regionálnej iniciatívy (IRI) vyhlásil, že otázka, či bude prímerie alebo nie, by mala byť adresovaná vedeniu Hamasu a novému vodcovi tohto hnutia Jahjú Sinwárovi.
Zároveň spochybnil mieru vplyvu, ktorú má Bidenova administratíva na Izrael. V tejto súvislosti uviedol, že v rámci americkej Demokratickej strany zaznievajú obavy, ktoré bránia Bielemu domu podniknúť ďalšie kroky. Na Netanjahua by podľa neho mali zatlačiť samotní Izraelčania, a nie Biden.
Ľudia nielen v tomto regióne, ale na celom svete podľa Hubermana stále podceňujú traumu, akú Izrael zažíva od útoku zo 7. októbra 2023. Jedným z dôsledkov tohto útoku je podľa jeho slov strata dôvery Izraela v akékoľvek partnerstvo v Palestínčanmi.
"Potrvá roky, kým sa táto dôvera vybuduje, ak vôbec. Závisí to od regionálnych aktérov, medzinárodného spoločenstva, ale aj od (samotných) Palestínčanov a Izraelčanov," dodal s tým, že riešenie súčasnej situácie nemožno hľadať v dávnej minulosti, no treba v tomto smere prichádzať s novými nápadmi.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
