Ukrajina Rusko Online: Dobyli sme Ňju-Jork, oznámili Rusi. Ukrajinci tvrdia, že stále odolávajú

Česká vláda spustila kampaň k výročiu 1968. Na budove jej úradu svieti nápis: Běž domů, Ivane! Go home, Russia! (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj označil situáciu na fronte pri Pokrovsku a Torecku na východe krajiny za ťažkú.

Rusi podľa televízneho vyjadrenia veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra Syrského v snahe podporiť svoju ofenzívu na východe Ukrajiny posielajú k Pokrovsku dodatočné sily, napísala agentúra Reuters.

Na Pokrovsk smeruje hlavný nápor terajšej ruskej ofenzívy v Doneckej oblasti, ktorá neustáva ani po vpáde ukrajinských síl do Kurskej oblasti na západe Ruska, uviedol Zelenskyj.

Ruské jednotky počas utorka podnikli 87 útokov, z ktorých viac ako tretina, 34, pripadla na úsek frontu pri Pokrovsku, uviedol ukrajinský generálny štáb v popoludňajšom prehľade situácie na bojisku.

Pri Torecku podľa ukrajinského velenia podnikli Rusi počas utorka 14 útokov. Generálny štáb v tejto súvislosti spomenul útok pri obci Ňju-Jork. Jej dobytie ohlásilo ruské ministerstvo obrany.

Ukrajinské úrady vyzvali v uplynulých dňoch civilistov na evakuáciu z Pokrovska a ďalších miest a obcí v okolí, ku ktorým sa priblížil front. Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny sa ruské sily v poslednom polroku zmocňovali približne dvoch kilometrov štvorcových denne v smere na Pokrovsk.

Pokrovsk je jednou z hlavných ukrajinských obranných pevností a kľúčovým logistickým uzlom v Doneckej oblasti. Jeho obsadenie Rusmi by ohrozilo obranu Ukrajincov, ich zásobovacie trasy a priviedlo by Moskvu bližšie k jej deklarovanému cieľu dobyť celú Doneckú oblasť, napísala predtým agentúra AP. (ČTK)

Ruský prezident Putin je na návšteve Čečenska. V severokaukazskej republike bol naposledy v decembri 2011.

Vtedy bol predsedom federálnej vlády

Putina na letisku v Groznom po vystúpení z vrtuľníka privítal čečenský vodca Ramzan Kadyrov, ktorý Moskvu podporuje vo vojne na Ukrajine, a ďalší čečenskí predstavitelia.

Kadyrov na platforme Telegram napísal, že šéfa Kremľa čaká "nabitý program".

"Vladimir Vladimirovič je napriek náročnému pracovnému dňu plný energie a pripravený navštíviť niekoľko miest v Čečensku," uviedol Kadyrov.

Štrnásťročný chlapec, ktorého na detskom ihrisku zranilo ruské ostreľovanie obce v Záporožskej oblasti, zomrel v nemocnici.

Oznámil to šéf oblastnej správy Ivan Fedotov. Ukrajinská polícia už skôr uviedla, že pri ostreľovaní Malokaterynivky boli zranené štyri deti vo veku od 11 do 17 rokov, ako aj 18-ročné dievča.

Zábery z miesta priameho zásahu ukázali vyhorený stánok pri detskom ihrisku, kde na pieskovisku ležali zanechané hračky. Dlažba okolo ihriska bola zakrvavená a na zemi ležali aj zakrvavené obväzy, použité na ošetrenie ranených, napísala agentúra Reuters.

Päť zranených - štyroch mužov vo veku od 30 do 70 rokov a jedného 14-ročného chlapca - oznámili po ruských útokoch na Cherson aj susednú oblasť, napísal na svojom webe denník Ukrajinská pravda. (ČTK)

Úder ruskej armády na Záporožskú oblasť na juhu Ukrajiny zasiahol detskú reštauráciu, pričom zranenia utrpeli tri deti.

Uviedol to šéf vojenskej administratívy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. „Zranené sú tri deti, jedno z nich je v kritickom stave. Takéto sú následky ruského útoku na obec Malokaterynivka v Záporožskej oblasti," povedal Fedorov.

Taktický úspech Syrského armády v kurskom oblúku sľubuje dôležitý dopad na náladu samotnej Ukrajiny. Píše Peter Schutz. (SME)

V Česku pôsobí aj ruská cirkev, ktorej hlavou je sankcionovaný patriarcha Kirill. Český senátor žiada preverenie jej činnosti. (TASR)

Rusko si predvolalo americkú diplomatku v súvislosti s prienikom amerických novinárov do ruskej Kurskej oblasti.

Ministerstvo zahraničia nekonkretizovalo, aké médiá má na mysli, no uviedlo, že pripravuje "nevyhnutné kroky, aby ich (reportérov) postavilo pred súd", vypočula si chargé d'affaires veľvyslanectva USA Stephanie Holmesová.

Niekoľko amerických médií v posledných dňoch zverejnilo reportáže zo Sudže - najväčšieho mesta, ktoré Ukrajinci v Rusku obsadili. Podľa rezortu ruskej diplomacie takéto činy ukazujú, že USA sú "priamym účastníkom" konfliktu s Kyjevom.

Ruskí predstavitelia už predtým ostro odsúdili niektoré západné médiá, že informujú z oblastí obsadených ukrajinskými silami od ich prekvapujúceho vpádu do Kurskej oblasti, ktorý sa začal 6. augusta.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) začala minulý týždeň trestné stíhanie voči redaktorke talianskej verejnoprávnej televízie RAI Stefanii Battistiniovej a kameramanovi Simoneovi Trainimu, ktorí sú obvinení z nelegálneho prekročenia hraníc v Kurskej oblasti. Ruské ministerstvo zahraničných vecí si predtým v tejto veci predvolalo taliansku veľvyslankyňu v Moskve Ceciliu Piccioniovú. (TASR)

Putin otvára Rusko odporcom liberálov. Uctievať musia tradičné ruské hodnoty. (SME)

Moskovský patriarchát kritizoval ukrajinský návrh zákazu náboženských organizácií spojených s Ruskom.

"Ide o nelegitímny čin, ktorý je hrubým porušením základných princípov slobody svedomia a ľudských práv," uviedol hovorca ruskej pravoslávnej cirkvi Vladimir Legojda v statuse zverejnenom v aplikácii Telegram.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová podľa agentúry Reuters uviedla, že Ukrajina likviduje "pravoslávie v jeho koreňoch" a vytvára "kvázipravoslávnu cirkev", ktorá používa podobné rituály, pričom však "konfiškuje chrámy a svätyne a predstiera, že ich používa podľa pravoslávnych zvykov.

Ale v skutočnosti sa tomu vysmieva. Preto musíme hovoriť o likvidácii pravoslávia na Ukrajine".

Ukrajinský parlament v utorok prijal zákon, ktorý priamo zakazuje činnosť ruskej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine a otvára cestu k rovnakému rozhodnutiu ohľadom ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) prepojenej predtým na moskovský patriarchát.

Za tento zákon hlasovalo 265 poslancov, proti ich bolo 29.

Ukrajinský parlament návrh zákona pritom neprerokoval v druhom čítaní, ale schválil ho hneď po otvorení schôdze. Odporcovia návrhu zákona totiž netrvali na prerokovaní svojich pozmeňujúcich návrhov, doplnila britská stanica BBC.

Zákon teraz pôjde na podpis k prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Očakáva sa, že zákon začne platiť 30 dní po jeho oficiálnom zverejnení vo vestníku, ale komunity UPC majú deväť mesiacov na to, aby "prerušili vzťahy s ruskou pravoslávnou cirkvou". Činnosť ruskej pravoslávnej cirkvi je podľa prijatého zákona na Ukrajine zakázaná.

Zákon predpokladá, že ukrajinské súdy na podnet úradov zakážu činnosť cirkví, ktoré sú súčasťou ruskej pravoslávnej cirkvi alebo sú s ňou spojené. UPC pritom nie je jedným právnym subjektom, ale pozostáva zo samostatných diecéz a farností – celkovo ich je asi 9000.

Súdne konania s týmito subjektmi by tak mohli pokračovať minimálne niekoľko mesiacov, takže reálny zákaz akýchkoľvek štruktúr UPC na Ukrajine môže nastať aj rok po podpise zákona prezidentom, poznamenala britská stanica BBC.

UPC patriaca pod moskovský patriarchát vyhlásila po vpáde ruskej armády na Ukrajinu nezávislosť od ruskej pravoslávnej cirkvi, ale formálne sa nevyhlásila za autokefálnu.

Ukrajinské úrady sa však domnievajú, že UPC vzťahy s Moskvou de facto neprerušila a že časť duchovných sa k Moskve naďalej hlási. Ukrajina sa však takýchto duchovných snaží odhaľovať - dôkazom je aj asi 70 trestných konaní začatých proti duchovným podozrivým z podpory Ruska a vojny na Ukrajine.

Bodom zlomu v cirkevných vzťahoch medzi Moskvou a Kyjevom boli aj udalosti z marca 2023, keď ukrajinské úrady vypovedali s UPC zmluvu o prenájme pozemkov a budov Kyjevsko-pečerskej lavry a požadovali vysťahovanie jej obyvateľov.

Na Ukrajine pôsobí aj autokefálna pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU), ktorá vznikla na konci roka 2018. Vláda v Kyjeve podporuje PCU, ktorá vznikla s pomocou a za podpory konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja I. Ruská pravoslávna cirkev to neuznala a PCU považuje za schizmatickú. (TASR)

Ekonomicky to pre Rusov nevyzerá vôbec dobre. Zvlášť, ak prihliadneme na neochotu plodiť potomkov, píš Petra Procházková. (SME)

Ukrajinci nútia ruskú armádu bojovať spôsobom, na ktorý nie je vycvičená. Nezáleží na veľkosti jednotiek, píše Ivan Kuhn. (SME)

Americká základňa Ramstein v Nemecku bude v septembri hostiť ďalšiu schôdzku o podpore Ukrajiny.

Členov Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny pozval americký minister obrany Lloyd Austin. Uskutoční sa 6. septembra.

Ministri obrany a armádni predstavitelia budú na stretnutí opäť rokovať o zvýšení podpory pre Ukrajinu.

Kontaktnú skupinu pre podporu Ukrajiny tvorí približne 50 krajín vrátane všetkých 32 členov Severoatlantickej aliancie. Septembrová schôdzka bude 24. v poradí, viacero rokovaní však prebehlo virtuálne. Prvé stretnutie sa uskutočnilo na základni Ramstein v apríli 2022, teda dva mesiace po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. (TASR)

Ruská Federálna bezpečnostná služba zadržala muža podozrivého z kyberútokov, konal vraj na pokyn Ukrajiny.

Podozrivého zamestnanca vedeckej inštitúcie zadržali v Moskve. Vyšetrovatelia tvrdia, že zadržaný proaktívne nadviazal kontakt s predstaviteľmi ukrajinských tajných služieb a po začatí tzv. špeciálnej vojenskej operácie - čo je eufemizmus používaný v Rusku pre vojnu rozpútanú voči Ukrajine - na ich pokyn vykonal DDoS útoky na kriticky dôležité objekty Ruskej federácie s cieľom poškodiť informačnú bezpečnosť Ruska.

Podľa vyšetrovateľov muž zbieral informácie o ruskom vojenskom personáli a pohyboch vojenskej techniky.

Okrem toho podozrivý priebežne prevádzal peniaze a kryptomenu na účty registrované na Ukrajine - slúžiť mali na nákup zbraní, vojenského materiálu a vybavenia ozbrojených síl Ukrajiny, tvrdí FSB, ktorá nezverejnil totožnosť zadržaného. Muž bol vzatý do vyšetrovacej väzby. (TASR)

Za uplynulý deň zabili ruské útoky v Doneckej oblasti piatich ukrajinských civilistov, tvrdí gubernátor oblasti Filaškin.

Ruskí vojaci podľa Filaškina počas uplynulého dňa zabili troch civilistov v obci Zarične, jedného v meste Toreck a jedného v meste Siversk. Okrem toho sedem civilistov utrpelo zranenia.

„Celkovo bolo za uplynulý deň deň z frontovej oblasti evakuovaných 3 426 ľudí vrátane 302 detí," uviedol Filaškin.

Ruské útoky napáchali aj rozsiahle materiálne škody, keďže zničili desiatky rodinných domov a viacposchodových obytných budov, administratívnych budov a poľnohospodárskych firiem. (SITA)

Na nákup bezpilotných lietadiel pre bezpečnostné sily a armádu ukrajinská vláda vyčlenila 24 miliárd hrivien.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ zároveň uviedol, že Kyjev urobil „skutočný prielom“ vo výrobe a používaní dronov.

Vláda Ukrajiny už podpísala kontrakty na nákup milión dronov. Bezpilotné lietadlá pritom vyrába už zhruba 500 ukrajinských spoločností.

(1 EUR = 45,85 UAH) (SITA)

Kurskú oblasť už opustilo 122-tisíc ľudí, oznámilo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Ruské ministerstvo obrany pre štátnu tlačovú agentúru TASS uviedlo, že ukrajinské sily v oblasti za deň prišli o 350 vojakov a 25 obrnených vozidiel vrátane štyroch tankov. Informácie Ruska nie je možné nezávisle overiť. (ČTK)

Ukrajinský parlament schválil návrh zákona umožňujúci zákaz ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Za návrh zákona hlasovalo v Najvyššej rade 265 poslancov. Zákon musí ešte podpísať ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ide o ďalší krok, v rámci ktorého Ukrajina prerušuje väzby so subjektmi, ktoré považuje za spriaznené s Moskvou.

Kyjev označil ukrajinskú pravoslávnu cirkvu, ktorá je historicky spojená s Ruskom, za ohnisko ruského vplyvu a za spoluvinníka invázie Kremľa na Ukrajinu, píše Reuters.

Predstavitelia cirkvi vyjadrili ešte koncom minulého roka sklamanie z navrhovaného zákona. Porušuje podľa nich Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý garantuje náboženskú slobodu.

Táto cirkev v máji 2022 oficiálne prerušila vzťahy s ruskou pravoslávnou cirkvou. Napriek tomu niektorí ukrajinskí poslanci obvinili jej vedúcich predstaviteľov zo spolupráce s ruskými duchovnými. (TASR)

Ukrajinská armáda naďalej drží obranu v severnej časti obce Ňju-Jork v Doneckej oblasti na východe krajiny.

„Naše jednotky sú v Ňju-Jorku a držia obranu. Kontrolujeme približne 20 percent (obce). Rusi postupujú vďaka veľkému počtu rezerv. My, žiaľ, takéto rezervy nemáme,“ konštatoval zdroj Ukrajinskej pravdy vo vedení 53. mechanizovanej brigády.

Do konca júna 2024 boli Ňju-Jork a Toreck poslednými obcami, kde sa frontová línia v porovnaní so stavom v roku 2014 nemenila. (SITA)

Stovky ruských hasičov už tretí deň bojujú s požiarom ropného skladu v Rostovskej oblasti, na ktorý zaútočili ukrajinské drony.

Počas utorka zasahuje približne 520 hasičov a podľa ruských úradov sa v uplynulých dňoch zranili už desiatky z nich. Požiar sa rozšíril na plochu 10-tisíc štvorcových metrov.

S plameňmi bojujú hasiči aj zo vzduchu pomocou lietadiel, keďže hasičské autá sa v dôsledku obrovskej horúčavy nemôžu k požiaru priblížiť. Horí alebo vyhorelo už 20 palivových zásobníkov, z ktorých každý má kapacitu 5000 kubických metrov. Podľa úradov však nehrozia žiadne výbuchy a nie sú ohrození ani civilisti.

Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev ešte v pondelok uviedol, že pri zásahu sa zranilo 41 hasičov, pričom viacerí mali stredne ťažké až ťažké popáleniny. Zranenia civilistov doteraz nehlásili.

Sklad ropy v priemyselnom areáli v meste Proletarsk sa stal terčom útoku dronu v noci na 18. augusta. Regionálne úrady uviedli, že dron bol síce zostrelený, ale padajúce trosky spôsobili požiar. V nedeľu ráno bol areál terčom ďalšieho dronového útoku, preto museli hasenie prerušiť.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl uviedol, že útok na priemyselný areál s ropným skladom v Proletarsku zorganizovala vojenská rozviedka ukrajinského ministerstva obrany v spolupráci s jednotkami ukrajinskej armády.

Podľa ukrajinského generálneho štábu sú v Proletarsku uskladnené ropné produkty, ktoré sa okrem iného používali pre potreby ruskej armády.

Blogeri publikujúci na platforme Telegram tvrdia, že v skladovom areáli v Proletarsku došlo aj k výbuchu. Zverejnili aj video so stĺpom ohňa a dymu a kričiacimi hasičmi a záchranármi.

Za časť príjmov zo zmrazeného ruského majetku v Európskej únii kúpi Česko muníciu pre Ukrajinu.

Tieto dodávky by na Ukrajinu mali doraziť v najbližších mesiacoch. V utorok to oznámilo české ministerstvo obrany.

Postup bude podľa rezortu obdobný ako v iných prípadoch z muničnej iniciatívy. Ministerstvo sprostredkuje muníciu podľa požiadaviek darcu peňazí, v tomto prípade EÚ, aby sa naplnili urgentné vojenské potreby, ktoré špecifikuje Ukrajina.

Podľa českej ministerky obrany Jany Černochovej je to ďalšia ukážka dôvery zahraničných partnerov v efektivitu českého projektu.

"Práve na základe úspechu tejto iniciatívy nás Európska únia pred niekoľkými týždňami oslovila, aby sme výnosy zo zrazených aktív využili na zaobstaranie munície pre Ukrajinu," priblížila Černochová.

Dodávky financované z výnosov zmrazených aktív ruskej centrálnej banky by na Ukrajinu mali podľa rezortu doraziť v najbližších mesiacoch. Ide tak podľa neho o dôležitú pomoc, ktorá sa čoskoro prejaví priamo na bojisku.

"Aj v tomto prípade ide o dodávky citlivého vojenského materiálu krajine, ktorá je vo vojne proti agresorovi. Nie je teda možné povedať podrobnosti, pretože by sme tým pomoc Ukrajine mohli ohroziť," povedala ministerka. Dodala len, že vďaka týmto financiám Ukrajine zaobstarajú niekoľko stotisíc kusov veľkorážovej munície.

Členské štáty EÚ v máji rozhodli, že výnosy zo zmrazených ruských aktív budú použité na okamžitú vojenskú podporu Ukrajiny. Celková výška týchto prostriedkov je 1,4 miliardy eur.

Český senátor Lukáš Wagenknecht (Piráti) nedávno uviedol, že munícia, ktorú Česko nakupuje pre Ukrajinu v rámci muničnej iniciatívy, je predražená. Výsledkom podľa neho je, že Ukrajinci jej dostávajú menej, ako by mali. Rezort obrany sa proti tomu ostro ohradil, ceny sú podľa neho "obvyklé a primerané". (TASR)

Počas uplynulého dňa stratilo Rusko na Ukrajine 1 330 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 601 800.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 26 obrnených bojových vozidiel pechoty, 52 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 518 tankov, 16 521 obrnených bojových vozidiel pechoty, 17 156 delostreleckých systémov a 1 166 raketometov.

Rusko zvýšilo počet kontrol zameraných na nájdenie dezertérov na okupovaných územiach na východe Ukrajiny.

Konštatuje to ukrajinské Centrum národného odporu.

Ruské velenie podľa centra stále aktívne používa útoky ľudských vĺn a s tým sa zvýšil počet neoprávnených opustení pozícií v ruských ozbrojených silách.

Rusi už zvýšili počet jednotiek, ktorých cieľom je zabrániť ústupu a dezertérstvu, a tie za týmto účelom prehľadávajú veľké mestá.

Rusko tento mesiac už piatykrát podniklo raketový útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev.

Ukrajinské ozbrojené sily uviedli, že podľa počiatočných správ bola protivzdušná obrana Kyjeva pri odrazení útoku úspešná.

Raketový úder na ukrajinskú metropolu prišiel po dronovom útoku, ktorý Rusko podniklo ešte v pondelok neskoro večer. Vojenská správa Kyjeva uviedla, že k škodám ani zraneniam nedošlo ani pri jednom z útokov.

Armáda spresnila, že Rusko útočilo riadenými strelami. Svedkovia v utorok skoro ráno počuli explózie, ktoré zneli ako zásah protivzdušnej obrany na predmestiach Kyjeva.

V ukrajinskej metropole tento mesiac vyhlásili letecký poplach už 41-krát, uviedla armáda. (TASR)

V ukrajinskom Ternopile vypukol počas leteckého poplachu rozsiahly požiar, oznámili tamojšie úrady.

Ľudí vyzvali, aby zostali vo svojich domovoch, informuje agentúra Reuters.

"Zbytočne nevychádzajte z domu, čo najviac obmedzte pobyt detí vonku, zatvárajte okná," napísali úrady v aplikácii Telegram.

Dodali, že záchranné zložky pracujú na uhasení požiaru. Bezprostredne nie je jasné, čo ho spôsobilo a kde horí.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že v priebehu utorka zostrelili tri rakety a 25 dronov vyslaných z Ruska. Ruské útoky cielili na deväť oblastí v strede, na severe a juhu krajiny, spresnili v aplikácii Telegram. (TASR)

Bielorusko tvrdí, že na hranice s Ukrajinou vyslalo vojenské lietadlo, sily protivzdušnej obrany a ďalšie zbrane.

Prezident Alexandr Lukašenko len deň predtým vyhlásil, že v pohraničnom regióne nasadil takmer tretinu ozbrojených síl krajiny, informuje agentúra Reuters.

"Skupina bola značne rozšírená a v tejto chvíli vykonáva svoju službu na južnej hranici našej krajiny," uviedol veliteľ bieloruského letectva a protivzdušnej obrany Andrej Lukianovič pre štátnu stanicu CTV.

Na hranicu boli podľa neho rozmiestnené letecké jednotky i sily protileteckej obrany, ako aj rádiová technika.

Niekoľko dní po prekvapivej ukrajinskej ofenzíve na územie Ruska Lukašenko - lojálny spojenec Putina - obvinil Kyjev z agresívnej politiky a z toho, že na hranice s Bieloruskom nasadil 120-tisíc vojakov, píše Reuters.

Ukrajina uviedla, že nezaznamenala zvýšenie počtu bieloruských vojakov na hraniciach a Lukašenkove vyjadrenia označila za "rétoriku" zameranú na uspokojenie Putina, ktorý Bielorusko využil pri svojej invázii na Ukrajinu vo februrári 2022.

Lukianovič pre CTV dodal, že Bielorusko v tomto roku očakáva ďalšie dodávky vojenských lietadiel od Moskvy a Bielorusko podľa neho vynakladá úsilie na posilnenie svojich protidronových systémov. (TASR)

Ukrajinská armáda uviedla, že jej jednotky boli vystavené útokom zo strany ruských síl v okolí miest Toreck a Pokrovsk.

Moskva v Doneckej oblasti v súčasnosti dosahuje územné zisky.

V okolí Torecka zaútočili ruské jednotky na ukrajinských vojakov v priebehu pondelka 21-krát, spresnili ukrajinské ozbrojené sily. Niektoré z útokov pritom pokračovali aj po zotmení.

Vo vyhlásení ukrajinskej armády sa tiež uvádza, že pri meste Pokrovsk došlo v priebehu pondelka k 63 potýčkam. Front pri Pokrovsku je oblasťou najintenzívnejších bojov na východe Ukrajiny s rekordným počtom stretov, ktoré zaznamenali v priebehu uplynulého týždňa, píše Reuters.

Pokrovsk, v ktorom stále žije približne 53-tisíc ľudí, je jedným z hlavných ukrajinských obranných bodov a kľúčovým logistickým uzlom v Doneckej oblasti. Podľa miestnych úradov Rusi týmto smerom postupujú rýchlo. Ukrajinské úrady v pondelok nariadili rodinám s deťmi v meste Pokrovsk a okolí, aby sa okamžite evakuovali. (TASR)

Ukrajina by mohla vstúpiť do NATO, i keby časť jej územia okupovalo Rusko, tvrdí český prezident Petr Pavel.

Lídri členských krajín NATO na júlovom summite vo Washingtone prisľúbili, že Ukrajinu budú podporovať v jej "nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v Aliancii". Kyjev však nedostal pozvánku ani časový harmonogram pristúpenia, o ktoré sa vojnou zmietaná krajina usiluje.

"Nemyslím si, že úplná obnova kontroly (Ukrajiny) nad celým územím je nevyhnutnou podmienkou (jej vstupu do NATO - pozn. TASR). Ak dôjde k demarkácii, hoci aj administratívnej hranice, potom môžeme túto administratívnu hranicu považovať za dočasnú a prijať Ukrajinu do NATO na území, ktoré bude v tom čase kontrolovať," povedal Pavel v rozhovore pre český portál Novinky.cz a denník Právo.

V prospech tejto myšlienky argumentoval aj situáciou z čias studenej vojny. Vtedy podľa neho došlo k "rozdeleniu Nemecka, ktoré neprijali všetky západné štáty, a hoci jeho časť bola okupovaná Sovietskym zväzom, zvyšok Nemecka bol v roku 1955 prijatý do NATO".

"Myslím si, že existuje technické aj právne riešenie, ako umožniť Ukrajine vstúpiť do NATO bez toho, aby sa Aliancia dostala do konfliktu s Ruskou federáciou," dodal. K takémuto kroku by podľa neho bolo možné pristúpiť po tom, ako si Rusko a Ukrajina uvedomia, že vo vojne sa nedá ďalej pokračovať a začnú rokovať.

Prípadná dohoda medzi bojujúcimi stranami by podľa českého prezidenta mohla znamenať, že Moskva by dlhodobo okupovala časť ukrajinského územia, avšak bez toho, že by so zmenou medzinárodných hraníc na základe agresie súhlasili demokratické štáty, hoci by dohodu rešpektovali.

Odborník na bezpečnosť Oldřich Bureš z pražskej Metropolitnej univerzity podľa Noviniek vidí v scenári o Ukrajine, ako ho načrtol Pavel, isté trhliny.

Pre vstup do NATO je podľa jeho slov potrebné vyriešiť cezhraničné vzťahy, a síce že nesmie prebiehať vojnový konflikt. Teoreticky to však možné je, ak s tým budú súhlasiť všetky členské štáty Aliancie, dodal. "A je veľkou otázkou, či by s tým súhlasili. Veľmi o tom pochybujem, bez ohľadu na to, kde by bola hranica," dodal.