Ukrajinská operácia v Rusku pokračuje, Putin sa ku Kursku prestal vyjadrovať (SME Minúta)

Ukrajina by mohla vstúpiť do NATO, i keby časť jej územia okupovalo Rusko, tvrdí český prezident Petr Pavel.

Lídri členských krajín NATO na júlovom summite vo Washingtone prisľúbili, že Ukrajinu budú podporovať v jej "nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v Aliancii". Kyjev však nedostal pozvánku ani časový harmonogram pristúpenia, o ktoré sa vojnou zmietaná krajina usiluje.

"Nemyslím si, že úplná obnova kontroly (Ukrajiny) nad celým územím je nevyhnutnou podmienkou (jej vstupu do NATO - pozn. TASR). Ak dôjde k demarkácii, hoci aj administratívnej hranice, potom môžeme túto administratívnu hranicu považovať za dočasnú a prijať Ukrajinu do NATO na území, ktoré bude v tom čase kontrolovať," povedal Pavel v rozhovore pre český portál Novinky.cz a denník Právo.

V prospech tejto myšlienky argumentoval aj situáciou z čias studenej vojny. Vtedy podľa neho došlo k "rozdeleniu Nemecka, ktoré neprijali všetky západné štáty, a hoci jeho časť bola okupovaná Sovietskym zväzom, zvyšok Nemecka bol v roku 1955 prijatý do NATO".

"Myslím si, že existuje technické aj právne riešenie, ako umožniť Ukrajine vstúpiť do NATO bez toho, aby sa Aliancia dostala do konfliktu s Ruskou federáciou," dodal. K takémuto kroku by podľa neho bolo možné pristúpiť po tom, ako si Rusko a Ukrajina uvedomia, že vo vojne sa nedá ďalej pokračovať a začnú rokovať.

Prípadná dohoda medzi bojujúcimi stranami by podľa českého prezidenta mohla znamenať, že Moskva by dlhodobo okupovala časť ukrajinského územia, avšak bez toho, že by so zmenou medzinárodných hraníc na základe agresie súhlasili demokratické štáty, hoci by dohodu rešpektovali.

Odborník na bezpečnosť Oldřich Bureš z pražskej Metropolitnej univerzity podľa Noviniek vidí v scenári o Ukrajine, ako ho načrtol Pavel, isté trhliny.

Pre vstup do NATO je podľa jeho slov potrebné vyriešiť cezhraničné vzťahy, a síce že nesmie prebiehať vojnový konflikt. Teoreticky to však možné je, ak s tým budú súhlasiť všetky členské štáty Aliancie, dodal. "A je veľkou otázkou, či by s tým súhlasili. Veľmi o tom pochybujem, bez ohľadu na to, kde by bola hranica," dodal.

Ukrajinské sily ovládli v ruskej Kurskej oblasti viac ako 1250 kilometrov štvorcových a 92 obcí, vyhlásil Zelenskyj.

Keby západní partneri dovolili Kyjevu použiť strely ďalekého dosahu proti Rusku, nebola by operácia v Kurskej oblasti potrebná, citovala ukrajinského prezidenta agentúra Reuters, ktorý vystúpil v Kyjeve pred ukrajinskými veľvyslancami.

Zelenskyj tiež vyzval západných partnerov, aby dovolili Ukrajine použiť zbrane dlhého dosahu na zastavenie ruského postupu na východe Ukrajiny. "Ukrajina môže zastaviť postup ruskej armády jediným rozhodnutím, ktoré očakávame od našich partnerov," vyhlásil podľa agentúry AFP.

Kurská operácia podľa Zelenského vyvracia predstavy o pomyselných "červených čiarach" ako neprekonateľných medziach, vytýčených ruským prezidentom Vladimirom Putinom vo vojne proti Ukrajine.

"Ešte pred pár mesiacmi by veľa ľudí vo svete - keby počuli, že plánujeme takúto operáciu - povedali, že to je nemožné a že je to prekročenie tej najčervenšej zo všetkých červených čiar existujúcich v Rusku. Ale teraz ospravedlňuje skutočný úspech našich vojakov na druhej strane hranice a Putinova neschopnosť ochrániť svoje územie," uviedol Zelenskyj v prejave, ktorý zverejnil na facebooku.

"Naša aktívna preventívna obrana je najúčinnejšia protiopatrenia proti ruskému teroru," zdôraznil Zelenskyj.

Súčasne usúdil, že dobytím ruského mestečka Sudža sa rúca "celý naivný, iluzórny koncept tzv. červených čiar vo vzťahu k Rusku", ktorý podľa Zelenského ovládal pohľad niektorých západných partnerov na vojnu.

"Svet vidí, že všetko v tejto vojne závisí iba od odvahy – od našej odvahy a od odvahy našich partnerov," povedal a zdôraznil, že pri súlade Ukrajiny a jej partnerov nezostane Rusku nič iné, len pristúpiť na spravodlivý mier.

Ruský prezident Putin sa prestal verejne vyjadrovať k situácii v Kurskej oblasti, upozornili The Moscow Times.

Od porady s vojenskými veliteľmi a gubernátormi 12. augusta ani raz nekomentoval prvý vpád armády cudzieho štátu na ruské územie od druhej svetovej vojny.

The Moscow Times píšu, že Putin sa celý týždeň radšej venoval iným veciam, od rokovaní s prezidentom palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom, ktorému sľúbil "nezabudnúť na Gazu", až po cestu do Baku, kde vyslovil želanie zohrať úlohu pri nastolení mieru na južnom Kaukaze.

Toto dianie svedčí o tom, že Putin absolútne stráca zmysel pre to, čo je na programe dňa najdôležitejšie, myslí si politológ Abbás Galljamov. "Rusi to všetko vidia a sú ohromení tým, že pre prezidenta sú potreby Palestínčanov a obetí arménsko-azerbajdžanskej vojny dôležitejšie ako utrpenie obyvateľov Kurskej oblasti," dodal.

Analytik Mark Galeotti sa však domnieva, že u Putina nie je neobvyklé, že sa počas krízy sám "odreže" od diania. Podobne sa počas pandémie covidu-19 zatvoril vo svojej rezidencii. Galeotti považuje za príznačný Putinov rys, že vážne problémy prenáša na niekoho iného.

"To, čo sa stalo v pohraničných oblastiach, sa musí vyhodnotiť a samozrejme sa tak stane. Ale teraz je hlavné vyriešiť aktuálne úlohy (...) a hlavná úloha nepochybne leží pred ministerstvom obrany, ktoré musí vytlačiť, vyhnať nepriateľa z nášho územia a spolu s pohraničnou strážou zabezpečiť spoľahlivú ochranu štátnej hranice," vyhlásil Putin na porade 12. augusta.

"Nepriateľ určite dostane patričnú odpoveď a všetky ciele, ktoré sme si vytýčili, budú bez akejkoľvek pochybnosti dosiahnuté," zdôraznil. (ČTK)

Štvorica vojakov, z ktorých najmenej traja sú z čečenskej jednotky Achmat, rabovali na území ruskej Kurskej oblasti.

Oddiel Achmat tam bol vyslaný spolu s ďalšími jednotkami ruskej armády s cieľom zastaviť cezhraničnú operáciu ukrajinských ozbrojených síl.

Informoval o tom v pondelok britský denník Daily Mail, ktorý k svojmu článku pripojil aj fotografie z videa nasnímaného bezpečnostnými kamerami počas rabovania.

Daily Mail napísal, že vojaci využili chaos, ktorý po invázii ukrajinských jednotiek vládne v pohraničí na západe európskej časti Ruska, na krádež tovaru z obchodu s mobilnými telefónmi.

Zdokumentovaná krádež sa odohrala v obchode MegaFon v meste Gluškovo, kde minulý týždeň ruské úrady nariadili povinnú evakuáciu civilistov a ktoré sa momentálne nachádza v prvej línii bojov na ruskom území. Mesto je zatiaľ pod kontrolou ruskej armády.

Rabujúci vojaci si cestu do obchodu prerazili rozbitím okna. Na videu vidno, ako následne v obchode rozbíjajú vitríny a plnia si vrecká mobilmi. Za pomoci hasiaceho prístroja prerazia aj dvere skladu. V tom okamihu si jeden z nich všimne bezpečnostnú kameru, ktorú následne rozbijú.

Predpokladá sa, že najmenej traja zo štvorice rabujúcich vojakov patria k elitnej čečenskej útočnej jednotke Achmat. Fakt, že ide o príslušníkov jednotky Achmat, potvrdil aj predstaviteľ regionálnej vlády Roman Aľochin. Uviedol však súčasne, že "každá rodina má svoju čiernu ovcu", pričom dodal, že rabovanie už bolo nahlásené príslušným orgánom. Vyzval na nahlásenie prípadných ďalších podobných incidentov.

Podľa článku denníka Daily Mail dvaja z podozrivých z rabovania už boli vzatí na zodpovednosť. "Nielenže kradli, ale aj znevážili uniformu našich bojovníkov – našej ruskej armády," doplnil Aľochin.

Ruskí provojnoví blogeri na margo aktivít čečenských obrancov rusko-ukrajinskej hranice v Kurskej oblasti napísali, že jednotka Achmat nekládla ukrajinským ozbrojeným silám postupujúcim do hĺbky ruského územia žiaden odpor. (TASR)

WHO od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu potvrdilo 1 940 ruských útokov na ukrajinské zdravotníctvo.

Je to podľa nich dosiaľ najvyšší zaznamenaný počet v rámci akejkoľvek humanitárnej krízy vo svete. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

Podľa WHO 86 percent týchto útokov zasiahlo zdravotnícke zariadenia, pričom značná časť takýchto útokov zahŕňala ťažké zbrane. Útoky na zdravotnícke zariadenia overené WHO sa navyše od decembra 2023 výrazne zintenzívnili a odohrávajú sa takmer denne.

Ruské útoky tiež od februára 2022 zničili alebo poškodili v priemere 200 sanitiek ročne.

Zvyšuje sa aj miera obetí. Za rok 2023 hovorí WHO o 24 úmrtiach zdravotníckych zamestnancov a pacientov, od januára do polovice augusta 2024 už zdokumentovala 34 úmrtí. Tohtoročný počet zranených tiež presiahol celkové počty za roky 2022 a 2023 a bol na úrovni 229 ľudí.

WHO uvádza, že 42 percent všetkých útokov od roku 2022 bolo zameraných na služby primárnej zdravotnej starostlivosti. Sekundárna zdravotná starostlivosť predstavovala väčšinu zranení a úmrtí v roku 2024, pričom jeden z piatich útokov mal za následok zranenie. V prípade pohotovostnej lekárskej starostlivosti mal každý druhý útok za následok zranenia.

Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva v júli uviedlo, že ruské útoky od začiatku invázie úplne zničili budovy 99 ukrajinských zdravotníckych zariadení, pričom celkovo bolo zasiahnutých viac ako 200 zariadení. (SITA)

Bielorusko neplánuje brániť migrantom z krízových regiónov prechádzať cez jeho územie smerom do krajín Európskej únie.

"Dávate mi na krk slučku v podobe sankcií a potom požadujete, aby som chránil EÚ pred prílevom týchto migrantov? To sa nestane," vyhlásil Západom neuznaný bieloruský prezident Lukašenko v rozhovore pre ruskú televíziu.

Európska únia a predovšetkým Poľsko obviňujú ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho spojenca Lukašenka, že od roku 2021 úmyselne posielajú nelegálnych migrantov do EÚ a poskytujú im víza aj prevoz. Hlavná migračná trasa vedie cez Bielorusko k poľským hraniciam.

Šéf poľskej diplomacie Radek Sikorski ešte v júni povedal, že cieľom tohto konania Moskvy a Minsku je ukázať celej Európe, že "vonkajšia hranica EÚ nie je kontrolovaná so zámerom vyvolať politický efekt - posilniť krajnú pravicu, ktorá sľubuje rozvrátenie Európy zvnútra".

Poľsko pozdĺž veľkej časti svojej východnej hranice vybudovalo 5,5 metra vysoký plot a posilnilo aj elektronické sledovacie systémy. Aj napriek tomu však podľa DPA denne dochádza k pokusom o prekročenie hranice. Poľskí pohraničníci zaznamenali za posledné tri dni až 201 takýchto prípadov. (TASR)

V Minsku sa začal súd v kauze zničenia ruského lietadla včasnej výstrahy A-50, ku ktorému došlo vlani vo februári.

Na súde sa začal proces s 12 obvinenými v súvislosti s útokom dronu na leteckú základňu Mačuliščy neďaleko bieloruského hlavného mesta.

Došlo k nemu koncom februára 2023 a poškodené pri ňom bolo ruské vojenské lietadlo A-50, píše TASR.

Ako na svojom webe s odvolaním sa na ľudskoprávnu organizáciu Viasna napísala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), obžalovaní boli - mnohí v neprítomnosti - obvinení z vlastizrady, terorizmu, napomáhania extrémistickým aktivitám, ich financovania a z organizovania a prípravy aktivít, ktoré mohli narušiť verejný poriadok.

Obvinení boli aj z úmyselného poškodzovania vozidiel, nelegálneho zaobchádzania so zbraňami a výbušninami a z účasti na výcviku zručností použiteľných pri teroristických činoch.

Vodca bieloruskej protivládnej skupiny ByPol Aľaxandr Azarau v júli minulého roka vyhlásil, že útok na leteckú základňu Mačuliščy, pri ktorom bolo poškodené ruské lietadlo včasného varovania a riadenia A-50, bol spoločnou akciou aktivistov ByPolu a ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU.

Vojenské lietadlo A-50 je špeciálnou úpravou známeho dopravného lietadla typu Il-76. Britská stanica BBC o lietadlách tohto typu hovorí ako o lietajúcich radaroch, pretože môžu sledovať aktivitu vo vzduchu aj na zemi a umožňujú ruskému veleniu študovať polohu a štruktúru ukrajinskej protivzdušnej obrany a monitorovať lety ukrajinského letectva.

A-50 sa tiež podieľa na riadení vzdušného boja. Lietadlo poskytuje stredisku velenia vzdušných operácií presný obraz vzdušného priestoru v reálnom čase.

Lietadlo A-50, ktoré prvýkrát uviedli do služby na sklonku sovietskej éry, môže skenovať oblasť s rozlohou niekoľko sto kilometrov a vyhľadávať nepriateľské lietadlá, lode a rakety, napísala svojho času agentúra Reuters, ktorá prirovnala ruské lietadlo k západným strojom AWACS. (TASR)

V Rostovskej oblasti stále horí sklad, na ktorý zaútočili drony. Pri hasení sa zranili desiatky hasičov, tvrdí gubernátor.

Informovali o tom ruská služba BBC a nezávislý server Meduza s odvolaním sa na miestne úrady. Ukrajina sa k dronovému útoku prihlásila.

Gubernátor Vasilij Golubev v nedeľu ráno oznámil, že ruská protivzdušná obrana odrazila útok nepriateľského dronu, ale kvôli padajúcim troskám začala horieť motorová nafta v areáli priemyselných skladov v Proletarsku.

Večer úrady oznámili, že sa situácia skomplikovala, píše BBC. Podľa Meduzy je v Proletárskom okrese vyhlásený stav núdzovej situácie.

"Hasiči pokračujú v likvidácii požiaru," napísal na telegrame Golubev. "Viac ako 40 hasičov sa obrátilo na centrálnu okresnú nemocnicu Proletárskeho okresu. Hospitalizáciu potrebovalo 18 z nich, päť ich je v súčasnosti na jednotke intenzívnej starostlivosti," doplnil gubernátor.

Podľa Meduzy sklad pohonných látok napadol najprv dron v noci na nedeľu a v nedeľu ráno na už horiace skladisko zaútočili ďalšie bezpilotné lietadlá. Hasenie požiaru preto muselo byť prerušené, uviedli miestne úrady.

Generálny štáb ukrajinskej armády medzitým oznámil, že útok na sklad s pohonnými látkami vykonala ukrajinská vojenská rozviedka HUR spoločne s armádou. Na mieste bola podľa neho uskladnená ropa a ropné produkty, ktoré využíva okrem iného ruská armáda, ktorá na Ukrajine vedie vojnu.

Obyvatelia ruskej Sudže, ktorú obsadili Ukrajinci, sa chcú vrátiť pod ruskú kontrolu. Na Ukrajincov sa však nesťažujú. (Washington Post)

Britská podpora Ukrajiny zostáva neochvejná, odkázal hovorca premiéra Starmera v reakcii na vyjadrenie Zelenského.

Ukrajinský prezident cez víkend uviedol, že podpora zo strany Londýna oslabuje. 

Zelenskyj poznamenal, že aj keď britské vedenie od začiatku vojny s Ruskom zachránilo tisíce životov, podpora sa v poslednom čase „spomalila“.

„Premiér zostáva úplne rozhodný vo svojej podpore Ukrajine,“ reagoval na to Starmerov hovorca.

Labourista Starmer sa stal britským ministerským predsedom v júli, keď po jasne vyhraných voľbách vystriedal vo funkcii konzervatívca Rishiho Sunaka.

Británia patrí od začiatku ruskej agresie vo februári 2022 k najväčším podporovateľom Kyjiva. Do konca júna tohto roku podľa nemeckého inštitútu IfW poskytla Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 8,9 miliardy eur. (ČTK)

Ruské úrady vyhlásili nadáciu herca Georgea Clooneyho a jeho manželky za nežiaducu, čím jej zakázali činnosť v krajine.

Ruská generálna prokuratúra oznámila, že Clooney Foundation for Justice pracuje na diskreditácii Ruska.

„Aktívne podporuje pseudopatriotov, ktorí opustili krajinu, členov zakázaných extrémistických združení a teroristických organizácií," uviedla prokuratúra na platforme Telegram.

Nadácia, ktorú založili v roku 2016, sa venuje vyšetrovaniu prípadov porušovania ľudských práv. Ako uvádza na svojej webstránke, „aktívne vyšetruje vojnové zločiny na Ukrajine“.

Ruské ministerstvo tvrdí, že jeho jednotkám sa podarilo obsadiť mestečko Zalizne neďaleko Torecka v Doneckej oblasti.

Ofenzíva Ruska smerom na mesto Toreck preto ďalej postupuje, hoci ruské jednotky musia odolávať ukrajinskej invázii na vlastnom území v Kurskej oblasti. Informujú o tom agentúry Reuters, AFP a DPA.

Mestečko Zalizne sa nachádza na predmestí Torecka. Rusko pri informovaní o jeho dobytí použilo názov Arťomovo, ktorý obec niesla v sovietskych časoch. Pred začatím celoplošnej invázie na územie Ukrajiny malo približne päťtisíc obyvateľov.

Reuters poukazuje, že dobytím Zalizneho sa frontová línia posúva ďalej na Toreck, ktorý je jedným z dôležitých centier ukrajinskej obrany na Donbase. Pred vypuknutím celoplošnej vojny v meste žilo 30-tisí ľudí.

Banícke mesto Toreck sa nachádza neďaleko pôvodnej frontovej línie medzi Ukrajinou a územiami bývalej neuznanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky. Prvé dva roky od začiatku invázie v roku 2022 zaznamenalo Rusko v tejto oblasti postup iba o niekoľko kilometrov.

Od pádu kľúčovej obce Avdijivka vo februári tohto roka sa však ruským silám darí prelamovať ukrajinskú obranu a postupujú smerom do Torecka, ako aj neďalekého Pokrovska, pripomína Reuters.

DPA uvádza, že Rusko sa stále snaží ovládnuť celý Donbas a v tamojšej ofenzíve pokračuje aj navzdory pretrvávajúcej cezhraničnej operácii ukrajinských síl v ruskej Kurskej oblasti. (TASR)

Nemecko odmieta tvrdenia, že obmedzí svoju vojenskú pomoc pre Ukrajinu, uviedol hovorca vlády Büchner.

Informovala o tom agentúra AFP a webová stránka berlínskeho denníka Tagesspiegel.

"Nemecko je naďalej úplne zapojené a naďalej platia slová nemeckého spolkového kancelára, že podpora bude Ukrajine poskytovaná tak dlho, kým to bude potrebné," povedal Büchner.

Nikto vrátane Putina by nemal dúfať, že Nemecko v tejto oblasti poľaví. "Správy naznačujúce, že pomoc obmedzujeme, sú jednoducho nepresné," povedal.

Nemecko tento rok na vojenskú pomoc Ukrajine vyčlenilo približne 7,1 miliardy eur, uvádza na oficiálnej webovej stránke nemecká vláda.

Na budúci rok plánuje poskytnúť štyri miliardy eur, tieto prostriedky však ešte môže zvýšiť nemecký parlament, ktorý tak urobil aj tento rok, píše Tagesspiegel.

Denník pripomína, že Nemecko by tento rok malo Kyjevu dodať ešte štyri systémy protivzdušnej obrany IRIS-T, desať samohybných protilietadlových systémov Gepard, 16 samohybných húfnic, desať tankov Leopard, bojové drony a tisíce kusov munície a streliva. (TASR)

Ukrajina plní v Rusku svoje ciele, uviedol Zelenskyj. Podľa neho pokračujú boje v smere na Pokrovsk a obrana mesta Toreck.

Ukrajinský prezident to povedal s odvolaním sa na vývoj bojov v ruskej Kurskej oblasti. Podrobnosti neuviedol.

"Dnešné hlásenie hlavného veliteľa Syrského. Informoval tiež o nových podrobnostiach v Kurskej oblasti. Dosahujeme naše ciele. Ráno bolo ďalšie doplnenie výmenného fondu pre náš štát," napísal Zelenskyj, pričom použil termín "výmenný fond", ktorý ukrajinské úrady spomínajú v súvislosti s ruskými zajatcami.

Ruská námorná pechota zadržala v Kurskej oblasti 19 ukrajinských vojakov, tvrdia ruské médiá. Označili ich za sabotérov.

S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovala agentúra Reuters.

Ruská tlačová agentúra RIA Novosti zverejnila videozáznam s údajnými zadržanými vojakmi. Reuters však incident nemohol nezávisle overiť. (TASR)

Moskva zatiaľ nie je pripravená začať mierové rokovania s Ukrajinou, vyhlásil Putinov poradca Jurij Ušakov.

Ako dôvod uviedol ofenzívu ukrajinských síl v ruskej Kurskej oblasti. Vyzdvihol však, že Rusko zatiaľ nestiahlo svoje predošlé mierové návrhy, ktoré Ukrajine prednieslo v júni. Informovala o tom agentúra Reuters.

"V tejto fáze a vzhľadom na tento nerozvážny čin spolu nebudeme hovoriť," uviedol Ušakov vo vyhlásení pre ruský spravodajský portál SHOT.

Na otázku, či sú návrhy na mierové rokovania, ktoré v júni predložil Putin, už von z hry pre pokračujúcu inváziu Ukrajincov v Kurskej oblasti, Ušakov odpovedal, že nie. "Nie, neboli stiahnuté. V tejto chvíli by však samozrejme bolo úplne nevhodné vstúpiť do akéhokoľvek rokovacieho procesu," doplnil.

V júni ruský prezident uviedol, že Rusko ukončí vojnu na Ukrajine a začne mierové rokovania len pod podmienkou, že Kyjev sa vzdá ambície členstva v NATO a odovzdá Moskve štyri oblasti, ktoré anektovala po zmanipulovanom referende. Ukrajinská vláda tieto podmienky odmietla a považuje ich za rovné kapitulácii.

Putinov poradca v rozhovore taktiež povedal, že súčasný ruský postoj ohľadom budúcich mierových rokovaní nie je nemenný a bude sa vyvíjať s ohľadom na situáciu na bojisku. (TASR)

Miestne úrady vydali príkaz na povinnú evakuáciu rodín s deťmi z mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti.

V Pokrovsku, na ktoré ruská armáda útočí už niekoľko mesiacov, stále žije 53-tisíc ľudí.

Podľa miestnych ukrajinských úradov ruská armáda postupuje k mestu Pokrovsk tak rýchlo, že rodiny musia toto mesto a ďalšie susedné mestá opustiť. (SITA)

Ukrajina znovu zaviedla obmedzenia pri dodávkach elektriny, rastúce teploty totiž zaťažujú energetický systém.

Oznámil to štátny prevádzkovateľ ukrajinskej siete Ukrenergo. 

Rusko túto jar obnovilo útoky na ukrajinské elektrárne, čím vyradilo polovicu ich výrobnej kapacity a spôsobilo veľké výpadky v dodávkach elektriny do konca júla.

Opravy niektorých elektrární a nižšie teploty načas zlepšili energetickú situáciu v krajine, kým sa vlna horúčav nevrátila.

"Spotreba elektriny naďalej stúpa," uviedla spoločnosť Ukrenergo na sociálnej sieti Telegram a dodala, že za nárastom je vlna horúčav, ktoré sa šíria do väčšiny regiónov Ukrajiny.

"Vzhľadom na narastajúci kapacitný deficit v elektrizačnej sústave dôjde v pondelok od 17.00 do 21.00 h (miestneho času) k obmedzeniu odberu," dodal Ukrenergo s tým, že kritická infraštruktúra a niektoré podniky budú z tohto vyňaté.

Ukrajina sa spolieha na dovoz elektriny zo susedných krajín EÚ aby nahradila výpadky vo výrobe po ruských útokoch.

Premiér Šmyhaľ koncom minulého mesiaca uviedol, že situácia v energetickom sektore sa "stabilizovala" v dôsledku skorého dokončenia opráv na dvoch blokoch jadrových elektrární a poklesu teploty vzduchu. (TASR)

Ruské útoky zabili podľa úradov najmenej štyroch civilistov. Ďalších 17 ľudí vrátane dieťaťa utrpelo zranenia.

V Doneckej oblasti ruské útoky zabili troch civilistov, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin, a pri leteckých úderoch na obec Bilopilľa v Sumskej oblasti zomrel jeden civilista. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinská armáda zničila v Kurskej oblasti už tretí most cez rieku Sejm, priznali ruskí vojenskí blogeri.

Ruský vyšetrovací výbor podľa propagandistu Vladimira Solovjova potvrdil poškodenie tretieho mosta v regióne. Ukrajinské úrady sa zatiaľ nevyjadrili.

Tretí zničený most cez rieku Sejm v Gluškovskom okrese sa podľa ruského nezávislého portálu Meduza nachádza pri dedine Karyž, ktorá leží neďaleko obcí Zvannoje a Gluškovo.

Práve pri týchto troch miestach sa nachádzajú jediné tri mosty cez Sejm v tomto okrese, poznamenala Meduza. Mosty pri Gluškove a Zvannoji ukrajinská armáda podľa dostupných informácií zničila už v predchádzajúcich dňoch.

Meduza ďalej píše, že najmenej dvaja provojnoví blogeri informovali priamo o zničení tretieho mosta v regióne. Jeden z nich - Jurij Podoljaka - napísal, že ruské jednotky využívajú pontónové premostenie.

"To stačí na vykonanie účinných akcií na odvrátenie útokov ukrajinských ozbrojených síl," uviedol. Fotografie alebo videá zničeného mosta blogeri nezverejnili.

Mosty majú dôležitú úlohu v logistike ruskej armády v oblasti. Ukrajinský server RBK-Ukrajina, ktorý sa ohľadom zničenia tretieho mosta odvoláva na ruských blogerov, uvádza, že ak je informácia pravdivá, tak by to mohlo značne skomplikovať logistiku nepriateľa.

Rusko chce získať desatinu čínskeho trhu s bravčovým mäsom a využiť súčasné obchodné spory medzi Pekingom a Bruselom.

Čínsky trh je pre producentov mimoriadne lukratívny, keďže krajina je najväčším spotrebiteľom tohto mäsa na svete. Informovala o tom agentúra Reuters.

Rusko nevyvážalo bravčové mäso do Číny až do februára tohto roka, keď Peking schválil trom veľkým ruským podnikom export mäsa na čínsky trh. Na tom v súčasnosti dominuje Európska únia s 51-percentným podielom.

Súhlas s dovozom ruského bravčového mäsa je dôkazom ďalšieho posilňovania ekonomických vzťahov medzi Čínou a Ruskom v situácii, keď západné krajiny zvyšujú na obidva štáty tlak. Voči Rusku uplatňujú ekonomické sankcie za vojnu na Ukrajine a voči Pekingu antidumpingové clá. (TASR)

Vipery síce dobre vyzerajú na prehliadkach, ale sú prakticky nepoužiteľné na budúcom bojisku. Píše Martin Kugla. (SME)

Čínsky premiér Li Čchiang navštívi tento týždeň Rusko a Bielorusko, vyhlásilo ministerstvo zahraničných vecí.

Informovala o tom agentúra AFP.

Premiér navštívi krajiny od 20. do 23. augusta v rámci 29. stretnutia predsedov vlád Číny, Ruska a Bieloruska, spresnil rezort diplomacie vo vyhlásení.

Návšteva čínskeho premiéra prichádza v čase, keď Čína a Rusko zintenzívňujú hospodársku spoluprácu a diplomatické kontakty. Ich strategické partnerstvo sa od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 prehĺbilo, pričom ruskú inváziu Peking zatiaľ neodsúdil.

Čína sa v konflikte prezentuje ako neutrálna strana a tvrdí, že na rozdiel od Spojených štátov a iných západných krajín neposiela smrtiacu pomoc ani jednej strane.

Čína je však blízkym politickým a hospodárskym spojencom Ruska a členovia Severoatlantickej aliancie označili Peking za "rozhodujúceho podporovateľa" vojny.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko zasa vlani dvakrát navštívil Čínu, pričom v decembri prisľúbil, že bude spoľahlivým partnerom Pekingu.

Minsk sa v júli oficiálne pridal ku Šanghajskej organizácii spolupráce (ŠOS) a stal sa desiatym členom bloku krajín, ktoré Peking považuje za potenciálnu protiváhu svetového poriadku vedeného Spojenými štátmi. (TASR)

Ukrajinské jednotky podľa analytikov pokračujú v postupe v Kurskej oblasti a dosiahli určitý pokrok pri meste Sudža.

Konštatujú to analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Ruský vojenský blogger uviedol, že ukrajinské sily obsadili obec Trojckoje južne od mestečka Korenevo, zhruba dva kilometre od hranice.

Postúpili aj k obci Semjonovka, ktorá leží severne od mesta Sudža a približne 24 kilometrov od hranice.

Národná karta pre pracovníkov z Ruska a Bieloruska nie je pre EÚ nebezpečná, obhajoval nové víza maďarský minister. (TASR)

Indický premiér Naréndra Módí navštívi Ukrajinu, uviedlo indické ministerstvo zahraničných vecí.

Pôjde o jeho prvú cestu do tejto vojnou zmietanej krajiny od začiatku konfliktu s Ruskom a približne mesiac po jeho stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve.

Podrobnosti o ceste budú oznámené ešte počas pondelka, dodal rezort diplomacie. Indické médiá informovali, že Módí zrejme navštívi Kyjev ešte v priebehu augusta. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozval Módího na návštevu svojej krajiny počas júlového telefonického rozhovoru.

Po plnej ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 západné krajiny uvalili na Moskvu sankcie, ale spriatelené krajiny ako India a Čína s ňou naďalej obchodujú.

India sa zdržala priameho obvinenia Ruska za rozpútanie vojny na Ukrajine. (TASR)

Rusko podalo Nemecku oficiálnu sťažnosť v súvislosti s vyšetrovaním výbuchov na plynovodoch Nord Stream z roku 2022. (TASR)

Počas uplynulého dňa Rusko stratilo 1 120 vojakov, od začiatku invázie zhruba 600 470, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 15 obrnených bojových vozidiel pechoty, 48 delostreleckých systémov a štyri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 513 tankov, 16 495 obrnených bojových vozidiel pechoty, 17 104 delostreleckých systémov a 1 165 raketometov.

Protivzdušná obrana zostrelila všetkých 11 dronov typu Šahíd, ktoré Rusko vypustilo počas noci, oznámilo ukrajinské letectvo.

Neboli hlásené žiadne škody ani obete.

Rusko údajne vypustilo drony z Kurskej oblasti, ako aj z lokality Primorsko-Achtarsk v ruskom Krasnodarskom kraji.

Drony boli zostrelené nad Mykolajivskou, Čerkaskou, Vinnyckou, Kyjevskou, Dnepropetrovskou, Charkovskou, Sumskou a Doneckou oblasťou. (Kyiv Independent)

Rusko pre nedostatok vojakov v pozemných silách stiahlo vojakov aj zo Vzdušných a vesmírnych síl po celej krajine.

Týka sa to aj radarových staníc včasnej výstrahy pred jadrovým útokom či základní strategických bombardérov. Vytvorilo z nich dočasný motostrelecký pluk a ten nasadilo do obrany Kurskej oblasti pred ukrajinským útokom.

Takzvaná hviezdna pechota už v bojoch s Ukrajincami utrpela prvé straty, napísal investigatívny server Važnyje istoriji. Odvoláva sa na anonymné zdroje aj na údaje z otvorených zdrojov.

Vzdušné a vesmírne sily, s ruskou skratkou VKS, vznikli v roku 2015 rozhodnutím prezidenta Vladimira Putina zlúčiť vojenské letectvo a protileteckú a protiraketovú obranu.

Tieto sily sa síce majú zaoberať bojovaním vo vzduchu a vo vesmíre, ale na prelome tohto mája a júna v ich rámci vznikol motostrelecký pluk, zapojený do ochrany hraníc v rámci zoskupenia Sever. Pluk nemá stálu posádku, do pohraničia sa dostal v polovici júla, niekoľko týždňov pred útokom ukrajinských síl.

V pluku sú vojaci zo strážnych rôt strážiace vojenské letiská, z tylových jednotiek, mechanici, ale aj menší počet dôstojníkov. K pechote ich prevelili z letísk Ukrajinka v Altajskom kraji, Belaja v Irkutskej oblasti a Engels v Saratovskej oblasti, z jedného kozmodrómu či od radarov včasnej výstrahy Voronež, napísal server Važnyje istoriji.

Z týchto základní operujú bombardéry Tu-22M či Tu-95, z ktorých vypúšťajú strely a rakety pri útokoch na ukrajinské mestá.

Nie je jasné, kedy a ako budú nahradení cenní špecialisti. Len na obsluhu jedného radaru Voronež je potrebných viac ako 100 vyškolených technikov, podotýka portál.

Hviezdna pechota už má prvé straty. Narýchlo premiestnení a slabo vyzbrojení "kozmonauti" 7. augusta odrazili útok ukrajinských síl na okresné mesto Korenevo, písal provojnový blog Operacije Z.

V tejto oblasti bojov pátrajú po 22-ročnom Iljovi Romanovovi, prevelenému z vesmírnych vojsk v Tambovskej oblasti, kde sa skladujú rakety a družice.

Motostrelci VKS boli pravdepodobne aj v kolóne, ktorú pri Rylsku zničili ukrajinské raketomety HIMARS. V ten istý deň bol zranený 22-ročný seržant Vjačeslav Bondarenko, ktorý pred prevelením slúžil na základni bombardérov v Amurskej oblasti, napísali Važnyje istoriji. (ČTK)

Cieľom vpádu do ruskej Kurskej oblasti je vytvorenie nárazníkovej zóny. Vyhlásil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Našou hlavnou úlohou v obranných operáciách je teraz celkovo: zničiť čo najviac ruského vojnového potenciálu a viesť maximálne protiútočné akcie. To zahŕňa aj vytvorenie nárazníkovej zóny na území agresora - našu operáciu v Kurskej oblasti," uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident tak podľa agentúry AP prvýkrát jasne definoval cieľ operácie v Kurskej oblasti, ktorá začala 6. augusta. V uplynulých dňoch naznačil, že cieľom vpádu na ruské územie je chrániť obce v pohraničnej Sumskej oblasti pred neustálym ostreľovaním.

Ukrajinské sily tento víkend zničili kľúčový most v Kurskej oblasti a ďalší poškodili, uviedol Kyjev. Prokremeľskí vojenskí blogeri priznali, že zničenie mosta cez rieku Sejm neďaleko obce Gluškovo naruší logistické schopnosti ruských síl, Moskva však podľa nich bude môcť použiť pontóny či menšie mosty.

V Kurskej oblasti momentálne platí režim mimoriadnej situácie, ktorej bol priradený stupeň celoštátnej - federálnej - závažnosti, čo umožňuje zjednodušiť rozhodovanie o financovaní a realizácii rôznych druhov činností potrebných na zaistenie bezpečnosti civilného obyvateľstva a zapojenie síl a zdrojov federálnych výkonných orgánov vrátane ministerstva pre mimoriadne situácie, ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ďalších. Ukrajina tvrdí, že jej sily majú v oblasti pod kontrolou desiatky obcí. (TASR)