Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Modré a žlté čiary namaľované na dvoch dopravných značkách pri vstupe do ruského mesta Sudža ponúkali neklamný dôkaz o tom, že niektorí občania Ruska teraz žijú pod kontrolou Kyjeva a vojna Vladimira Putina s Ukrajinou naozaj neprebieha podľa jeho plánu.
V sobotu popoludní, 12 dní po tom, ako ukrajinské sily prekročili hranice tohto pohraničného regiónu v Rusku, hliadkovali vojaci v poškodených uliciach a skenovali oblohu, na ktorej hľadali akýkoľvek náznak ruských dronov.
Prednú časť jedného z obchodov pokryli grafitmi, ktoré ho premenovali na „ATB“, populárny ukrajinský reťazec potravín. Z administratívnych budov vojaci odstránili ruské vlajky, ale ukrajinskými ich nenahradili.
Ruskí civilisti - väčšinou starší či zdravotne postihnutí - spali v suteréne bývalej školy alebo pokojne sedeli na jej nádvorí, kde im vojaci podávali vodu a jedlo.
Vzduch páchol dymom a smrťou a cesty boli posiate črepinami a troskami. Dedinské domy sa zdali zväčša neporušené, ale budovy v centre päťtisícového mesta boli vážne poškodené bombami a ostreľovaním.
Reportéri denníka The Washington Post, ktorých tam v sobotu sprevádzali ukrajinské jednotky, nevideli žiadne dôkazy o tom, že by ukrajinská armáda rabovala alebo útočila na civilistov. Tucet ruských obyvateľov, s ktorými The Post v meste robil rozhovory, uviedlo, že sa s nimi zaobchádza dobre a nevedia o žiadnych zabitých obyvateľoch – stále však chcú, aby sa ich mesto vrátilo pod ruskú kontrolu.
Jedna staršia žena plakala a prosila o humanitárny koridor do Ruskom kontrolovaného mesta Kursk. Istý muž zase požiadal novinárov The Post, aby ho vzali so sebou na Ukrajinu, pretože chce nájsť svoju dcéru v Charkove - dôkaz o tragickom rozdelení rodinných príslušníkov na celé roky, ktoré spôsobila Putinova invázia. Ukrajinskí vojaci boli prítomní pri polovici rozhovorov novinárov s civilistami.
V článku sa dočítate:
- ako Ukrajinci vnímajú vpád do Ruska,
- čo Ukrajinci napísali Rusom na steny bunkra,
- ako žijú Rusi pod ukrajinskou okupáciou.
Životne dôležitá taktika
Spôsob, akým ukrajinské jednotky operujú na ruskom území a ako sa správajú k ľuďom, ktorí tam žijú, posilňuje oficiálne tvrdenia, že Ukrajina vidí cieľ svojej ofenzívy menej ako dobývanie na dlhodobú anexiu regiónu a viac ako vyjednávaciu taktiku, ktorú môže použiť ako nátlak na Rusko pri snahe o vrátenie okupovaných ukrajinských území. Napriek tomu ukrajinské sily pokračujú v postupe a ničia kritickú infraštruktúru, aby vzali ruskej armáde výhodu.
Pre sily na mieste a pre mnohých na celej Ukrajine je vpád vnímaný ako životne dôležitá taktika, ktorá má zabrániť Putinovi v snahe zmraziť konflikt v neprospech Ukrajiny.
„Myslím si, že je to dočasné,“ vraví 28-ročný Boxer, veliteľ bezpilotnej jednotky, ktorý pomáhal útok plánovať. Hovorí z podzemného bunkra vnútri Ruska, v ktorom teraz žije a ktorý bol ešte pred dvoma týždňami domovom ruských brancov. „Všetci vrátane nášho velenia si podľa mňa myslia, že to robíme, aby sme ukončili vojnu.“
Pochádza z mesta Enerhodar, ktoré v marci 2022 pripadlo Rusku.
„Dúfam, že táto operácia nám pomôže vrátiť sa skôr, pretože toto všetko je síce skvelé, ale ja už chcem ísť domov,“ dodal.
Ukrajina na front pustila robotické psy. Sú účinnejšie ako drony Čítajte Dva a pol roka po plnohodnotnej ruskej invázii na Ukrajinu začali kyjevské sily 6. augusta prekvapivú ofenzívu cez hranice do ruskej Kurskej oblasti, čím zaskočili ruské jednotky vrátane mnohých neskúsených brancov.
Ukrajina odvtedy zajala stovky vojnových zajatcov a obsadila približne 1100 štvorcových kilometrov ruského územia, čím vyvinula obrovský tlak na Putina, ktorý sa snažil chrániť obyčajných Rusov pred dôsledkami svojej vojny na Ukrajine.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom nočnom prejave v nedeľu uviedol, že cieľom operácie v ruskej Kurskej oblasti je vytvoriť „nárazníkovú zónu na území agresora“.
Novinári The Post v sobotu cestovali s ukrajinskými jednotkami na dve miesta vnútri Ruska kontrolovaného Ukrajinou. Podmienkou návštevy bolo, že The Post bude identifikovať vojakov iba ich krstným menom alebo prezývkou v súlade s vojenskými pravidlami a nebude zverejňovať citlivé lokácie.
Novinári cestovali v dvoch vozidlách v sprievode ukrajinských vojakov. Keď autá prechádzali cez dnes už zničený hraničný priechod, kde Ukrajina začiatkom augusta premohla ruské sily, jeden z vojakov, ktorý používa volací znak Krym, podľa svojho rodiska, sa obrátil k novinárom a usmial sa.
„Vitajte v Rusku,“ povedal.
Ukrajinskí vojaci prechádzajú v sobotu okolo budovy zasiahnutej šrapnelom v Ukrajinou kontrolovanom meste Sudža v Rusku. (zdroj: Ed Ram — The Washington Post)Pozorné sledovanie lesa
Autá uháňali po cestách a míňali polia, kde sa na všetky strany vznášali oblaky dymu z nedávnych zásahov. Okolo prechádzali ukrajinské vojenské vozidlá označené trojuholníkmi, aby sa navzájom identifikovali. Vojaci varovali, že cesta je zamínovaná, že ruskí vojaci ukrytí v lesoch môžu pripraviť prepad a že Rusko pravidelne vypúšťa do oblasti útočné drony Lancet a zhadzuje kĺzavé bomby.
Autá prechádzali aj okolo veľkej farmy, kde Krym pred dvoma dňami pomohol zadržať troch ruských brancov. Najskôr im zviazali ruky a zakryli oči, ale neskôr im dali cigarety a potom ich odovzdali ukrajinskej kontrarozviedke. „Vysvetlil som im po rusky, že nie sme ako oni a že sa im nič nestane,“ povedal.
Na pozícii jednotky v bunkri, asi 30 minút od mesta Sudža, sa ukrajinskí vojaci pokojne prechádzali vonku, varili knedle a kontrolovali svoje telefóny na Starlinku. Mačky a psy sa potulovali okolo hromád odpadkov, ktoré tam Rusi zanechali. Dole na policiach vedľa poschodových postelí, na ktorých spávali ruskí vojaci, boli naukladané ukrajinské prilby a vesty.
Jeden vojak sedel za provizórnym stolom a sledoval video o tom, ako opraviť FPV dron. Osobné veci Rusov boli na mieste stále rozhádzané: príbor, gitara a náboženské knihy vrátane modlitieb pre vojakov.
Ukrajinci im písali na steny odkazy. Nad umývadlom bolo napríklad načmárané: „Dobrý večer, sme z Ukrajiny.“ A: „Upratuj po sebe umývadlo. Buď cool.“
Boxer povedal, že vojaci jedia vysokokvalitné švédske prídely - vrátane cestovín s chobotnicou - a zvyškami ruských zásob kŕmia zvieratá vonku vrátane prasiat.
Počas cesty do Sudže Boxer požiadal jedného zo svojich vojakov, 48-ročného Vasilija, aby zabezpečil vrchné krytie skupiny cestujúcej v kanadskom obrnenom transportéri obsluhou ťažkého guľometu Browning M2 zo strešného poklopu vozidla.
„Pozorne sledujte les a strieľajte na všetko, čo uvidíte,“ povedal mu Boxer, keď sa všetci hromadili.
Vojaci pustili zo zvukového systému vozidla popovú hudbu a vonku minuli len jedného civilistu: ženu v stredných rokoch, ktorá sa na dvore starala o dva veľké kone - jedného bieleho a jedného hnedého. K vojenským vozidlám nevzhliadla.
Po vstupe do mesta dostali všetci pokyn, aby pozorne počúvali Boxerove pokyny. „Keď poviem 'dron', všetci sa ukryte pod stromy,“ povedal.
Prosby o pomoc
Reportéri The Post bežali popri ukrajinských vojakoch od obrneného vozidla smerom k budove, kde sa zdržiava asi 70 civilistov, aby sa ukryli pred ostreľovaním a bombovými útokmi. Niektorí sa vrátili domov, keďže tempo bojov sa v posledných dňoch spomalilo.
Ženy stojace vonku povedali, že ukrajinskí vojaci im poskytujú lieky, potraviny a inú pomoc, a Ukrajincom poďakovali. Napriek tomu, že vojna zúri hneď za hranicami, si nikdy nepredstavovali, že príde aj k nim.
„Ani sme na to nepomysleli. Nedokážeme to pochopiť,“ povedala 45-ročná Ľudmila, ktorá podobne ako ostatní ruskí civilisti v tomto príbehu hovorila pod podmienkou, že z obavy pred represáliami bude použité len jej krstné meno.
„Nech sa Putin dohodne s vaším Zelenským,“ povedala 57-ročná Marina na adresu ukrajinských síl, ktoré v meste sprevádzajú novinárov The Post.
„Naozaj chceme nejakú dohodu, chlapci. Prišli ste k nám, ďakujeme, správate sa k nám veľmi dobre, ale musíte pochopiť, že sa chceme vrátiť k našim deťom. Ísť domov, rozumiete? Chceme, aby sa veci vyriešili dobrým spôsobom.“
Boxer im rozprával o svojom rodnom meste, ktoré ostreľovali a okupovali Rusi. V armáde slúži od svojich 18 rokov, keď Rusko v roku 2014 prvýkrát napadlo Ukrajinu a anektovalo Krym. „No, myslím si, že sme len nevinní civilisti,“ odpovedala Marina.
„Aj ja som si to kedysi myslel, keď sme boli civilisti,“ odvetil.
„Máme žiadosť: Vyfotografujte našu Sudžu a pošlite ju Putinovi,“ povedala 65-ročná Tamara. „Ukážte to nášmu prezidentovi, nech to vidí.“
„Chceme mier a harmóniu,“ povedala Marina. „Nič iné nechceme, nič viac nepotrebujeme. Prosím, pomôžte nám.“
Na nádvorie prišlo nákladné auto s dodávkou vody a ženy sa postavili do radu s plastovými fľašami. Povedali, že ďalšia dodávka sa uskutočnila deň predtým.
Ukrajinský vojak podal 13-ročnému chlapcovi menom Daniel balíčky s vojenskými dávkami a ten s úsmevom odbehol do pivnice.
Aj keď netvrdili, že by s nimi ukrajinské jednotky zle zaobchádzali, ruskí civilisti neboli ušetrení vojnových nedôstojností, ktoré mnohí Ukrajinci zažívajú už roky.
Štyria dospelí sedeli na lavičke pri vchode do pivničného krytu. Na otázku, ako sa má, odpovedal Stanislav, ktorý ukázal na svojho postihnutého 47-ročného syna Vovu: „Čo myslíte, je podľa vás v pivnici dobre?“
Na otázku, koľko majú záchodov, odpovedal: „Vedro.“
Aspoň do Kurska
Napriek ťažkým bojom v posledných dňoch reportéri denníka The Washington Post počuli v meste Sudža len jeden malý výbuch. Civilisti uviedli, že výbuchy boli v noci často oveľa hlasnejšie.
Dole v bombovom kryte bol vzduch vlhký a páchnuci. Nie je tam elektrina a v každej miestnosti sa civilisti v tme tlačili na matracoch a žmurkali, keď okolo nich prechádzali novinári s čelovkami a baterkami. Väčšina z nich bola stará, hoci tam bolo aj niekoľko detí.
V jednej miestnosti volala z matraca o pomoc malá nehybná 75-ročná žena menom Valentina, ktorá sa držala vlastnej baterky. Ďalšia staršia žena, 93-ročná Oľga, spadla neďaleko dverí a potrebovala pomoc. Boxer vošiel dnu a pomohol žene na nohy. Potom si sadla späť na matrac v rohu.
Valentina mu poďakovala. Ako povedala, pomohol jej istý ukrajinský vojak, ktorý ju na rukách preniesol z domu do svojho vozidla a potom dolu do krytu. „Som mu veľmi vďačná. Je to taký milý človek,“ povedala.
V tej istej miestnosti 91-ročný Michail prosil o pomoc, aby mohol odísť do Charkova za svojou dcérou, ktorej priezvisko sa snažil vybaviť. „Mohli by ste mi nejako pomôcť? Moja pamäť je už slabá.“
Ďalšia žena ležala mlčky na podlahe.
Mali by sme menej klamať. Útok na Kurskú oblasť prekvapil ruských propagandistov Čítajte Na konci chodby sedelo medzi skupinou dospelých dospievajúce dievča a v ruke zvieralo plyšové zviera. Tvrdilo, že ide o darček od ukrajinských vojakov.
Na chodbe Marina opäť prosila o cestu von zo Sudže.
„Prosíme vás o nejakú dohodu, aby sme odtiaľto mohli odísť. Prosíme vás,“ povedala novinárom, ktorých už ukrajinskí vojaci vyháňali z budovy a vyzývali ich, aby sa vrátili cez hranice na Ukrajinu pred západom slnka.
Na otázku, kam chce ísť, odpovedala: „Aspoň do Kurska,“ mesta kontrolovaného Ruskom, vzdialeného asi 120 kilometrov.
Vonku vojaci opäť skenovali oblohu, či na nej nie sú drony, a potom všetkých reportérov nahnali späť do obrneného vozidla, aby sa vrátili na základňu. Odtiaľ eskortovali novinárov The Post späť na Ukrajinu.
Prechádzali okolo bielej vlajky ozdobenej hákovým krížom, ktorú ukrajinské jednotky umiestnili na ruskej strane hranice. Povedali, že označuje vstup a výstup z Ruska, ktoré nazvali „nacistickým štátom“.
Za hranicou ešte stále stúpal dym na všetky strany. V posledných hodinách zasiahlo dediny na ukrajinskej strane niekoľko ruských kĺzavých bômb. Na jednom ukrajinskom kontrolnom stanovišti horelo vozidlo.
Vojaci otvorili dvere na vozidle reportérov The Post a požiadali o hasiaci prístroj. Novinári im ho odovzdali a potom sa nechali unášať hlbšie na Ukrajinu. Ukrajinskí vojaci, ktorí ich sprevádzali, sa následne otočili a vrátili sa do Ruska.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
