Ukrajina Rusko Online: Rusko a Ukrajina si vymenili 270 vojakov a 120 civilistov na každej strane

Rusko a Ukrajina si vymenili 270 vojakov a 120 civilistov na každej strane, oznámila Moskva.

Kyjev zatiaľ informáciu nepotvrdil. Podľa Moskvy je výmena súčasťou dohody, ku ktorej dospeli ruská a ukrajinská delegácia pred týždňom na rokovaní v Istanbule.

Delegácie sa vtedy dohodli na výmene tisíc za tisíc zajatcov, čo by bola doteraz najväčšia výmena za celú vojnu. (ČTK)

Pre úspech v súvislosti integrácie do EÚ musí Ukrajina podľa expertky aktívne pracovať aj v hlavných mestách krajín.

Ako referuje web Espreso TV, podľa expertky na európsku integráciu a bilaterálne vzťahy medzi Ukrajinou a EÚ Márie Holubovej má síce Kyjev viac priateľov ako skeptikov, no tvrdí, že ich podporu treba neustále posilňovať.

„Je zaujímavé sledovať, ako sa mení politická situácia. Chápeme, že hovoríme o veľkej politike. Často vidíme len dôsledky procesov, ktoré sa odohrávajú v zákulisí. Napríklad teraz, žiaľ, musíme konštatovať, že takmer všetky rozhodnutia týkajúce sa Ukrajiny blokuje Maďarsko z vlastných politických dôvodov. Najmä preto, že krajina je v predvolebnom období,“ uviedla.

Podľa nej situácia na Slovensku je z pohľadu Ukrajiny omnoho priaznivejšia ako v Maďarsku. Hoci má Robert Fico určité výhrady k európskej integrácii Ukrajiny, podľa Holubovej chápe, že väčšina Slovákov podporuje Ukrajinu, a preto má menší manévrovací priestor ako Viktor Orbán. „Toto sú príklady krajín, ktoré otvorene vyjadrujú svoj postoj,“ podotkla.

Tvrdí však, že sa treba dívať aj „za zatvorené dvere“, pretože v klube podmienečných euroskeptikov sú nielen tie krajiny, ktoré sú opatrné voči Ukrajine, ale aj také, ktoré vo všeobecnosti nepodporujú rýchle rozširovanie EÚ. Medzi nimi sú napríklad Belgicko a Holandsko. Pre Holandsko je otázka právneho štátu kľúčová. Ako zakladajúca krajina EÚ posudzuje kandidátov na vstup na základe úrovne reforiem a stavu hospodárstva.

„Agrárne fondy pútajú osobitnú pozornosť. Ukrajina má veľký poľnohospodársky potenciál – to je náš strategický záujem. To však znepokojuje niektoré štáty, predovšetkým Poľsko, ako aj Francúzsko, Holandsko, Taliansko a Španielsko. Rozpočet EÚ sa nerozširuje, takže pristúpenie novej krajiny znamená, že zdroje sa budú musieť rozdeliť inak, s prihliadnutím na jej potreby,“ podotkla expertka.

Dodala tiež, že zároveň existujú štáty, ktoré aktívne podporujú urýchlenie európskej integrácie Ukrajiny z bezpečnostných dôvodov. Kým predtým to podporovali iba pobaltské štáty, teraz sa k nim pridali Dánsko a Švédsko. Zaujímavý je podľa Holubovej aj postoj Veľkej Británie, ktorá hoci opustila EÚ, má významný vplyv na európsku politiku a tiež sa zasadzuje za čo najskorší vstup Ukrajiny do EÚ.

„Preto musí Ukrajina, aby dosiahla úspech, aktívne pracovať nielen v Bruseli a presviedčať kľúčových lídrov, ale aj v hlavných mestách členských štátov EÚ. Pretože napriek tomu, že máme viac priateľov ako skeptikov, ich podporu treba neustále posilňovať,“ skonštatovala na záver. (SITA)

Nemecký kancelár Merz vyzval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na podporu úsilia Západu o prímerie na Ukrajine.

Si zas vyzval na „stabilné a predvídateľné“ vzťahy s Nemeckom a Európskou úniou. Informovala o tom agentúra AFP.

Merzov úrad uviedol, že kancelár vo svojom prvom telefonáte s čínskym prezidentom hovoril o „spoločnom úsilí Európy a EÚ o dosiahnutie rýchleho prímeria na Ukrajine“.

Čínska agentúra Sinchua informovala, že Si vyzval na stabilné vzťahy s Berlínom aj euroblokom. „Správne nastavenie vzťahov medzi Čínou a Nemeckom, ako aj medzi Čínou a EÚ, je partnerské,“ povedal. Ďalej uviedol, že „stabilné a predvídateľné politické prostredie je dôležitou zárukou bilaterálnej spolupráce“.

Si v telefonickom rozhovore s nemeckým kancelárom poukázal na to, že medzinárodná situácia je poznačená kombináciou rýchlych zmien a chaosu.

Lídri tiež „zdôraznili význam hospodárskych vzťahov medzi Nemeckom a Čínou“, treťou a druhou najväčšou ekonomikou sveta. Obaja vyzdvihli svoju pripravenosť spolupracovať ako partneri pri prekonávaní globálnych výziev, uviedol Berlín.

Čína bola dlho kľúčovým exportným trhom pre Nemecko, no čínske spoločnosti sa v ostatnom období stali konkurentmi tradičných nemeckých priemyselných gigantov vrátane automobilového sektora, konštatuje AFP. (TASR)

Maďarsko má podľa Orbána v úmysle zablokovať plánovaný zákaz dodávok ruskej energie do EÚ od konca roka 2027.

Maďarský premiér Viktor Orbán to uviedol v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió. Informuje o tom agentúra TASS.

Na rokovaniach v Bruseli o týchto otázkach by Budapešť mala „dôrazne vystúpiť proti rozhodnutiu, ktoré by zakázalo používanie ruského plynu,“ povedal Orbán.

Opatrenie, ktoré pripravuje Komisia, podľa neho zvýši Maďarsku účty za energie o dve miliardy eur ročne a vyvolá prudký nárast nákladov na bývanie a komunálne služby pre obyvateľstvo. „Nemali by sme dovoliť zavedenie sankcií proti ruskej energetike a uplatnenie sankcií voči Maďarsku,“ povedal Orbán.

Plán Komisie podľa maďarského premiéra odráža politiku lídrov viacerých krajín Únie vrátane Nemecka a Českej republiky, ktorí namiesto toho, aby sa snažili znížiť ceny energií, tlačia ich nahor.

„Chcú ublížiť Rusku, a preto sú pre nich zákaz ruského tovaru a pomoc Ukrajine dôležitejšie ako prosperita našich vlastných rodín a našich podnikov,“ povedal Orbán a dodal, že Maďarsko zastáva opačný názor a bude ho naďalej obhajovať na zasadnutiach EÚ v Bruseli. (TASR)

Rusko a Ukrajina si podľa prezidenta Trumpa vymenili veľký počet zajatcov, výmena doposiaľ však nebola ukončená.

Podľa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa Ukrajiny táto výmena zajatcov prebieha, informuje agentúra AP.

Moskva bezprostredne výmenu zajatcov nepotvrdila.

„Práve sa dokončila veľká výmena zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou,“ uviedol Trump na platforme Truth Social. Dodal, že to „čoskoro nadobudne účinnosť“, hoci nebolo bezprostredne jasné, čo to znamená, konštatuje AP.

Vysokopostavený predstaviteľ Ukrajiny, ktorý je oboznámený s podrobnosťami výmeny, pod podmienkou zachovania anonymity spresnil, že prebiehala od piatkových ranných hodín, doposiaľ však nebola ukončená.

„Mohlo by to viesť k niečomu veľkému?“ dodal Trump na záver svojho príspevku, pričom podľa AP zrejme odkazoval na medzinárodné diplomatické úsilie o zastavenie bojov.

Predstavitelia Bieleho domu a Rady pre národnú bezpečnosť USA bezprostredne nereagovali na žiadosti o ďalšie podrobnosti.

O výmene, ktorá by sa podľa agentúry AFP mala vzťahovať na 1000 zajatcov na oboch stranách, sa dohodli ešte minulý týždeň počas priamych rokovaní predstaviteľov Ukrajiny a Ruska v tureckom Istanbule.

Išlo o prvé priame rokovania medzi oboma stranami konfliktu od začiatku ruskej vojenskej invázie vo februári 2022. Trvali však len dve hodiny a nepriniesli žiaden zlom v medzinárodnom diplomatickom úsilí o zastavenie bojov, píše AP. (TASR)

Ruský minister Lavrov spochybnil možnosť, že by sa ďalšie rusko-ukrajinské rozhovory uskutočnili vo Vatikáne.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Pre pravoslávne štáty by bolo trochu nevhodné diskutovať na katolíckej pôde o otázkach týkajúcich sa odstránenia hlavných príčin (konfliktu),“ povedal Lavrov.

Šéf ruskej diplomacie zároveň obvinil Kyjev z ničenia ukrajinskej pravoslávnej cirkvi spadajúcej pod moskovský patriarchát. „Pre samotný Vatikán by nebolo za týchto okolností veľmi pohodlné hostiť delegácie z pravoslávnych štátov,“ dodal minister.

AFP konštatuje, že Moskva má napäté vzťahy s Vatikánom už celé stáročia a žiaden pápež nikdy nenavštívil Rusko. Na prelome rokov 2018 a 2019 na Ukrajine oficiálne zriadili cirkev nezávislú od Moskvy. Ukrajinský štát v dôsledku ruskej vojenskej invázie zakázal v roku 2024 ukrajinskú pravoslávnu cirkev patriacu pod Moskvu.

Kremeľ uviedol, že o tom, kde sa bude konať ďalšie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov, musia rozhodnúť obe strany. „Momentálne neexistuje žiadne rozhodnutie alebo dohoda o ďalšom mieste rokovaní,“ povedal hovorca Kremľa Peskov. „Toto rozhodnutie sa prijme, keď bude vhodný čas,“ dodal.

Prvé priame rozhovory po viac ako troch rokoch vojny sa konali minulý piatok v tureckom Istanbule. Vatikánsky štátny tajomník kardinál Pietro Parolin ešte pred začiatkom týchto rokovaní povedal, že pápež Lev XIV. je ochotný poskytnúť Vatikán ako miesto na priame stretnutie medzi Ruskom a Ukrajinou.

Myšlienku mierových rokovaní vo Vatikáne načrtol v pondelok po telefonáte s Putinom aj Trump.

Fínsky prezident Alexander Stubb v stredu povedal, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že budúci týždeň by sa vo Vatikáne mohli uskutočniť rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou na technickej úrovni. Na tomto možnom stretnutí by sa podľa neho zúčastnili aj americkí a európski predstavitelia.

Americký denník The Wall Street Journal v stredu s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že nové kolo rozhovorov medzi oboma stranami by sa mohlo vo Vatikáne uskutočniť v polovici júna.

Peskov však tieto medializované správy poprel a povedal, že Rusko sa dosiaľ nedohodlo na nijakom potenciálnom kole mierových rozhovorov s Ukrajinou vo Vatikáne. (TASR)

Ruský prevádzkovateľ tankerov Sovcomflot v prvom kvartáli vykázal stratu v prepočte vyše 390 miliónov dolárov.

Príčinou sú podľa spoločnosti západné sankcie, ktoré jej spôsobili prevádzkové problémy, zredukovali tržby a odstavili časť flotily.

Informuje o tom agentúra Reuters.

USA a Európska únia uvalili sankcie na Sovcomflot v roku 2024. Cieľom bolo zredukovať Rusku príjmy z obchodu s ropou, ktorý sa veľkou mierou podieľa na ruskom rozpočte a obmedziť tak možnosti Moskvy financovať vojnu na Ukrajine. V januári potom USA zaradili na sankčný zoznam viaceré tankery, pričom mnohé niektoré z nich patria Sovcomflotu.

Spoločnosť zverejnila, že za 1. kvartál dosiahla tržby v prepočte za 278,5 milióna USD (246,26 milióna eur). Oproti rovnakému obdobiu minulého roka to znamená pokles o 49 %.

Výsledkom je čistá strata vo výške 393 miliónov USD. Čo sa týka EBITDA (zisk pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou), dosiahol 105 miliónov USD. V medziročnom rovnaní sa tak prepadol o takmer 69 %.

Firma potvrdila, že najmä sankcie uvalené v januári jej spôsobili dodatočné prevádzkové problémy. „Zvyšovanie sankcií západných štátov nám sťažuje prevádzku našej flotily. To spôsobilo pokles tržieb a odstavenie niektorých plavidiel,“ uviedli predstavitelia Sovcomflotu, podľa ktorých sú však sankcie nezákonné. (TASR)

Profesora Putinovej športovej univerzity Nikolaja Česnokova našli mŕtveho vnútri vojnového pamätníka vo Volgograde. (SITA)

Ukrajina varuje, že znovuzavedenie ciel na niektoré poľnohospodárske produkty zo strany EÚ poškodí jej ekonomiku.

Bruselskému webu Politico to povedal Dmytro Natalucha, predseda výboru pre ekonomické záležitosti ukrajinského parlamentu.

Súčasný bezcolný režim zavedený v roku 2022 sa skončí 5. júna.

Natalucha sa tento týždeň do Bruselu vybral s 11 kolegami z výboru. "Je to prvýkrát, čo nejaký ukrajinský parlamentný výbor zasadal mimo Ukrajiny," povedal Natalucha. "Na symbolike záleží. Sme tu kvôli tomu, že obchod s EÚ je pre Ukrajinu kriticky dôležitý," vysvetlil.

Ukrajina odhaduje, že návrat k podmienkam pred ruskou inváziou by ju ročne vyšiel na 3,5 miliardy eur a ekonomika by za tento rok vzrástla len o 0,9 percenta namiesto očakávaných 2,7 percenta. Prechodné opatrenie navrhované Bruselom, podľa ktorého by sa pôvodné clá mali vzťahovať len na niektoré citlivé tovary, ako je kukurica, hydina a cukor, by dopady zmiernilo len obmedzene.

Politické škody by boli ešte vyššie, upozorňuje Natalucha. EÚ by podľa neho vyslala signál, že keď "ide do tuhého", stará sa sama o seba, a nie o to, čo sa deje okolo nej.

"Toho využije ruská propaganda a podpíše sa to na nálade na Ukrajine," povedal ukrajinský poslanec. Napätie okolo podmienok pre obchod narúša vieru Ukrajincov v EÚ. "Ukrajinci sú psychicky vyčerpaní a keď vidia takýto prístup, posilňuje to naratív, že Európa ich nikdy nebude vítať," uviedol poslanec za stranu Zelenského Sluha národa.

Ukrajina je podľa neho zraniteľná kvôli tomu, že prichádza o zdroje z vývozu hutníckych výrobkov. Jej hutníctvo závisí od surovín z okolia Pokrovska v Doneckej oblasti, kde už mesiace zúria boje s ruskou armádou. "Ak stratíme Pokrovsk, prídeme o hutníctvo a poľnohospodárstvo zostane jedinou nohou, na ktorej budeme stáť," povedal a dodal, že podkopávať túto "nohu" by malo pre Ukrajinu katastrofálne následky.

Európska komisia podľa Politica opakovane potvrdzovala, že vojnový colný režim s Ukrajinou nepredĺži a odôvodňovala to právnymi obmedzeniami a potrebou aktualizovať skoršiu dohodu o zóne voľného obchodu (DCFTA). Avšak podľa ukrajinských činiteľov rokovania s EÚ prakticky nezačali a oni obviňujú Brusel, že zdržiava.

Zavedenie prechodného colného režimu má širokú podporu krajín EÚ, zdržali sa len Švédsko, Dánsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko, píše Politico s odvolaním sa na svoje zdroje. Hovorca únijnej exekutívy povedal, že "komisia pracuje na revízii DCFTA s ohľadom na to, aby priniesla dlhodobú predvídateľnosť a stabilitu unijným a ukrajinským spoločnostiam". Poznamenal, že komisia berie do úvahy aj perspektívu pristúpenia Ukrajiny k EÚ.

Natalucha sa sťažuje, že Ukrajina sa v krajinách EÚ stala ľahkou témou vo vnútropolitických debatách. Spomenul Poľsko a Francúzsko, kde protesty poľnohospodárov otriasli pozíciou vlád. "Ukrajina sa stala zbraňou v politickom boji podobne ako migrácia alebo práva komunity LGBT+ " povedal. Politici podľa neho nasadzujú Ukrajinu do kampane, aby rozdelili voličov.

Natalucha odmietol tvrdenie, že Ukrajina zaplavuje trh únie lacnými poľnohospodárskymi produktmi nízkej kvality alebo že nedodržiava štandardy EÚ. Hovorí, že ukrajinskí poľnohospodári sa stretávajú s konkurenciou z EÚ, najmä z Poľska, Kyjev však protiopatrenia nepodnikol. (ČTK, Politico)

Ruskí hackeri útočia na firmy, ktoré sa podieľajú na pomoci Ukrajine, tvrdí americká Národná bezpečnostná agentúra.

Hackeri pracujúci pre ruskú vojenskú rozviedku sa zamerali na technologické a logistické spoločnosti, ktoré sa podieľajú na dodávanie pomoci na Ukrajinu, uviedla americká Národná bezpečnostná agentúra.

Informuje o tom agentúra AP.

Ruskí hackeri sa podľa NSA snažili získať podrobnosti o type pomoci vstupujúcej na Ukrajinu, a tak sa pokúsili pripojiť na viac než 10-tisíc kamier pripojených v blízkosti kritických dopravných bodov, ako sú prístavy, železničné uzly alebo hraničné priechody. Väčšina z nich sa nachádzala na Ukrajine, niektoré však i v Rumunsku, Poľsku a ďalších krajinách východnej alebo strednej Európy.

Podrobnosti o úspechu hackerov ani o tom, ako dlho zostali nepovšimnutí, zverejnené neboli, dodáva AP. Aktivita podrobne opísaná v správe sa začala v roku 2022, teda v tom istom roku, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu.

Úrady spojili túto aktivitu s ruskou vojenskou spravodajskou jednotkou s názvom „Fancy Bear“ v súvislosti s jej minulými kampaňami zameranými na USA a ich spojencov, píše AP.

Hackeri použili rôzne taktiky na získanie prístupu vrátane spearphishingu, čo je odosielanie autenticky vyzerajúcich správ potenciálnej obeti, ktoré obsahujú odkazy na škodlivý softvér alebo žiadosti o citlivé informácie.

Podľa Granta Geyera, hlavného strategického riaditeľa spoločnosti Claroty, ktorá sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou, hackeri nepoužívali obzvlášť inovatívne techniky. Napriek tomu sa im podarilo získať podrobný prehľad o pomoci odoslanej Ukrajine, poznamenal.

Ruské veľvyslanectvo na žiadosť o reakciu bezprostredne nereagovalo, konštatuje AP. (TASR)

Systémy protivzdušnej obrany zneškodnili v noci 112 ukrajinských dronov, uviedol ruský rezort obrany.

Najmenej osem ľudí utrpelo zranenia po najnovších útokoch, ktoré znova narušili prevádzku na niekoľkých moskovských letiskách.

Ministerstvo obrany tvrdí, že od štvrtka 20.00 h miestneho času „protivzdušná obrana zničila a zachytila 112 ukrajinských dronov“ vrátane 24, ktoré smerovali na Moskvu. Ruské sily zničili drony nad viac než desiatimi ruskými oblasťami.

Gubernátor Lipeckej oblasti Igor Artamonov na platforme Telegram uviedol, že trosky zostrelených dronov spadli do priemyselnej zóny v meste Jelec a spôsobili požiar. Zranenia podľa gubernátora utrpelo osem ľudí a poškodených je 20 bytov.

Ukrajina podnikla dronové útoky na susedné Rusko už tri noci po sebe. Obe strany na seba útočia takmer denne počas už viac ako tri roky trvajúcej vojny. AFP tvrdí, že Moskva je terčom útokom len zriedkavo. Ukrajinské drony však smerovali na Moskovskú oblasť aj v noci na štvrtok, pričom ruské sily zostrelili 35 dronov nad touto oblasťou.

Pre ukrajinské útoky boli vo štvrtok zastavené lety na viacerých moskovských letiskách, rovnako ako v predošlý deň. (TASR)

Ruský vzdušný útok poškodil železničnú infraštruktúru v ukrajinskej Černovickej oblasti, ktorá leží pri Rumunsku.

Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, informovala o tom ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycia.

„Nepriateľ opäť útočí na železnicu. Tentoraz napadol Černovickú oblasť. Poškodená bola železničná infraštruktúra," uviedla železničná spoločnosť.

Dodala, že nebol zranený nikto zo zamestnancov ani z cestujúcich. „Pokračujeme v premávke," poznamenala.

Varovanie pred náletom ruských dronov v Černovickej oblasti vydali ráno o 4:14. Ukrajinské médiá a miestne telegramové kanály informovali o prvej explózii vo 4:26 a o 4:39 sa objavili správy o ďalších explóziách. (SITA)

Lídri krajín G7 sa zaviazali nechať zmrazené ruské aktíva až do konca vojny a podporiť obnovu Ukrajiny.

Štáty s najsilnejšími ekonomikami sa tak zaviazali v spoločnom vyhlásení, v ktorom odsúdili „pokračujúcu brutálnu vojnu Ruska proti Ukrajine“ a ocenili „obrovskú odolnosť ukrajinského ľudu a ekonomiky“.

 „G7 zostáva odhodlaná neochvejne podporovať Ukrajinu pri obrane jej územnej celistvosti a práva na existenciu a jej slobody, zvrchovanosti a nezávislosti smerom k spravodlivému a trvalému mieru,“ píše sa v stanovisku G7.

Okrem toho lídri G7 privítali „pokračujúce úsilie o dosiahnutie prímeria“ a sľúbili, že preskúmajú možnosti „maximalizácie tlaku, ako napríklad ďalšie sprísnenie sankcií“ na Rusko, ak sa prímerie nedohodne.

Svetová banka odhadla, že obnova Ukrajina po ukončení vojny bude stáť 524 miliárd dolárov v priebehu nasledujúceho desaťročia.

Štáty G7 sa zaviazali „pomôcť budovať dôveru investorov prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych iniciatív“ a pokračovať v koordinácii podpory obnovy Ukrajiny.

Skupina G7 sa ďalej vyhlásila, že v spolupráci s Ukrajinou zabezpečí „aby sa na obnove Ukrajiny nemohli podieľať žiadne krajiny ani subjekty, ktoré pomáhali Rusku.

G7 v súčasnosti tvoria Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. V skupine je zastúpená aj Európska únia. (Kyiv Independent)

Ruská armáda prišla o ďalších 1 050 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 978700 tvrdí velenie Ukrajiny.

Ukrajinská obrana zneškodnila aj jedno bojové obrnené vozidlo, 43 delostreleckých systémov, dva raketomety, 148 dronov a 139 autocisterien a inej automobilovej techniky.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 841 tankov, 22 575 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 165 delostreleckých systémov a 1 390 raketometov.

Ministri financií krajín skupiny G7 sa v Kanade zhodli na maximalizácii tlaku na Rusko, ak nepristúpi na prímerie.

Tlak vyvinú prostredníctvom ďalších sankcií, informuje agentúra AFP.

„Ak sa na takomto prímerí nedohodneme, budeme pokračovať v skúmaní všetkých alternatív vrátane možnosti maximalizovať tlak a zvýšiť sankcie,“ uvádza sa v záverečnom komuniké.

Ministri odsúdili „pokračujúcu brutálnu vojnu Ruska proti Ukrajine“ a zhodli sa, že každý subjekt, ktorý počas konfliktu podporoval Rusko, nebude môcť získať zákazky pri povojnovej obnove Ukrajiny.

„Budeme spolupracovať s Ukrajinou, aby sme zabezpečili, že žiadne krajiny alebo subjekty, alebo subjekty z týchto krajín, ktoré financovali alebo zásobovali ruskú vojnovú mašinériu, nebudú mať nárok profitovať z obnovy Ukrajiny,“ uvádza sa v dokumente. (TASR)