TEL AVIV. Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac vo štvrtok vyhlásil, že diplomatický štatút ôsmich nórskych vyslancov pri Palestínskej samospráve bude zrušený pre "protiizraelské správanie sa" Osla od začiatku vojny v Pásme Gazy v októbri 2023.
Izraelský minister uviedol, že "nariadil ukončenie akéhokoľvek zastúpenia v mene nórskeho veľvyslanectva v Izraeli vo vzťahu k Palestínskej samospráve", ktorá má čiastočnú administratívnu moc na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Podľa Kaca vedie Nórsko v palestínskej otázke jednostrannú politiku, a preto bude z tejto otázky vyradené.
Rozhodnutie bude mať následky
Nórsko v máji oficiálne uznalo Palestínu ako štát. Izrael v reakcii nariadil okamžité stiahnutie svojich veľvyslancov z Nórska a Kac vtedy oznámil, že tento krok nórskej vlády neostane bez povšimnutia.

V oznámení, ktoré nórska ambasáda v Tel Avive obdržala vo štvrtok, izraelský minister vyhlásil, že diplomatický štatút bude zrušený sedem dní po doručení tohto oznámenia.
Nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide viní izraelskú vládu za diplomatickú roztržku a dodal, že Nórsko zvažuje reakciu na túto situáciu.
"Toto je extrémne konanie, ktoré primárne ovplyvňuje našu schopnosť pomáhať palestínskemu obyvateľstvu...Dnešné rozhodnutie bude mať následky na náš vzťah s vládou (premiéra Benjamina) Netanjahua," uviedol nórsky minister.
Rozhodnutie izraelskej vlády odsúdila aj palestínska samospráva a označila ho za "porušenie medzinárodných zákonov".
Kritika prichádza z viacerých strán
Rozhodnutie kritizovali Spojené štáty, šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell ho označil za neoprávnený.
"Nórsko dlhodobo zohráva produktívnu úlohu, pokiaľ ide o spoluprácu s izraelskou vládou a Palestínskou samosprávou," povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller a dodal, že kroky, ktoré by Nórsku zabránili zastávať túto úlohu, nie sú obzvlášť užitočné.
Miller poukázal na to, že Nórsko v roku 1993 hostilo tajné izraelsko-palestínske rokovania, ktoré viedli k podpisu tzv. "dohôd z Osla", pričom podotkol, že boli podpísané pred Bielym domom.
"Dôrazne odsudzujem toto neoprávnené rozhodnutie, ktoré je v rozpore s duchom dohôd z Osla a neprimerane narúša normálne vzťahy a spoluprácu s Palestínskou samosprávou," uviedol vo svojom vyhlásení Borrell a dodal, že vo štvrtok v telefonickom rozhovore s nórskym ministrom zahraničných vecí Espenom Barthom Eidem vyjadril v mene EÚ solidaritu Nórsku.
Podľa Borrella nejde o bilaterálnu otázku medzi Izraelom a Nórskom. Je to otázka, ktorá je v záujme všetkých, ktorí sa usilujú o mier a stabilitu na Blízkom východe.
Predvolali izraelskú vyslankyňu
Eide si v reakcii na krok Izraela predvolal izraelskú vyslankyňu v Nórsku, aby vyjadril protest proti tomuto rozhodnutiu. Uviedol, že zástupkyňu počas stretnutia požiadal o vysvetlenie, ktoré podľa jeho slov "nebola schopná na mieste poskytnúť".
Nórsko v pondelok rozhodlo, že Medzinárodný trestný súd (ICC) má právomoc nad palestínskymi územiami a že by mal pokračovať v konaní vo veci zatykačov na vedúcich predstaviteľov Izraela a Hamasu v súvislosti s prebiehajúcou vojnou v palestínskej enkláve.
V júni Nórsko oznámilo, že zvýši financovanie Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) o 9,3 milióna dolárov.
V roku 1993 Nórsko hostilo tajné izraelsko-palestínske rokovania, ktoré viedli k podpisu dohôd, čo zaviedli obmedzený stupeň palestínskej samosprávy a boli zamýšľané ako dočasné opatrenie, ktoré by viedlo k palestínskej štátnosti; rozhovory však boli zastavené.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?