JERUZALEM. Do Izraela pricestoval veliteľ Ústredného veliteľstva americkej armády (CENTCOM) generál Michael Kurilla.
Jeho cesta sa koná v čase rastúcich obáv z vojny na Blízkom východe. S odvolaním sa na vyhlásenie izraelskej armády o tom informovala agentúra AFP.
Vyslali ďalšie stíhačky a lietadlá
Kurilla sa medzičasom stretol s hlavným veliteľom izraelskej armády generálporučíkom Hercim Halevim, s ktorým posúdili bezpečnostné a strategické otázky, ako aj spoločné prípravy v rámci reakcie na hrozby na Blízkom východe.
AFP pripomenula, že Spojené štáty na podporu Izraela vyslali do regiónu ďalšie stíhačky a bojové lietadlá.
Ide o reakciu na vyhrážky Iránu a libanonskej organizácie Hizballáh, že pomstia zabitie politického šéfa palestínskeho hnutia Hamas Ismáíla Haníju a veliteľa Hizballáhu Fuáda Šukra. Obaja boli zabití minulý týždeň - Haníja v Teheráne a Šukr v Bejrúte.
Izrael sa prihlásil k zodpovednosti za Šukrovo zabitie, ale k vražde Haníju, z ktorej ho obvinil Irán, sa nevyjadril.
S Kurillom sa stretol aj izraelský minister obrany Joav Galant, ktorý príchod amerického generála označil za "priame pretavenie americkej podpory Izraela do činov".
Napätá situácia
Izraelská armáda uviedla, že Galant a Kurilla diskutovali o spôsoboch "rozšírenia medzinárodnej koalície, ktorá čelí agresívnym aktivitám Iránu a jeho spojencov proti Izraelu a destabilizácii Blízkeho východu".
Nemenovaný európsky diplomat v Tel Avive medzitým podľa AFP vyhlásil, že diplomatické spoločenstvo očakáva "pomerne pokročilú" koordináciu Iránu a jeho spojencov pri reakcii na útoky na Haníju a Šukra. Doplnil však, že to neznamená, že "dôjde k simultánnej reakcii zo všetkých frontov". Spresnil súčasne, že paralelne sa pokračuje v úsilí o zmiernenie rétoriky a deeskaláciu situácie.
"Sú tu prítomné všetky prvky gréckej tragédie: aktéri, ktorí nechcú vojnu, ale nechávajú sa strhnúť vlastnou dynamikou, vlastným postojom a vlastnou agresívnou rétorikou, a to na oboch stranách," povedal zdroj.
Doplnil, že diplomati zainteresovaných vyzývajú, aby sa prestali zahrávať s ohňom, pretože "riziko vzplanutia je vyššie ako kedykoľvek od 7. októbra."
Irán minulý týždeň deklaroval, že nechce eskalovať napätie v regióne Blízkeho východu, ale je presvedčený o tom, že musí potrestať Izrael, aby zabránil ďalšej nestabilite.
Požiadal o vyvinutie tlaku na Izrael
Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller uviedol, že USA vyzvali Egypt a Katar, aby Iránu odkázali, že eskalácia na Blízkom východe nie je v záujme Teheránu.
Miller uviedol, že minister zahraničných vecí USA Antony Blinken hovoril o napätí na Blízkom východe s katarským premiérom Muhammadom bin Abdarrahmánom Ál Sáním a egyptským ministrom zahraničných vecí Badrom Abdaláttím. S určitosťou však nepovedal, či sa správy z Washingtonu dostali do Iránu.
Washington a Teherán prerušili diplomatické styky v roku 1980 následkom únosu amerických diplomatov počas islamskej revolúcie v Iráne. Priamy kontakt medzi oboma štátmi je preto veľmi výnimočný.
Egyptské ministerstvo zahraničných vecí zároveň uviedlo, že Abdaláttí Blinkena požiadal o vyvinutie tlaku na Izrael, ktorý by sa v budúcnosti mal "vážne zapojiť" do rokovaní ohľadom prímeria v Pásme Gazy a zastaviť kroky, ktoré spôsobujú, že región sa ocitol na pokraji vojny.
Pentagón v piatok oznámil, že USA posilnia svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe a do oblasti nasadia ďalšie námorné plavidlá aj stíhaciu letku, aby ochránili amerických vojakov a Izrael v čase rastúceho napätia.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?