RAMALLÁH. Zabitie šéfa palestínskeho teroristického hnutia Hamas Ismáíla Haníju v jeho rezidencii v Teheráne odsúdili viaceré štáty. Palestínske skupiny vyzvali na generálny štrajk a masové demonštrácie.
Americký minister obrany Lloyd Austin vyhlásil, že rozsiahlejšia vojna na Blízkom východe nie je nevyhnutná.
Hamas sa nevzdá
Šéf palestínskej autonómie Mahmúd Abbás dôrazne odsúdil zabitie Haníju. Abbás stojí na čele palestínskej autonómie sídliacej na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu, zatiaľ čo Hamas ovláda od roku 2007 palestínske Pásmo Gazy.
Zabitie Haníju Abbás označil za "zbabelú vraždu" a vyzval Palestínčanov, aby "stáli vzpriamene a ukázali jednotu, trpezlivosť a stabilitu tvárou v tvár izraelskej okupácii".
Už pred Abbásom odsúdil zabitie Haníja vysoký predstaviteľ Hamasu Músa abú Marzúk, ktorý povedal, že ide "o zbabelý čin, ktorý nezostane nepotrestaný".
Ďalší vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Samí abú Zuhrí podľa agentúry Reuters označil zabitie Haníju za "vážnu eskaláciu (konfliktu), ktorú (Izrael) nedosiahne svoje ciele". Dodal, že Hamas bude pokračovať vo vojne a je pripravený "zaplatiť akúkoľvek cenu".

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označuje za cieľ svojej vlády úplné zničenie Hamasu, čo ale aj niektorí izraelskí činitelia považujú za nereálne.
Zabitie Haníju odsúdil aj Muhammad Hindí, ktorý je zástupcom šéfa teroristickej skupiny Palestínsky islamský džihád. Tá je spojencom Hamasu v Pásme Gazy a vlani 7. októbra sa spolu s ním podieľala na teroristickom útoku na Izrael, ktorým sa začala vojna v Pásme Gazy.
"Táto vražda nie je namierená len proti hnutiu palestínskeho odporu a proti Hamasu, ale priamo aj proti Iránu," komentoval zbitie Haníju Hindí podľa katarskej televízie Al-Džazíra.
Dodal, že Izrael je "na pokraji zrútenia a jeho reakcie odrážajú zmätok a neschopnosť dosiahnuť akýkoľvek z jeho cieľov".
Irán rozhodne o odvete
Kvôli zabitiu Haníja sa podľa Reuters zíde najvyššia bezpečnostná rada Iránu, na ktorej sa zúčastní aj veliteľ iránskych revolučných gárd. Má rozhodnúť o reakcii na tento čin.
Iránsky server Nournews, ktorý má väzby na iránsku najvyššiu bezpečnostnú radu medzitým označil zabitie Haníja za "nebezpečný hazard". "Prekračovanie červených línií vždy nepriateľa vyšlo draho," dodal.
Iránsky prezident Masúd Pezeškján uviedol, že Irán bude brániť svoju územnú celistvosť a česť a prinúti teroristických okupantov ľutovať atentát na Haníju.
Hovorca iránskej diplomacie Náser Kanání uviedol, že Haníjovo zabitie posilní vzťahy medzi Palestínčanmi a Iráncami. Niekdajší šéf iránskych revolučných gárd Mohsen Rezáí uviedol, že Izrael za útok tvrdo zaplatí.
Podľa niektorých blízkovýchodných expertov citovaných katarskou televíziou Al-Džazíra Izrael zabitím Haníju, navyše v Iráne, zašiel príliš ďaleko.
Odpor proti Izraelu zosilnie
Zabitie Haníju kritizovalo aj libanonské hnutie Hizballáh, ktoré je spojencom Hamasu i Iránu.
Smrť Haníju ešte zosilní odhodlanie rôznych skupín v odpore proti Izraelu, uviedol Hizballáh, ktorý ale podľa agentúry Reuters z tohto činu priamo neobvinil Izrael, ako to urobilo hnutie Hamas. Izrael sa k činu neprihlásil.
Šiitské hnutie Hizballáh dlhodobo bojuje proti Izraelu a vlani v októbri, po útoku Hamasu na Izrael, zosilnelo údermi na severe Izraela.
Takmer každý deň sa tam odvtedy cez hranicu ostreľujú Hizballáh a izraelská armáda, čo si vyžiadalo niekoľko stoviek mŕtvych, väčšinou z radov členov Hizballáhu.
V utorok izraelská armáda oznámila, že v Bejrúte zabila vysokého predstaviteľa Hizballáhu Fuáda Šukra, ktorý bol vojenským poradcom šéfa hnutia Hasana Nasralláha.
Na Šukra v roku 2017 Spojené štáty tiež vypísali odmenu päť miliónov dolárov, pretože podľa Washingtonu zohral kľúčovú úlohu pri bombových útokoch na americkú a francúzsku základňu v Bejrúte v roku 1983, pri ktorých zahynulo 241 amerických a 58 francúzskych vojakov.
Hizballáh Šukrovu smrť nepotvrdil, v stredu ale uviedol, že v čase utorkového izraelského útoku na južnom predmestí Bejrútu bol v zasiahnutej budove, ale zatiaľ nie je jasné, či bol zabitý. Záchranári totiž stále prehľadávajú trosky domu, v ktorom bolo podľa Hizballáhu "značne zničených niekoľko poschodí".
Izrael v utorok uviedol, že cieľom útoku v Bejrúte bol Šukr. Útok bol odvetou za sobotňajšiu tragédiu, pri ktorej na Izraelom okupovaných Golanských výšinách zomrelo 12 detí a mladistvých.
Raketa dopadla na futbalové ihrisko v meste Madždal Šams s prevažne drúzskym, teda arabským, obyvateľstvom. Podľa Izraela išlo o útok Hizballáhu, ten to ale odmietol.
Rusko i Turecko hovoria o eskalácii
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Bogdanov uviedol, že zabitie Ismaíla Haníju je "absolútne neprijateľná politická vražda".
"Je to absolútne neprijateľná politická vražda a povedie k ďalšej eskalácii napätia," citovala Bogdanova ruská tlačová agentúra RIA Novosti.
Podľa Bogdanova bude mať zabitie Haníju aj negatívny vplyv na rokovania o prímerí v Pásme Gazy.
Rusko, ktoré má vzťahy s arabskými krajinami, Iránom i Hamasom a takisto aj s Izraelom, opakovane odsúdilo násilie v regióne a obvinilo Spojené štáty, že ignorujú potrebu vytvorenia nezávislého palestínskeho štátu.
Zavraždenie lídra Hamasu v iránskej metropole Teherán odsúdilo v stredu aj Turecko s tým, že cieľom tohto útoku bolo rozšíriť vojnu v Pásme Gazy na regionálnu úroveň, píše Reuters.
"Opäť sa ukázalo, že vláda (izraelského premiéra Benjamina) Netanjahua nemá v úmysle dosiahnuť mier," uviedlo vo vyhlásení turecké ministerstvo zahraničných vecí.
O nebezpečnej eskalácii hovoril aj Katar. "Tento atentát a bezohľadné izraelské správanie neustále sa zameriavajúce na civilistov v Gaze povedú k tomu, že región upadne do chaosu, a podkope to šance na mier," uviedlo katarské ministerstvo zahraničných vecí a útok dôrazne odsúdilo.
Američania sú zdržanliví
Americký minister obrany Lloyd Austin vyhlásil, že rozsiahlejšia vojna na Blízkom východe nie je nevyhnutná.
"Nemyslím si, že vojna je nevyhnutná. Na tom trvám. Myslím, že vždy existuje priestor a možnosti pre diplomaciu, "povedal Austin novinárom počas návštevy Filipín.
Na otázku, či môže potvrdiť informácie o údere, pri ktorom bol v Iráne zabitý Haníja, Austin odpovedal, že "nemá žiadne ďalšie informácie, ktoré by mohol poskytnúť".
Spojené štáty by sa podľa Austina v prípade napadnutia Izraela postavili na jeho obranu. Na otázku, akú pomoc by USA poskytli v prípade, že by na Blízkom východe vypukol širší konflikt, Austin odpovedal, že Washington bude naďalej pomáhať brániť Izrael, ak by bol napadnutý, ale prioritou je zníženie napätia.
"Nechceme, aby sa niečo také udialo. Budeme tvrdo pracovať na tom, aby sme sa ubezpečili, že robíme veci, ktoré pomôžu znížiť teplotu a riešiť problémy prostredníctvom diplomatických stretnutí," povedal Austin.
Americký minister zahraničia Antony Blinken potvrdil, že Spojené štáty neboli do útoku na Haníju zapojené, a ani o ňom vopred nevedeli.
"Je to niečo, s čím sme neboli oboznámení a do čoho sme neboli zapojení. Je veľmi ťažké špekulovať," odpovedal Blinken, ktorý je na návšteve Singapuru, na otázku, aký by mohlo mať zabitie šéfa Hamasu dopad.
"Samozrejme, videl som správy, ale v tejto chvíli k tomu môžem povedať len to, že je dôležité dosiahnuť prímerie," dodal Blinken.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?