Zelenskyj navštívil frontovú líniu v Charkovskej oblasti (SME Minúta)

Macron vyzval nového iránskeho prezidenta Pezeškijána, aby nepodporoval ruskú vojnu na Ukrajine.

Žiadal ho aj o úsilie na stabilizáciu situácie na Blízkom východe. Informovala o tom agentúra AFP.

Macron podľa kancelárie francúzskeho prezidenta Pezeškiánovi povedal, že je potrebné urobiť všetko na zabránenie vojenskej eskalácii medzi Izraelom a Libanonom po sobotňajšom útoku na Izraelom okupovaných Golanských výšinách, z ktorého Izrael viní libanonské hnutie Hizballáh.

Macron Irán žiadal, aby prestal podporovať destabilizačné činitele na Blízkom východe.

Nová vojna by podľa francúzskeho prezidenta mala zničujúce dôsledky pre región Blízkeho východu, v ktorom je situácia vyhrotená kvôli vojne v Pásme Gazy.

Macron tiež iránskeho prezidenta žiadal, aby ukončil stupňovanie iránskeho jadrového programu a vyslovil sa za diplomatické riešenie.

Požadoval i okamžité prepustenie troch Francúzov, ktorých Irán už dva roky zadržiava. Ich prepustenie je podľa Macronových slov nevyhnutná požiadavka a podmienka na zlepšenie vzťahov medzi Parížom a Teheránom. (TASR)

Predseda ruskej Štátnej dumy Volodin zvažuje povinnú vojenskú službu pre uchádzačov o ruské občianstvo.

Štátna duma o tom informovala vo vyhlásení, píše agentúra Reuters.

Vo vyhlásení Dumy sa uvádza, že poslanci chcú dĺžku vojenskej služby pre nových ruských občanov určiť na dva roky a povinná by bola aj pre staršie ročníky žiadateľov o ruský pas.

Moskva už poslala na Ukrajinu približne 10-tisíc mužov, ktorí získali nedávno ruské občianstvo. "Pochytali sme viac ako 30-tisíc (migrantov), ktorí už získali štátne občianstvo, no nechceli sa prihlásiť do vojenskej služby.

Desaťtisíc z nich sme vyslali do zóny špeciálnej operácie," povedal šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexander Bastrykin na Petrohradskom právnickom fóre 27. júna.

Termín špeciálna vojenská operácia používa Rusko pre označenie vojenskej invázie na Ukrajine. (TASR)

Spojené štáty prisľúbili nový balík zbraní, munície a obrannej pomoci pre Ukrajinu v hodnote dvesto miliónov dolárov.

Oznámil to hovorca Rady národnej bezpečnosti USA John Kirby.

V rámci balíka poputuje na Ukrajinu vojenské vybavenie z existujúcich vojenských zásob USA, čo znamená, že sa zníži riziko prípadného oneskorenia dodávok.

Balík bude obsahovať vybavenie pre protivzdušnú obranu, raketové systémy a delostrelectvo, ako aj protitankové zbrane.

Čínske banky odmietajú a vracajú približne 80 percent ruských platieb uskutočnených v čínskych jüanoch.

USA a ďalšie krajiny v júni predstavili novú vlnu sankcií, ktoré sa zamerali na ruské finančné inštitúcie, ako aj na subjekty a jednotlivcov so sídlom v Číne a inde, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať existujúce obmedzenia.

Obchod medzi Ruskom a Čínou vzrástol od roku 2021 o 121 %, čo podčiarkuje úlohu Číny ako ekonomického záchranného lana Moskvy.

Fungujúci platobný systém je nevyhnutný na udržanie obchodných vzťahov a Rusko bolo v roku 2022 odrezané od medzinárodného systému SWIFT.

Podľa zdrojov citovaných Kommersantom čínske banky bežne odkladajú ruské platby v jüanoch niekoľko týždňov, kým ich nakoniec odmietnu, často bez udania dôvodu.

Ruské podniky a jednotlivci, ktorí sa pokúšajú uskutočniť platby, potom prídu o peniaze na provízii a poplatkoch za konverziu a nie sú schopní dokončiť transakciu.

Ruské spoločnosti podnikajúce v Číne sa čoraz viac musia spoliehať na sprostredkovateľské služby, ktoré pomáhajú uľahčiť prevod peňazí a tovaru, čo môže pridať tri až desať percent nákladov spojených s províziou.

Nemenovaný zdroj pre Kommersant uviedol, že takéto sprostredkovateľské spoločnosti pokrývajú až 30 % platieb do Číny. (SITA, Kyiv Independent)

V čase michalovského zasadania vlád Slovenska a Ukrajiny o tranzitoch ropy a plynu nepadla ani veta. Píše Peter Schutz. (SME)

Počet západných lietadiel vo flotile ruských leteckých spoločností klesá, podľa Ruska to spôsobili západné sankcie.

Referuje o tom telegramové konto ruského webu The Moscow Times s odvolaním sa na údaje Ruskej federálnej agentúry pre leteckú dopravu.

Podľa dostupných údajov od konca októbra 2023 do 26. júna 2024 klesol počet lietadiel vo flotilách 13 najväčších leteckých spoločností v Rusku o 3 % na 693 lietadiel.

Podľa Federálnej agentúry pre leteckú dopravu bolo počas sledovaného obdobia mimo prevádzky 12 lietadiel patriacich do skupiny Aeroflot. Zároveň je v súčasnosti „konzervovaných“ 19 lietadiel.

Okrem toho spoločnosti S7 a Yamal stratili päť lietadiel, zatiaľ čo UTair a Aeroflot prišli o ďalšie dve.

Hlavnou príčinou nárastu počtu vyradených lietadiel sú ťažkosti s údržbou a opravou zahraničných lietadiel.

V roku 2023 ruské aerolínie prepravili 105 miliónov ľudí, čo je o 10 % viac ako v roku 2022, ale o 22 % menej ako v roku 2019. (SITA)

Medzi Poľskom a Maďarskom vypukol cez víkend diplomatický spor pre rozdielne postoje oboch krajín k Rusku.

Slovná prestrelka medzi maďarskými a poľskými predstaviteľmi vypukla po sobotňajšom príhovore maďarského premiéra Viktora Orbána na podujatí v Rumunsku. Orbán v ňom kritizoval politiku Európskej únie, Západu ako celku a Poľska voči Rusku.

"Politika Poľska je najpokryteckejšia v celej Európe. Morálne nás poučujú a kritizujú za naše ekonomické vzťahy s Ruskom, a zároveň sami obchodujú s Ruskom a nepriamo od neho kupujú ropu," uviedol Orbán.

Poľsko na jeho slová v nedeľu s hnevom reagovalo. "Neobchodujeme s Ruskom, na rozdiel od premiéra Orbána, ktorý sa ocitol na okraji medzinárodnej spoločnosti, ako v Európskej únii tak aj v NATO," uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Wladyslaw Bartoszewski.

Zároveň naznačil, že Maďarsko by malo opustiť západné organizácie. "Ak nechcete byť členom klubu, môžete vždy odísť. Naozaj nerozumiem, prečo chce Maďarsko ostať členom organizácií, ktoré nemá rado a ktoré sa k nemu údajne správajú tak zle," uviedol Bartoszewski.

"Dlho sme tolerovali provokácie a pokrytectvo súčasnej poľskej vlády s cieľom zachovať poľsko-maďarské bratstvo, no máme toho dosť," reagoval na Bartoszewskeho maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Zároveň Poľsko opäť obvinil z obchodovania s Ruskom.

Poľsko podobne ako Nemecko a Francúzsko či väčšina krajín EÚ podporuje Ukrajinu, zatiaľ čo vzťahy Orbána s Kremľom sú považované za najlepšie spomedzi všetkých lídrov EÚ. Pre svoj prístup k Rusku ako aj priateľský postoj k Číne je Maďarsko v rámci EÚ izolované. Vysokopostavení predstavitelia únie preto tiež bojkotujú neformálne stretnutia organizované Maďarskom, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ. (TASR)

Traja ukrajinskí civilisti zahynuli a traja utrpeli zranenia pri ruskom útoku na mesto Toreck v Doneckej oblasti.

Ďalší obyvateľ Doneckej oblasti pri ruských útokoch zomrel v obci Hrodivka. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Doneckej oblasti Vadym Filaškin. Zároveň vyzval civilistov, aby sa evakuovali. Informuje o tom web Ukrajinská pravda. (SITA)

Nemecká vláda tvrdí, že ruské hrozby rozmiestnenia zbraní dlhého doletu Tomahawk v Nemecku nezmenia jej postoj.

Berlín týmto odpovedal na vyhlásenia ruského vodcu Vladimira Putina o rozmiestnení amerických rakiet Tomahawk v Nemecku.

Šéf Kremľa povedal, že v prípade rozmiestnenia rakiet Rusko upustí od svojho „jednostranného moratória" na rozmiestnenie rakiet stredného a krátkeho doletu v Európe.

„Nenecháme sa zastrašiť takýmito vyhláseniami,“ uviedol hovorca nemeckého ministerstva zahraničia. Rezort dodal, že Rusko sa roky vyzbrojuje a vedie v Európe agresívnu vojnu proti Ukrajine a Nemecko na to musí reagovať. (SITA)

Ruské sily dobyli dve dediny na frontovej línii, povedal hlavný seržant 47. ukrajinskej samostatnej mechanizovanej brigády.

Neprestajné útoky viedli k obsadeniu obcí Vovče a Prohres.

„Poslali veľké množstvo vojakov, ktorí predtým neboli použití,“ vyjadril sa seržant, ktorý z bezpečnostných dôvodov komunikoval pod podmienkou anonymity.

Veliteľ brigády Oleksandr Šyršyn pre miestne médiá potvrdil dobytie dedín. Za neúspechy vinil slabý výcvik vojakov, nízke schopnosti dôstojníkov, motiváciu a nedostatok zbrane.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl situáciu v obciach nekomentoval.

Dediny sa nachádzajú zhruba 30 kilometrov severozápadne od Avdijivky v Doneckej oblasti, ktorú Rusi obsadili po dlhých bojoch vo februári.

Ruský nápor, podporovaný jeho veľkou prevahou s vojakmi a zbraňami, opakovane núti Ukrajincov stiahnuť sa z obranných pozícií, aby sa vyhli zajatiu alebo zabitiu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v nedeľu vyjadril, že situácia v Doneckej oblasti je „extrémne náročná“. (SITA)

Ukrajina má dostatočnú silu na dosiahnutie svojich cieľov, povedal Zelenskyj po rozhovore s veliteľom ukrajinskej armády.

„Hovoril som s vrchným veliteľom Syrským o našich akciách teraz a v blízkej budúcnosti. Ukrajina má silu dosiahnuť svoje ciele. Som vďačný každému, kto to svojou silou zabezpečuje," povedal Zelenskyj.

Vo svojom prejave pochválil 25. výsadkovú brigádu, ktorá bojuje na fronte v Pokrovsku, a 95. leteckú útočnú brigádu, ktorá bojuje na fronte v Torecku, za „mimoriadnu silu a efektivitu tohto týždňa a počas mnohých týždňov tejto vojny“. Ocenil tiež prácu ukrajinského obranného spravodajstva.

Zelenskyj spomenul aj druhé výročie ruského teroristického aktu v zajateckom tábore v okupovanej osade Olenivka, pri ktorom zahynulo množstvo ukrajinských vojnových zajatcov.

„Toto je jeden z najstrašnejších ruských zločinov tejto vojny. Rusko za to musí niesť zodpovednosť. A bude. Neexistuje scenár, v ktorom by vrahovia zostali nepotrestaní,“ zdôraznil Zelenskyj. (SITA)

Rusko zadržalo 25 ľudí v okupovanej Chersonskej a Záporožskej oblasti za údajnú podporu a pomoc Kyjevu.

Na základe "informácií získaných od vojenskej kontrarozviedky bolo zadržaných 25 miestnych obyvateľov podozrivých z pomoci ukrajinským ozbrojeným silám," uviedla ruská Národná garda vo vyhlásení.

"Štyria z nich sa zaoberali špionážou, zhromažďovali informácie o akciách ruskej armády, jednotiek národnej gardy a ministerstva vnútra a odovzdávali ich svojim sprostredkovateľom z ukrajinskej armády. Osem z nich je podozrivých z vlastizrady," píše sa ďalej v správe.

Podľa gardy niekoľko ľudí verejne vyzývalo na teroristickú činnosť na internete, zatiaľ čo ďalší boli členmi zakázaných organizácií a financovali ich.

OSN v marci oznámila, že Rusko svojvoľne zadržiava ľudí na okupovanej Ukrajine a vytvára "atmosféru strachu", ktorá narušila sociálnu štruktúru komunít. (TASR)

Prezident Zelenskyj navštívil Charkovskú oblasť, kde ruská armáda v máji spustila nečakanú pozemnú ofenzívu. 

Charkovská oblasť a mesto Charkov, ktoré je druhé najväčšie na Ukrajine, sú od invázie ruských síl vo februári 2022 denne ostreľované.

Zelenskyj označil front v Charkove za jeden z najťažších a zhromaždeným príslušníkom špeciálnych síl povedal, že sa na nich spolieha celá krajina.

"Dnes som mal tú česť zablahoželať našim bojovníkom špeciálnych síl... a odovzdal im štátne vyznamenania. Som im vďačný za ich statočnosť a hrdinské operácie v zázemí nepriateľa, ako aj pri obrane a deokupácii našich miest a obcí," napísal ukrajinský prezident na sieti X, kde zverejnil aj fotografie z návštevy.

Ukrajinská armáda v pondelok uviedla, že za posledný deň odrazila šesť ruských útokov na charkovskú frontovú líniu vrátane Vovčanska.Ruské sily sa snažia dobyť toto malé mesto vzdialené päť kilometrov od hraníc od začiatku ofenzívy v Charkovskej oblasti, v rámci ktorej dosiahli významné územné zisky.

Ruské jednotky v posledných 24 hodinách vyvíjali najväčší tlak v okolí mesta Pokrovsk, ktoré leží na kľúčovej zásobovacej trase ukrajinskej armády.

Uviedol to ukrajinský generálny štáb. V pravidelnom hlásení o situácii na fronte napísal, že Ukrajina na tomto úseku frontu odrazila 52 ruských útokov.

Rusko cez víkend oznámilo, že v smere na Pokrovsk obsadilo tri dedinky - Lozuvatske, Prohres a Jevhenivku, čo Ukrajina nepotvrdila. Ukrajinský generálny štáb však Prohres, ktorý leží na železničnej trase medzi Pokrovskom a Avdijivkou, ktorú Rusko dobylo vo februári, spomína v rannej zvodke ako jedno z miest, kde ruská armáda vyvíja tlak.

Pokrovsk je podľa agentúry Reuters významným dopravným uzlom, kde pred vojnou žilo 61-tisíc obyvateľov. Leží na hlavnej ceste, ktorá slúži ako dôležitá zásobovacia trasa k ďalším ukrajinským vojenským baštám, ako sú mestá Časiv Jar a Kosťantinivka.

"Naši obrancovia v pokrovskom smere odrazili 52 útokov v oblasti obcí Tymofijivka, Vozdvyženka, Novooleksandrivka, Zelene Pole, Kalynove, Ivanivka, Prohres, Želanne, Serhijivka, Novoselivka Perša a Jasnobrodivka. S podporou letectva sa Rusi pokúsili vytlačiť naše jednotky z obsadených línií, "napísalo velenie ukrajinskej armády.

Časť spomínaných dedín tvorí v tomto úseku frontu v Doneckej oblasti výklenok široký vyše desať kilometrov, v rámci ktorého ruské sily pomaly postupujú v južnom, západnom i severnom smere.

Ukrajina vyzvala OSN a Medzinárodný výbor Červeného kríža, aby vyšetrili útok na väznicu v Olenivke z roku 2022.

Pri útoku v Ruskom okupovanej časti Doneckej oblasti zahynulo najmenej 50 ľudí a ďalších 130 utrpelo zranenia.

"Pred dvomi rokmi Rusi podnikli teroristický útok v Olenivke proti vojnovým zajatcom. Vyzývam OSN a Medzinárodný Červený kríž (MVČK), aby využili svoj mandát a vyšetrili tento vojnový zločin," vyhlásil ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec.

Obe strany konfliktu sa z útoku na väznicu vzájomne obviňovali, píše AFP. Ruská ambasáda v Londýne bola kritizovaná kvôli príspevku na sociálnej sieti, v ktorom bolo uvedené, že ukrajinskí vojaci zadržiavaní vo väznici v Olenivke "si zaslúžili ponižujúcu smrť".

Mnohí zo zadržaných príslušníkov armády boli podľa AFP z ukrajinského pluku Azov, ktorý sa vzdal ruským jednotkám po obliehaní prístavného mesta Mariupol.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že ruskí predstavitelia bránia nezávislým vyšetrovateľov k prístupu na miesto.

"Rusko za to musí niesť zodpovednosť. A bude. Neexistuje žiadny scenár, v ktorom by vrahovia zostali nepotrestaní," povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Moskva a Kyjev sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 navzájom obviňujú z páchania vojnových zločinov vrátane týrania a zabíjania zajatcov

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal vlani zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s únosmi detí z Ukrajiny.

V júni vydal ICC zatykače aj na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova pre obvinenia z vedenia útokov proti civilným objektom a civilistom na Ukrajine. (TASR)

Kremeľ nie je spokojný s verejnou podporou vojny na Ukrajine. Snaží sa tak propagandu dostať do umenia. (meduza)

Ukrajinci dobyli späť pozície, ktoré nedávno stratili pri meste Siversk v Doneckej oblasti, potvrdili satelitné snímky.

Informuje o tom Inštitút pre štúdium vojny v najnovšom hodnotení.

Tvrdé boje pokračujú v Časiv Jare, ale frontová línia je tam stabilná. 

Ruské sily naopak nedávno postupovali severozápadne od Avdijivky, západne od mesta Doneck a na západe Záporožskej oblasti.

Na Ukrajine zahynul ďalší indický vojak, ktorý tam bojoval na strane ruských síl, oznámil jeho brat.

Medzi tisícmi zahraničných vojakov, ktorých Moskva naverbovala, aby posilnila svoju armádu, sú zrejme aj stovky Indov, pričom Naí Dillí sa dlhodobo domáha ich repatriácie.

Indický premiér Naréndra Módí sa začiatkom júla stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Od ruskej strany dostal "ubezpečenie" o tom, že z armády prepustí Indov, ktorých do nej pomocou falošných sľubov naverbovali zločinecké organizácie a napokon skončili až v bojoch na Ukrajine.

Organizácia obchodujúca s ľuďmi v Indii mala podľa nedávnej správy agentúry Reuters prostredníctvom sociálnych sietí a miestnych "agentov" lákať Indov do Ruska ponukami lukratívneho zamestnania alebo prijatia na štúdium.

V Rusku im však vzali cestovné pasy a pred nasadením na Ukrajinu ich vycvičili na bojové operácie.

Indické úrady zadržali už v súvislosti s takouto činnosťou niekoľko osôb obvinených z obchodovania s ľuďmi.

Najnovším zabitým Indom na Ukrajine je 22-ročný Ráví. Do Ruska vycestoval v januári po tom, ako mu istý náborový agent prisľúbil prácu v tamojšom sektore dopravy, povedal pre AFP jeho brat. V Rusku však absolvoval výcvik týkajúci sa používania zbraní a v marci bol nútený zapojiť sa do bojov pri ukrajinských hraniciach.

Z pohraničia sa potom ešte raz vrátil do Ruska, následne ho však opäť vyslali do bojov a jeho rodina už o ňom nemala ďalšie správy. Jeho brat opísal, že sa po tomto prerušení kontaktu obrátil na indické veľvyslanectvo v Moskve.

Ambasáda ho požiadala o vzorky bratovej DNA a informovala ho tom, že Ráví zomrel. Dosiaľ však nie je zrejmé, kedy sa tak stalo. Rodina požiadala premiéra Módího o pomoc s repatriáciou Rávího telesných pozostatkov.

Indické ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň informovalo, že vláda spolupracuje s ruskými orgánmi na umožnení návratu približne 50 Indom, ktorí bojujú na strane ruskej armády. AFP pripomína, že India je dlhodobo spojencom Ruska a vyhýba sa výslovnému odsúdeniu jeho invázie na Ukrajinu. (TASR)

Slovák bojujúci na Ukrajine proti ruskej invázii padol v boji. Rastislav Gajdošík zrejme zomrel po dronovom útoku.

Informovala o tom organizácia Memorial - International Volunteers for Ukraine (Medzinárodní dobrovoľníci pre Ukrajinu).

„Náš milovaný slovenský brat Rastislav Gajdošík, ktorý slúžil na Ukrajine ako dobrovoľník padol na bojisku," napísala organizácia.

Podľa študentského aktivistu Mareka Janigu bol Slovák s prezývkou „Rusty" dobrovoľníkom Ukrajinskej medzinárodnej légie založenej po začiatku invázie na Ukrajinu. Informácia o jeho úmrtí sa podľa Janigu prvýkrát objavila na ruských telegramových kanáloch už dva týždne dozadu.

„Medzinárodná légia jeho úmrtie potvrdila len nedávno, no konkrétne informácie o jeho smrti sú stále nejasné," uviedol Janiga s tým, že medzinárodná légia je súčasťou 59. mechanizovanej brigády, ktorá momentálne bojuje blízko miest Avdijivka a Časiv Jar v Doneckej oblasti, kde pravdepodobne zahynul aj Gajdošík.

„Podľa predbežných informácií z légie zahynul v dôsledku útoku FPV dronu," informoval Janiga. (SITA)

Ropný sklad v ruskej Kurskej oblasti zasiahli výbuchy a požiar, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Podľa ukrajinskej rozviedky v blízkosti skladu ropy zasahovala ruská protivzdušná obrana. Následne boli hlásené mohutné výbuchy a požiar, čo naznačuje, že boli zasiahnuté nádrže s ropnými produktmi.

Ropný sklad Polevaja obsahuje 11 nádrží s celkovým objemom 7-tisíc kubických metrov primárne pre potreby ruskej armády. Podľa ukrajinského generálneho štábu rozsiahle výbuchy nastali aj v blízkosti elektrickej rozvodne v Kursku.

Moskva za uplynulý deň stratila viac ako 1 300 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 576-tisíc ľudí. Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o 12 tankov, osem obrnených bojových vozidiel pechoty, 74 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 356 tankov, 6 103 obrnených bojových vozidiel pechoty, 16 010 delostreleckých systémov a 1 129 raketometov. (SITA)

Ruská protivzdušná obrana zničila v noci 39 ukrajinských dronov, oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Devätnásť dronov bolo zlikvidovaných nad Kurskou, deväť nad Belgorodskou, tri nad Voronežskou, päť nad Brianskou a tri nad Leningradskou oblasťou.

Trosky zostreleného dronu poškodili v obci Gazoprovod vo Voronežskej oblasti zariadenie technickej infraštruktúry, ktoré začalo horieť.

"Požiar už uhasili miestne sily. Podľa predbežných informácií nie sú žiadni zranení," uviedol gubernátor Alexandr Gusev.

Dva ukrajinské drony boli podľa tamojšieho gubernátora Andreja Klyčkova zostrelené aj nad Orlovskou oblasťou. Trosky jedného z nich poškodili elektráreň v okrese Glazunovskij. Incident si nevyžiadal zranených. (TASR)